Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/471/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610211425
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6610211425.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobkyne: Z. I., nar.
XX. XX. XXXX,bytom Q., O. č. XX, zast. JUDr. Ladislavom Kováčom, advokátom so sídlom Advokátskej
kancelárie Lučenec, M. Bella č. 2, proti žalovanému: 1/ Q. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., O. č. XX,
2/ Z. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., O. č. XX, 3/ X. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX,

J. (dedičky po nebohom S. I., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX), o zaplatenie 45,30 eur, na
odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, zo dňa 12. 05. 2014, č. k. 5C/128/2010
- 171, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalované 1/, 2/, 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z
omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 45,30 eur od 18. 09. 2010 do zaplatenia v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Súčasne rozhodol o trovách konania, tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť
žalovanému na náhrade trov konania na účet jeho právneho zástupcu sumu 2 161,87 eur v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie bolo zistené, že žalobkyňa sa podanou žalobou voči
žalovanému domáhala zaplatenia sumy 3 504,45 eur titulom náhrady škody. So súhlasom žalovaného
zobrala dňa 10. 01. 2011 čiastočne žalobu späť čo do zaplatenia sumy 336,83 eur. Úspešná voči
žalovanému bola v časti o zaplatenie 45,30 eur a príslušenstva z uvedenej časti. Vo zvyšnej časti súd
žalobu zamietol. V súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu z 12. 03. 2014 súd prvej inštancie rozhodoval

nielen o úrokoch z omeškania, ale aj o trovách konania, pričom pri rozhodovaní o trovách konania
vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov konania podľa jeho pomeru úspechu. Žalobkyňa podanou žalobou mala úspech v rozsahu
1,29% a žalovaný bol úspešný v rozsahu 98,71%. Pri pomernom rozdelení náhrady trov konania,
pomer úspechu predstavoval 97,42%. Žalovaný žiadal v konaní priznať trovy konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia, ktoré si v konaní právny zástupca žalovaného uplatnil. Súd prvej inštancie

priznal žalovanémutrovyprávnehozastúpeniazaúkonyprávnejslužby,prípravaaprevzatiezastúpenia,
písomné vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaniach v dňoch 03. 12. 2010, 10. 01. 2011, porada
s klientom 21. 02. 2011, vypracovanie odvolania 02. 03. 2011, vypracovanie písomného podania ako
odvolania proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok zo dňa 17. 05. 2011, vyjadrenie k
odvolaniu žalobkyne, porada s klientom dňa 14. 05. 2012, účasť na pojednávaniach v dňoch 25. 05.
2012, 18. 06. 2012, 02. 07. 2012 a 28. 04. 2014, písomné vyjadrenia k odvolaniu 06. 08. 2012 a 29. 10.

2012. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje 131,13 eur. Okrem toho priznal súd aj
náhradu režijných nákladov, tzv. režijný paušál, ktorý v roku 2010 predstavuje čiastku 7,21 eur, v roku2011 7,41 eur, v roku 2012 7,63 eur, v roku 2014 8,04 eur. Nakoľko je právny zástupca žalovaného
platcom DPH pri úkonoch právneho zastúpenia a režijnom paušále, bola odmena zvýšená o 20% DPH.
Spolu trovy, ktoré žiadal priznať právny zástupca predstavujú 1 726,55 eur, do ktorých boli pripočítané aj

úkony právnej služby po 43,71 eur, ako porada s klientom a písomné podanie odvolania proti uzneseniu
v hodnote 65,57 eur. Pokiaľ žalovaný žiadal priznať odmenu aj za úkony právnej služby, a to písomné
podanie vo veci samej z 15. 06. 2012 a zo 17. 07. 2012 spojené s návrhom na vykonanie dôkazov,
súd prvej inštancie tieto úkony právnej služby nepovažoval za účelne vynaložené pri bránení práva
žalovaného, nakoľko žalovaný nebol vyzvaný na doručenie týchto podaní a obsah týchto podaní bol

predmetom ústneho vyjadrenia v rámci pojednávania. Vyjadrenie žalovaného, ktorý trval na výsluchu
žalobkyne súd nepovažoval za návrh na vypočutie svedkov v konaní a úkon za ktorý by prináležalo
právo na náhradu.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie čo
do výroku o náhrade trov konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nesprávne. Bola

jednoznačne presvedčená o tom, že je namieste postup súdu podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p., pretože
tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania podľa pomeru
úspešnosti v konaní úspešnejšej strane, a to tak dôvody týkajúce sa samotného uplatnenia nároku na
súde ako aj sociálnej situácie strany sporu. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil a nepriznal náhradu trov žiadnej zo strán. Poukázala v odvolaní na predchádzajúce rozhodnutie

odvolacieho súdu kde bolo zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti týkajúcej sa trov konania.
Z uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že okresný súd nemá priznať náhradu trov konania žiadnemu z
účastníkov s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O. s. p.

