Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201346
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov

senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu HOUSE development
s.r.o., so sídlom Mlynárska 11, Košice, IČO: 46 397 779, zastúpeného JUDr. Jánom Mikuľakom,
advokátom, so sídlom Františkánska 5, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100303/1/373753/2014/14008 zo dňa 19.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 07.11.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.11.2014 sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.08.2014, č. 1100303/1/373753/2014/14008 o
odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 9801401/5/2078569/2014/KOV zo dňa 21.05.2014
a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Daňový úrad Košice ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 9801401/5/2078569/2014/KOV
zo dňa 21.05.2014, podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov určil

platiteľovi dane z pridanej hodnoty HOUSE development, s.r.o., Mlynárska 11, 040 01 Košice, IČO: 46
397 779, DIČ: 2023356104, IČ DPH: SK2023356104, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
jún 2012 rozdiel v sume 35 520 eur.

Daňový úrad Košice znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún
2012 zo sumy 46 353,33 eur na sumu 10 833,33 eur.

Nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní 46 353,33 eur
Nadmerný odpočet zistený správcom dane 10 833,33 eur
Rozdiel dane v sume 35 520 eur

Časť nadmerného odpočtu v sume 10 833,33 eur, bola vrátená podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov do desiatich dní odo dňa skončenia daňovej kontroly.

Odôvodnenie citovaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je obsahom podrobného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca navrhol, aby správca dane zmenil
rozhodnutie č. 9801401/5/2078569/2014/KOV zo dňa 21.05.2014, že spol. HOUSE development, s.r.o.
má nárok na priznanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2012 v plnom rozsahu v sume

46 353,33 eur, pretože boli splnené všetky zákonné podmienky.

Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 9801401/5/2078569/2014/
KOV zo dňa 21.05.2014 korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu
žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový
poriadok)aozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovrozhodnutieDaňového
úradu Košice č. 9801401/5/2078569/2014/Kov zo dňa 21.05.2014, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo sumy 46 353,33 eur na

sumu 10 833,33 eur a určený rozdiel v sume 35 520 eur, za zdaňovacie obdobie jún 2012 daňovému
subjektu HOUSE development s.r.o., Mlynárska 11, 040 01 Košice, IČO: 46 397 779, DIČ: 2023356104,
IČ DPH: SK2023356104, potvrdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane vykonal u daňového

subjektu HOUSE development s.r.o. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.
9801401/5/3632710/2013/KOV zo dňa 31.07.2013. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu dňa 14.08.2013, ku ktorému sa v
stanovenej lehote písomne vyjadril podaniami zo dňa 04.09.2013, 20.03.2014 a 29.04.2014 a boli s ním

spísané zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9801401/5/203281/2014/KOV zo dňa 17.01.2014,
č. 9801401/5/741352/2014/KOV zo dňa 17.01.2014, č. 9801401/5/741352/2014/KOV
zo dňa 25.02.2014, č. 9801401/5/820689/2014/KOV zo dňa 04.03.2014 a č. 9801401/5/1938087/2014/
KOV zo dňa 15.05.2014. Následne správca dane v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku vydal
dňa 21.05.2014 rozhodnutie č. 9801401/5/2078569/2014/KOV zo dňa 21.05.2014, ktorým určil rozdiel

v sume 35 520 eur za zdaňovacie obdobie jún 2012.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie
rozhodnutia boli závery správcu dane, že daňový subjekt nepreukázal nárok na odpočítanie dane v
sume 35 520 eur v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov. Konštatoval, že správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v sume 35 520 eur z
faktúr: č. 2012171 zo dňa 25.06.2012, č. 2012172 zo dňa 27.06.2012, č. 2012174 zo dňa 29.06.2012,
vystavených dodávateľom MUSK s.r.o., Užhorodská 9, Košice, IČO: 44 279 795, DIČ: 2022640642, IČ
DPH: SK2022640642 (ďalej len „MUSK s.r.o.“), v celkovej sume 213 120 eur, (základ dane 177 600 eur,
DPH 35 520 eur) za dodanie výstuže do betónu z ocele.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na doklady, ktoré predložil žalobca
ku daňovej kontrole a uviedol, že správca dane preveroval tvrdenie daňového subjektu HOUSE
development s.r.o. o uložení betonárskej ocele v areáli FERONA Slovakia, a.s., a to priamo na
prevádzke spoločnosti FERONA Slovakia, a.s., Londýnska 8, Košice (ďalej len „FERONA Slovakia,

