Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8P/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614208366
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614208366.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. U., Š. XXX/XX, dcéry
matky V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. U., Š. XXX/XX a otca C.. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., I. N.
XXX/XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Belicom, so sídlom v Bratislave, Konventná 9,
za účasti kolízneho opatrovníka Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš, M. M. Hodžu 30,
Lipt. Mikuláš, v konaní o návrhu na zvýšenie výživného, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou t a k t o

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lipt. Mikuláš č.k. 3P/171/2006-19 zo dňa 13.11.2006 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.02.2007 č. k. 9CoP/4/2007-32 sa v časti výživného na maloletú V.
Z. m e n í tak, že otec je p o v i n n ý od 01.10.2014 do 19.08.2015 platiť na výživu V. Z., nar.
XX.XX.XXXX, čiastku 130 eur mesačne a od 20.08.2015 čiastku 160 eur mesačne, splatnú do 15-teho
dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. U., Š. XXX/XX.

Zaostalé výživné za čas od 01.10.2014 do 29.10.2015 vo výške 383,51 eur je otec

p o v i n n ý zaplatiť jednorazovo v lehote do 31.03.2016.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania začatého na tunajšom okresnom súde 01.10.2014 je návrh v tom čase maloletej
V. Z., zastúpenej matkou na zvýšenie výživného od tohto dňa na sumu 250 eur mesačne z dôvodu,
že vyživovacia povinnosť bola naposledy menená rozsudkom tunajšieho okresného súdu č. k.

4P/99/2010-61 zo dňa 03.09.2010, odkedy došlo k zmene pomerov.

Rozsudok tunajšieho okresného súdu z 26.11.2014 č. k. 8P/58/2014-42 bol uznesením Krajského súdu
v Žiline č.k. 8CoP/7/2015-64 z 21.04.2015 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie
konanie,abysúdopätovnevypočulúčastníkovkonania,zistilichaktuálneosobné,majetkové,zárobkové
pomery, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi skúmajúc, či od posledného rozhodovania o výživnom
došlo k zmene pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej zmenu výživného. Krajský súd uviedol, že

posledným rozhodnutím o výživnom je rozsudok vydaný v konaní Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 4P/99/2010 napriek tomu, že návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie
výživného boli zamietnuté po tom, čo súd dospel k záveru, že od času posledného rozhodovania v
konaní Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3P/171/2006 nedošlo k zmene pomerov. Súd pritom v
konaní sp. zn. 4P/99/2010 prihliadal aj na ukončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka otcom
dieťaťa zo subjektívnych dôvodov.

V čase začatia tohto nesporového konania bola V. Z. maloletá, zastupovala ju ako zákonná zástupkyňa
jej matka V. Z. a kolízny opatrovník. V. Z. dňa XX.XX.XXXX nadobudla plnoletosť, s čím je spojenénadobudnutie spôsobilosti byť účastníkom konania aj procesnej spôsobilosti v celom rozsahu. Súd s ňou
preto pokračoval v konaní ako s účastníkom, pričom ku dňu plnoletosti zaniklo jej zastúpenie kolíznym
opatrovníkom, aj zákonnou zástupkyňou - matkou. Keďže predmetom konania bolo zvýšenie výživného

aj za čas do nadobudnutia plnoletosti, zákonná zástupkyňa aj kolízny opatrovník sú stále účastníkmi
tej časti konania, v ktorej sa rozhoduje o zvýšení výživného do XX.XX.XXXX (proti časti rozhodnutia
týkajúcej sa obdobia do plnoletosti sú oprávnení podať odvolanie).

Výpoveďou V. Z. na pojednávaní dňa 16.10.2015 je preukázané, že navštevuje tretí ročník denného

štúdia Hotelovej akadémie Liptovský Mikuláš. Tento rok absolvuje záverečné skúšky v odbore čašník,
chce pokračovať v dennom nadstavbovom štúdiu. Raz ročne platí ZRPŠ 10 eur a 10 eur na občerstvenie
na záverečné skúšky. Na čašnícke oblečenie (sukňu, blúzku, vestu, topánky), ktoré si zakupuje raz ročne
staršie, potrebuje 100 eur. Na prax chodieva do hotela Avena v Liptovskom Jáne. Cestovné výdavky v
plnej výške prepláca škola. Mesiac majú školu, mesiac prax. Za výkon praxe som vlani nedostala nič,
tento rok by im mali platiť za hodinu práce 80 centov, ale zatiaľ nedostala nič, nemá uzatvorenú žiadnu

zmluvu. Počas praxe pracuje 7 hodín, teda za celý deň by mala dostať 5,60 eur; nevie, či je to zdanené,
alebo nie. Minulý rok v decembri pracovala dva týždne v Hoteli Kempinski. Mala uzavretú dohodu o
brigádnickej činnosti, zarobila okolo 70 eur, z ktorých neplatila žiadnu daň alebo odvody. V lete nemala a
cez školský rok nemá žiadnu brigádu. Na obedy v škole nechodí. Nechodí na žiadne krúžky, ani platenú
mimoškolskú činnosť. Nevenuje sa športom, ani žiadnej umeleckej činnosti. Tento rok si zakupovala

učebnicu anglického jazyka za 20 eur, vlani nemčinu za 20 eur. Notebook nemá, v škole ho nepotrebuje.
Ako alergička celoročne užíva Zodac. Kvôli kožným problémom za maste dopláca asi 10 eur, teda 20
až 30 eur vynakladá v súvislosti s alergiou a 10 eur v súvislosti s ekzémom. Býva v dvojizbovom byte
s mamou, dvomi bratmi a starou matkou. Žiaden majetok väčšej hodnoty nevlastní. Nečerpala žiadne
dlhy, úvery, ani pôžičky. Ani jeden rodič pre ňu nesporí. S otcom sa nekontaktuje, ani on s ňou. Kredit

na mobilný telefón si dobíja mesačne asi za 5 alebo 10 eur.

