Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 11, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112211551
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3112211551.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľa I.. A. L.,

bytom A. - S., F. XXX/XX, právne zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom
Trenčín, Piaristická 707/25 proti odporcovi 1/ T. F., bytom R. nad F., Q. XXX/X-X a 2/ L. F., bytom R. nad
F., Q. 437/2-9, obaja právne zast. T.. Annou Žedényiovou, advokátkou, so sídlom Trenčín, Palackého
85/5 o zaplatenie 35.954,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n ý zaplatiť odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 1.625,55 eur, k rukám

ich právnej zást. JUDr. Anny Žedényiovej, advokátky, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobou, doručenou súdu dňa 2.5.2012, po zmenách žaloby domáhal od odporcov
1/, 2/ solidárneho vrátenia pôžičky vo výške 35.954,- eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania od
2.5.2009 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 16.596,95 eur s 9% ročným úrokom z omeškania
od 14.10.2011 do zaplatenia. Uviedol, že ako veriteľ uzatvoril s odporcami 1/, 2/ ako dlžníkmi dňa
29.12.2008 zmluvu o pôžičke. Pri uzatvorení tejto zmluvy poskytol odporcom 1/, 2/ sumu pôžičky vo
výške 56.263,- eur a odporcovia sa zaviazali túto sumu vrátiť najneskôr do 2.5.2009. Na zabezpečenie
tejto pôžičky uzatvorili navrhovateľ a odporcovia 1/, 2/ Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho

práva zo dňa 29.10.2008, ktorej predmetom bol byt odporcov 1/, 2/ č. X v bytovom dome orient. č.
XXX na Ulici Q. v R. nad F., zapísaný na LV č. XXXX a XXXX. Ku dňu spísania žaloby, t.j. 2.5.2012
navrhovateľ evidoval voči odporcom 1/, 2/ ako dlžníkom pohľadávku v zostávajúcej výške 35.954,- eur.
Podľa článku 3 bodu 3.5 Zmluvy o zabezpečovacom prevode sa odporcovia 1/,2/ ako dlžníci zviazali
na vlastné náklady predmet zabezpečenia poistiť vo výške 1,7 mil. Sk (t.j. 56.429.662 eur) a poistenie
vinkulovať v prospech veriteľa (navrhovateľa). Za nesplnenie tejto zmluvnej povinnosti sa odporcovia
zaviazali uhradiť veriteľovi (navrhovateľovi) zmluvnú pokutu vo výške 500.000,- Sk (t.j. 16.596,96 eur).

Navrhovateľ na pojednávaniach tvrdil, že jednali ústne a o pôžičku ho požiadal otec odporcov 1/, 2/,
lebo potreboval peniaze na podnikanie s drevom. Jeho oslovil jeho priateľ I.. B. s tým, či by nepožičal
peniaze F., že ich potrebujú. O podmienkach pôžičky sa bavil s otcom odporcov 1/, 2/, potom sa
stretol s odporcami 1/, 2/ a následne išli k notárke. Peniaze prevzali odporcovia 1/, 2/ u notárky JUDr.
U. na pulte a prítomný pri tom bol aj ich otec. Nepamätal si už, či sumu pôžičky reálne odovzdal
najprv do rúk L., ktorý ich mal prepočítavať a potom do rúk T. alebo naopak. Otec odporcov 1/, 2/

mu tvrdil, že pôžičku chce pre synov- odporcov 1/, 2/, lebo im chce pomôcť v podnikaní. Požičanie
peňazí sprostredkovával otec odporcov 1/, 2/, ktorému dal návrh zmluvy, aby si ju preštudovali. Až
potom sa stretol s odporcami 1/, 2/. Odporcovia 1/, 2/ ho priamo nepožiadali o pôžičku, ale bolo to
sprostredkovane cez ich otca. Otca odporcov 1/, 2/ neurgoval o vrátenie pôžičky, ale svedka Ing. B.z dôvodu, že všetko inicioval on. Požičanú sumu vo výške uvedenej v zmluve mal doma v hotovosti.
Poprel tvrdenie, že by mu otec odporcov 1/, 2/ zaplatil pôžičku v 3 splátkach po 20.000,- eur. Nikdy
sa nehovorilo, že by pôžička mala byť pre všetkých troch. Odporcovia 1/, 2/ podali žalobu o určenie