4. Žalovaný na odvolanie žalobkyne zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom zdôraznil, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie je vecne správne. Žalobkyňa v čase podania žaloby musela vedieť, že jej nárok je už
premlčaný aj vzhľadom na to, že mala právneho zástupcu z radov advokátov. Počas celého konania
zdôrazňoval, že je premlčaný nárok uplatňovaný žalobkyňou, avšak aj napriek tomu žalobkyňa na
podanej žalobe zotrvávala. Navyše žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala v celom
konaní zavinenie žalovaného, ktorým by jej vznikla škoda. Nepreukázala ani vznik samotnej škody a

správanie žalobkyne považoval za špekulatívne aj s ohľadom na predložené doklady. Ďalej poukazoval
na vyjadrenia žalobkyne v priebehu konania v zmysle ktorých sú pochybnosti, či skutočne priestory, v
ktorých žila aj s dcérou boli v takom stave, ako opisovala. Doklady ňou predložené v rámci konania na
súde prvej inštancie skôr svedčia o rekonštrukcii predmetného bytu, ktorú však žalovaný nemá dôvod
financovať. V priebehu celého konania popieral, že by v byte spôsobil škodu, čo v konečnom dôsledku

vyplynulo aj v rámci dokazovania pred súdom prvej inštancie. Výška trov bola spôsobená zbytočnými
prieťahmi zo strany žalobkyne a preto pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania, rozhodol
v zmysle zákona a správne.

5. Na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu reagovala žalobkyňa, ktorá opätovne popierala vyjadrenia

žalovanéhoauviedla,ževzhľadomnadlhúdobuodspôsobenejškodyanaskutočnosť,ženemázáujem
naďalej zotrvávať v súdnom spore s bývalým manželom (žalovaným), s ktorým má aj v súčasnom období
ďalšie spory vedené na Okresnom súde v Lučenci, nepodala ani mimoriadny opravný prostriedok voči
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, hoci ho nepovažovala za spravodlivé. Mala za to, že súd skonštatoval,
že škoda spôsobená žalovaným skutočne vznikla a bola spôsobená tým, že byt užíval avšak nájomné

neplatil. Z dôvodu premlčania, ktorého sa dovolal, jej táto čiastka vyplatená nebola.

6. V priebehu konania právny zástupca žalobkyne oznámil, že žalovaný S. I., nar. XX. XX. XXXX, dňa
XX. XX. XXXX zomrel. Uznesením Okresného súdu Lučenec, č. k. 9D/582/2015 zo dňa 19. 01. 2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 04. 02. 2016 bolo dedičské konanie pre nedostatok majetku v

zmysle ust. § 175h ods. 1 O. s. p. zastavené. Krajský súd uznesením zo dňa 28. 09. 2016 rozhodol o
pokračovaní v konaní s dedičmi po poručiteľovi S. I., a to Q. I., nar. XX. XX. XXXX, Z. I., nar. XX. XX.
XXXX, X. I., nar. XX. XX. XXXX.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ďalej len

„CSP“) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania z dôvodu vecnej správnosti v zmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť nový procesný predpis, a to Civilný sporový poriadok, ktorý v zmysle záverečných ustanovení
§ 470 ods. 1 uvádza, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutiajehoúčinnosti.Podľaust.§470ods.2vetaprváCSPprávneúčinkyúkonov,ktorévkonaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Je nesporné, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré bolo napadnuté odvolaním žalobkyne bolo
vyhlásené za účinnosti ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Rovnako opravný prostriedok proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie bol podaný za účinnosti ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,
keď súd vo veci rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Od 01. 07. 2016 je v platnosti a účinnosti
nová procesná norma, ktorá znamená okamžitú aplikáciu ustanovení CSP (§ 470 CSP). Nosným

pojmovým znakom vyššie uvedeného ustanovenia je princíp okamžitej použiteľnosti novej procesnej
úpravy, a to aj na konania začaté a prebiehajúce za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Zmyslom
tohto princípu podľa predkladateľov zákona malo byť bezproblémové zabezpečenie procesného režimu
súdnych konaní. To znamená, že pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
odvolací súd vychádzal z ustanovení Civilného sporového poriadku, a to aj s poukazom na základné

princípy uvedené v CSP. Ustanovenia CSP pri náhrade trov konania sú koncipované tak, že sa priznáva
náhrada trov podľa úspechu. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu je okolnosťou, ktorá určuje
nárok na náhradu trov konania. Zásada úspechu vo veci je aj tzv. zásadou zodpovednosti za výsledok
sporu charakteristická pre sporové konania a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná
nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli.

12. Žalobkyňa podaným odvolaním vytýkala súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o trovách konania
nevzal do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa s tým, že nemal priznať trovy konania žiadnemu
z účastníkov aj napriek tomu, že žalovaný bol v konaní úspešnejší. V tejto súvislosti poukázala na
predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 12. 03. 2014, ktorým bol zrušený skorší rozsudok

v danej veci, spolu aj s výrokom o trovách konania. Námietka odvolateľky sa týkala tak neaplikovania
dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v celom predmete konania.