Matka dieťaťa vypovedala, že od 01.07.2014 bola zamestnaná ako pracovníčka súkromnej
bezpečnostnej služby na skrátený pracovný úväzok v rozsahu 80-100 hodín mesačne, jej mesačný
zárobok bol asi 150 eur netto. Od mája 2015 vykonáva tú istú prácu (SBS), ale prešli pod firmu Centr

Group, s.r.o., Bratislava. Má pracovnú zmluvu na skrátený úväzok, to znamená 20 hodín týždenne.
Dôvodom je, že sa stará o svoju invalidnú matku, za čo poberá opatrovateľský príspevok v aktuálnej
výške 200,47 eur, kde nemôže presiahnuť nejakú sumu. Z tohto zamestnania má príjem 241,29 eur.
Poberá rodinné prídavky na tri deti v zákonnej výške 70 eur, vyživovacia povinnosť na maloletého
11-ročného P. je plnená jeho otcom vo výške 160 eur mesačne. Jej matka sa vonku pohybuje na

invalidnom vozíku, vo vnútri prejde za pomoci dvoch bariel. Potrebuje pomoc pri obliekaní, hygiene,
nevarí, neupratuje, neperie. Za opotrebenie šatstva dostáva príspevok 17 eur mesačne, dôchodok 285
eur dôchodok a 10 eur za bezvládnosť. Matka má okrem V. dve ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. U.
Z. a mal. P., s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Odporca platí na V. výživné 106 eur, na mladšieho 15-
ročného U. platil 99,58 eur. Byt je vlastníctvom starej matky detí a pozostáva z 2 izieb, mesačné náklady

na bývanie a energie sú 212 eur. Stará matka detí hradila náklady na bývanie, matka financovala ostatné
výdavky, najmä stravu, lieky. K zmene tohto spôsobu platenia nákladov na bývanie došlo na požiadanie
starej matky v tom smere, že teraz jej matka dáva asi pol roka 100 eur. Stravu dáva matka, pretože
stará matka detí si platí asi 60 eur na lieky. Príjmovo je teda rodina o niečo nižšie, ale nejako vyjde.
Matka niekoľko rokov užíva lieky, za ktoré dopláca asi 25 eur mesačne. Paušál za mobilný telefón platí

matka 30 eur mesačne a na úrazové poistenie je platba 15 eur mesačne a poistenie dcére tiež po 15
eur mesačne. Náklady spojené so školskou dochádzkou, hygienou, ošatením ostatných detí sú rovnaké
ako náklady detí v domácnosti otca maloletej V.. Za komunálny odpad 5 osôb platí poplatok 86 eur a
za internet je mesačná platba 10 eur. Žiadnemu zo svojich detí matka nesporí.

Výsluchom otca maloletej súd zistil, že je poberateľom výsluhového dôchodku 415,04 eur mesačne.
Najmä od smrti svojej matky vo februári 2014 zabezpečuje starostlivosť o svojho otca vo veku 67
rokov, ktorý trpí vysokým krvným tlakom a cukrovkou, je mobilný, nie je ani pripútaný na invalidný
vozík. Otec maloletej svojmu otcovi denne varí, zabezpečuje rôzne opravy, práce v záhrade, nákupy,
podáva mu 3-krát denne inzulínové injekcie. Chodí s ním k lekárom, raz mesačne aj k špecialistom

na interné oddelenie do Liptovského Mikuláša a kvôli diabetu do Žiaru nad Hronom. Najprv tvrdil,
že výšku dôchodku svojho otca nepozná, pracoval ako strážnik. Dňa 16.10.2015 vypovedal, že
jeho otec má ako bývalý člen ZVJS výsluhový aj starobný dôchodok v mesačnej výške asi 800
eur. Otec maloletej v r. 2004 absolvoval štúdium na Vojenskej akadémii v Lipt. Mikuláši v odboremanagement. Na výsluhový dôchodok odišiel 28.02.2010 zo zdravotných dôvodov. Konkrétne má
problémy ortopedického charakteru s chrbticou, pravidelne 1-krát ročne chodí na prehliadky, má problém
dlho stáť aj dlho sedieť. Operáciu ako jedinú možnú liečbu odmieta kvôli riziku, že zostane na invalidnom

vozíku. Bolesť tlmí voľnopredajnými tabletkami, na ktoré vynakladá mesačne 30-40 eur. Ako alergik
užíva celoročne lieky s mesačným doplatkom 20 eur. Na otázku súdu, aby vysvetlil svoje tvrdenie o
dôvode odchodu z armády SR pre zdravotné problémy s chrbticou, keď podľa personálneho rozkazu
požiadal o prepustenie zo služobného pomeru, keď neuviedol bližšie dôvody, svoju žiadosť podal s
vedomím, že profesia vojaka nie je celoživotné povolanie, celkovo nemá záujem ďalej pracovať v

ozbrojených silách SR, keď v konaní 4P/99/2010 je zistený dôvod jeho neúčasti na cvičeniach v teréne
v roku 2009 a 2010 peľová alergia, nie problémy s chrbticou na pojednávaní 16.10.2015 odpovedal,
že reálne zdravotné dôvody neuvádzal z obavy, aby nemal problém pri hľadaní zamestnania. Nebol
posielaný do invalidného dôchodku, ani na posudkovú komisiu, keďže poberá výsluhový dôchodok.
Nemá vystavené rozhodnutie posudkového lekára o zníženej miere pracovnej schopnosti. Týmito
problémami trpel už v roku 2009, preto odišiel do výsluhového dôchodku, keď mal dobu štátnej služby

do decembra 2010. Potom by už neprešiel zdravotnými testami a nedostal by ani výsluhový dôchodok.
Naposledy bol kvôli problémom s chrbticou u lekára v máji alebo júni tohto roka. Preradenie na inú prácu
v rámci armády SR vzhľadom na jeho odbornosť raketové delostrelectvo, ktorá vyžaduje aj činnosť v
teréne,nebolomožné.Poodchodezarmádysihľadalprácucestouinternetuvštátnejspráve,vškolstve.
Poslal aj pár písomných žiadostí, ale keď vidia, že je výsluhový vojak, na 99 % mu ani neodpovedia. Bola

mu ponúknutá práca, v ktorej aby musel byť celý deň v stoji, čo neprichádza do úvahy vzhľadom na jeho
zdravotný stav. Od posledného pojednávania si hľadal zamestnanie, ale nebolo možné, vzhľadom na
môj zdravotný stav, aby nastúpil, nedošlo k dohode. Zaujímal sa o prácu pri lepení kartónov v Martine,
takisto o prácu vo firme, ktorá frézuje, vŕta železo, boli by ho jedni aj druhí zobrali. Boli by ho zobrali aj
k rozvozu pizze, ale sú tam 12 hodinové smeny, kde treba sedieť, takže ani túto prácu nemohol prijať.