neplatnostizmluvyozabezpečovacomprevodevlastníckehopráva(sp.zn.21C/163/2011),kdetvrdili,že
dlh uhradili, ale nepredložili žiadne dôkazy. Navrhovateľ tvrdil, že otec odporcov 1/, 2/ svojou výpoveďou
potvrdil, že bol v pozícii sprostredkovateľa pôžičky, pričom táto skutočnosť nie je uvedená v zmluve
a ani ako sprostredkovateľ nie je uvedený v zmluve, pričom toto nespôsobuje neplatnosť zmluvy o
pôžičke. Poukázal, že sprostredkovávanie pôžičky je bežnou praxou pri sprostredkovávaní bankových

úverov, pričom podmienky dojednáva medzi veriteľom a dlžníkom sprostredkovateľ. Odporcovia 1/,
2/ nepreukázali splatenie pôžičky, pretože otec odporcov 1/, 2/ vybral sumu 60.000,- eur z účtu inej
právnickej osoby, ktorá nebola dlžníkom a suma ani nezodpovedá dlžnej sume. Pred podaním žaloby
odporcovia 1/, 2/ iniciovali stretnutie s jeho právnou zástupkyňou v októbri 2013 a chceli splácať dlh po
splátkach, čo potvrdzuje, že peniaze z pôžičky prevzali. Navrhovateľ žiadal aj náhradu trov konania.

Na návrh navrhovateľa súd vo veci vydal dňa 16.8.2012 platobný rozkaz pod č.k. 12Ro/168/2012-26,
ktorým zviazal odporcov 1/, 2/ k solidárnej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 35.954,- eur s prísl.
Proti tomuto platobnému rozkazu podali odporcovia 1/, 2/ riadne a včas odpor, čím sa tento zrušil a
súd vo veci ďalej konal.

Odporcovia 1/, 2/ v odpore potvrdili podpísanie predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 29.10.2008 i zmluvy
ozabezpečenízáväzkuprevodomvlastníckehopráva kichbytuzodňa29.10.2008,alepopreliprevzatie
finančných prostriedkov. Tvrdili, že všetky finančné prostriedky odovzdal navrhovateľ ich otcovi T. F.
st. Tvrdili, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom) a k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkom. Žiadali žalobu zamietnuť a priznať náhradu

trov konania.

Odporca 1/ uviedol, že peniaze neprepočítaval, ani ich nevidel, ani neprevzal. Potvrdil, že na notárskom
úrade JUDr. U. v A. podpisovali zmluvu o pôžičke a bol tam aj ich otec. Pred ním (odporcom 1/)
navrhovateľ neodovzdával peniaze z pôžičky. Otec mu povedal, že má ísť podpísať zmluvu o pôžičke,

pričom nevedel ani na akú sumu.

Odporca 2/ tvrdil, že podpísal predmetnú zmluvu o pôžičke, lebo mu to otec kázal. U notárky bol spolu
s odporcom 1/. Zmluvu podpísali a odišli preč. Otec bol s nimi a odišiel s nimi. Kým tam bol (odporca
2/), navrhovateľ neodovzdával peniaze. On určite neprepočítaval peniaze.