13. Z rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 12. 03. 2014 bolo zistené, že odvolací súd zrušil rozsudok
okresného súdu tiež vo výroku, ktorým rozhodol o trovách konania, pretože ani v tejto časti rozhodnutie

nebolo dostatočne preskúmateľné. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že rozhodol o náhrade
trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Toto rozhodnutie dáva možnosť rozhodnúť o náhrade
podľa úspechu vo veci. Avšak súd prvej inštancie, rozhodol skorším rozsudkom tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu konania a vychádzal pritom z preukázaných skutočností, že
žalovaný nadobudol bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, ktorá hradila za neho nedoplatky na

nájomnom a poplatky za služby poskytované s užívaním bytu. Odvolacím súdom bolo vytknuté, že toto
posúdenie pri úspešnosti žalovaného by svedčilo pre použitie ustanovenia § 150 O. s. p. o náhrade
trov konania, ktoré však neaplikoval. Odvolací súd skonštatoval, že si súd prvej inštancie v dôvodoch
rozhodnutia odporuje.

14. Vzhľadom na námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní, súd skúmal, či sú splnené zákonné
podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (ustanovenia § 150 O. s. p.). V prvom rade je potrebné
zdôrazniť, že ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok sporu
(§ 255 CSP). Súd môže výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. V prejednávanej veci

však súd nezistil, že by na strane žalobkyne boli také okolnosti, ktoré by privodili pri rozhodovaní o
trovách konania aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (v minulosti § 150 O. s. p.). Takouto okolnosťou nie sú
skutočnosti uvádzanéžalobkyňou,ato,žeužvminulostiboloodvolacímsúdomuloženéprirozhodovaní
o trovách konania vychádzať z ust. § 150 O. s. p. Naopak, v zmysle zrušujúceho rozhodnutia krajskéhosúdu zo dňa 12. 03. 2014, bolo poukázané na rozpornosť rozhodnutia súdu prvej inštancie aj vo výroku o
trovách konania, kde na jednej strane súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný bol v konaní úspešnejší a
prináležalbymupostuppodľaust.§142ods.2O.s.p.,kdebysúdpriznalúspešnejšejstranesporutrovy

konania, avšak zobral do úvahy okolnosti svedčiace tomu, že žalovaný byt užíval, ale za užívanie bytu
nezaplatiť nájomné, ani poplatky za služby poskytované s užívaním bytu. Práve z dôvodu zdôvodnenia
rozhodnutia mal zrejme na mysli súd prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré však v
odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol a poukázal len na ust. § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého
rozhodoval. Odvolací súd teda konštatoval, rozpor v zákonnom ustanovení a v odôvodnení rozhodnutia

o trovách konania. Neuviedol, že mal súd prvej inštancie postupovať podľa ustanovení § 150 O. s. p.
(teraz § 257 CSP), resp. že by takýto postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania bol
správny. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka týkajúca sa opodstatnenosti uplatňovaného nároku
zo strany žalobkyne a tvrdenie, že len z dôvodu vznesenej námietky premlčania nárok nebol priznaný.
Tak, ako je už vyššie uvedené, každá zo strán nesie zodpovednosť za výsledok sporu. Pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery

všetkých strán konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a ich postoj v
konaní. Jednoducho zistenie, že tá ktorá strana sporu mala úspech v dôsledku uplatnenia námietky
premlčania, nie je dôvodom preto, aby súd bez ďalšieho nepriznal úspešnej strane sporu náhradu trov
konania. Preto v tejto skutočnosti odvolací súd dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP taktiež
nevidel. Pokiaľ žalobkyňa poukázala aj na sociálnu situáciu účastníkov, ktorú mal súd prvej inštancie

pri rozhodovaní o trovách konania zobrať do úvahy, bližšie túto nezdôvodnila. Vzhľadom na to, odvolací
súd na túto námietku neprihliadol.

15. Keďže odvolací súd nevidel na strane žalobkyne dôvody hodné osobitného zreteľa, pri ktorých by
bolo možné aplikovať ustanovenie § 257 CSP, a to ani v dôsledku vznesenej námietky premlčania, ani

v dôsledku predchádzajúceho rozhodnutia súdu ohľadom trov konania a ani v sociálnej situácii strán
sporu, mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania je vecne správne.
Vychádzal zo základnej zásady v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, podľa ktorej strany
sporu nesú zodpovednosť za výsledok, ktorý spočíva aj v nákladoch v súvislosti so súdnym konaním. Z
týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

16. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho
konania voči žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní úspešná nebola. Súd prvej inštancie následne po
právoplatnosti rozhodnutia rozhodne samostatným uznesením o výške trov odvolacieho konania s

poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP.

17. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).