Má príležitostné brigády, v r. 2014 pracoval v Taliansku mesiac pri obstrihávaní stromov. Túto prácu
robiť napriek zdravotným problémom mohol, lebo stromy boli nízke. Neuviedol, či bol ako zamestnanec
riadne prihlásený, či boli za neho platené odvody. Mimo Slovenska dlhšie ako 8 dní nebol, pracovnú
zmluvu nepodpisoval. Takto chodí do Talianska pracovať každý rok od rok 2011, vlani rok zarobil asi
600 eur, čo je suma vyplatená už po zaplatení nákladov na bývanie. V r.2015 v Taliansku nebol, lebo sa

nedostaldopartie,ktorátamchodievalapredtým.Doúmrtiasvojejmatkyzabezpečovalstarostlivosťoňu
v ťažkej chorobe, za čo matka jeho rodine prispievala čiastkou asi 100-150 eur mesačne. Opatrovateľský
príspevok nepoberal, pretože po zrátaní jej invalidného dôchodku, otcovho dôchodku a výsluhového
dôchodku otca dieťaťa mu nárok na tento príspevok nevznikol. Z dôvodu starostlivosti o otca si nejde
tento príspevok vybaviť, pretože jeho otec nie je ŤZP. Otec maloletej žije v spoločnej domácnosti so

svojou družkou, s jej 20-ročnou dcérou, na ktorú jej otec platí výživné 33 eur, s dvoma spoločnými synmi
a otcom. Vyživovacia povinnosť na družkinu dcéru bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu
Košice - okolie, právoplatným 26.08.2006, čiastkou 1.000,- Sk. Jej matka nežiadala zvýšenie výživného,
lebo otec dieťaťa je recidivista, za ktorého výživné platia jeho rodičia. Dcéra jeho priateľky nosí zubný
strojček, platba je 80 eur za 3 mesiace, prvotná investícia bola 200 eur. Denne dochádza na Obchodnú

akadémiu v Martine, precestuje 24 eur mesačne. Mladší synovia V. otca a jeho družky F. a F. Y. sú vo
veku 9 a 6 rokov, navštevujú ZŠ (stravné 20 eur mesačne ) a MŠ (mesačný poplatok 18 eur) v mieste
bydliska. Obaja sú alergici, za celoročne používané spreje doplácajú mesačne po 20 eur. Mladšiemu
synovi musia kvôli stomatologickým problémom zakupovať špeciálnu zubnú pastu za 5 eur na mesiac.
Synovia nemajú zvýšené výdavky na výživu. Otec vo výpovedi 26.11.2014 uvádzal, že obidvaja synovia

vmiestebydliskahrajúfutbalspoplatkom15eurmesačnenakaždéhoznich. Staršísynfutbal hralvtom
čase dva roky, mladší jeden rok. Výstroj pre jedného stála približne 50 eur. Dňa 16.10.2015 vypovedal,
že starší syn už nechodí na futbal, ale na výtvarnú platenú cez vzdelávacie poukazy čiastkou 20 eur
polročne. Jediným príjmom jeho priateľky sú rodinné prídavky cez 70 eur na tri deti, je evidovaná na
úrade práce, predtým bola na rodičovskej dovolenke a pred nástupom na ňu pracovala ako predavačka

v Moldave nad Bodvou. Je absolventkou hutníckeho učilišťa. Bývajú v rodinnom dome vo vlastníctve
starého otca maloletých detí. Rodičia vlastníctvo k tomuto domu vyporiadali ešte za života matky, otec
maloletej je ich jediným synom. V dedičskom konaní po matke nezdedil žiaden majetok. Rodina otca
dieťaťa obýva časť domu, pozostávajúcu z dvoch izieb a ďalšej izby spojenej s kuchyňou, kúpeľne, WC.
Jeho otec má k dispozícii kuchyňu, obývačku, spálňu na prízemí. Mesačné preddavky na elektrinu a

plyn sú 74,50 eur a na vodu 5 eur. Tieto náklady, vrátane ďalších SIPO platieb, platí rodina otca so
starýmotcomnapolovice.Každárodinasastravujeoddelene.OtecmaloletejV.nevlastnímajetokväčšej
hodnoty. V roku 2005, ešte za trvania služobného pomeru, čerpal úver 400.000,- Sk na prerábku domu
na bezbarierový a jeho rekonštrukciu kvôli ochoreniu jeho matky. Tento úver má otec splácať do veku 59rokov po 80 eur mesačne. Ostatné úvery vyplatil z financií získaných odchodným, ktoré obdržal vo výške
8.000 eur a z úspor, ktoré mal vo výške 12.000,- eur, niečím prispel aj jeho otec a svokrovci. V súčasnosti
nemá otec maloletej žiadne úspory ani odchodné. Náklady na živobytie získava spomínanými brigádami

a jeho priateľka si privyrába šitím odevov mesačnou sumou asi 300-400 eur, aj keď nejde o príjem
pravidelný, pretože závisí od záujmu klientov. Živnostníčkou nie je. Pre dennú potrebu si v záhrade
dopestujú zeleninu a ovocie. Snažia si dopestovať zeleninu v rozsahu, postačujúcom na zimu, hoci keď
vznikne potreba zeleninu dokupujú. Kúrenie v dome je zabezpečené plynom aj elektrinou. Otec dieťaťa
neplatí úrazové ani životné poistenie sebe, partnerke ani deťom. Celá rodina používa jeden mobilný

telefón s mesačným paušálom 10 eur. Za pripojenie na internet platia 17 eur mesačne. Náklady rodiny
na stravu sú asi 300 eur mesačne, vznikajú aj výdavky na ošatenie asi 100-150 eur mesačne. Ročne
platia za 5 bývajúcich osôb poplatok za komunálny odpad 71 eur. Po odrátaní výdavkov z jeho príjmu
celej rodine zostane 90 eur. Medzi svoje deti ráta aj dcéru svojej priateľky. Peniaze, ktoré sporil F., boli
minuté na chod domácnosti. Od svojej tety má vedomosť, že v Bardejovských kúpeľoch študenti, ktorí
tu vykonávajú prácu, za ňu dostávajú odmenu. Navrhol platenie vyššieho výživného na V. od 01.10.2015

čiastkou 130 eur mesačne vzhľadom na zapretie jeho otcovstva k U. Y., na ktorého ešte v septembri
2015 výživné zaplatil.

Právny zástupca otca dieťaťa uviedol, že vychádzajúc z právne záväzného názoru krajského súdu nie
je porovnávacím obdobím obdobie 8 rokov, ale obdobie od 03.09.2010.

Otecmalvtomčasepríjem380,51eur,matkapríspevoknaopatrovanie196,16eurplusrodinnéprídavky
vo výške cca 70 eur mesačne a poberala výživné na tri maloleté deti dokopy 366 eur, čo je celkovo
632,16 eur. Otec v tom období 03.09.2010 splácal tri úvery, matka nemala žiadnu úverovú zaviazanosť.
Družka otca Z. G. mala v tom čase rodičovský príspevok 230,19 eur. K dnešnému dňu došlo k zvýšeniu
príjmu otca na 415,06 eur, spláca úver po 80 eur mesačne, jeho družka poberá rodinné prídavky 70

eur. Otec mal vyživovaciu povinnosť voči maloletému U. a navrhovateľke 206 eur, ktorá klesne na 106
eur mesačne. Žiadal zohľadniť aj platby výživného za posudzované obdobie na maloletého U. a na
existenciu vyživovacích povinností otca voči dvom maloletým synom, ktoré vychádzajú na 84,04 eur.
Príjem matky je priemerne 241,29 eur, rodinné prídavky 70 eur mesačne. V posudzovanom období mala
aj príjem z brigádnickej činnosti 25 eur mesačne. Dokopy ide o sumu 536,76 eur, k tomu dostávala

