Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212208023
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:4212208023.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobca :

Z.. G. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. X., T. Q. X, proti žalovaným : : X/ G. N. Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX, Y. Y. X.,
Q. O. X/XXXX, X/ G. R., Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX, Y. Y. X., R. X, X/ E..W.. W., Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX,
so sídlom Komárno, Hadovská cesta 870, všetci zastúpení advokátom JUDr. Romanom Blažekom, so
sídlom Pohraničná č. 4, Komárno, o návrhu na určenie neplatnosti právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. až v 3. rade trovy konania 390,76€ k rukám JUDr. Romana

Blazseka, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou pôvodne podanom na Okresnom súde Komárno dňa 26.04.2012 domáhal určenia
neplatnosti právnych úkonov na tom právnom základe, že na základe Zmluvy o pôžičke poskytol
dlžníkovi Z.. P. F. sumu 62.000,- €, ktorý svoju povinnosť riadne a včas nesplnil. Na zabezpečenie svojho
dlhu dlžník vystavil zmenku znejúcu na sumu 62.000,- € s úrokom. Okresný súd Nitra zmenkovým
platobným rozkazom XXZm/XX/XXXX uložil povinnosť Z.. P. F. do 15 dní od doručenia zmenkového
platobného rozkazu zaplatiť dlžnú istinu s príslušenstvom. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť dňom 09.06.2011. Keďže dlžník svoju povinnosť nesplnil dobrovoľne ani na základe

právoplatného zmenkového platobného rozkazu, žalobca podal žalobu na vykonanie exekúcie. Okresný
súd Komárno vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora H.. S. Y. R. Y..M.. XEr/XXX/XXXX. Súdny
exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom uložil povinnému zákaz nakladania so svojím
majetkom, ako i zákaz prevodu obchodného podielu povinného v obchodnej spoločnosti G. N. Y..N..K..,
ktorá spoločnosť mala vo vlastníctve nehnuteľnosti v kat. území Okoč vedenej na S. Č.. XXXX G. S.
Č.. XXXX a v kat. území K.Ý. Y. T. Q. S. Č.. XXX G. S. Č..XXXX. Na základe zmluvy o predaji časti
podniku spoločnosť G. N. Y..N..K.. R. R. Q. Q. Y. G. R., Y..N..K.. G. Q. Y. G. R., Y..N..K.. R. Q. Y. E..W.. W.

Y..N..K.., tým sa dlžník zbavil svojho majetku, ktorý zodpovedal jeho obchodnému podielu v obchodných
spoločnostiach odporcu v 1. a 2. rade. V súčasnosti žalovaný v 1. a 2. rade nemajú žiaden majetok, teda
obchodný podiel dlžníka v týchto obchodných spoločnostiach sa stal bezcenným. Z uvedených dôvodov
žiada navrhovateľ, aby súd vyslovil neplatnosť zmluvy o predaji podniku zo dňa 01.02.2012 uzavretej
medzižalovanýmv1.radeažalovanýmv2.radeazmluvyopredajipodnikuzodňa10.02.2012uzavretej
medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. Rade, predmetom ktorých boli nehnuteľnosti v kat. území
K. T. Q. S. Č.. XXXX G. S. Č.. XXXX G. T. X.. Ú. K. Y. T. Q. S. Č.. XXX G. S. Č..XXXX.

Žalovaní v 1.až 3. rade vo svojich vyjadreniach k návrhu namietli nepreukázanie naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov.Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím navrhovateľa, konateľa odporcu v 1.rade, oboznámením
sa s obsahom spisu Okresného súdu Nitra 30Zm/13/2011, správy z exekútorského úradu H.. G. D. M.
D.G. X. X. XXXX, Y. M. P. Ú. H.. G. Y. M. D. XX. X. XXXX.

Podľa § 80 Zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok platný k 30.06.2016

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa §

80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Právny
záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená
nevyhnutnosť tvrdiť a dokazovať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu
na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku o žalobe meritórne

vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, respektíve právny vzťah
medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, respektíve stav
neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, ak jestvuje
potreba odstránenia tejto neistoty, respektíve ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny
záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa

bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak ( a to bez
skúmania vecnej stránky žaloby ), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem
jestvuje skúma súd ex offo t. j. z úradnej povinnosti. Pre skúmanie súdu teda netreba z dôvodu , aby

takúto obranu v konaní žalovaný vôbec urobil. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu
v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu.

Podľa ustálenej súdnej judikatúry, platí, že, ak vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa má riešiť len
predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý

právny záujem ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 3Cdo 98/2004). Ten je
v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy totiž nemusí znamenať,
že účastník je nositeľom práva, ktorému malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom
práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mohlo zaniknúť na základe inej skutočnosti,
prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že právny úkon je neplatný,

týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s
konečnou platnosťou otázka plnenia.

