Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. júl 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713204878
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5713204878.12

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 právne zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému ( pôvodne žalovaný
v rade 1/) D. W., P.. XX.X.XXXX, Y. Z. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát,
Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, v konaní o zaplatenie 7541,04 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

V návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 28.3.2013 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný
rozkaz, v ktorom by pôvodne žalovanému v rade 1/ - D. W. a žalovanej v rade 2/ - X. W. uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 7541,04 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 7057 eur od
3.12.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011 uzavretej medzi postupcom SLSP, a.s. so sídlom Tomášikova
48, 832 37 Bratislava a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca
a pôvodne žalovaní v rade 1/ a 2/ uzatvorili dňa 26.5.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. 352410994,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Predmetom zmluvy

bolo poskytnutie úveru pôvodne žalovaným v rade 1/ a 2/. Platne uzavretou zmluvou sa žalovaní v
rade 1/ a 2/ zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach
riadne a včas, platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom
a dodržiavať podmienky v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach ( ďalej len “VOP“).
Ďalej žalobca poukázal na to, že jeho pohľadávka ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 7541,04
eur, pozostávala z istiny vo výške 7057 eur, úrokov z omeškania 484,04 eur v súlade s prílohou k

zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje , že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej
v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia. Pôvodne žalovaná v rade 2/ uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku.
Žalovaní k podaniu žaloby neuhradili žalovanú sumu ani čiastočne. Podaniami zo dňa 11.10.2013 ( č. l.
45) a zo dňa 14.3.2014 ( č. l. 54) žalobca špecifikoval žalovanú sumu a zároveň upravil petit, že žiada
zaviazať pôvodne žalovaných v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne.

2. Súd na základe predložených listinných dôkazov rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k.
1Ro/635/2013-71 zo dňa 20.3.2014. Proti platobnému rozkazu podal odpor pôvodne žalovaný v rade
1/ ( č. l. 73), pôvodne žalovaná v rade 2/ odpor nepodala. Súd postupoval v zmysle ust. § 174 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) a mal za to, medzi žalovanými v rade 1/ a 2/

išlo o samostatné procesné spoločenstvo, preto platobný rozkaz č. k. 1Ro/635/2013-71 nadobudol
právoplatnosťavykonateľnosťvovzťahukpôvodnežalovanejvrade2/,keďženepodalaodpor.Vkonanízostal už len žalovaný ( pôvodne žalovaný v rade 1/), ktorý v odpore uveidol, že priložená
zmluva o postúpení pohľadávok je konkrétne nešpecifikovaná na uvedenú pohľadávku a príloha č. 1
nie je jej súčasťou.

3. Podaním doručeným súdu 23.10.2014 ( č. l. 96) žalobca navrhol čiastočné späťvzatie návrhu
na začatie konanie, ktoré odôvodnil tým, že požaduje od žalovaného úhradu nepremlčaných a
neuhradených splátok v počte 86 vo výške 5952,06 spolu s príslušným úrokom z omeškania z
jednotlivých splátok. O tomto podaní súd rozhodol uznesením č. k. 15C/99/2014-178 zo dňa 7.1.2016.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.2.2016.

4. Podaním doručením súdu 18.11.2014 ( č. l. 121) oznámil do konania vstup vedľajší účastník
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV a vo vyjadrení k veci ( č. l. 124) uviedol, že
žalovaní ako dlžníci a SLSP, a.s. ako veriteľ, ktorá je bankou podnikajúcou na základe bankového
povolenia podpísali listinu označenú ako zmluva o splátkovom úvere, v ktorej sa v čl. I veriteľ zaviazal

jednorázovo, bezhotovostne poskytnúť žalovanej úver. V čl. II ods. 2 tejto zmluvy sa strany dohodli,
že súčasťou zmluvy sa stanú všeobecné obchodné podmienky VOP, úverové podmienky, sadzobník a
podmienky určené zverejnením, pričom za všeobecné obchodné podmienky sa považujú všeobecné
obchodné podmienky vydané s účinnosťou od 1.8.2002. Žalobca preukázal len existenciu všeobecných
obchodných podmienok, ostatné citované dokumenty nepreukázal. Nebolo dokázané, či a ako žalovaný

