Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/321/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614220178
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614220178.3

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: I. U.,
F.. XX. XX. XXXX, T. K. XXX/X, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou
so sídlom Radničné námestie 4, Spišská Nová Ves, proti žalovanej: Pohotovosť, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 05362/14,

takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 05362/14 zo dňa 22. 10. 2014 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. , so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. 12. 2014.

Odkladá sa vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 05362/14 zo dňa 22. 10. 2014 vydaný

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. 12. 2014, a to do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ivety Višňovskej trovy

právneho zastúpenia vo výške 209,40 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu súdny poplatok vo výške 331,50
eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 5. 12. 2014 a dodatočným návrhom, ktorým doplnil petit žaloby,
domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská, a. s. pod sp. zn. SR 05362/14 zo dňa 22. 10. 2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 8. 12. 2014. Ďalej žiadala odložiť vykonateľnosť predmetného rozsudku, do
rozhodnutia vo veci samej a požadovala náhradu vzniknutých trov konania.

V odôvodnení žaloby uviedla, že dňa 22. 10. 2014 vydal vyššie citovaný rozhodcovský súd v konaní s
ustanoveným rozhodcom JUDr. Michal Rašlom rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žalobkyni uložená

povinnosť zaplatiť žalovanému istinu vo výške 205,- eur, známy úrok vo výške 298,40 eur, známy úrok
z omeškania vo výške 53,70 eur, poplatok vo výške 476,- eur, úrok vo výške 32,- eur ročne zo sumy
205,- eur od 26. 7. 2014 do zaplatenia, 8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 681,- eur od 26. 7. 2014
do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške 201,97 eur, poplatok za upomienky vo výške 52,- eur
a trovy rozhodcovského konania vo výške 330,84 eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený
dňa 13. 11. 2014.Žalobkyňa v odôvodnení ďalej uviedla, že predmetnú žalobu podáva s poukazom na ustanovenie § 40
ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, t. j. ako účastníčka rozhodcovského
konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa § 40 ods. 1 písm. j/ citovaného zákona, t. j. pri

rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Ďalej uviedla, že považuje zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX z 26. 3. 2012 za spotrebiteľskú zmluvu
s poukazom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu podpisu zmluvy. Je toho
názoru, že na právny vzťah založený zmluvou o úvere sa vzťahuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa a zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. S poukazom
na ustanovenie § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka má zato, že rozhodcovský súd nemal právomoc
rozhodnúť spor, nakoľko vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ citovaného zákona by predmetná
rozhodcovská doložka, resp. zmluva mala byť chápaná ako neprijateľná zmluvná podmienka a ako
taká je teda v spotrebiteľskej zmluve neplatná. Rozhodcovská doložka, resp. zmluva núti spotrebiteľa

neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a v konečnom dôsledku tak spotrebiteľovi
znemožňuje dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom - neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vidí
žalobkyňaajvneprijateľnommiesterozhodcovskéhokonania,ktorýmbolavdanomprípadeBratislava,k
čomu poukázala na neprimeranú vzdialenosť miesta rozhodcovského konania s poukazom na rozsudok
Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6CoE 210/2012 a rozsudok Súdneho dvora (ES) Océano Grupo

Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón
Prades a spol., spojené prípady C-240/98 až C-244/98.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že možno predpokladať, že zmluva o úvere obsahuje aj ďalšie neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 citovaného zákona neplatné. Nakoľko však ona

nedisponuje zmluvou o úvere, ani všeobecnými obchodnými podmienkami k nej pripojenými, preto
navrhovala súdu vyžiadať si tieto dokumenty od odporcu a po preskúmaní úverovej zmluvy žiadala,
aby súd predmetnú úverovú zmluvu posúdil pre ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky za neplatnú a
rozhodol o ich neprijateľnosti podľa § 153 ods. 3 O.s.p..