Z pripojeného spisu Okresnému súdu Nitra 30 Zm/13/2011 bolo nesporne preukázané, že nárok
žalobcu na zaplatenie pohľadávky 62.000,-€ bol priznaný zmenkovým platobným rozkazom vydaným

dňa 21. 4. 2011, právoplatným ku dňu 9. 6. 2011 a vykonateľný k tomu istému dátumu, keď zo
správy exekútorského úradu H.. G. Y. so sídlom v Leviciach vyplynulo, že je evidované exekučné
konanie voči konateľovi žalovaného 1.rade Z.. P. F.W., vedenej pod spisovou značkou P. oprávneného,
ktorým žalobca, ako aj ďalšie exekučné konanie na majetok uvedeného povinného pod spisovou
značkou P. XXXX/XXXX na vymoženie výživného pre maloleté deti F., kde na predmetné nehnuteľnosti

bola vyhlásená dobrovoľná dražba v prospech veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa a.s. Po vypracovaní
znaleckého posudku pod číslom 28/2014 bolo od dobrovoľnej dražby upustené. V prípade exekučného
konania P. došlo k dohode, kde povinný priamo uhrádza výživné matke maloletých detí.

Žalovaný v 1.rade doložil znalecký posudok Z.. J. W. Č. XX/XXXX, kde predmetná nehnuteľnosť vo

výlučnom vlastníctve Z.. F., nachádzajúci sa v katastrálnom území X. T. Q. S. Č. XXXX, byt číslo
5 na druhom nadzemnom podlaží vo chode číslo 3 nachádzajúce sa na parcele číslo XXX/X, so
spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXX ocenil no 88.000,-€.Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 12. 2015 ako aj cestou právnej zástupkyne na pojednávaní
dňa 28. 6. 2016 mal za to, že na nehnuteľnosť vedenú na LV číslo 8070 v kat. územie Komárno bolo
zriadené záložné právo pod číslom T. - XXXX/XXXX v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, bol vydaný

exekučný príkaz pod číslom P. XXXX/XX zo dňa 17. 1. 2012 a zriadené exekučné záložné právo v
prospech nároku maloletých detí Horváthových a exekučným príkazom P. zo dňa 27. 5. 2014 bolo
zriadené exekučné záložné právo v prospech oprávneného Štefana Vargu, ako aj exekučný príkaz
P., zriadené exekučné záložné právo dňa 10. 6. 2014 v prospech žalobcu. Súčasne na základe
oznámenia o začatí realizácie záložného práva zo dňa 20. 6. 2013 v prospech záložného veriteľa Prvá

stavebná sporiteľňa a.s. sa evidované pod číslom P. XX/XXXX zo dňa 7. 9. 2015 bolo zriadené exekučné
záložné právo v prospech oprávneného Štátny fond rozvoja bývania, žalobca považoval ohrozenú
možnosť vymoženia pohľadávky zo speňaženia nehnuteľnosti, ktorej hodnota je 88 000 euro, keď
nehnuteľnosť bola zaťažená skoršími záložnými právami na zabezpečenie pohľadávok, ktoré prevyšujú
sumu samotnej nehnuteľnosti.

Konateľ žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 28. 6. 2016 dokladoval úhradu pohľadávky voči Prvej
stavebnej sporiteľni, ako aj dobrovoľné plnenie výživného, keď bolo upustené od vymáhania pohľadávky
a rovnako má záujem na vyrovnaní aj ostatných dlhov a to aj voči žalobcovi.

Zo správy z exekútorského úradu H.. G. D. zo dňa 06.04.2016 vyplynulo, že oprávnený Š. T. si vymáha

pohľadávku v exekučnom konaní vo výške 2502,80 euro , kde doposiaľ povinných pohľadávku nezaplatil
ani čiastočne a v exekučnom konaní sa riadne pokračuje.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobca si uplatnil nárok na určenie
neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku, keď v priebehu konania bolo preukázané, že žalovaný vlastní

ďalšiu nehnuteľnosť evidovanou v katastri nehnuteľnosti, na ktoré je vedené exekučné konanie na
exekútorskom úrade H.. G. D. vedené pod spisovou značkou P. na vymoženie pohľadávky 2502,80 euro
nároku žalobcu, ktorá nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného .Súdna exekútorka zriadila
exekučné záložné právo, kde exekučné konanie ďalej riadne prebieha. Z uvedeného je zrejmé, že
nie je splnená podmienka ohrozenia práva žalobcu na plnenie zo strany žalovaného pre vymoženie

pohľadávky na základe prebiehajúceho exekučného konania, ktorého predmetom je nehnuteľnosť
zjavne prevyšujúca hodnotu pohľadávky žalobcu.