Právna zástupkyňa odporcov 1/, 2/ poprela prevzatie finančných prostriedkov od navrhovateľa. V ich
prípade podpis na zmluve o pôžičke a zmluve o zabezpečovacom prevode bol čisto formálny, z dôvodu,
že tak chcel ich otec T. F., st., ktorý finančné prostriedky z pôžičky aj skutočne prevzal. Odporcovia 1/
a 2/ nikdy od navrhovateľa nežiadali žiadne finančné prostriedky, nepotrebovali ich, nikdy nepodnikali a

ani nemienili podnikať a ani nemali tieto finančné prostriedky z čoho vrátiť. Skutočná reálna zmluva o
pôžičke bola uzatvorená medzi navrhovateľom a ich otcom a teda peniaze by si mal navrhovateľ pýtať
od ich otca, prípadne jeho žalovať o vrátenie. Žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením zmluvy o pôžičke, zmluvy o

zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ a odporcovia 1/, 2/ podpísali Zmluvu o pôžičke zo dňa
29.10.2008, podľa ktorej mal navrhovateľ ako veriteľ požičať odporcom 1/,2/ ako dlžníkom v hotovosti
sumu 1.695.000,-Sk (t.j. 56.263,69 eur) bezúročne so splatnosťou dňa 2.5.2009. Podľa článku II. tejto

Zmluvy odporcovia 1/, 2/ svojim podpisom potvrdili prevzatie tejto sumy a zaviazali sa pôžičku vrátiť
navrhovateľovi do 2.5.2009. Zároveň pre zabezpečenie návratnosti pôžičky sa dohodli na podpísaní
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Podpisy dlžníkov- odporcov 1/, 2/ na Zmluve
boli overené notárkou T.. J. U..

Nespornou skutočnosťou medzi účastníkmi bolo aj podpísanie Zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 29.10.2008 k bytu odporcov 1/, 2/ na zabezpečenie Zmluvy
o pôžičke zo dňa 29.10.2008.Spornou zostala skutočnosť reálneho odovzdania sumy 1.695.000,- Sk (t.j. 56.263,69 eur) veriteľom
dlžníkovi.

Navrhovateľ tvrdil, že túto sumu odovzdal odporcom 1/, 2/ v hotovosti pri podpisovaní Zmluvy o pôžičke
na notárskom úrade T.. J. U. za prítomnosti ich otca T. F. st. Navrhovateľ preukazoval túto skutočnosť
obsahom Zmluvy o pôžičke, v ktorej v čl. II. odporcovia 1/,2/ svojim podpisom potvrdili prevzatie tejto
sumy.

Odporcovia 1/, 2/ popreli prevzatie sumy z pôžičky a tvrdili, že peniaze prevzal ich otec T. F. st.

Svedok T. F. st., otec odporcov 1/, 2/ uviedol, že vzťahy s odporcami 1/, 2/ majú normálne. Navrhovateľa
poznal odkedy bola predmetná pôžička a neboli ani priatelia ani príbuzní. Tvrdil, že za ním prišiel jeho
brat U. F. s tým, že zohnal peniaze na drevo a že Ing. B. má nejaké známeho, ktorý požičiava peniaze.
Potom sa stretli on a jeho brat U. s Ing. B.. S bratom U. spolu vozili drevo - guľatinu do Talianska. Svedok

si chcel požičať peniaze pre firmu od známeho I.. B.. Stretli sa on, jeho brat U. a I.. B. a bavili sa o
pôžičke. Svedok Ing. B. mu povedal, že peniaze by požičal navrhovateľ, ale že chce nejakú záruku. Na to
sa vyjadril tak, že má byt, resp. synovia - odporcovia 1/, 2/ majú byt a ten by založil. Toto potom povedal
Ing. B. navrhovateľovi. Následne sa stretli svedok s navrhovateľom a bavili sa o pôžičke a o byte ako
o záruke u neho doma. Neskôr navrhovateľ prišiel s tým, že má zmluvy a má zavolať synov- odporcov