Miestnu príslušnosť Okresného súdu Spišská Nová Ves žalobkyňa vyvodila z ustanovenia § 87 písm.
f/ O.s.p., nakoľko sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a poukázala na ustanovenie § 4 ods.
2 písm. za/ Zákona o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého je ona ako spotrebiteľ od súdnych
poplatkov oslobodená, nakoľko sa domáha ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. S
poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. žiadala, aby súd odložil vykonateľnosť

predmetného rozhodcovského rozsudku, v doplňujúcom návrhu dodala, že žiada odložiť vykonateľnosť
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Dňa 13. 2. 2015 žalobkyňa predložila súdu rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelárie v Prešove,
podľa ktorého jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a v predmetnej veci jej bola určená

na zastupovanie advokátka JUDr. Iveta Višňovská. Táto v doplňujúcom vyjadrení k návrhu uviedla, že
žalobkyňa podala žalobu z nasledujúcich dôvodov:

- v danej veci neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že spor zo spotrebiteľskej zmluvy
nie je spôsobilý na rozhodovanie rozhodcovským súdom, pretože nie sú zohľadnené normy na ochranu

spotrebiteľa,najmäeurópskesmernice,čopredstavujesamoosebedôvodnazrušenierozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
- v danej veci neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská doložka
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka,
- v danej veci neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že žalobkyňa vopred nemohla

sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, čo je priamo v
rozpore s § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka,
- rozhodcovský rozsudok znie na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, hlavne s poukázaním na
neprimeranú výšku zmluvných pokút a ich duplicitu, kde poukázala na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,

- sankcie uvedené v zmluve spĺňajú náležitosti nekalej podmienky v zmysle smernice Rady ES č.
93/19/EHS, a to hlavne jej prílohy, podľa ktorej možno za nekalú podmienku považovať podmienku,
ktorej zmyslom, alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý si nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú náhradu,- žalobkyňa nechápe koncept rozhodcovskej doložky, tento koncept jej nebol pri podpise zmluvy o úvere
vysvetlený, nebola upozornená na skutočnosť, že nejakú rozhodcovskú doložku uzatvára a nebola si
vedomá jej obsahu a dôsledkov. Žalobkyňa nemohla uskutočniť v zmluve o úvere zmeny v časti textu

rozhodcovskej doložky, čím došlo k zásadnému porušeniu jej práv ako spotrebiteľa,

Vzhľadom na to, že sám rozhodca porušil právo žalobkyne ako spotrebiteľa a rozhodcovský rozsudok
ako taký je exekučným titulom, žalobkyni hrozí ujma na právach spotrebiteľa, a preto žiada aj o odklad
vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa k žalobe predložila dôkaznú listinu, a to kópiu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 05362/14 bez vyznačenia klauzuly právoplatnosti.

Žalovaný v písomnom vyjadrení súdu doručenom dňa 8. 1. 2015 navrhoval žalobu v celom rozsahu

zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že sa všeobecne nestotožňuje s názormi žalobkyne uvedenými
v žalobe. Podľa neho súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať
argumentmi v žalobe, ktoré sa obmedzujú na snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky, čo je
vzhľadom na právnu úpravu vylúčené. Predmetná žaloba nie je ani riadnym, ani mimoriadnym opravným
prostriedkom. Účelom tohto konania je umožniť ešte v inom konaní, ako v konaní o výkon rozhodnutia

súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci
rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Ak by mal súd v rámci tohto konania skúmať aj správnosť
rozhodcovského rozsudku, právna úprava rozhodcovského konania by stratila zmysel. V súvislosti s
týmto názorom poukázal žalovaný na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 335/2010 a rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 2675/2007.

Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že úverová zmluva, ktorá bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Poukázal na ustanovenie § 269 ods. 2
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa jedná o nepomenovanú zmluvu,
a preto sa na ňu nevzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch.

