Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Štillová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/271/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716215031
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716215031.2
Uznesenie
Okresný súd Martin v spore žalobcu: Anna Srníčková, nar. 11.09.1939, bytom Družstevná 1, 036 01
Martin, zastúpenej: JUDr. Ladislav Mejstrík, advokát so sídlom A. Kmeťa 19, 036 01 Martin, IČO: 50
412 272, proti žalovaným: X/ E. E., X.. XX.XX.XXXX, L. K. X, XXX XX J., zastúpenej: JUDr. Ján Repáň,
advokát so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin a 2/ A plus A Reality, s.r.o., so sídlom Jakubov 347,
900 63 Jakubov, IČO: 47 556 323, o vrátenie daru, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobkyni sa priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
II. Konanie sa zastavuje.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 12.12.2016 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia,
v ktorom by súd uložil žalovanej 1/ povinnosť vrátiť žalobkyni dar poskytnutý darovacou zmluvou zo
dňa 11.08.2003 spísanou na Notárskom úrade v Martine pred notárom JUDr. Miroslavom Debnárom
pod č. N 435/2003, NZ 68952/2003, a to nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. Záturčie - 2-izb. bytu
č. 7 na 4. nadzemnom podlaží, vchod č. 1 bytového domu súp.č. 3975 na ul. Družstevnej, ktorá je
zapísaná na Okresnom úrade Martin, odbor katastrálny na LV č. 2406 vrátane spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp.č. 3975 ako aj spoluvlastníckeho
podielu k pozemku parc. registra „C“ č. 502/46. Spolu so žalobou vo veci samej podala žalobkyňa aj
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému 2/ do rozhodnutia vo
veci samej realizovať jeho vlastnícke právo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti a návrh na oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov.
2. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol uznesením č.k. 15C271/2016 zo dňa
10.01.2017, ktorým návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2017.
3. Dôvodom návrhu žalobkyne na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov je jej nepriaznivá finančná
situácia. Je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 321,00 eur, ktorý stačí iba na pokrytie
potrieb súvisiacich s jej bývaním a s jej zdravotným stavom a tým celú jeho výšku spotrebuje na
nevyhnutné výdavky. Výšku starobného dôchodku žalobkyňa preukázala výpisom z bankového účtu. Z
predloženého tlačiva pre dokladovanie pomerov strany súd zistil, že žalobkyňa žiada oslobodenie od
súdnych poplatkov v celom rozsahu, okrem starobného dôchodku poberá sociálne dávky na stravu vo
výške 18,00 eur, býva v byte, nájomné platí vo výške 117,18 eur, na lieky platí mesačne sumu 40,00
eur, je rozvedená, ťažko zdravotne postihnutá.4. Podľa § 254 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na návrh prizná oslobodenie
od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.
5. Podľa § 254 ods. 2 CSP, priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania
odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery
strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.
6. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na oslobodenie strany sporu od súdnych poplatkov
vyžaduje zákon súčasné splnenie dvoch podmienok, a to predloženie riadnej žiadosti strany sporu
o oslobodenie od súdnych poplatkov a existenciu takých pomerov strany, ktoré oslobodenie od
súdnychpoplatkovodôvodňujú.Popreskúmanípodanéhonávrhunaoslobodenieodsúdnychpoplatkov,
priloženého tlačiva ako aj listinných dôkazov preukazujúcich mesačné výdavky žalobkyne má súd za to,
že osobné, finančné a majetkové pomery žalobkyne odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov v
tomto konaní v celom rozsahu. Preto súd žalobkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom
rozsahu pre toto konanie.
7. Podaním doručeným súdu dňa 31.01.2017 (č.l. 64) žalobkyňa rozšírila žalobu a vo veci žiadala
rozhodnúť eventuálnym petitom tak, že v prípade, ak žalovaná 1/ nevráti dar žalobkyni do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, je povinná do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatiť žalobkyni sumu
40.000,00 eur.
8. Dňa 27.04.2017 doručila žalobkyňa súdu späťvzatie žaloby (č.l. 79), a to v celom rozsahu bez
uvedenia dôvodu a žiadala konanie zastaviť. Zároveň požiadala, aby súd o trovách konania rozhodol
tak, že ich náhradu neprizná žiadnej zo strán sporu. S uvedeným postupom a návrhom na späťvzatie
žaloby plne súhlasia aj obe žalované strany, čo potvrdili svojimi podpismi. Strany sporu zároveň vyhlásili,
že sa vzdávajú práva podať proti rozhodnutiu o zastavení konania opravný prostriedok.
9. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť,
či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a
o veci meritórne nerozhodol. V danom prípade došlo k späťvzatiu návrhu zo strany žalobkyne pred
pojednávaním vo veci samej. V návrhu na späťvzatie žaloby vyjadrili žalovaný 1/ aj 2/ svoj súhlas so
späťvzatím. Na základe uvedeného súd v zmysle ust. § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
13. Podľa ust. § 256 od. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. V návrhu na späťvzatie žaloby so späťvzatím strany zhodne súhlasili so zastavením konania, súd
má za to, že sa strany dohodli na skončení sporu, čím procesne zavinili zastavenie konania. Náhradu
trov si žiadna zo strán neuplatnila, v návrhu sa dohodli na tom, že žiadna zo strán si nebude nárokovať
náhradu trov konania. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej
zo strán sporu. V zmysle uvedeného súd nebude po právoplatnosti ďalej rozhodovať o výške náhrady
trov konania.17. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený
a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
18. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok splatný podaním
žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak
sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania
alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný
platobný rozkaz.
19. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok)
vracia krátený o 1%, najmenej však o sumu 6,70 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku,
poplatok sa nevyrubuje.
20. Pretože žalobkyňu súd od súdnych poplatkov oslobodil a súdny poplatok zo žaloby ani z rozšírenia
žaloby doteraz žalovanej strane vyrubený nebol, nie je možné ho vrátiť a v zmysle vyššie cit. ust. § 11
ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súd súdny poplatok zo žaloby a z návrhu na rozšírenie
žaloby nevyrubí.
21. V návrhu na späťvzatie žaloby strany vyhlásili, že sa vzdávajú práva podať proti rozhodnutiu o
zastavení konania opravný prostriedok a majú za to, že rozhodnutie sa týmto právnym úkonom stane
právoplatným dňom doručenia stranám sporu.
22. Podľa § 368 CSP, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania
možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
23. Podľa § 234 ods. 1 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
24. Podľa § 235 CSP, uznesenie sa vyhlási verejne, ak bolo vydané na pojednávaní alebo pri inom
úkone súdu.
25. K uvedenému súd poznamenáva, že odvolania sa môže oprávnená osoba vzdať len po vyhlásení
rozhodnutia do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Keďže v tomto prípade nešlo o rozhodnutie vo
veci samej a súd uznesenie verejne nevyhlasoval, rozhodoval na návrh vydaním uznesenia, preto je
možné v takomto prípade účinne sa vzdať odvolania až po vydaní uznesenia. Pred vydaním uznesenia
vzdanie odvolania zákon nepripúšťa.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozhodnutia nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku II. a III. tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.