1/, 2/ podpísať ich. Následne išli k notárke T.. U. do kancelárie oproti Okresnému súdu Trenčín. Svedok
tvrdil, že bol na chodbe a vo vnútri boli synovia - odporcovia 1/ a 2/ i navrhovateľ, ale pri podpisovaní
zmlúv u notárky navrhovateľ nevyplatil žiadne peniaze, jemu určite nie. Navrhovateľ mu povedal, že
peniaze teraz nemá a že za týždeň ich vyplatí. Svedok si už nepamätal, koľko mu vyplatil v prvej časti
a druhú časť mu vyplatil v Piešťanoch, dokopy 1.500.000,- Sk (t.j. 49.790.878,- eur). Navrhovateľ si

do zmluvy napísal vyššiu sumu. Peniaze mu vyplatil navrhovateľ v hotovosti, v dvoch čiastkach. On
navrhovateľovi všetko vyrovnal. Sumu 20.000,- eur dal navrhovateľovi na účet, ale nepamätal si kedy.
Číslo účtu navrhovateľa vedel zo zmluvy, (číslo účtu sa dá zistiť aj v banke). Zvyšok mu posplácal v
hotovosti po 20.000,- eur bez svedkov pri motoreste za Trenčínom, teda celkom mu zaplatil 3 razy po
20.000,- eur, spolu 60.000,- eur. Nevadilo mu, že nedostal potvrdenie o splatení dlhu, pretože nebol

žiaden doklad o tom, že on prevzal peniaze od navrhovateľa. Peniaze vyberal konateľ jeho firmy S-
Slovakia s.r.o. z účtu spoločnosti. V prepočte vyplatil viac než bola zmluva o pôžičke, pretože sa bál
navrhovateľa. On bol u navrhovateľa doma veľakrát, za týždeň aj päťkrát a to aj pred poskytnutím
pôžičky i po jej poskytnutí. Odporcovia 1/ a 2/ neboli nikdy u navrhovateľa doma, načo? Odporcovia 1/
a 2/ nikdy nepodnikali. On sa doma málo zdržiaval, lebo je pracovne v zahraničí.

SvedkyňaT..J.U., notárka,uviedla,ženavrhovateľapoznalazvideniaakoichklienta,aleodporcu2/nie.
Vzhľadom na odstup času si nepamätala, či navrhovateľ vyplácal nejaké peniaze zo zmluvy o pôžičke.
Stať sa to mohlo, ale nepamätala si to. Podpisovala sa zmluva u nej v kancelárii oproti Okresnému
súdu Trenčín. Nepamätala si z minulosti na iné prípady, kedy by navrhovateľ odovzdával peniaze v

jej prítomnosti. V minulosti sa stávalo, že si klienti vyplácali pred nimi nejaké peniaze, ale potom im to
zakázala, aby neboli problémy a nemuseli chodiť na súdy svedčiť.

Svedkyňa T. L., administratívna pracovníčka u notárky T.. U., potvrdila, že overovala podpisy na
predmetnej Zmluve o pôžičke. Nepamätala si, či pri podpisovaní tejto zmluvy si účastníci tejto zmluvy

vyplácali peniaze. Bolo to možné, ale nepamätala sa na to. Občas sa v minulosti stávalo, že pri overení
podpisov si ľudia aj vyplácali peniaze. Keď chceli, aby im boli ako svedkovia, tak to odmietli.

Svedok I.. L. B., potvrdil, že poznal T. F., st. Tento ho požiadal, či mu nevie sprostredkovať alebo
zabezpečiť alebo požičať peniaze na podnikanie. Peniaze potrebovali na podnikanie. On ho odporučil na

navrhovateľa, ale nebol pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a ani pri preberaní a odovzdávaní peňazí, ani u
notárky. Konkrétne mu nepovedal, pre koho majú byť peniaze, teda pre ktorého z F., otca a dvoch synov.
Nebol ani pri jednaniach F. s navrhovateľom. Poznal sa s navrhovateľom z vysokej školy a on mu potom
telefonoval, aby sa spojil s T. F., st., kvôli pôžičke. Tak mu volal, dvakrát mu zdvihol telefón a povedal, že
pôžičku uhradí. Viac už s ním nekomunikoval a pred pojednávaním sa tváril, že ho nepozná. On synov