K samotnej rozhodcovskej zmluve žalovaný uviedol, že má zato, že táto bola dohodnutá platne,
účastníci si v nej dohodli nevýhradnú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej žalobkyňa mala možnosť
riešiť spor buď pred Stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.
Žalobkyňa sa teda uzavretím predmetnej rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, nevzdala práva na súdnu

ochranu poskytnutú všeobecným súdom SR a zmluva v sebe obsahuje alternatívu. Rozhodcovská
zmluva má tak všetky náležitosti vyžadované zákonom a žalovaný má zato, že je platná. Poukázal na
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neprijateľnou podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve je dojednanie, ktoré v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa
vyžaduje, aby sa spory s dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Zakázané sú iba tzv.

výlučné rozhodcovské doložky. V danom prípade dojednaná rozhodcovská doložka nie je výlučná a
z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie
úplne, ale iba ho obmedziť. Aj z dôvodovej správy k citovanému zákonu o rozhodcovskom konaní je
zrejmé, že prejednanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní v zásade nie je zakázané.
Aj podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa

nevýhradná, nie je dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.

Žalovaný ďalej poukázal na doterajšiu platnú právnu judikatúru krajín EÚ, napr. na rozsudok Vrchného
súdu v Olomouci pod sp. zn. 12 Cmo 13/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 33Cdo 2675/2007, aj iné rozsudky Najvyššieho súdu ČR, ktoré sa zaoberajú platnosťou, resp.

neplatnosťou rozhodcovských doložiek a zo záverov ktorých vyplýva, že nie je zakázané použitie
rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských vzťahoch.

Žalovaný ďalej uviedol, že použitie rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských vzťahoch nie je
zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva v súvislosti s čím poukázal na výklad znenia smernice

Radyč.93/13/EHS,atopísm.g/ods.1prílohytejtosmernice,podľaktoréhojezakázanéibadojednanie,
aby spotrebiteľ riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, pričom v danej
veci riešil spor arbitrážou nie spotrebiteľ, ale žalovaný. Prípustnosť daného rozhodcovského konania
vyplýva aj zo znenia smernice č. 2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere, ktorá zaväzuje členské štátyzabezpečiťprimeranýaúčinnýpostupnaurovnaniespotrebiteľskýchsporovtýkajúcichsazmlúvoúvere,
a odporúčanie Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne
riešenie spotrebiteľských sporov.

V závere žalovaný zhrnul, že v danom prípade nemôže ísť o rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pretože tento zakazuje len také rozhodcovské doložky, ktoré sú nerovnovážne v neprospech
spotrebiteľa. Uzavretie zmluvy o úvere v danom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej
zmluvy a v danom prípade sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na takto

uvedené závery navrhoval žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Okrem vyššie uvedeného žalovaný pri svojom prvom úkone vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti
tunajšieho súdu s poukazom na § 88 ods.2 O.s.p. s tvrdením, že ide o výlučnú miestnu príslušnosť pre
veci týkajúce sa rozhodcovského konania a taktiež pre konania o zrušenie rozhodcovských rozsudkov,
pre ktoré je daná výlučná miestna príslušnosť podľa miesta rozhodcovského konania. S ohľadom na

tieto skutočnosti vyslovil žalovaný presvedčenie, že na prejednanie jeho veci je miestne príslušný súd
Okresný súd Bratislava IV., v obvode ktorého sa nachádza miesto rozhodcovského konania.

Pred nariadením pojednávania sa súd zaoberal predmetnou vznesenou námietkou miestnej
nepríslušnostitunajšiehosúdu,dospelvšakkzáveru,ženázoržalovanéhoniejesprávny.Vsúdenejveci

sa spor týka zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorým rozhodcovský súd rozhodol proti spotrebiteľovi,
ktorý bol účastníkom zmluvného vzťahu na základe zmluvy o úvere, a preto súdom príslušný vo veci
konať a rozhodnúť je súd, v ktorého obvode má spotrebiteľ bydlisko. V tomto prípade je to Okresný súd
Spišská Nová Ves. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 245/2010 súd nie je
povinný o námietke miestnej príslušnosti rozhodnúť uznesením, lebo ak koná a rozhodne napriek tomu,

že námietka o nedostatku jeho miestnej príslušnosti je dôvodná, t. j. vo veci naozaj rozhodol súd, ktorý
nie je miestne príslušný, odporca môže túto skutočnosť uplatniť ako odvolací dôvod v zmysle § 205 ods.
2 písm. b/ O.s.p.. Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd vo veci pojednával a vo veci rozhodol za
použitia ustanovení § 88 ods. 2 O.s.p..