úver vyčerpal, nebolo dokázané kedy a ktorou splátkou sa žalovaný dostala do omeškania, či a ako
bola žalovaný vyzvaný na úhradu dlžných súm a kedy a ako SLSP, a.s. uplatnil svoje právo žiadať pre
nezaplatenie splátky splatenie celej istiny. SLSP, a.s. oznámila žalovaným, že pohľadávku z uvedenej
úverovej zmluvy postúpila na žalobcu. Žalobca svoje nároky voči žalovaným odvodzuje zo zmluvy, ktorú
uzavreli so SLSP, a.s. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. V prvom rade je potrebné zaoberať

sa otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi) platné
a účinné. Zároveň vedľajší účastník poukázal na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
(účinného v čase postúpenia pohľadávky) podľa ktorého toto ust. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky
voči klientovi za splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú
osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej

splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná,
pretože tomu bráni citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Ak určitá
pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore
so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení,
ale aj navonok voči dlžníkovi. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou je povinný tvrdiť

a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a
klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Zo zisteného skutkového
stavu je zrejmé, že pre absenciu výpisu z úverového účtu alebo iného dôkazu o bezhotovostnej operácii
v prospech účtu dlžníka nemožno považovať za dokázanú existenciu pohľadávky žalobcu zo zmluvy

o úvere. Taktiež nemožno už pre absenciu úverového účtu považovať za dokázanú požiadavku 90
dňového omeškania žalovaného s niektorou splátkou, ako ani to, že by bol aj písomne vyzvaný na
splnenie svojho záväzku zo zmluvy. Žalobca teda nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka
SLSP, a.s. voči žalovanej postúpená na neho, boli tieto podmienky postupne splnené. Za dôkaz ich
splnenia nemožno považovať jednostranné vyhlásenie SLSP, a.s. o ich splnení obsiahnuté v ods. 4.2

písm. d) zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanej v čase
jej postúpenia na žalobcu existovala, teda že finančné prostriedky boli skutočne žalovanej poskytnuté,
a že bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho
nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku
voči žalovanej uplatňovať pred súdom. Zároveň si v tomto vyjadrení uplatnil aj trovy konania. Žiadal

žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Podaním doručeným súdu 3.2.2015 ( č. l. 128) žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva. O tejto námietke súd rozhodoval uznesením č. k. 15C/99/2014-146 a pripustil vstup
vedľajšieho účastníka do konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.9.2015.

6. Na vyjadrenie vedľajšieho účastníka reagoval žalobca podaním doručeným súdu 25.2.2015 (č. l. 133),
v ktorom uviedol, že je možné postúpiť nezosplatnenú pohľadávku banky osobe, ktorá nie je bankou a tobez súhlasu žalovaného. Na postúpenie pohľadávky na žalobcu boli splnené všetky povinné náležitosti,
ako aj písomná výzva, ktorú v prílohe podania žalobca súdu zaslal.

7. Podaním doručeným súdu 1.12.2015 ( č. l. 156) sa vyjadroval vo veci žalovaný cestou právneho
zástupcu, kde vzniesol námietku premlčania , namietol aktívnu legitimáciu žalobcu v dôsledku
neplatnosti postúpenia pohľadávky zo SLSP, a. s. na žalobcu. V podaní uviedol k otázke aktívnej
legitimácie rovnaké skutočnosti ako vedľajší účastník.