F. - odporcov 1/,2/ nepoznal, až na pojednávaní ich videl. Otec - T. F., st. sa vyslovene nevyjadril, že
pôžičku potrebuje pre seba alebo pre svoju rodinu a on to nerozoberal. T. F., st. poznal ako seriózneho
človeka.V konaní tunajšieho súdu sp. zn. 21C/163/2011 (začaté dňa 22.7.2011) sa odporcovia 1/, 2/ v procesnom
postavení navrhovateľov domáhali proti odporcovi I.. B. určenia vlastníckeho práva k založenému ich
bytu č. 9. V žalobe tvrdili, že pohľadávku veriteľa z predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 29.10.2008 v

celom rozsahu uhradili. Na pojednávaní dňa 6.1.2012 navrhovateľ Ing. Mojžiš ako svedok potvrdil, že s
odporcami1/,2/zosp.zn.12C/44/2013 uzavrelpredmetnúzmluvuopôžičkezodňa29.10.2008,pričom
pri tom bol prítomný aj ich otec T. F., st. a peniaze požičiaval v hotovosti, ale už si nepamätal, ktorému
z F. ich odovzdal. Následne na to ho žiadal otec - T. F., st. o ďalšie pôžičky na svoju podnikateľskú
činnosť. Požičal mu ešte nejaké peniaze „na dobré slovo", viackrát bez písomnej zmluvy. Tieto ďalšie

požičané peniaze mu otec - T. F. st. vrátil, aj keď po termíne splatnosti. Požičané peniaze mu chýbali v
jeho podnikaní, preto pristúpil k predaju založeného bytu. Kúpnu cenu z predaju bytu mu žalovaný Ing.
B. zaplatil v hotovosti, pričom si nepamätal presne jej výšku, išlo o sumu uvedenú v písomnej zmluve.
Žalovaný Ing. L. B. uviedol, že ho oslovil otec - T. F., st. s tým, že potrebuje požičať peniaze. Bol to
jeho dlhoročný známy, tak ho odporučil na Ing. L. a o vec sa viac nestaral, ani o to, ako sa dohodli.
Potom ale vedel, že Ing. L. nejaké peniaze požičal a nevrátili sa mu, čo mu pri príležitostnom stretnutí

aj vytýkal. Mal vedomosť aj o tom, že F. sa snažili viackrát byt predať, ale bez výsledku. Nakoniec sa
dohodol s Ing. L., že kúpi predmetný založený byt. Dohodli sa tak, že mu vyplatí 20.000,- eur hneď a
zostávajúcich asi 36.000,- eur až keď byt predá ďalej. K tomu nedošlo pre fiktívne zmluvy na katastri
a pre vydanie predbežného opatrenia na zákaz dispozície s bytom. V predmetnom byte býva rodina
F.. Dohodol sa s p. F., presnejšie dohodol sa s ňou Ing. L. tak, že môžu zostať bývať v byte, kým sa

byt nepredá. Oni tam stále bývajú, ale neplatia nájomné. Na pojednávaní dňa 14.1.2013 odporca 1/ v
postavení navrhovateľa 1/ v sp. zn. 21C/163/2011 uviedol, že otec - T. F., st. mu povedal, že potrebuje
nejaké peniaze, od kamaráta a že si to vybaví sám. Zdalo sa mu, že otec si požičal 1.300.000,- Sk
(t.j. 43.152.094,- eur) a on s bratom podpisovali nejaké papiere, nachystané Ing. L. s tým, že ručili
bytom. Tieto listiny si neprečítal, lebo otcovi veril. Pôžičku potreboval otec, lebo mal nejaké exekúcie,

podrobnosti mu otec nepovedal. Nebol prítomný pri odovzdávaní peňazí. Nevedel, či otec peniaze vrátil,
ale keď tak tvrdil, tak ich asi vrátil. Otec s nimi žije v spoločnej domácnosti, ale domov chodí zriedka, lebo
pracuje v zahraničí. K predmetnej veci sa nevyjadruje a keď sa ho na to pýtali, býval agresívny. Odporca
2/ v postavení navrhovateľa 2/ uviedol to isté ako jeho brat odporca 1/. Doplnil, že boli stretnutia u
advokátky Ing. L.. Vtedy mal ich otec doklad asi len na zaplatenú sumu 700.000,- Sk (t.j. 23.235,743 eur),