výživné asi 366 eur, čo bude do budúcnosti 266 eur. Z porovnania týchto pomerov je zrejmé, že dôvod
na zvýšenie výživného nie je. Vyživovanie jedného dieťaťa nemôže byť na úkor druhého dieťaťa bez
ohľadu na vek. Všetky deti by mali byť vyživované v rovnakej miere, pochopiteľne so zohľadnením
veku a osobitosti. Keďže na mladších synov otca vychádza vyživovacia povinnosť na 84 eur, je výživné
presahujúce 106 eur nedôvodné. Od roku 2010 doteraz nedošlo k zmene počtu vyživovacích povinností

ani u jedného z rodičov. Otec mal štyri, matka tri vyživovacie povinnosti. Navrhol vykonať dokazovanie
dopytom na U.. M.M. na tvrdené zdravotné problémy otca dieťaťa a na preukázanie toho, že sa otec bez
vážneho dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, alebo majetkového prospechu, keď uvádzané
zdravotné problémy boli jediným dôvodom jeho odchodu z armády SR, aj keď to nie je uvádzané pri
jeho prepustení z Ozbrojených síl SR. Za účelom zistenia zdravotných problémov starého otca dieťaťa

navrhol vykonať dopyt na ošetrujúceho lekára starého otca dieťaťa

Kolízny opatrovník navrhol podanému návrhu vyhovieť a výživné zvýšiť primerane veku a potrebám
maloletej, keďže od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula dlhá doba, dieťa navštevuje stredný
stupeň školského vzdelávania a na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov.

Pripojeným spisom Okresného súdu Lipt. Mikuláš sp. zn. 3P/171/2006 je preukázané, že rozsudkom
zo dňa 13.11.2006 č. k. 3P/171/2006-19 bol otec maloletej V. a maloletého U. Y. U. Y. zaviazaný
platiť zvýšené výživné na maloletú V. 3.200 Sk (106,22 eur) mesačne a na maloletého U. (O.. v roku
XXXX) 3.000 Sk mesačne (99,58 eur) počnúc dňom 01.09.2006. Súd vychádzal pri určení vyživovacej

povinnostizpriemernéhočistéhomesačnéhopríjmuotcazaobdobieodnovembra2005dooktóbra2006
vo výške 25.608,- Sk (850 eur), z čoho bol príspevok na bývanie 5.500,- Sk Sk mesačne. Priemerný
čistý mesačný príjem matky za posledných 12 kalendárnych mesiacov bol 5.614 Sk, od 21.06.2006 do
14.10.2006 bola práceneschopnou poberateľkou dávok nemocenského poistenia, v čase rozhodovania
súdu poberala rodičovský príspevok, ktorého aktuálna výška od 01.09.2006 bola 4.400 Sk (146,05 eur).

Otec dieťaťa platil leasingové splátky 9.679 Sk (321,28 eur) mesačne. Konečný zostatok na účte otca v
ČSOB z titulu spotrebného úveru predstavoval zostatok mínus 98.495,25 Sk (3.269,44 eur). Otcovi detí
boli k 10.11.2006 poskytnuté úvery vo výške 40.000 Sk, 70.000 Sk, 100.000 Sk, 400.000 Sk. Otec platil
poistenie pre maloletého F. G. 1.200 Sk štvrťročne a životné poistenie pre svoju osobu 178 Sk mesačne.Jeho partnerka Z. G. bola dňom 11.09.2006 vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rodina
bývala v rodinnom dome v F. spolu s rodičmi otca maloletých detí. Partnerka otca bola poberateľkou
rodičovského príspevku, keďže 21.07.2006 sa im narodil syn F. G.. Okrem toho v domácnosti žila dcéra

priateľky Z., nar. v r. XXXX, na ktorú bol jej otec zaviazaný platením výživného 1.000 Sk mesačne. Na
úpravu domu, potrebnú pre bývanie dvoch rodín, otec čerpal úvery, pričom svojmu otcovi prispieval
3.500 Sk na elektrinu, plyn a inkaso. Maloletému F. sporil po 2.000 Sk mesačne, životné poistenie pre
V. a U. zrušil z dôvodu narušenia vzťahov; peniaze pri zrušení neboli vyplatené žiadne. Otec splácal
úver po 1.350 Sk mesačne, ostatné už boli posplácané (44,81 eur). Nevlastnil žiadne úspory, hnuteľný

ani nehnuteľný majetok. Leasingové splátky platil na polovicu so svojím otcom. Matka žila spolu s 3
maloletými deťmi a svojou matkou v byte. Na maloletého P. prispieval jeho otec 4.000 Sk (132,76
eur) mesačne. Náklady na bývanie z titulu inkasa boli vo výške 6.217 Sk (206,36 eur), jej matka bola
poberateľkou invalidného dôchodku 6.266 Sk (207,99 eur). Maloletá V. navštevovala 4. ročník ZŠ a
maloletý U. 1. ročník ZŠ. Deti mali bežné výdavky na výživu, nenavštevovali žiadne platené krúžky.
Matka nevlastnila úspory, hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Otec sa s deťmi nestretával, na ich výživu

mimo výživného neprispieval ničím. Pri príjme otca súd vychádzal zo sumy 20.108 Sk, po odpočítaní
príspevku na bývanie, čo predstavovalo 667,46 eur. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Žiline č. k. 9CoP/4/2007-32 zo dňa 27.07.2007, právoplatným 18.05.2007.

Z pripojeného rozsudku tunajšieho okresného súdu č. k. 4P/99/2010-61 (ktorým bol zamietnutý návrh

matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného) vyhláseného 03.09.2010, a to z jeho
dôvodov vyplýva, že otec dieťaťa podľa personálneho rozkazu ukončil služobný pomer profesionálneho
vojaka v Armáde SR s vedomím, že profesia vojaka z povolania už nie je celoživotným povolaním
a celkovo nemá záujem pracovať v ozbrojených silách. V rokoch 2009 a 2010 sa otec nezúčastnil
cvičení v teréne. Ako dôvod skončenia služobného pomeru otec v žiadosti o prepustenie do civilu uviedol

zdravotné dôvody, lebo sa nemohol pre peľovú alergiu zúčastňovať cvičení v teréne.

Rozsudkom tunajšieho okresného súdu č. k. 4C/117/2014-63 zo dňa 22.10.2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/174/2015-111 zo dňa 13.07.2015, právoplatným 20.08.2015 bolo
zapreté otcovstvo C.. U. Y. voči maloletému U. Z.Í., nar. XX.XX.XXXX z matky V. Z., nar. XX.XX.XXXX.

