Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/211/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615212071
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615212071.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: 1/ E. F., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., H. J. XXXX, 2/ H. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., H. J. XXXX,
3/ B. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., H. J. XXXX, 4/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z.,
H. J. XXXX, 5/ B. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., P. XXX/XX, všetci zastúpení splnomocneným

zástupcom B. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., P. XXX/XX, proti žalovanému: H. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. II/XX, Z., v konaní o zaplatenie 245,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 17. 03. 2016, č. k. 12C/295/2015 - 107, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:

„Odporca je povinný zaplatiťnavrhovateľom1/,2/,3/,4/,5/spoločne anerozdielnesumu
55,--Eur spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 55,--Eur od 16.07.2014 do 09.09.2014,
spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 55,--Eur od 10.09.2014 do zaplatenia, všetko v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti zaplatenia sumy 190,27 Eur s príslušenstvom s a žaloba z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal nepochybne zistené, že žalobcovia
sú aktívne vecne legitimovaní ako spoluvlastníci na podanie žaloby o zaplatenie ceny nájmu z dôvodu
užívania ich parcely žalovaným ako jedným zo skupiny záhradkárov VII. ZO. Vzhľadom na zhodné

vyjadrenie účastníkov konania bolo nesporne ustálené, že žalovaný užíval v rokoch 2011, 2012 a 2013
v VII.ZO záhradku o výmere 433 m2 a táto sa nachádza na parcele žalobcov. Podiel žalobcov súčtom
predstavuje 1/2 k celku a v takejto výške si žalobcovia aj uplatnili právo na zaplatenie nezaplateného
nájomného, čo je v súlade so zákonom, pretože so spoločnou vecou a právami s ňou súvisiacimi môže
nakladať kedykoľvek spoluvlastník a takéto právo si uplatniť. Spornou skutočnosťou medzi stranami
konaniabolalenotázkavýškynáhradynájomného,keďževpredmetnejvecinebolauzatvorenánájomná

zmluva, avšak nájomný vzťah vznikol zo zákona. Nakoľko teda výška nájomného nebola dojednaná,
mal súd za to, že výška nájomného by mala korešpondovať všeobecnému nájomnému tak, ako je
v tejto lokalite pri rovnakom spôsobe užívania pozemku obvyklé. Žalobcovia predložili súdu znalecký
posudok súdneho znalca Ing. G. R. ako listinný dôkaz, kde znalec metódou polohovej diferenciácie
určil všeobecnú výšku nájomného. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom A.. B.
Z. v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 13C/215/2015, vzhľadom na to, že všeobecná

výška nájomného bola namietaná zo strany žalovaných. Znalec taktiež určil výšku nájomného, a to
metódou polohovej diferenciácie výpočtom v sumách od 0,30 eur po 0,31 eur / m2 / rok. Súdny znalecA.. B. Z. sa tiež vyjadril k zmluvám, ktoré v predmetnej lokalite ako nájomca uzatvoril SPF, kde nájomné
bolo určené v sume 0,06 eur/ m2, minimálne však 40,- eur za užívanie jednej záhradky. Znalec uviedol,
že túto metódu nepovažuje za vhodnú vzhľadom na to, že sa jedná o paušálnu náhradu a nezohľadňuje

skutočnú výmeru týchto jednotlivých záhradiek. Vyššie uvedené znalecké posudky súd hodnotil ako
listinný dôkaz vo vzťahu k znaleckému posudku A.. G. R., ako aj v znaleckom posudku A.. B. Z., ktoré
však súd nezohľadnil pri rozhodovacej činnosti, nakoľko podľa názoru súdu je potrebné vychádzať
zo širších aspektov pri posudzovaní predmetnej problematiky. V prvom rade je všeobecne známou
skutočnosťou, že záhradkárske osady sa budovali v lokalitách, ktoré pred rokom 1989 neboli využívané

poľnohospodárskou výrobou, či už Jednotnými roľníckymi družstvami alebo Štátnymi majetkami, a
preto boli odovzdávané do užívania jednotlivým občanom, ktorý ich následne rekultivovali, zúrodňovali
a užívali pre svoju osobnú potrebu, resp. potrebu svojich blízkych. Predmetná parcela, na ktorej sa
nachádza záhradkárska osada, je súčasťou väčšej parcely, a to „E“ U., resp. XXXX/X, ktorej časť
žalobcovia dali do užívania podnikateľskému subjektu ENROL, s. r. o., za účelom poľnohospodárskej
výroby. Podnikateľský subjekt uhrádza za túto časť parcely, ktorej kontinuálnou časťou pre prípad, že