teda polovicu, ale tvrdil, že zaplatil aj zvyšok. V určitej dobe, keď ešte nevedeli s matkou, či je zaplatený
celý dlh, súhlasili s tým, aby realitní agenti obzreli ich byt. Stretnutie u právničky bolo 13.10.2011. Zmluvy
podpísali z dôvodu, že otcovi verili.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu podpisu zmluvy 29.10.2008, splnenie
záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa
(ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne

prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva
zmluvou (§ 133).

Podľa § 553a ods. 1, 2 cit. Občianskeho zákonníka (ods.1) zmluva o zabezpečovacom prevode
práva sa musí uzatvoriť písomne. (ods.2) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať

vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva
a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva,
jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v
prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom
prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.

Z citovaného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci

rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak svoj nárok vie preukázať. V spore
má ako žalobca (navrhovateľ) bremeno tvrdenia, že: 1/ so žalovaným (odporcom) dlžníkom uzavrel
zmluvu o pôžičke, 2/ žalovanému (odporcovi) poskytol finančné prostriedky a 3/ žalovaný (odporca) dlh

riadne a včas nezaplatil. Veriteľ môže svoje tvrdenie o tom, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že
podľa nej bolo dlžníkovi plnené, preukázať písomnou zmluvou o pôžičke alebo dlžobným úpisom. Ak
sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Na druhej strane i v prípade
existencie listín, preukazujúcich poskytnutie pôžičky môže dlžník v spore namietať neexistenciu dlhu
alebo jej výšku. Dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá má za následok zánik dlhu

celkom alebo sčasti, spočíva na dlžníkovi.

V prejednávanej veci navrhovateľ mal povinnosť tvrdenia žalovaných skutočností. Skutočnosť uzavretia
zmluvy o pôžičke s odporcami 1/, 2/ preukazoval pripojením písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa
29.10.2008, ktorej podpísanie odporcovia 1/, 2/ nenamietali. Skutočnosť reálneho poskytnutia finančnej
čiastky vo výške 1.695.000,-Sk (t.j. 56.263,69 eur) odporcom 1/, 2/ navrhovateľ preukazoval znením

článku II. predmetnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.10.2008, kde sa uvádza, že prevzatie pôžičky
dlžníci svojim podpisom na tejto zmluve potvrdzujú. Navrhovateľ v žalobe ešte tvrdil, že ku dňu spísania
žaloby dňa 2.5.2012 evidoval voči odporcom 1/, 2/ ako dlžníkom neuhradenú pohľadávku vo výške
25.954,- eur, pričom nepredložil žiadny dôkaz o zaplatení nežalovanej časti pôžičky, ani neuviedol čas
a spôsob úhrady. V tomto štádiu konania pri podaní žaloby s uvedenými dokladmi navrhovateľ splnil

svoje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne existencie pohľadávky alebo zmluvného vzťahu
v dôsledku čoho prešlo bremeno tvrdenia o neexistencii dlhu alebo právneho vzťahu z veriteľa na
dlžníkov- odporcov 1/, 2/.

Odporcovia 1/, 2/ pri svojom prvom procesnom úkone v prejednávanej veci samotné podpísanie

písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.10.2008 nenamietali. Namietali druhú skutočnosť a to reálne
prevzatie sumy pôžičky 1.695.000,-Sk (t.j. 56.263,69 eur). Tvrdili, že peniaze oni vôbec neprevzali, ale
od navrhovateľa ich prevzal ich otec- T. F., st. Svedok T. F., st. túto skutočnosť potvrdil a uviedol,
že peniaze mu navrhovateľ vyplatil nie pri podpisovaní zmluvy na notárskom úrade JUDr. U., ale na
2 razy neskôr po podpise zmluvy. Navrhovateľ tieto tvrdenia poprel a trval na svojich vyjadreniach.