Z potvrdenia Hotelovej akadémie so sídlom v Lipt. Mikuláši z 18.08.2014 je preukázané, že maloletá V.
Z. je v šk. roku 2014/2015 žiačkou 2. ročníka denného štúdia, ktorého štandardná dĺžka je 3 roky.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš o poberaní peňažného príspevku na

opatrovanie za rok 2014 matkou maloletých detí je zistená jeho výška v období od januára do júna 2014
210,52 eur, od júla do decembra 2014 v sume 208,18 eur. V roku 2013 bol tento príspevok v januári až
júni vo výške 206,61 eur a v júli až decembri 210,52 eur mesačne. Podľa oznámenia zo 16.09.2015 je
výška tohto príspevku od 01.07.2015 200,47 eur mesačne.

Z potvrdenia D.I.SEVEN, a.s. Bratislava z 19.11. 2014 súd zistil výšku netto príjmu matky za obdobie
od júla 2014 do októbra 2014 v sume 293,19 eur, a to za mesiace júl a august po 73,91 eur, za
september 71,79 a za október 73,58 eur. Vo firme D.I.SEVEN Services, s.r.o. Bratislava matka dosiahla
v období júl a august 2014 netto príjem 21,52 eur a v období septembra a októbra 2014 po 24,15 eur, čo
je preukázané potvrdením zo dňa 19.11.2014 tohto subjektu. Z oznámenia D.I.SEVEN Services s.r.o.,

Bratislava z 21.09.2015 vyplýva, že matka dieťaťa bola zamestnaná na pracovnú zmluvu od 01.07.2014
do 04.05.2015 v spoločnosti D.I.SEVEN Services, s.r.o., Bratislava a na dohodu o vykonaní práce
od 25.06.2014 do 04.05.2015. Jej priemerný čistý mesačný príjem z pracovného pomeru založeného
pracovnou zmluvou bol za obdobie od októbra 2014 do mája 2015 vo výške 14,64 eur okrem marca
2015. V marci 2015 bolo matke vyplatené ročné zúčtovanie danie vo výške 411,17 eur. V období od

januára do apríla 2015 matka zarobila priemerne mesačne 180,03 eur. V spoločnosti D.I.SEVEN, a.s.,
Bratislava bola matka dieťaťa zamestnaná od 01.07.2014 do 04.05.2015 a v čase od októbra 2014 do
mája 2015 s výnimkou decembra 2014 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 62,83 eur, v decembri
2014 u tohto zamestnávateľa príjem nedosiahla. Z potvrdenia CENTR GROUP SR s.r.o., Bratislava má
súd preukázané, že matka je u tohto subjektu zamestnaná od 01.05.2015 na základe pracovnej zmluvy,

pričom za obdobie od mája do augusta 2015 dosiahla priemernú čistú mzdu 241,29 eur.

Fotokópiou rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č. VÚ
SZ-65306040462604 z 18.06.2013 je preukázané zvýšenie výsluhového dôchodku otca maloletej od01.07.2013 na 415,04 eur mesačne. Zo správy tejto inštitúcie doručenej súdu 23.09.2015 vyplýva výška
výsluhového dôchodku otca za rok 2015 v sume 415,34 eur mesačne, sú z neho vykonávané zrážky
106,22 eur a 99,58 eur na výživné, takže na účet otca je poukazovaná čiastka 209,54 eur.

Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 890 z 10.02.2010 je preukázané prepustenie
C.. U. Y. zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý skončí dňom 28.02.2010 podľa § 72 od.s
1 písm. a/ a § 70 ods. 2 písm. a/ zákona 346/2005 Z.z.. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že otec
dieťaťa vo svojej žiadosti o prepustenie zo služobného pomeru bližšie neuviedol dôvody, pre ktoré chce

skončiť služobný pomer profesionálneho vojaka. Svoju žiadosť však podáva s vedomím, že profesia
vojak už nie je celoživotné povolanie a celkovo nemá záujem ďalej pracovať v Ozbrojených silách
SR. Veliteľ zásobovacej základne ZT-5 navrhol prepustiť tohto profesionálneho vojaka zo služobného
pomeru,avšakveliteľSílvýcvikuapodporyOSSRjehoprepustenieneodporúčalrealizovaťzdôvodu,že
za menovaného nie je adekvátna náhrada. Prepustenie zo služobného pomeru bolo vojakovi zamietnuté
personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu č. 10591 z 25.novembra 2009, ktorý bol v rámci

odvolacieho konania rušený a následne dňa 10.02.2010 bolo rozhodnuté o prepustení vojaka zo
služobného pomeru.

Rodným listom maloletého F. Y. je preukázané jeho narodenie 21.07.2006 z otca U. Y. a matky Z. G.. Z
tých istých rodičov sa 04.05.2009 narodil maloletý F. Y., čo je preukázané jeho rodným listom.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len Obč. súd. por.) rozsudok odsudzujúci
na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa
podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena
rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 Obč. súd. por. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení
alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj
bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Pri rozhodovaní o zmene výživného je súd povinný prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli

byť podkladom pre zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov.
Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými
pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom
spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Krajský súd v Žiline v uznesení č.k. 8CoP/7/2015-64 uvádza, že posledným rozhodnutím o výživnom (od vydania ktorého má súd skúmať,
či došlo k zmene pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej zmenu výšky výživného) je zamietajúci
rozsudok tunajšieho okresného súdu č. k. 4P/99/2010-61, vyhlásený 03.09.2010. Rozsudok zaväzujúci

na platenie výživného je rozsudkom, ktorým bol účastník odsúdený na plnenie dávok splatných v
budúcnosti v zmysle § 163 Občianskeho súdneho poriadku. Táto právna úprava znamená prelomenie
procesnej prekážky res judicata na základe preukázanej zmeny pomerov (ide o prípady clausula rebus
sic stantibus). Hmotnoprávny predpis (§ 78 Zákona o rodine) nie je možné aplikovať separovane, bez
dodržania procesnoprávneho predpisu (§ 163 Obč. súd. por.). Pri zmene rozsudku podľa § 163 ods. 1

Obč. súd. por. súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale zaoberať sa len otázkou,
či došlo k podstatnej zmene okolností rozhodujúcich pre výšku a trvanie priznaných dávok, pretože súd
v pôvodnom rozhodnutí rozhodoval o platbách do budúcnosti a vychádzal zo stavu platného v čase
vyhlásenia rozsudku v zmysle § 159 Obč. súd. por.. Z použitia prítomného času a slovesa odsudzovať
v § 163 ods. 1 Obč. súd. por. „rozsudok odsudzujúci na plnenie“ je zrejmé, že zákon umožňuje zmenu
výlučne vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam, ktorými bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne

zmenená, nie voči rozhodnutiam, ktorým bol návrh na ich zmenu, alebo priznanie zamietnutý (ktoré
nie sú rozsudkami odsudzujúcimi, ale zamietajúcimi). Tomu nasvedčuje aj fakt, že ak súd vyhovuje
návrhu na zmenu rozsudku podľa § 163 ods.1 Obč. súd. por., vo výroku rozsudku musí vyjadriť, že ide
o zmenu pôvodného rozhodnutia, aby neexistovali dva tituly pre exekúciu. Vo výroku rozsudku potom
treba vyjadriť, že povinnosť stanovená pôvodným rozhodnutím sa mení alebo zrušuje (R 33/1967).