8. Súd nariadil vo veci viaceré pojednávania, žalobca mal za to, že je daná jeho aktívna legitimácia,
trval na podanej žalobe, žalovaný a vedľajší účastník žiadali žalobu zamietnuť, z dôvodu, že v konaní
žalobca nepreukázal písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej
len „zákon o bankách“). Podľa uvedeného ustanovenia je pre platnosť postúpenia potrebná písomná
výzva a následne omeškanie klienta viac ako 90 kalendárnych dní so splácaním úveru. Žalobca v

konaní predložil nedostatočnú výzvu, nakoľko z tejto nie je možné zistiť, či bola žalovanej skutočne
zasielaná, resp. nie je k nej pripojený žiadny podací hárok, doručenka, ani iný dôkaz o zaslaní. Bez
preukázania zaslania, alebo aspoň pokusu o zaslanie žalovanej, považuje takýto predložený listinný
dôkaz za bezpredmetný a tvrdí, že nie je splnená aktívna legitimácia, nakoľko podľa cit. ustanovenia
musí ísť o písomnú formu a nedodržanie písomnej formy má v zmysle OZ za následok absolútnu

neplatnosť právneho úkonu. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.6.2016 vedľajší účastník vystúpil
z konania a trovy konania si neuplatnil.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom strán konania a dospel
k týmto skutkovým zisteniam:

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 03532410994 (č.l. 4 spisu) súd zistil, že táto bola dňa 26.5.2006
uzavretá medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a pôvodne žalovanými v rade 1)
a 2) ako dlžníkmi, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. im poskytla úver vo výške 150.000,-Sk,
pričom splátka bola stanovená vo výške 2085,-, počet splátok bol 120, konečná splantosť úveru bola
20.5.2016, ročná percentuálna miera nákladov bola 5,37 %. Čo sa týka predmetnej zmluvy o splátkovom

úvere bolo uvedené, že úver bol poskytnutý jednorazovo bezhotovostneokamžite a v plnej výške s tým
že dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v úverovej zmluve. Výška
úrokovej sadzby bola premnelivá, 10,50 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. V čl. II., bod 2
zmluvy o splátkovom úvere bolo uvedené, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami úverovej
zmluvy, ktorými sú: BOP, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých

sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Pre účely úverovej zmluvy sa za VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s
účinnosťou od 01.08.2002 a Úverovými podmienkami obchodné podmienky banky pre poskytovanie
splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s
účinnosťou od 1.2.2006.

Dňa 28.6.2011
Z listinných dôkazov - Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.7.2011 (č.l. 31, 33 spisu) súd
zistil, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila pôvodne žalovaným v rade 1) a 2) postúpenie
pohľadávky, ktorá je predmetom konania, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE
uzatvorenej dňa 28.6.2011 medzi SLSP, a.s a žalobcom ( č. l. 21). K zaslaniu týchto oznámení žalobca

doložil do konania poštové podacie hárky ( č. l. 32,34).
Ďalej sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré do konania doložil žalobca, išlo o platobnú históriu
úverového účtu ( č. l. 46 až 48 spisu), Všeobecné obchodné podmienky (č. l. 5 a nasl.) , výzvu na
úhradu pohľadávky vo výške 1995,92 eur zo dňa 15.6.2010 ( č. l. 186 )

10. Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere, (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely
tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej

forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ust. § 3 ods. 1, Zákona o spotrebiteľských
úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámcisvojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci. Podľa odseku 2 cit. zákonného ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

11. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ( účinného v čase postúpenia pohľadávky), ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
(ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky

nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej
banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak
súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

13. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania - listiných dôkazov mal súd za preukázané, že

medzi právnym predchodcom žalobcu a pôvodne žalovanými vznikol záväzkový vzťah, nakoľko došlo
medzi nimi k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý úver, ktorý
sa zaviazali pravidelne prostredníctvom mesačných splátok platiť.

14. Žalobca tvrdil, že medzi ním a SLSP, a.s. bola dňa 28.6.2011 uzatvorená zmluva o postúpení

pohľadávok, ktorou bola na žalobcu postúpená pohľadávka uplatnená v tomto konaní. Toto tvrdenie
žalobcapreukazovaloznámenímSLSP,a.s.opostúpenípohľadávkyzodňa18.7.2011vovýške7541,04
eur s príslušenstvom na žalobcu. Postúpená pohľadávka mala vzniknúť na základe uzatvorenej zmluvy
o splátkovom úvere, uzavretej s pôvodne žalovanými v rade 1) a 2). Žalobca preukazoval doručenie
oznámenia o postúpení pohľadávky žalovaným podacími poštovými hárkami zo dňa 20.7.2011 a