Keďže navrhovateľ peniaze neposkytol bezhotovostným bankovým prevodom, nešlo o celkom nespornú
skutočnosť. Výpoveď svedka T. F., st. po uplynutí premlčacej lehoty nemusela byť hodnoverná
vzhľadom na jeho vzťah k odporcom 1/, 2/ ako k synom, ak by chcel svojim tvrdením o prevzatí sumy
pôžičky zabrániť vzniku ich povinnosti dlh navrhovateľovi vrátiť a zároveň aj jeho povinnosti dlh vrátiť
navrhovateľovi. Súd hodnotil vierohodnosť výpovede tohto svedka nielen všeobecne s prihliadnutím na

jeho rodinný vzťah k odporcom 1/, 2/ ale aj vzhľadom na ostatné okolnosti prípadu. Týmito sú vyjadrenia
účastníkov a svedkov v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 21C/163/2011, a to vyjadrenie samotného
navrhovateľa, ktorý tvrdil, že pri podpisovaní predmetnej zmluvy o pôžičke boli prítomní odporcovia 1/,
2/ i ich otec T. F., st., ale nepamätal si, ktorému z nich peniaze odovzdal, následne T. F., st. požičal
ďalšie sumy bez uzavretia písomne zmluvy, pričom niektoré pôžičky mu tento vrátil. Ďalšími takýmito

okolnosťami bolo aj vyjadrenie svedka Ing. B., že ho oslovil T. F., st. s tým, že potrebuje požičať peniaze
a neskôr ho požiadal navrhovateľ Ing. L., aby telefonoval T. F., st. za účelom urgovania vrátenia pôžičky,
čo tento v telefonickom rozhovore aj prisľúbil. Tieto ostatné okolnosti prípadu neumožňujú zjednodušene
poprieť hodnovernosť výpovede svedka T. F., st. s prihliadnutím na jeho rodinný vzťah k odporcom 1/,
2/. Zároveň však tieto okolnosť vzbudzujú pochybnosti o pravdivosti tvrdení samotného navrhovateľa o

odovzdaní sumy pôžičky odporcom 1/, 2/, i keď odporcovia 1/, 2/ podpísali predmetnú zmluvu o pôžičke,
kde bolo uvedené v čl. II, že potvrdzujú prevzatie sumy pôžičky. Obaja odporcovia 1/, 2/ tvrdili, že zmluvu
o pôžičke nečítali, písomné vypracovanie zmluvy zabezpečil navrhovateľ, podpísali ju na žiadosť svojho
otca T. F., st. a otcovi verili. Ďalšími okolnosťami, spochybňujúcimi pravdivosť tvrdenia navrhovateľa,
bolo jeho tvrdenie, že pohľadávka odporcov 1/, 2/ ku dňu spísania žaloby bola vo výške 25.964,- eur

(t.j. asi v polovici), pričom odporcovia 1/, 2/ netvrdili, že by oni časť dlhu vrátili (podľa nich celý dlh
uhradil ich otec) a navrhovateľ poprel tvrdenie svedka T. F., st. o úhrade tohto dlhu ako aj tvrdenie
navrhovateľa, že založený byt č. X predal a kupujúci I.. B. mu vyplatil kúpnu cenu v hotovosti vo výške
podľa zmluvy, pričom I.. B. potvrdil len odovzdanie sumy 20.000,- eur s tým, že zvyšok asi 36.000,- eur
mu vyplatí po ďalšom predaji bytu. Je možné, že navrhovateľ túto skutočnosť zohľadnil v žalobe, avšak