Ďalším a podstatným dôvodom pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanie žaloby na
určenie neplatnosti právnych úkonov je možnosť postupu žalobcu v zmysle a § 42a Občianskeho zákona

a domáhať sa , aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5 citovaného ustanovenia,
ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má
veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo
ak už bol uspokojený. Vyslovením neúčinnosti právneho úkonu, by dosiahol žalobca stav, že všetky
právne úkony, ktoré učinil žalovaný pri prevode svojho obchodného podielu by voči žalobcovi neboli

účinné a mohli by byť predmetom výkonu rozhodnutia.

Účelom odporovateľnosti ako inštitútu je prioritne zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými
zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči
určitej osobe (tzv. relatívna neúčinnosť), ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej

pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.

Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov,
môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide
o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia

to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré
zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi také úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu,
darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva,
odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku,
prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku, použitie časti majetku na vklad do základného imania

obchodnej spoločnosti a pod.

Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než
dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti.Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Zákonnému
pojmu "vymáhateľná pohľadávka" zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred

súdom v základnom konaní. Podmienkou uplatnenia odporovateľnosti teda nie je právoplatné súdne
rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (R 44/2001). Právnická osoba, v ktorej má dlžník alebo jemu blízka
osoba v čase, keď sa tento právny úkon uskutočňuje, majetkovú účasť aspoň 10 %. Majetkovou
účasťou je spravidla vlastníctvo akcií, dočasných listov v akciovej spoločnosti, resp. v podnikateľských
subjektoch,ktorésúpovinneakciovýmispoločnosťami(napr.obchodníciscennýmipapiermi),členského

vkladu,obchodnéhopodielualebojehočasti.Môžetobyťajvlastníctvočastiinéhopodniku,čoprichádza
do úvahy pri štátnych podnikoch bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú v likvidácii. To isté platí pri
mestských alebo obecných podnikoch zakladaných v rámci kompetencií orgánov územnej samosprávy.
Rozsah tejto účasti sa posudzuje so zreteľom na základné imanie, ak sa povinne vytvára alebo ak sa
vytvorí dobrovoľne, ako je to pri verejnej obchodnej spoločnosti, pomerom podielov k ich súčtu. Pri
vlastníctve podniku je rozhodujúci spoluvlastnícky podiel na majetku tejto právnickej osoby.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že vzhľadom na formuláciu petitu žaloby
žalobcom, na určenie neplatnosti právnych úkonov, ktorým chcel dosiahnuť plnenie povinnosti z majetku
z obchodných podielov spoločníka žalovaných, na základe exekučného titulu priznané vykonateľným
rozhodnutím,neboldanýnaliehavýprávnyzáujemnaurčenieatýmnebolasplnenázákladnápodmienka

pre úspešnosť určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., keď nárok bolo možné dosiahnuť inak ,
preto bolo nevyhnutné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V ďalšom súd sa už nezaoberal dôvodmi
neplatnosti právneho úkonu.

Podľa § 142 ods.1 Obč.súd.por., Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa citovaného ustanovenia súd priznal žalovaným náhradu trov konania, ktoré im vznikli týmto
konaním voči žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Trovy žalovaného v 1.rade predstavujú trovy
právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (prevzatie veci 27.11.2014, účasť na pojednávaní dňa

26.05.2015 a dňa 08.12.2015-odročené ). Odmena za jeden úkon právnej pomoci podľa § 11 ods.1
Vyhlášky č.655/2004Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v roku 2014 činí 61,87 € , a v roku 2015
64,53€. Advokát zastupoval troch účastníkov, kde v prípade ďalších mu prislúcha 50% z odmeny (§ 13
ods.2 citovanej vyhlášky/V prípade odročeného pojednávania 1/4 z odmeny 16,13€ . 1/2 z odmeny v
roku 2014 činí 30,93€ a z odmeny 64,53€ 32,26 €. V prípade účasti na pojednávaní, ktoré bolo odročené

8,06€. Advokát si účtoval hotové náklady formou režijného paušálu podľa § 15 a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky,
1/100-inu z výpočtového základu stanovené podľa § 1 ods. 1 cit. vyhlášky. Výška výpočtového základu
v roku 2015 činila 839,-€ z toho 1/100-ina činí 8,39€. Výška výpočtového základu v roku 2014 činila
804,-€ z toho 1/100-ina činí 8,04€.

Podľa § 17 ods.1 citovanej vyhlášky si advokát účtoval stratu času na ceste z miesta sídla z Komárna do
Dunajskej Stredy a späť 4 začaté polhodiny , 1/60 z výpočtového základu 839€ činí 13,98€.2 x 55,92€.
Režijný paušál a stratu času si účtoval advokát le raz v mene všetkých žalovaných. Celkom odmena s
hotovými náklady advokáta činí 390,76€.

Podľa § 149 ods.1O.s.p. je povinný žalobca zaplatiť trovy k rukám advokáta žalovaných a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 160 ods.1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).