Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 22, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213214291
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2213214291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a.s., Suché Mýto č. 1,
Bratislava, IČO: 36 816 377, zastúpeného splnomocnencom Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o.,
Žabotova č. 2/B, Bratislava, proti žalovanej: A. X., nar. X.X.XXXX, bytom Z.. Q. č. XXX/XX, L. Q., o
zaplatenie 571,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 21. februára 2014, č.k. 5C/225/2013-50, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
na žalovanej zaplatenia pohľadávky 571,47 eur, pozostávajúcej z istiny 504,69 eur, z úroku z úveru
60,97 eur, poplatkov 5,81 eur, keď tvrdil, že uzavrel so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere dňa
18.1.2008, pod č. 750461, na základe ktorej žalovanej poskytol úverový limit vo výške 664 eur, ktorý
prečerpalavcelkovejvýške1.316,29eur.Súčasťouneoddeliteľnouzmluvysastalivšeobecnéobchodné
podmienky. Vzhľadom na to, že výška pohľadávky bola do 1.000 eur, bolo možné rozhodnúť vec bez
nariadenia pojednávania, preto súd vo veci konal podľa § 115a ods. 2 O.s.p. a § 200 ea ods. 1 O.s.p..

Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, podľa §
4ods.1,2,3Zákonaospotrebiteľskýchúverochč.258/2001vzneníúčinnomod1.4.2008.Zpredloženej
zmluvy o revolvingovom úvere podpísanej žalobcom dňa 15.1.2008 a žalovanou 17.1.2008 zistil, že
žalovanej bol poskytnutý úverový limit vo výške 20.000,- Sk, ku ktorému priradená mesačná splátka
bola 799,- Sk (26,52 eur). Súčasťou zmluvy sa mali stať aj všeobecné obchodné podmienky. Zmluva
neobsahujeúdajovýškeúroku.Oznámenímzodňa31.12.2012žalobcadoručovalžalovanejoznámenie
o odstúpení od zmluvy o revolvingovom úvere ako aj od poistenia, a oznámený aktuálny stav dlhu v tom

čase 565.083,- Sk. Zásielka sa vrátila od žalovanej neprevzatá z poslednej známej adresy. Žalovaná
čerpala celkom úver vo výške 1.316,27 eur, z toho úroky započítané na sumu 712,04 eur, poplatky za
upomienky 5,81 eur, celkom teda dlh 2.034,12 eur. Žalovaná uhradila celkom 1.433,77 eur a storno
úroky 28,88 eur, celkom 1.462,65 eur. Rozdiel medzi sumou 2.034,12 eur a 1.462,65 eur predstavuje
uplatnenú istinu 571,47 eur. Súd prvej inštancie uvedenú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú,
ktorá nesmie obsahovať neprijateľnú podmienku. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov ak neobsahuje náležitosti

podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l). Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje
zákonom stanovené náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a účely jeho splatenia. Primárnemuúčelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá taký výklad ustanovenia §
4 ods. 2 písm. i) zmluvy, ktorý každý z atribútov vyjadrený v zákone slovami výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, viaže ku každej z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru,

majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako istina tak i úrok a tiež prípadné poplatky. Naplnenie
uvedeného účelu preto nemôže učiniť za dosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, čím vlastne zákon poskytuje primeranú ochranu právam spotrebiteľa a pri
uzatváraní úverových zmlúv, aby tieto neboli zavádzajúce ani problematickým údajom o úrokoch, z
ktoréhonebudeschopnývyvodiť,akébudeskutočnénavýšeniesumyreálneposkytnutejatedaicelková

cena, za ktorú si požičiava a ktorú bude povinný veriteľovi vrátiť. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že
v danom prípade sa jedná o občianskoprávny vzťah, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Žiline sp.zn. 10Co/260/2008, kde sa skonštatovalo, že spotrebiteľský úver nie je špecifickým druhom
úveru, nie je namieste aplikovať na posudzovaný prípad ustanovenia Obchodného zákonníka majúc
za to, že základným znakom obchodnoprávnych vzťahov je to, že vznikajú medzi podnikateľmi pri
podnikateľskej činnosti. Vzťah medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a spotrebiteľom nespadá