Keďže krajský súd, ktorého právnym názorom je okresný súd viazaný, sa vyjadril k hmotnoprávnym,
ale nie k procesnoprávnym aspektom toho, ktoré rozhodnutie je z hľadiska meritórneho posúdenia veci
posledným, musel si túto otázku riešiť prvostupňový súd. Dospel k záveru, že rozsudkom odsudzujúcim
na plnenie v budúcnosti zročných dávok je rozsudok č. k. 3P/171/2006-19 z 13.11.2006 potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9CoP/4/2007-32 z 27.07.2007, právoplatným 18.05.2007. Tento

rozsudok je potom súd povinný pri novom rozhodovaní v prípade zmeny pomerov zmeniť výrokom
nového rozhodnutia. Rozsudok č.k. 4P/99/2010-67 z 03.09.2010 o zamietnutí návrhu otca na zníženie
výživného a o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného nie je rozsudkom odsudzujúcim na
plnenie v budúcnosti zročných dávok. Jeho zmenou by súd nezabránil, aby naďalej neexistoval ako
exekučný titul aj rozsudok č.k. 3P/171/2006-19 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.

9CoP/4/2007-32 z 27.07.2007, takže by vedľa seba existovali dva exekučné tituly. Ďalší argument
je ten, že zamietavým rozsudkom č.k. 4P/99/2010-67 nebola určená žiadna povinnosť, ktorú by
bolo možné zmeniť. Zmeniť je potom možné len rozsudok 3P/171/2006. Vychádzajúc z prepojenia a
nadväznostitejtoprocesnoprávnejúpravysprávnouúpravouhmotnéhoprávaazpotrebyposudzovania,
či došlo k relevantnej zmene pomerov účastníkov konania umožňujúcej zmenu skôr vydaného rozsudku

odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, musel preto prvostupňový súd porovnať
pomery, ktoré boli v čase vydania rozsudku č.k. 3P/171/2006-19 z 13.11.2006 s pomermi, ktoré sú u
účastníkov konania v súčasnosti, inak by zistený skutkový stav nezodpovedal výroku o zmene pôvodne
určenej vyživovacej povinnosti (ktorú je súd vo výroku povinný vyjadriť aj s poukazom Z IV., strana 58).
Súd zdôrazňuje, že nepreskúmaval správnosť rozsudku č.k. 3P/171/2006-19 z 13.11.2006, ani rozsudku

č.k.4P/99/2010-67z03.09.2010,alezaoberalsapodstatnouzmenouokolnostírozhodujúcichprevýšku
a ďalšie trvanie už prisúdených opakujúcich sa dávok (R 33/1967).

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd podanému návrhu vyhovel sčasti. Od poslednej
zmeny výšky výživného od 01.09.2006 došlo k zmene pomerov na strane všetkých osôb, ktorých sa

existencia a plnenie vyživovacej povinnosti týka. Táto zmena je podstatná a je vyvolaná už len samotnou
skutočnosťou uplynutia doby viac ako 8 rokov od posledného rozhodnutia o výživnom. Za túto dobu sa
udiali viaceré zmeny vo vývoji životných nákladov aj životné zmeny u (maloletej) V. aj u jej rodičov. Súd
má pri zmene pomerov povinnosť vždy prihliadnuť na vývoj životných nákladov (valorizačná klauzula).
Výška životných nákladov je zrejmá z verejne dostupných štatistických ukazovateľov týkajúcich sa

inflácie, cien v spotrebnom koši, daní a podobne a v skratke možno uviesť, že od r. 2006 do r.
2015 životné náklady vzrástli v celej spoločnosti, aj u všetkých v tomto konaní zainteresovaných.
Maloletá V. v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala 4. ročník ZŠ, v súčasnosti je
študentkou 3. ročníka strednej školy, takže jej náklady na živobytie už nie sú nákladmi malého dievčatka,
ale dospelej ženy. Má vyššie výdavky na stravu, ošatenie a obutie, zabezpečenie hygieny, náklady

spojené s plnením školských povinností súvisiacich s prípravou na výkon budúceho povolania, či už
ide o absolvovanie teoretickej alebo praktickej časti výuky. Tieto náklady sú u maloletej odôvodnené a
štandardné, nie sú zvýšené finančne náročnými voľno-časovými aktivitami športového ani umeleckého
charakteru, návštevou jazykovej školy, kultúrnych a spoločenských podujatí , miernym spôsobom súzvýšené jej nepriaznivým zdravotným stavom (alergia, kožné problémy). Pravidelný príjem aspoň
vo výške minimálnej mzdy alebo životného minima, zabezpečený vlastnou prácou, maloletá nemá.
Nemá ani súkromný majetok, z ktorého by mohla uspokojovať náklady na živobytie, nemá žiadne

úspory, ale ani záväzky. Matka si časť vyživovacej povinnosti k maloletej plní osobnou starostlivosťou
(aj keď v rozsahu užšom, než aká je poskytovaná dieťaťu nižšieho veku), otec sa s maloletou
nestretáva, nekontaktuje, nad rámec bežného výživného neprispieva ničím. Oproti stavu zistenému
v čase posledného rozhodovania došlo aj k zmene pomerov u matky maloletej. V čase posledného
rozhodovania o výživnom bola matka poberateľkou rodičovského príspevku 146,05 eur. Počas tohto

súdneho konania matka pracovala v spoločnosti D.I.SEVEN Services, s.r.o., Bratislava na základe
pracovnej zmluvy od 01.07.2014 do 04.05.2015 a na základe dohody o vykonaní práce od 25.06.2014 do
04.05.2015. Jej priemerný čistý mesačný príjem z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou
bol za obdobie od októbra 2014 do mája 2015 vo výške 14,64 eur okrem marca 2015. V marci 2015 bolo
matke vyplatené ročné zúčtovanie danie vo výške 411,17 eur. V období od januára do apríla 2015 matka
zarobila priemerne mesačne 180,03 eur. V spoločnosti D.I.SEVEN, a.s., Bratislava bola matka dieťaťa

zamestnanáod01.07.2014do04.05.2015avčaseodoktóbra2014domája2015svýnimkoudecembra
2014 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 62,83 eur, v decembri 2014 u tohto zamestnávateľa
príjem nedosiahla. Od 01.05.2015 sa matka zamestnala na základe pracovnej zmluvy vo firme CENTR
GROUP SR s.r.o., Bratislava, kde za obdobie od mája do augusta 2015 dosiahla priemernú čistú mzdu
241,29 eur. Peňažný príspevok za opatrovanie svojej matky poberala matka od júla 2014 v sume