by tam nebola zriadená záhradkárska osada, by bola aj časť parcely touto osadou zabratá, za cenu
0,005 eur / m2 (50,- eur za 10 000 m2). Vychádzajúc z tejto skutočnosti, považoval okresný súd výšku
nájomného vo výške 0,30 eur, resp. 0,41 eur / m2 by bolo v rozpore so zásadami občianskeho spolužitia.
Poukázal tiež na skutočnosť, že v rovnakej lokalite prenajíma iný prenajímateľ, a to SPF jednotlivé
záhrady za nájom vo výške 0,06 m2, najmenej však 40,- eur za záhradku. Podľa názoru súdu, napriek

tomu, že súdny znalec sa nepriklonil k tejto cene je potrebné, predmetnú cenu považovať za cenu
všeobecnú a obvyklú v tom mieste, aj vzhľadom na to, že tak, ako je to deklarované SPF, opakovane
boli uzatvorené nájomné zmluvy v množstve 18 ks s jednotlivými záhradkármi. V neposlednom rade je
treba poukázať na skutočnosť, že súdny znalci vychádzali v zmysle metodiky a všeobecne záväzných
predpisov zo stavu, v akom sa parcely v súčasnosti nachádzajú, to znamená rekultivované a zúrodnené,

čo bolo spôsobené činnosťou žalovaných a uvedená skutočnosť by pri posudzovaní výšky nájomného
bola pripočítavaná na ich ťarchu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd vychádzal z nájomného
40,- eur ročne za záhradku, pre všetkých podielových spoluvlastníkov. Keďže žalobcovia vlastnia ako
podieloví spoluvlastníci len polovicu spoluvlastníckeho podielu, cena ročného nájmu za záhradku je 20,-
eur (40/2). Žalobcovia si uplatnili právo za nájomné za rok 2011 za 9 mesiacov, t. j. 0,75%, čo z ročného

nájmu sumy 20,- eur predstavuje sumu 15,- eur a za roky 2012 a 2013 20,- eur, t. j. spolu 55,- eur. Vo
zvyšku čo do zaplatenia sumy 190,27 eur s príslušenstvom súd preto žalobu zamietol. Zároveň rozhodol
o úroku z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Žalovaný si však žiadne
trovy konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia. Navrhli rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe
vyhovieť. Poukázali na to, že žalovaný užíva predmetné parcely o celkovej výmere 433 m2, z čoho
na spoločný podiel žalobcov pripadá plocha 217 m2. Medzi žalobcami a žalovaným nedošlo k dohode
o primeranej cene nájmu. Ako podklad pre výpočet nájmu žalobcovia použili znalecký posudok A.. G.
R. č. 11/2012 zo dňa 15. 07. 2012 o stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov v záhradkovej osade

podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu
pozemku 4,88 eur / m2 a znalecký posudok č. 16/2014 o stanovení všeobecnej hodnoty nájmu za
pozemky v záhradkovej osade podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
vyhotovení A.. G. R. zo dňa 01. 06. 2014 - všeobecná hodnota nájmu 0,411 eur za m2/rok. Keďže sporná
bola cena nájmu, okresný súd nariadil v rámci konania nové znalecké dokazovanie súdnym znalcom

A.. B. Z. (znalecký posudok č. 44/2015). Proti znaleckému posudku nemali námietky ani žalovaný, ani
žalobcovia. Znalec stanovil všeobecnú výšku nájomného za rok 2011 0,33 eur / m2 / rok, za rok 2012
0,31 eur / m2 / rok a za rok 2013 0,30 eur / m2 / rok, na základe ktorého nájomné na spoločný podiel
žalobcom činí za rok 2011 217 m2 x 0,33 eur / m2 / rok x 0,75 eur = 53,71 eur (od 01. 04. 2011 do 31.
12. 2012); za rok 2012 217 m2 x 0,31 eur / m2 / rok = 67,27 eur; za rok 2013 217 m2 x 0,30 eur /