a.s.“). Konštatoval, že správca dane vykonaným dokazovaním (zápisnice o miestnom zisťovaní č.
9800401/5/382665/2013/KOV zo dňa 30.01.2013, č. 9800401/5/627350/2013/KOV zo dňa 15.02.2013,
č. 9801401/5/962911/2013/KOV zo dňa 13.03.2013, úradný záznam č. 9800401/5/382634/2013/KOV
zo dňa 31.01.2013, čestné prehlásenie zo dňa 28.03.2013, vyjadrenie k miestnemu zisťovaniu zo dňa
15.05.2013), ohľadom spoločnosti FERONA Slovakia, a.s. zistil, že:

- FERONA Slovakia, a.s. nevykonáva ohýbanie ocele, ohýbanie vykonáva iba spoločnosť VOMEX Trade
spol. s r.o., Popradská 56, Košice (ďalej len „VOMEX Trade spol. s r.o.“),
- FERONA Slovakia, a.s. má uzatvorené tri nájomné zmluvy - jedna je uzatvorená so spoločnosťou
VOMEX Trade spol. s r.o., ktorá vykonáva v hale č. 1 ohýbanie ocele a ďalšie dve zmluvy sú uzatvorené

na prenájom skladu v areáli FERONA Slovakia, a.s. (vykonávanie veľkoobchodnej činnosti - predaj
železiarskeho, elektroinštalačného, zvarovacieho, spojovacieho a kúrenárskeho tovaru a na vykonanie
zváračských a paličských prác - tvarovanie ocele a výroba zvarencov a oceľových konštrukcií priestorov)- všetky zmluvy, ktoré uzatvorila spoločnosť FERONA Slovakia, a.s. obsahujú ustanovenie, že nájomca
nemôže bez predchádzajúceho písomného súhlasu predmet nájmu používať na iný účel, ako je
dohodnuté v zmluve a ani dať predmet do podnájmu,

- riaditeľ prevádzky FERONA Slovakia, a.s. uviedol, že uskladňovať tovar v areáli spoločnosti FERONA
Slovakia, a.s. je možné len na základe zmluvného vzťahu, a to písomnou formou,
- v období od 20.06.2012 do 30.06.2012 v sklade spoločnosti FERONA Slovakia, a.s., prevádzka Košice,
Londýnska 8, nebola skladovaná žiadna betonárska oceľ na základe písomnej zmluvy o preskladňovaní
a manipulácii, pre konkrétneho obchodného partnera,

- v areáli spoločnosti FERONA Slovakia, a.s. vykonáva ohýbanie ocele spoločnosť VOMEX Trade spol.
s r.o. v hale č. 1,
- spoločnosť VOMEX Trade spol. s r.o. ohýba oceľ iba z tovaru, ktorý sama nakúpi a na základe
požiadaviek zákazníka,
- spoločnosť VOMEX Trade spol. s r.o. bežne neskladuje tovar, ktorý nenakúpila, v prípade skladovania
to nie je dlhšie ako mesiac,

- spoločnosť VOMEX Trade spol. s r.o. v zdaňovacom období II. štvrťrok 2012 neuskladňovala žiaden
cudzí materiál ani tovar, neeviduje žiaden nakúpený tovar určený na ďalší predaj, ktorý by bol následne
použitý na spracovanie vo výrobe a že nakupovala betonársku oceľ, ktorá bola spracovávaná vo výrobe
na výrobky od dvoch dodávateľov, a to FERONA Slovakia, a.s., Žilina a MUSK s.r.o., Košice, čo
preukazuje aj skladová evidencia,

- spoločnosť VOMEX Trade spol. s r.o., dodacie listy, ako aj faktúry za dodané výrobky, vystavila pre
odberateľa spoločnosť MUSK s.r.o. v období júl 2012 - december 2012.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že zo zistení správcu dane vyplynulo, že
spoločnosť VOMEX Trade spol. s r.o. ohýba iba vlastnú oceľ, vo svojich priestoroch žiadnu cudziu oceľ