ani pod žiadnu situáciu vymedzenú v ustanovení § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nejedná sa iba o
právnu úpravu osobitného typu úverovej zmluvy, ale ide o právny predpis upravujúci osobitný typ zmluvy
vo všeobecnosti. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromnoprávnych
zmlúv a nie iba jeden špecifický typ zmluvy o úvere. Vzhľadom na to, že žalovaná zaplatila na
poskytnutom úvere sumu 1.433,70 eur, spolu so storno úrokmi 1.462,65 eur, pričom vyčerpala úver len

vo výške 1.316,27 eur, súd zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie rozdielu 571,47 eur z dôvodu, že na
tentonevznikolnárok,keďžezmluvaneobsahovalapodstatnénáležitosti,zktoréhodôvodujebezúročná
a bez poplatkov. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej žalovanej
náhradu nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluva o úvere
bola uzavretá v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy
o úvere a ustanoveniami Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo všeobecných
obchodných podmienok žalobcu. V zmluve sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú

všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy o úvere
a prílohy 1 - 4 a žalovaná potvrdzuje, že so všeobecnými obchodnými podmienkami a prílohami bola
riadne oboznámená. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka zmluva o úvere patrí
medzi tzv. absolútne obchody. Žalovaná podpisom zmluvy o úvere potvrdila, že sa so zmluvou o úvere
oboznámila,súhlasilasňou,uzatvárajuvsúladesoslobodnouavážnouvôľou.Tiežzobralanavedomie,

že všeobecné obchodné podmienky a prílohy 1 - 4 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobca má
za to, že žalovanú dostatočne upozornil na nevyhnutnosť preštudovania nielen zmluvy o úvere ale
aj neoddeliteľných súčastí. Nárok na zaplatenie sumy vo výške 571,47 eur pozostávajúcej z úveru
vo výške 504,69 eur, úroku za poskytnutie úveru 60,97 eur a z poplatkov z omeškania so splácaním
úveru vo výške 5,81 eur je plne dôvodný a preukázaný a to s poukazom na skutočnosť, že zmluva o

revolvingovom úvere spĺňa všetky náležitosti uvedené v zákone č. 258/2001 Z.z.. V zmysle článku 4.1
VOP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou, predovšetkým je
povinný platiť minimálne splátky úveru riadne a včas. V prílohe č. 4 príklad nákladov a splátok úveru
je zreteľne uvedená výška minimálnej splátky pri úverovom limite vo výške 663,88 eur a to vo výške
26,52 eur. Zmluva obsahuje taktiež údaj o výške úrokovej sadzby a to priamo na prvej strane zmluvy,

kde je uvedené, že úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy je 2,14% mesačne. Považuje výklad
ustanovenia § 4 ods. 2 a § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom úvere súdom za príliš formalistický, čím
súd prakticky žalobcovi odoprel právo na zaplatenie poskytnutého úveru spolu s úrokom a poplatkami
spojenými s jeho poskytnutím. Poukázal tiež na článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť, vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie s tým, že si uplatňuje trovy odvolacieho konania vo výške 55,46 eur za 1
úkon právnej služby.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok)
po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1

CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379 a § 380 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 5C/225/2013 je určenie povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 571,47 eur s príslušenstvom, titulom nedoplatku zo Zmluvy o

revolvingovom úvere uzavretej dňa 17.1.2008, pod č. 750461.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu absencie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a následného posúdenia zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov.

6. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených
nárokov, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami strán sporu a pretože odvolací

súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

7. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplynulo, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu
je zmluvou spotrebiteľskou, preto je potrebné ju posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a
Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý
druh občianskoprávnych zmlúv, v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ. Osobitosť

spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka
zmluvného vzťahu, spotrebiteľa. Takže súd prvej inštancie správne aplikoval zákonné ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z.z.. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. účinného
do 31.7.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa odseku 3 ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie správne citované zákonné ustanovenie na danú vec
aplikoval, správne tiež skonštatoval, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere uvedenú náležitosť
neobsahuje, čo aj riadne zdôvodnil, v dôsledku čoho je potrebné spotrebiteľský úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Takže následne súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalovaná

zaplatila na poskytnutom úvere vyššiu sumu ako čerpala, z ktorého dôvodu správne súd prvej inštancie
návrh ako nedôvodný zamietol.

8. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná
žalovaná.

10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).