208,18 eur, od 01.07.2015 200,47 eur mesačne. Ku dňu vyhlásenia rozsudku je potom netto mesačný
príjem matky 441,76 eur (241,29 + 200,47), od posledného rozhodovania došlo k jeho zvýšeniu. Okrem
toho je matke na 3 maloleté deti vyplácaná štátna dávka vo forme rodinných prídavkov, čo je čiastka
72,51 eur. Od posledného rozhodnutia o výživnom u matky k zmene počtu vyživovacích povinností
nedošlo, u otca sa počet jeho vyživovacích povinností najskôr zvýšil o jednu, k maloletému F. Y., od

20.08.2015 v dôsledku zapretia otcovstva mu odbudla vyživovacia povinnosť k mal. U. Y.. Celkovo majú
matka aj otec po tri vyživovacie povinnosti. Pokiaľ otec poukazoval na to, že žije v spoločnej domácnosti
aj s plnoletou dcérou svojej partnerky z predošlého manželstva, táto má svojho otca, ktorý má voči
nej vyživovaciu povinnosť. Ak sa jej matka rozhodla nežiadať od 26.08.2006 zvýšenie výživného, jej
rozhodnutie nemôže byť na ťarchu plnenia vyživovacej povinnosti otca voči V. Z., prípadne voči jeho

ostatným deťom. Argument o ťažkej vymožiteľnosti výživného neobstojí, pretože v prípade neplatenia
výživného je možné žiadať výživné náhradné. Napriek sume výživného niekoľko rokov nezvyšovanej a
nezamestnanosti jej matky a tvrdenému nízkemu príjmu C.. Y. boli vynakladané vysoké sumy na úpravu
chrupu (vstupná investícia 200 eur, štvrťročné platby za kontroly 80 eur) dcéry otcovej partnerky. Ak sa
odporca podieľa na týchto aj ďalších platbách osobe, voči ktorej nemá vyživovaciu povinnosť, nie je

dôvod pre to, aby si neplnil vyššiu vyživovaciu povinnosť voči vlastnej dcére. Otec V. suplovaním otca
dcéry svojej partnerky vypadáva z plnenia vlastnej vyživovacej povinnosti, čo je z hľadiska spolužijúcich
osôb prirodzené, ale z hľadiska výšky vyživovacej povinnosti k V. neakceptovateľné, lebo ona nemôže
ovplyvniť fakt, že jej rodičia sa rozviedli, nežijú spolu, majú značne narušený vzťah. Jej matka na rozdiel
od otca nežije s iným partnerom, ktorý by sa musel ako spolužijúca osoba podieľať na úhrade nákladov

spoločnej domácnosti. Plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je prvoradé a rodič má mať na
zreteli jej trvanie, dokiaľ dieťa nenadobudne schopnosť samé sa živiť. Výpoveďou otca je preukázané,
že jeho mladší synovia F. a F. Y. majú náklady na výživu primerané ich veku, mierne zvýšené alergiou
rovnako ako V.. Otec a jeho partnerka financujú mladšiemu dieťaťu voľno-časovú športovú aktivitu
čiastkou 20 eur mesačne, keď na športový odev a obuv vynaložili asi 15 eur. Aj ich starší syn hrával

donedávna futbal, v súčasnosti sa venuje výtvarníctvu hradenému zo vzdelávacích poukazov. Aj V.
má presne rovnaké právo venovať sa v mimoškolskej činnosti športu, alebo umeleckej činnosti. Matka
aj otec V. žijú v nehnuteľnostiach, ktoré patria ich rodičom, náklady na bývanie otec so svojím otcom
hradia rovnakým dielom napriek tomu, že v dome býva otec s dvomi svojimi deťmi a partnerkou, jeho
otec býva sám. V domácnosti matky náklady na bývanie hradila stará matka, v dôsledku vzrastu jej

nákladov na lieky tak posledného polroka robí matka dieťaťa, pričom netreba zabúdať že v byte býva
so svojimi tromi deťmi. Otec dieťaťa bol v čase posledného rozhodovania poberateľom príjmu vo výške
667,46 eur zo zamestnania, hoci nezanedbateľným bolo aj poberanie príspevku na bývanie 5.500 Sk
(182,56 eur), takže tento výdavok z čistej mzdy 667,46 eur otec nevynakladal. V súčasnosti je otec
poberateľom výsluhového dôchodku 415,34 eur, čo predstavuje pokles jeho príjmu. Súd je povinný

hodnotiť všetky vykonané dôkazy každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti za celé rozhodné
obdobie 11 rokov (tak ako bolo s poukazom na § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 Obč. súd. por.
vymedzené vyššie), teda aj ukončenie služobného pomeru otcom v ozbrojených silách SR bez toho, aby
reparoval rozsudok tunajšieho okresného súdu 4P/99/2010-67 z 03.09.2010, ktorý nebol odsudzujúci,ale zamietajúci. Otec sa rozhodol dobrovoľne a slobodne odísť zo zamestnania profesionálneho vojaka
napriek tomu, že v tom čase mal už 4 vyživovacie povinnosti (jeho najmladšie dieťa F. Y. bol vo
veku 9 mesiacov). Z personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 890 z 10.02.2010, ktorým

bol otec maloletej prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, otcom tvrdený dôvod
skončenia služobného pomeru v podobe nepriaznivého zdravotného stavu nevyplýva. Naopak, textom
tohto rozhodnutia je preukázané, že otec bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka
armády až v odvolacom konaní, keď jeho skoršej žiadosti nebolo vyhovené 25.11.2009 z dôvodu, že
za jeho osobu nie je adekvátna náhrada. Tvrdenia otca prednášané v tomto súdnom konaní o ukončení

služobného pomeru zo zdravotných dôvodov sú v rozpore s textom tohto listinného dôkazu, čo je aj
dôvod, prečo jeho procesné návrhy na preukázanie zdravotného stavu v období ukončenia služobného
pomeru súd neakceptoval. Ak otec pri ukončení služobného pomeru neuviedol kompetentným skutočné
(zdravotné) dôvody, nemôže to ovplyvniť výšku a plnenie jeho vyživovacej povinnosti v súčasnosti.
Súd je povinný v zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine prihliadať nielen na faktické príjmy
výživou povinnej osoby, ale posudzovať aj potencionalitu jej príjmov, teda vychádzať z príjmov, ktoré