Následne súd vo veci nariadil pojednávania, ktorých sa žalobkyňa aj jej právny zástupca osobne
zúčastnili. Žalovaný sa pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil s
prejednaním veci za jeho neprítomnosti, pričom poukázal na jeho písomné vyjadrenie k žalobe.

Prevedeným dokazovaním, výsluchom žalobkyne a jej právneho zástupcu a za použitia dôkazných listín

predložených žalobkyňou a súdom vyžiadaného dôkazného spisu - kópie spisu Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom Karlovské rameno 8 so sídlom
v Bratislave sp. zn. SR 05362/14, kópie predmetného rozhodcovského rozsudku, úverovej zmluvy zo
dňa 26. 3. 2012, rozhodcovskej zmluvy zo dňa 26. 3. 2012, súd zistil tento skutkový stav:

Z vyššie popísaného dôkazného spisu predmetného rozhodcovského súdu súd zistil a vzal za
preukázané, že žalovaný ako veriteľ uzavrel so žalobkyňou ako dlžníkom Zmluvu o úvere dňa 26.
3. 2012 pod č. XXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky vo
výške 800,- eur, ktoré sa táto zaviazala vrátiť spolu s dohodnutým poplatkom vo výške 700,- eur
v 12 mesačných splátkach po 125,- eur počnúc dňom 25. 4. 2012, teda celkove mala žalobcovi

zaplatiť 1.500,- eur. Nakoľko žalobkyňa uhradila žalobcovi záväzok len vo výške 595,- eur, zvyšnú
časť dlhu neplnila, žalovaný sa návrhom zo dňa 18. 8. 2014 adresovaným Stálemu rozhodcovskému
súdu, domáhal začatia rozhodcovského konania. Z predmetného dôkazného spisu súd zistil, že Stály
rozhodcovský súd vydal rozsudok, ktorým určil žalovanej (v tomto konaní žalobkyni) povinnosť zaplatiť
istinu 205,- eur s prísl. (tak, ako je uvedené v úvode tohto odôvodnenia). Zároveň bolo žalovanej (v

tomto konaní žalobkyni) určené zaplatiť trovy mediačného konania vo výške 201,97 eur a poplatok za
upomienky vo výške 52,- eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 330,84 eur, pričom nároky vyššie
uvedené mala žalovaná (v tomto konaní žalobkyňa) zaplatiť spoločne v mesačných splátkach vo výške
120,- eur. Predmetný rozsudok bol vyhotovený dňa 22. 10. 2014 rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom a
podľa pripojenej doručenky súd z dôkazného spisu zistil, že I. U. ho prevzala dňa 12. 11. 2014.

Návrh v tomto konaní bol podaný na súd dňa 5. 12. 2014, ako už bolo vyššie uvedené rozhodcovský
rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 12. 11. 2014, takže jej návrh bol uplatnený v zákonnej lehote.Súd sa oboznámil s celým obsahom dôkazného spisu Stáleho rozhodcovského súdu, z
ktorého zistil, že okrem predmetného rozhodcovského rozsudku tento obsahuje návrh na začatie
rozhodcovského konania, vyjadrenie navrhovateľa k rozhodcovskému konaniu, opravu návrhu na

začatie rozhodcovského konania, kde bol opravený text v časti výšky nesplatenej istiny úveru na sumu
205,- eur a trov rozhodcovského konania na sumu 330,84 eur, ďalej s výzvou na žalobnú odpoveď, ktorá
bola doručovaná I. U. zo dňa 12. 9. 2014, ktorá bola podľa priloženej doručenky prevzatá I. U. dňa 18. 9.
2014, ďalej so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, prílohou k zmluve o úvere - štandardnými informáciami
o spotrebiteľskom úvere, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, hlavne čl. 13, rozhodcovskou

zmluvou uzavretou podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, prehľadom práv
a povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.