neskladovala a neskladovala ju ani spoločnosť FERONA Slovakia, a.s., faktúry za dodávku ohýbaných
a rovnakých výrobkov vystavovala spoločnosť VOMEX Trade spol. s r.o. na stavbu bytových domov na
Idanskej ulici v Košiciach od mesiaca júl 2012 a odberateľom bola spoločnosť MUSK s.r.o., od ktorej
spoločnosť VOMEX Trade spol. s r.o. aj nakúpila betonársku oceľ v predchádzajúcom období.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že správca dane z uvedených
skutočností vyvodil záver, že tvrdenie daňového subjektu HOUSE development s.r.o. o tom, že
betonárska oceľ bola uskladnená v ohybárni - hala č. 1 v areáli FERONA Slovakia, a.s. sa nepotvrdilo
a daňový subjekt spol. HOUSE development s.r.o. nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce, že
tovar - výstužová oceľ bola uskladnená v areáli FERONA Slovakia, a.s., na ulici Londýnska 8 v Košiciach

a následne po jej spracovaní do požadovaných rozmerov aj dodaná na predmetnú stavbu.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že správca dane preveroval aj tvrdenie
daňového subjektu HOUSE development s.r.o., že dodal debnenie a výstužovú oceľ na stavbu
„Novostavba bytových domov Idanská, Košice - Terasa“ u spoločnosti MV staving, a.s., Hviezdoslavova

2, Prievidza (ďalej len „MV staving, a.s.“), (odpoveď na dožiadanie č. 9313401/5/140951/2013/Sme zo
dňa 10.01.2013, č. 9313401/5/2965696/2013/Sme zo dňa 21.06.2013). Správca dane zistil, že:

- dodanie debnenia bolo potvrdené,
- spoločnosť MV staving, a.s. nakupovala výstužovú oceľ od spoločnosti SERIOUSE s.r.o. (konateľ

X.. W. J., ktorý je konateľom aj daňového subjektu HOUSE development s.r.o.) od začiatku stavby
do 31.12.2012, žiadny iný dodávateľ mu výstužovú oceľ nefakturoval, ale v prvých mesiacoch (ide o
mesiace júl a august 2012) oceľ dodával investor HOUSE develepoment s.r.o. sám na zabudovanie
a spoločnosť MV staving, a.s. vyfakturoval, podľa množstva dodanej ocele, zapracovanie, nedošlo k
zmene nominovaného subdodávateľa na dodávky železobetónovej ocele plus ohýbanie,

- v predloženej zmluve o dielo medzi MV staving, a.s. - zhotoviteľom stavby a daňovým subjektom
HOUSE development s.r.o. - objednávateľom bol uvedený ako nominovaný subdodávateľ na dodávky
železobetónovej ocele plus ohýbanie v zmysle projektovej dokumentácie daňový subjekt HOUSE
develpoment s.r.o.,
- z dokladov, týkajúcich sa dodávok ocele na stavbu v mesiacoch júl 2012 a august 2012, vyplýva, že

dodacie listy vystavila spoločnosť VOMEX Trade, spol. s r.o. a odberateľom uvedeným na dodacích
listoch je spoločnosť MUSK s.r.o..Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že správca dane na základe uvedených
skutočností dospel k záveru, že spoločnosť MV staving, a.s. dňa 21.06.2013 uviedla, že v prvých
mesiacoch výstužovú oceľ si dodával investor HOUSE development s.r.o., avšak z predložených

dokladov o množstve a rozmeroch dodanej výstužovej ocele nevyplynulo, že sa jednalo o výstužovú
oceľ, ktorá by bola nakúpená v dňoch 25. - 29.06.2012 od spoločnosti MUSK s.r.o.. Od 03.09.2012
dodávateľom výstužovej ocele je spoločnosť SERIOUSE s.r.o., s ktorou spoločnosť MV staving, a.s.
uzatvorila zmluvu na dodávku betonárskej ocele, HOUSE development s.r.o. vo vyjadrení zo dňa
30.10.2012, ktorého prílohou je vyjadrenie k nákupu ocele, uviedol, že „postupne sa oceľ dokupuje a

priebežne expeduje z ohybárne na stavenisko až do ukončenia výstavby“. Skutočnosť o tom, že jediným
dodávateľombetonárskejocelenastavbujespoločnosťSERIOUSEs.r.o.jedaňovémusubjektuHOUSE
developmnet s.r.o. známa, nakoľko konateľom spoločnosti SERIOUSE s.r.o. je X.. W. J., ktorý je aj
konateľom daňového subjektu HOUSE development s.r.o..