m2 / rok = 65,10 eur, čo spolu predstavuje 186,08 eur. Takto vyčíslené nájomné žalobcovia považujú
za právne odôvodnené. O ostatku nájomného ako rozdiel medzi pôvodne vyúčtovaným nájomným a
vyčísleným podľa hore uvedeného znaleckého posudku 44/2015 sume 59,19 eur (245,27 - 186,08
eur) mohol súd rozhodnúť zamietavo. Súd však bližšie neskúmal ani tento listinný dôkaz, nebral ho do
úvahy a pri rozhodovaní sa priklonil len k paušálnemu výpočtu nájomného podľa kritérií, ktoré pre túto

lokalitu uplatňuje SPF podľa svojich interných pravidiel na základe dohody zmluvných strán. V tomto
prípade však k dohode o výške nájomného nedošlo, preto stanovenie nájomného malo vychádzať zo
znaleckého posudku. Súd pri rozhodovaní nebral do úvahy záväzné ustanovenia zák. č. 64/1997 Z. z .v znení neskorších zmien a doplnkov a rozhodol o výške nájomného „z pohľadu širších aspektov pri
posudzovaní predmetnej problematiky“ ako sa to uvádza v odôvodnení rozsudku.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania.
Poukázal na to, že je potrebné zohľadniť ľudské práva oboch zúčastnených strán sporu. Žalobkyňa ťaží
aj zo skutočností, že na pozemku sú vystavané nehnuteľnosti v súlade s vtedy platnou legislatívou. A
práve preto tieto stavby, vďaka nemalej investícii do nich, fixujú záhradkára k parcele, čím sú obmedzené
možnosti slobodného rozhodnutia, napr. vrátenie pôdy žalobcovi. Žiaľ záhradkár sa takto dostáva

do nevýhodnej závislosti a bohužiaľ aj v súlade s platnou legislatívou (§ 3 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.
z.). Nie je predsa možné, aby záhradky, bezprostredne susediace vedľa seba, boli také priepastné a
násobné rozdiely v cene prenájmu žiadaného prenajímateľom a cien, ktoré sú stanovené Slovenským
pozemkovým fondom v tejto lokalite. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa§385ods.1CSP(acontrario)rozsudokokresnéhosúdupodľa§389ods.1písm.c)
CSPzrušilapodľa§391ods.1CSPvrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. 08. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa

prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcov, ktorého právne účinky nastali
predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP.

7. Odvolanie žalobcov odvolací súd považoval za dôvodné.

8. Je nesporné, že žalovaný užíva záhradu o výmere 433 m2, ktorá vlastnícky patrí ako podielovým
spoluvlastníkom žalobcom, spolu v podiele polovice. V konaní nie je sporné ani to, že medzi stranami

sporu nie je uzavretá nájomná zmluva ohľadne užívania pozemku za účelom záhradky. Okresný súd
správne v rozhodnutí poukázal na to, že na užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách sa
vzťahuje zák. č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní
vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov. Práve tento zákon upravuje aj užívanie pozemkov v
zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného zákonom podľa § 1 ods.

1 písm. a) zák. č. 64/1997 Zb.

9. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 64/1997 Zb. ak medzi vlastníkom a užívateľom pozemku nebola uzavretá
nájomná zmluva podľa osobitného predpisu, vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona nájomný vzťah. Aj v tomto smere okresný súd dospel k správnym záverom, že pokiaľ medzi

žalobcami ako vlastníkmi a žalovaným ako užívateľom nebola uzavretá nájomná zmluva, vznikol medzi
nimi nájomný vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadom nájomnej
zmluvy podľa § 663 a nasl. Na výške ročného nájomného sa vlastník a nájomca môžu dohodnúť.
Pokiaľ sa na nájomnom dohodnú, platí sa nájomné podľa zmluvy tak, ako to vyplýva aj z ust. § 671 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ak sa však vlastník a nájomca na nájomnom nedohodnú, výška ročného

nájomného za užívanie pozemkov na základe nájomného vzťahu sa určuje podľa osobitného predpisu
(§ 4 ods. 1 zák. č. 64/1997 Zb.). Osobitným predpisom je vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Táto vyhláška ustanovuje metódy
a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom (§ 1 ods. 1 vyhlášky). Podľa tejto vyhlášky
sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho

orgánu v rámci jeho právomoci alebo, ak ide o právny úkon, alebo konanie podľa osobitného predpisu.
Výška ročného nájomného za užívane pozemku na základe nájomného vzťahu (bez uzavretia nájomnej
zmluvy) má byť tak v zmysle zák. č. 64/1997 Zb. určená znalcom v zmysle vyhl. č. 492/2004 Z. z., a to
výslovne formou znaleckého posudku (§ 4 ods. 1 citovanej vyhlášky, podľa ktorej všeobecnú hodnotu
zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky

formou znaleckého posudku), pričom musí ísť o znalca z odvetvia oceňovania nehnuteľností (§ 4 ods.
2 citovanej vyhlášky). Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že zák. č. 64/1997 Z. z., a to v § 3
ods. 1 neumožňuje súdu svojvoľne na základe vlastného uváženia určovať výšku ročného nájomného
za užívanie pozemku na základe nájomného vzťahu. Súd pri určovaní výšky ročného nájomného zaužívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu bez nájomnej
zmluvy, je povinný určiť výšku nájomného len na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom
z príslušného odvetvia.

10. Z obsahu spisu je zistiteľné, že žalobcovia predložili k žalobe znalecký posudok č. 16/2014
vypracovaný znalcom A.. G. R., z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností.
V rámci zachovania koncentračnej zásady a kontradiktórnosti konania, mal možnosť okresný súd
vychádzať z tohto znaleckého posudku. Y. na to, že znalecký posudok bol namietaný žalovaným,

a o správnosti záverov predloženého znaleckého posudku mal okresný súd pochybnosti, správne
z dôvodu hospodárnosti konania vyčkal do vypracovania znaleckého posudku A.. B. Z., ktoré
znalecké dokazovanie bolo nariadené v obdobnej (hromadnej - 70 vecí) veci toho istého súdu sp. zn.
13C/215/2015, ktorá sa týkala toho istého skutkového základu. Okresný súd Lučenec nariadil v konaní
sp. zn. 13C/215/2015 znalecké dokazovanie a ustanovil znalca za účelom vypracovania znaleckého
posudku v súlade s § 127 ods. 1 O. s. p.

11. Súdom určený znalec A.. B. Z. vypracoval znalecký posudok č. 44/2015, ktorý došiel okresnému
súdu dňa 19. 11. 2015. Proti znaleckému posudku nevzniesli relevantné námietky žalobcovia, ako ani
žalovaný. Znalec stanovil všeobecnú výšku nájomného za rok 2011 0,33 eur / m2/ rok; za rok 2012
0,31 eur/ m2/ rok; a za rok 2013 0,30 eur/ m2/ rok.

12. Rozhodnutie okresného súdu, v ktorom nebral do úvahy znalecký posudok č. 44/2015 vypracovaný
súdnym znalcom Ing. B. Z. a pri rozhodovaní sa priklonil k paušálnemu výpočtu nájomného podľa
kritérií, ktoré pre túto lokalitu uplatňuje SPF podľa svojich interných pravidiel (na základe dohôd
zmluvnýchstrán),odvolacísúdpovažovalzanezákonné,vrozporespostupomurčovaniavýškyročného

nájomného za užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu
so zákonom č. 64/1997 Zb. v nadväznosti na vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z. z. Z uvedeného
dôvodu bolo potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie,vktoromokresnýsúdopätovnerozhodnenazákladevýsledkovznaleckéhoposudkuč.44/2015
vypracovaného súdnym znalcom A.. B. Z. v prípade, ak tento nebude v ďalšom konaní spochybnený a

stranami sporu nebude navrhnuté kontrolné znalecké dokazovanie.

13. Rozsudok okresného súdu odvolací súd zrušil v celom rozsahu, teda aj v tom rozsahu, v
ktorom žalobcovia boli úspešní vzhľadom na nesprávny právny základ rozhodnutia. Nakoľko došlo k
zrušeniu rozsudku okresného súdu vo veci samej, odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu aj v

nadväzujúcich výrokoch o trovách konania. O náhrade trov celého konania rozhodne súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP.

14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).