Žalobkyňa v účastníckej výpovedi uviedla, že už vyše 20 rokov je vdova a nakoľko bola v zlej finančnej
situácií, tak od spoločnosti Pohotovosť, pobočka v Levoči si zobrala úver. Nakoľko však má zdravotné
problémy, ona si už teraz nepamätá a nevie, akú sumu od pracovníka Pohotovosti pána T. preberala,

len vie, že nejaké peniaze jej z požičiavanej sumy odpočítal. Podpisovala dve listiny, avšak nepamätá
si, čo tam bolo napísané, ona to ani nevidela a nevie, aká tam bola uvedená suma. Na otázku právneho
zástupcu, či bola poučená o význame rozhodcovskej zmluvy, odpovedala, že nie a nevie, o čom je táto
zmluva. Pracovník Pohotovosti jej dal zmluvy podpísať a to bolo všetko. Okrem predmetného úveru si
brala od Pohotovosti aj iné pôžičky. V závere uviedla, že bola dvakrát liečená na psychiatrii v Levoči

bezprostredne potom, ako podpisovala zmluvu o pôžičke.

Vzhľadom na takýto prejav žalobkyne súd si vyžiadal správu z psychiatrického oddelenia NsP v Levoči,
podľa ktorej zistil, že žalobkyňa nebola hospitalizovaná za posledných 5 rokov na ich oddelení, ani
liečená na psychiatrickej ambulancii. Túto správu súd požadoval z toho dôvodu, aby zistil, či žalobkyňa

v čase podpisovania zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy nemala čiastočnú, resp. obmedzenú
spôsobilosť k právnym úkonom. Táto skutočnosť však nebola v tomto konaní preukázaná, takže súd
zisťoval platnosť úverových zmlúv a rozhodcovskej zmluvy z iného hľadiska, nie podľa §§ 37, 39 a 40
Občianskeho zákonníka.

Podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 23. 3. 2015 súd zistil a vzal za preukázané, že spoločnosť
Pohotovosť poskytla žalobkyni spolu 8 úverov, vrátane zmluvy o úvere zo dňa 26. 3. 2012, avšak v čase
uzatvorenia poslednej zmluvy o úvere pod č. 704501075 boli všetky predošlé pôžičky už splatené.

Z predložených listinných dôkazov a z výpovede žalobkyne súd zistil a vzal za preukázané, že účastníci

konania uzavreli dňa 26. 3. 2012 úverovú zmluvu pod č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni
poskytnutý úver v celkovej výške 800,- eur. Táto sa zaviazala žalovanému vrátiť úver v mesačných
splátkach po 125,- eur počnúc dňom 25. 4. 2012, a teda celkom sa zaviazala zaplatiť 1.500,- eur.
Zmluva o úvere, ktorá je súčasťou rozhodcovského spisu, neobsahuje údaje o výške ročnej priemernej
miere nákladov (RPMN) a kolónka RPMN nie je vypísaná. V zmluve sa neuvádza ročná úroková

sadzba,RPMNaanipriemernáRPMN.NaďalšejlistinesanachádzafotokópiaVšeobecnýchpodmienok
poskytnutia úveru.

Dňa 26. 3. 2012, teda v deň podpísania zmluvy o úvere, žalobkyňa podpísala, resp. uzavrela ako
dlžníčka so žalovaným ako veriteľom rozhodcovskú zmluvu pod č. XXXXXXXX, podľa bodu 2. tejto

zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej úverovú zmluvu a
uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, budú
riešené:
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom (ďalej už len „SRS“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu

na SRS, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov SRS a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov SRS.
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu vrátane sporu o platnosť, výklad, alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom
súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba voveci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi SRS založená právomoc
SRS.

Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodcovský súd sa v
odôvodnenísvojhorozhodnutiazaoberásvojouprávomocou,ktorámuvyplývazindividuálnedohodnutej
rozhodcovskej zmluvy a súčasne poukazuje na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka a príslušné
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Z prílohy k zmluve o úvere, ktorá je súčasťou rozhodcovského spisu, vyplýva, že priemerná hodnota
RPMNjeuvedenávovýške46,18%priročnejúrokovejsadzbe32%.Rozhodcovskýsúdsaokreminého
vo svojom odôvodnení zaoberal aj konštatovaním, že je uplatnený nárok žalobcu - Pohotovosť, s. r. o. v
predmetnom konaní v podobe úroku vo výške 32 % ročne vzhľadom na povahu a podmienky úverového
vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie, je primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období
podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými

nebankovými subjektmi. Rovnako tak za primeranú považoval aj výšku poplatku za poskytnutie úveru,
ktorá predstavuje 2/3 dohodnutého poplatku. Súd ďalej vzal za preukázané, že rozsudok bol žalovanej
riadne doručený podľa pripojenej doručenky dňa 12. 11. 2014, následne nadobudol právoplatnosť dňa
8. 12. 2014 a vykonateľnosť 11. 12. 2014.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 tento zákon upravuje
a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z účinného do 31. 12. 2014 zmluvné strany sa
v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho

dodatočného ustanovenia.
Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného
ustanovenia,
a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu
a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná

strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení
rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na
žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,
b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),
c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví

vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 zmluvné strany sa môžu dohodnúť,
že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že
sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia

rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve
nedohodli inak.

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 účastníci rozhodcovského konania
majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má

poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 rozhodcovský súd musí rozhodnúť
o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počasrozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné.
Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami

všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, 13a) najmä ak obsahuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku. 13b) Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len
na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej
obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od
ostatnéhoobsahu.Pokiaľuzavretiuspotrebiteľskejzmluvypredchádzalanekaláobchodnápraktika,13c)

nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, c/, g/, j/ zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31.12. 2014 účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v
rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Ustanovenie § 9 v ods. 1 - 11 zákona č. 129/2010 Z. z. upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,

Podľa§43ods.1zákonač.244/2002Z.z.účinnéhodo31.12.2014aksúdzrušírozhodcovskýrozsudok
z dôvodov podľa § 40 písm. a/, c/ pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Z dokazovania vzal súd za preukázané, že vzťah založený zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.

3. 2012 medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľsko-právnym, a teda že uvedená zmluva
má spĺňať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícií jednak § 53 ods. 1 a nasl.
Občianskeho zákonníka a jednak v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platné a účinné
v čase dojednania predmetnej zmluvy. V čase uzatvárania uvedenej zmluvy v zmysle vtedy platného

a účinného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle ods. 3
citovaného paragrafu dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z predloženej zmluvy o úvere, ani z rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejmé, aby navrhovateľ
pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej, alebo podnikateľskej činnosti. Pre
spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s

veľkýmpočtomzákazníkov,pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačivách
a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci,
pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli
len vpísané údaje týkajúce sa žalobkyne. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto
zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou
ako spotrebiteľkou. Z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch žalobkyňa oslobodená od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie.

Vykonaným dokazovaním súd má zato, že žaloba bola zo strany žalobkyne podaná dôvodne. Žalobkyňa
sa podaným návrhom domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní) z dôvodu, že bola
porušenázásadarovnostiúčastníkovkonania(§40ods.1písm.g/Zákonaorozhodcovskomkonaní)az
dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa

(§ 40 ods. 1 písm. j/ Zákona o rozhodcovskom konaní).

Z toho dôvodu súd podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú zmluvu uzavretú podľa § 3 a nasl. Zákona
o rozhodcovskom konaní berúc do úvahy kritéria, na základe ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská zmluva nespôsobuje hrubý nepomer v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Predmet rozhodcovskej zmluvy v bode 2. obsahuje zmluvné dojednanie o riešení sporov pred
rozhodcovským súdom, ktoré je svojím znením identické s rozhodcovskou doložkou, ktorú žalovanýešte donedávna uvádzal vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Súd konštatuje, že uzavretím
samotnej rozhodcovskej zmluvy žalovaný dodržal písomnú formu, keďže v zmysle § 4 ods. 2 Zákona
o rozhodcovskom konaní písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná, ak je táto obsiahnutá