podľa kúpnej zmluvy by mal zvyšnú časť dlhu asi 36.000,- eur vymáhať potom od kupujúceho I.. B. a
nie od odporcov 1/, 2/, avšak za predpokladu platnosti tohto prevodu, čo je ale predmetom súdneho
konania sp. zn. 21C/163/2011. Skutočnosť, že odporcovia 1/, 2/ v októbri 2013 chceli splácať pôžičku
navrhovateľovi nepotvrdzuje, že sumu pôžičky aj reálne prevzali. Odporcovia 1/, 2/ tvrdili, že v tom časenevedeli, že ich otec už mal dlh zaplatiť. Podľa súdu takto zrejme mohli konať z obavy, aby neprišli o svoj
založený byt, v ktorom bývali aj spolu s matkou. Na základe celkového hodnotenia svedeckej výpovede
svedka T. F., st. súd túto výpoveď v časti prevzatia sumy z predmetnej pôžičky považoval za hodnovernú.

Týmto dôkazom bolo preukázané odporcami 1/, 2/, že reálne neprevzali finančné prostriedky podľa
predmetnej písomnej zmluvy o pôžičke a tým nedošlo k vzniku právneho vzťahu medzi navrhovateľom
ako veriteľom a odporcami 1/, 2/ ako dlžníkmi. Tento právny vzťah - zmluva o pôžičke, ktorá je reálnym
kontraktom, potom vznikla medzi navrhovateľom ako veriteľom a T. F., st. ako dlžníkom, pričom zákon
nevyžaduje uzavretie písomnej zmluvy o pôžičke. Z tohto vyplýva, že odporcovia 1/, 2/ nie sú nositeľmi

hmotnoprávnych povinností z predmetnej písomnej zmluvy o pôžičke, čo má za následok nedostatok
ich pasívnej vecnej legitimácie a neúspech žaloby navrhovateľa v časti o vrátenie dlhu z pôžičky.

Pre úplnosť súd dodáva, že v konaní sp. zn. 21C/163/2011 na pojednávaní dňa 6.1.2012, teda pred
podaním žaloby sp. zn. 12C/44/2013 dňa 2.5.2012, bol navrhovateľ prítomný v pojednávacej miestnosti,
keď právna zástupkyňa odporcov 1/, 2/ T.. S. tvrdila, že prakticky si peniaze požičiavali nie pre seba,

ale pre svojho otca a mohol z opatrnosti v konaní sp. zn. 12C/44/2013 žalovať nie len odporcov 1/, 2/,
ale aj otca - T. F., st.

Navrhovateľ sa zároveň domáhal od odporcov zaplatenia aj zmluvnej pokuty podľa článku 3.5 Zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 29.10.2008, uzavretej medzi účastníkmi.

Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ods.1) ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj
keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (ods.2) Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa záverov súdu o Zmluve o pôžičke zo dňa 29.10.2008 odporcom 1/, 2/ nevznikla žiadna povinnosť
ako dlžníkom ako aj nevznikol ani právny vzťah medzi nimi a z tohto dôvodu ani povinnosť zo Zmluvy
o zabezpečovacom prevode, ktorá je zabezpečovacím prostriedkom, majúcim akcesorickú povahu,
predpokladajúcim existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého slúžia. Z tohto dôvodu súd

zamietol návrh aj v časti zaplatenia zmluvnej pokuty.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešným odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania proti
neúspešnému navrhovateľovi vo výške ako si ju právna zástupkyňa vyčíslila (§ 151 O.s.p.). Táto
pozostávala z trov právneho zastúpenia za 3 úkony (prevzatie veci dňa 8.10.2012, odpor zo dňa

8.10.2012, účasť na pojednávaní dňa 30.11.2015) po 526,12 eur zo základu istiny 35.954,- eur +
zmluvná pokuta 16.596,95 eur, t.j. 1.578,36 eur, spolu 1.578,36 eur, režijný paušál za 2 osoby za rok
2012 : za 2 osoby x 7,63 eur x 2 úkony a za rok 2015: 2 osoby x 8,39 eur x l úkon, spolu režijný paušál
47,30 eur, celkom spolu 1.625,66 eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa navrhovateľ domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.