by povinná osoba mohla dosiahnuť pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, vzdelanie
a jeho odbornosť, prax, schopnosti, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce). Súd musí konštatovať,
že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, umožňujúceho dosiahnuť príjem,
postačujúci pre riadne plnenie vyživovacej povinnosti. Otec svoju žiadosť o prepustenie zo služobného
pomeru profesionálneho vojaka odôvodnil tým, že profesia vojak nie je celoživotné povolanie a nemá

záujem ďalej pracovať v Ozbrojených silách SR. Súd musí skonštatovať, že človek, ktorý mal (v tom
čase) 4 vyživovacie povinnosti a financoval aj potreby dcéry svojej družky a nemal zabezpečenú
žiadnu ďalšiu prácu, musí využiť všetky dostupné možnosti pre získanie zodpovedajúceho príjmu.
Súd si pri hodnotení tohto konania otca nemohol nevšimnúť, že jeho partnerka bola na rodičovskej
dovolenke, po ktorej sa legálnym spôsobom nezamestnala, čo otec mal mať tak isto na pamäti. Zo

strany dopytu na trhu práce bol záujem na udržaní tohto zamestnanca zamestnávateľom. Ak by bola
dôvodom skončenia služobného pomeru v žiadosti otca uvádzaná peľová alergia, potom by k skončeniu
služobného pomeru došlo už v r. 2009, kedy sa otec prvýkrát nezúčastnil cvičenia v teréne, a nie v
r. 2010 po odvolacom konaní. V súčasnosti otec dieťaťa síce tvrdil, že zabezpečuje starostlivosť o
svojhootca,oprotistarostlivostiposkytovanejmatkoudieťaťa(ktoránapriektomuavýlučnejstarostlivosti

o tri deti aj pracuje) svojej matke možno konštatovať, že ide o neporovnateľné podmienky. Starý
otec z otcovej strany je sebaobslužný, pohyblivý, na rozdiel od starej matky zo strany matky dieťaťa,
ktorá je na invalidnom vozíčku a vyžaduje pomoc aj pri takých bežných úkonoch ako je obliekanie a
hygiena, čo otec maloletej nepoprel. Za týchto okolností jedinou otcom tvrdenou objektívnou prekážkou
pre nezískanie zamestnania, ktorá nastala až v bližšie neoznačenej dobe po subjektívne zavinenom

skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka, môže byť jeho zdravotný stav. Otec však netvrdil,
kedy k zhoršeniu zdravotného stavu spôsobom znemožňujúcim pracovať došlo a netvrdil, že jeho
zdravotný stav mu znemožňuje vykonávať akúkoľvek prácu, keď pripustil obmedzenia pre výkon istých
druhov práce bez ich špecifikácie. Stále nedisponuje posudkom lekára o obmedzení svojej pracovnej
spôsobilosti. Navrhnuté dokazovanie dopytom na ošetrujúceho lekára otca by kvalitu posudku podaného

na to kompetentným lekárom nespĺňalo. U otca súd musí v jeho neprospech vyhodnotiť aj čerpanie
úverov a následné použitie odchodného na úhradu úverov čerpaných za účelom investície do cudzej
nehnuteľnosti (aj keď otec dieťaťa tvrdí, že raz bude dedičom tohto domu). Opäť je prioritné plnenie
vyživovacej povinnosti a otec si už aj vzhľadom na svoj odchod zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka mal zvážiť, či odchodné investuje, alebo bude slúžiť ako rezerva pre úhradu vyživovacej

povinnosti, keďže nemal zabezpečenú riadnu, stálu inú prácu a rastú nielen jeho malí synovia, ako
uviedol, ale aj jeho dcéra, ktorých postavenie je rovnocenné. Dcéra z prijatého odchodného nemala
vôbec žiaden benefit, hoci v čase prijatia odchodného bol priestor aspoň na prechodné zvýšenie
výživného, ktoré otec dobrovoľne dcére neposlal. Pri hodnotení hodnovernosti otcových tvrdení súdu
neušlo, že k majetkovým pomerom svojho otca najprv uvádzal, že výšku dôchodku svojho otca nepozná,

pracovalakostrážnik,ale16.10.2015vypovedal,žejehootecbolpríslušníkomZVJSapoberávýsluhový
aj starobný dôchodok. Ich výšku síce v čase svojej predošlej výpovede síce otec nemusel poznať, ale
predošlé zamestnanie svojho otca aj sociálne zabezpečenie z neho plynúce (hoci aj bez konkrétnej
výšky) ovládať musel. Aj z porovnania tvrdených otcových výdavkov a príjmov je zrejmé, že výdavky
prevyšujú jeho príjmy a príjmy jeho rodiny, preto musí disponovať zdrojom na ich uhrádzanie, ktorým

nie je (len) dôchodok jeho otca. Na základe týchto skutočností súd podanému návrhu matky vyhovel
sčasti a zaviazal otca platením výživného čiastkou 130 eur mesačne, teda o 24 eur mesačne viac
oproti poslednému rozhodnutiu spred 8 rokov, a to do doby 19.08.2015, dokedy trvala jeho vyživovacia
povinnosť voči mal. U. Z. určená sumou 99,58 eur mesačne. Od 20.08.2015 (právoplatnosťou rozsudkutunajšieho okresného súdu č.k. 4C/117/2014-63 zo dňa 22.10.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline č.k. 11Co/174/2015-111 zo dňa 13.07.2015) súd zvýšil výživné na 160 eur mesačne (z
výživného plateného pôvodne na mal. U. môže otec platiť ďalším svojim deťom po 30 eur viac). Dlh otca

na výživnom za čas od 01.10.2014 do 19.08.2015 je 254,63 eur (24 eur mesačne, 0,77 eur denne), za
čas od 20.08.2015 do 31.10.2015 vo výške 128,88 eur (54 eur mesačne, 1,74 eur denne)., spolu 383,51
eur. Na splnenie tohto záväzku vychádzajúc z jeho výšky určil súd otcovi dlhšiu lehotu.

Osobou oprávnenou z výživného je v právnom pomere dieťaťa a rodiča dieťa, platobným miestom v čase

maloletosti dieťaťa je jeho zákonný zástupca. V súdenom prípade je dieťa v čase vyhlásenia rozsudku
plnoleté, preto súd otca zaviazal platiť výživné priamo k rukám dieťaťa, a to aj za čas jeho maloletosti,
keďže v čase úhrady výživného za obdobie do maloletosti je výživou oprávnená osoba plne spôsobilá
na prijatie tohto finančného plnenia.

O náhrade trov konania je rozhodnuté podľa § 146 ods.1 písm. a/ Obč. súd. por., keďže ide o konanie,

ktoré je možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 -
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia. Predbežne
vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri
mesiace pred vyhlásením rozsudku ( § 162 Obč. súd. por.).

Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, môže oprávnený
navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.