v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, pričom pokiaľ
písomná forma nie je dodržaná, je rozhodcovská zmluva neplatná. Uvedené judikovali aj vyššie súdy
v mnohých svojich rozhodnutiach (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 245/2010
zo dňa 30. 11. 2011, uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoE 73/2014 a iné). Otázne však
je, či žalobca, ako spotrebiteľ, si túto rozhodcovskú zmluvu osobitne a individuálne dojednal, alebo

mu bola len predložená na podpis bez ďalšieho vysvetlenia, pričom o poučení spotrebiteľa medzi
všeobecnýmarozhodcovskýmsúdnymprocesomnietanizmienky,pričomrozhodcovskázmluvanebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Z
výpovede samotnej žalobkyne nevyplýva, žeby táto mala byť poučená o rozdiele medzi rozhodcovským
a všeobecným súdnym procesom a nevyplýva ani tá skutočnosť, žeby mala vedomosť o tom, akou
inštitúciou je rozhodcovský súd a že vôbec existuje.

Rozhodcovská zmluva bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere, t. j. dňa 26. 3. 2012. Hoci sú
obe zmluvy na samostatných tlačivách, je zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola uzatváraná súčasne
so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX. Zmluva o úvere aj rozhodcovská zmluva sú tzv. formulárovými
zmluvami. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť obsah

predloženej rozhodcovskej zmluvy, ďalej že si osobitne podmienky zmluvy a rozhodcovskej zmluvy
nevyjednala, a teda nemala možnosť ani ovplyvniť znenie rozhodcovskej zmluvy a doložky v nej
zakotvenej. Mohla len zmluvu jednak úverovú, ako aj rozhodcovskú ako celok odmietnuť, alebo sa
podrobiť všetkým podmienkam. Vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Zároveň súd poukazuje na to, že obe zmluvy vrátane

zmluvných dojednaní sú písané malými písmenami a obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je
nemožné, aby žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ, pochopila ich text v krátkej dobe bez možnosti sa
s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejmé z toho, že obe zmluvy boli žalobkyňou podpísané
v jeden deň.

Pokiaľjeajvrozhodcovskejzmluveuvedenáalternatívaprejednaniasporovzozmluvypredvšeobecným
súdom, alebo v rozhodcovskom konaní, voľba rozhodcovského súdu je ponechaná na strane
podávajúcej žalobný návrh, ktorou je takmer vo všetkých súdu známych prípadoch žalovaný účastník.

Vzhľadom na uvedené rozhodcovská doložka tak núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne

rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Tým aj takto určená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ aj je tu daná
možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, je spotrebiteľ znevýhodnený tým, že právo výberu má vždy len
žalujúca strana, ktorou je takmer vždy veriteľ, teda žalovaný účastník. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž

jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva, alebo veriteľ svojím konaním, čo je
takmer pravidlo, že arbitráž vyvolávajú dodávatelia. Uvedeným konaním sa dodávateľ snaží získať
exekučnýtitul.Vsubjektívnej,nearbitrabilnej(spotrebiteľskej)právnejveci,zvlášťvznikajúpochybnostio
objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti
a dostupnosti (rozhodcovský súd na druhom konci republiky v porovnaní s bydliskom žalovanej -

Bratislava, porovnaj rozsudok Océano Grupo Editorial spojené prípady C - 240/98 až C - 244/98).

Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je osobitý vzhľadom k
tomu, že v prípade sporu o právach a právom chránených záujmoch rozhoduje arbitrážny súd obsadený
arbitrom (rozhodcom), ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.