samotnou zmluvou o postúpení pohľadávok. Súd v konaní nemal preukázané, že došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému malo dôjsť na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011 medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom. Súd sa stotožnil
s námietkami žalovaného, že nie je daná aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko nedošlo k platnému
postúpeniu pohľadávok, tak ako to predpokladá zákon o bankách Predpokladom postupiteľnosti

pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je, aby bol klient s jej plnením v omeškaní
aspoň 90 dní, a aby banka na jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
pohľadávkabankyniejepostupiteľná,atedajejpostúpeniejeobjektívneneprípustné,vpriamomrozpore
so zákonom. Ako také je teda postúpenie neplatné, a to nielen medzi stranami, ale aj navonok, voči
dlžníkovi - žalovaným.

15. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa
ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania.
Pokiaľ ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe,
môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej
(na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne

oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobca svoje nároky
voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou
poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal
žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový

stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi) platné a účinné.
16. Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže
byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Toto ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom
treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž
neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a

nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a
povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom
- postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525

ods. 1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný
zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za
splnenie určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané
nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v priamom rozpore s ustanovením § 525
ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby

jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému
pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej
identifikáciipohľadávky)saúčinkytejtoneplatnostiprejavialenmedzipostupcomapostupníkom,novoči
dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 OZ účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch
uvedených v § 525 OZ, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi

žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa
preukázania zmluvy o postúpení.
17. Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v
ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej
legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola

pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať,
že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením
svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej
legitimácie postupníka.

18. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že SLSP, a. s. , ktorá má štatút banky previedla na žalobcu
celú pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere predtým, ako sa stala splatnou. V konaní
nebolo preukázané, že by SLSP, a. s. vyhlásila predčasnú ( mimoriadnu) splatnosť bankového
úveru, pričom toto oprávnenie banka môže realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. K zosplatneniu

predmetného úveru došlo len zo strany žalobcu dňa 12.11.2012, ktoré podľa názoru súdu žaloba nebol
spôsobilý realizovať, išlo o úkon, ktorý súvisel so správou bankového úveru. Spôsobilým predmetom
postúpenia v zmysle ust. §92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť,
ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Žaloba síce do konania doložil výzvu, ktorá mala podľa

nehopreukazovaťsplnenietýchtopodmienok,ktorévyžadujezákonobankáchvsúvislostispostúpením
pohľadávok, kde malo ísť o výzvu zo dňa 15.8.2010 ( č. l. 186 súdneho spisu). Podľa názoru súdu
predmetná výzva je nedostatočná a nepreukazujúca splnenie predmetných podmienok, nakoľko nie je
možné zistiť, či táto výzva bola aj v skutočnosti žalovanej zasielaná. Nie je k nej pripojený žiaden podací
hárok, doručenka, ani žiaden iný dôkaz o zaslaní. Keďže zákon vyžaduje písomnú formu, tak na jej

splnenie nestačí len doloženie výzvy samotnej, ale aj doloženie dôkazu, ktorý by preukazoval doručenie
alebo pokus o doručenie zo strany právneho predchodcu žalovanému. Žalovaný jej doručenie poprel.

19. Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úveru bankou predchodcom žalobcu
SLSP, a.s. je držiteľom bankového povolenia, a teda vzťahuje sa, tak ako už bolo vyššie uvedené na

ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené pre platné
postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu
musia byť splnené okrem všeobecných podmienok ust. § 524 OZ aj podmienka uvedená práve v
citovanom ust. § 92 ods. 8 zákon o bankách. Zo znenia citovaného ust. vyplýva, že predmetom
postúpenia z banky na „nebankovku“ môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90

dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho
klienta na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k
výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd
dospieť k záveru, že banka môže postúpiť úverové vzťahy bežne uzatvárané na akýkoľvek subjekt, tedaaj na nebankovku, čo je v rozpore s účelom zákon o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by
sa dlžníkom nebanky.

20. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len
„CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaný mal
plný uspech vo veci, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100%).
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového konania o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

ištancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.