Rozhodcovská doložka, resp. zmluva nie je individuálne dohodnutá, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ nebol schopný ju ovplyvniť, najmä v súvislosti s tým, že sa jednalo o formulárovú, štandardnú
zmluvu. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom prejavenej slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
Podľa názoru súdu za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať zmluvu len vtedy,
ak zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ, bude mať možnosť aj sám vyplniť v zmluve kolónku, že v prípade

sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a taktiež bude mať možnosť ovplyvniť výber
rozhodcovského súdu, prípadne samotného rozhodcu. Za individuálne dojednanú zmluvu nemožno
považovať zmluvu, ktorá je vopred naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.Zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, ako je stanovená smernicou Rady 93/13/EHS, teda aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak,

aby bol dosiahnutý výsledok, stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe
predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo
dňa 4. 3. 2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Cyórfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje,
že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle
smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory

vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu, alebo dodávateľa, spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa
stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky “nekalosti“ už len dojednanie, že
príslušný na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a
teda nie všeobecný súd spotrebiteľa.

Z uvedeného vyplýva, že súd nepovažuje rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú, a preto
existuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súčasne z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že bola porušená aj
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v zmysle § 40 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda súd zrušil rozhodcovský rozsudok aj z tohto dôvodu. Súd ďalej

konštatuje, že je dôvod aj na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko pri rozhodovaní rozhodcovským súdom boli porušené
všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Z predloženej zmluvy o úvere jednoznačne
vyplýva, že táto zmluva neobsahovala údaje o RPMN, čo je povinná v zmysle § 9 Zákona č. 129/2010 Z.
z. okrem ostatných podstatných náležitostí zmluvy obsahovať, a preto možno konštatovať, že v zmysle

§ 11 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Touto
skutočnosťou sa však rozhodcovský súd nezaoberal.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý

rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Žalobkyňa v tomto konaní požiadala aj o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dôvodiac
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorá je následkom nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Vo vyššie citovanom

zákonnom ustanovení nie sú vymedzené podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možno odložiť
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je však nepochybné, že dôvody odkladu musia spočívať
na úvahe súdu o možnom úspechu vo veci samej a v zabránení výkonu predmetného rozhodnutia.
V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že napadnutý rozhodcovský rozsudok nadobudol
vykonateľnosť z dôvodu, že žalobkyňa proti nemu nepodala opravný prostriedok, ale podala žalobu o

zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd v tomto konaní jej návrhu vyhovel a napadnutý rozhodcovský
rozsudok zrušil. Uvedené rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť, a teda rozhodcovský rozsudok
pod sp. zn. SR 05362/14 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a. s. zo dňa 22. 10. 2014 je naďalej právoplatný a vykonateľný a má charakter prípadného
exekučného titulu na vymáhanie plnení v ňom priznaných. Keďže žalobkyňa bola v tomto konaní

úspešná, uvedené rozhodnutie dosiaľ nie je právoplatné a samotný rozhodcovský rozsudok nestratil
charakter prípadného exekučného titulu, súd dospel k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody
na vyslovenie odkladu vykonateľnosti uvedeného rozhodcovského rozsudku, a to aj s ohľadom na
predídenienáslednejprípadnejreparácieužvykonanejexekúcie,ktorábymohlaztohtorozhodcovského
rozsudku do právoplatného skončenia veci vyplynúť potom, čo by úspešnosť žalobkyne v tomto konaní

bola právoplatne potvrdená.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 149 ods. 1 O.s.p.
a priznal žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, náhradu trov právneho zastúpenia na účet JUDr.
Ivety Višňovskej v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, a to vo výške 209,40 eur.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon je vo výške61,85 eur (1/13-ina výpočtového základu), právna zástupkyňa si však vyúčtovala odmenu za 1 úkon vo
výške 61,41 eur (nesprávne podľa § 13a ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky). Súd priznal trovy právneho
zastúpenia za 3 úkony po 61,41 eur (prevzatie, príprava veci, účasť na pojednávaniach dňa 16. 3. 2015

a účasť na pojednávaní dňa 29. 4. 2015), 3x 8,39 eur - režijný paušál = 25,17 eur, teda spolu 209,40 eur.

Nakoľko žalobkyňa bola v tomto konaní podľa § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona č. 71/92 Zb. ako spotrebiteľka
oslobodená od platenia súdnych poplatkov, a v konaní bola úspešná, súd rozhodol o povinnosti
žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50 eur, a to podľa položky č. 3 písm. c/

Sadzobníka súdnych poplatkov s použitím § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.