Žalovaný poukázal na to, že správca dane ohľadom dodávateľa uvedeného na sporných faktúrach

- MUSK s.r.o., v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol, že spoločnosť faktúry vystavené pre
daňový subjekt HOUSE development s.r.o. mala evidované v účtovníctve a evidencii DPH v príslušnom
zdaňovacom období. Uvedené faktúry boli zahrnuté v evidencii DPH spoločnosti MUSK s.r.o. v mesiaci
jún 2012. Spoločnosť MUSK s.r.o. mala tento tovar nakúpiť od spoločnosti SUREGA s.r.o., Pražská
2, Košice (ďalej len „SUREGA s.r.o.“), u ktorého došlo od 04.12.2012 k zmene obchodného mena i k

zmene konateľa. Konštatoval, že spoločnosť SUREGA s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, zásielky
nepreberá, je nekontaktná. Správca dane zistil, že na faktúre vystavenej spoločnosťou SUREGA s.r.o.
je uvedený dátum dodania tovaru - výstuž do betónu v množstve 243,180 ton deň 27.06.2012. Správca
dane z uvedených skutočností vyhodnotil, že pokiaľ došlo k dodaniu tovaru 27.06.2012, nemohol daňový
subjekt HOUSE development s.r.o. preberať od spoločnosti MUSK s.r.o. výstužovú oceľ v množstve

104,409 ton už 25.06.2012 v areáli spoločnosti FERONA Slovakia, a.s. - čo daňový subjekt HOUSE
development s.r.o. preukazoval predložením preberacieho protokolu z 25.06.2012.

Žalovaný k uvedeným zisteniam a vyvodeným záverom správcu dane a k námietkam žalobcu uviedol,
že jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu ustanovuje

povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 3 ods. 1 Daňového
poriadku). Poukázal na to, že pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších
zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), v zmysle ktorej správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalovaný citoval ustanovenie §

2 ods. 1 písm. a/, § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 24 ods.
1, 2 Daňového poriadku a poukázal na zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania správcom
dane. Uviedol, že správcom dane bolo preukázané, že fakturovaný druh tovaru, ktorý bol predmetom
aj sporných faktúr, bol dodávaný na výstavbu bytových domov na Idanskej ulici v Košiciach až v júli
2012 a nie v júni 2012 ako sa to snažil preukázať odvolávajúci sa. Konštatoval, že správca dane

pri preverovaní tvrdení odvolávajúceho sa a dokladov predložených odvolávajúcim sa, preukázateľne
spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom. Uviedol, že
bolo opäť na odvolávajúcom sa daňovom subjekte, aby predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvrátil pochybnosti správcu dane o jeho pôvodných dôkazoch a dokázal, že tovar - výstužovú oceľ
skutočne nakúpil od dodávateľa uvedeného na sporných faktúrach - MUSK s.r.o. a následne dodal na

stavbu obytného súboru domov na Idanskej ulici. Konštatoval, že z obsahu spisového materiálu, ako aj
z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolávajúci sa nepredložil a nenavrhol
také dôkazy, ktoré by vyvrátili spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

Žalovaný k námietkam odvolávajúceho sa, že správca dane sa nedostatočne zaoberal skutočnosťami

uvedenými vo vyjadreniach (aj zo dňa 20.03.2014) a stanoviskách odvolávajúceho sa, zaoberal sa
nimi len čiastkovo a neposúdil ich vo vzájomných v súvislostiach uviedol, že správca dane preveroval
tvrdenia odvolávajúceho sa a dôkazy ním predložené a vykonaným dokazovaním zistil, že predložené
faktúry a doklady odvolávajúcim sa neodrážajú skutočnosť a k zdaniteľnému obchodu nedošlo tak, ako
sa to odvolávajúci snažil preukázať. Uviedol, že odvolávajúci sa, počas daňovej kontroly tvrdil, že bolo

nevyhnutné zakúpiť tovar uvedený na sporných faktúrach - výstuž do betónu z ocele rozmer 10, 12,
14 a 25 už v júni a sústrediť ju v ohybárni, uvedené množstvá boli dopravené do ohybárne „v areáli
FERONA Košice“, kde došlo k prevzatiu tovarov, následne ju bolo potrebné ohýbať podľa priebežných
pokynov stavbyvedúceho a v zmysle projektovej dokumentácie a takto poohýbanú potom expedovaťna stavenisko, kde sa postupne zaarmovala, zabetónovala, expedovanie ocele začalo až v mesiaci júl
2012,vzmyslečasovéhoharmonogramuvýstavby.Konštatoval,žesprávcadanepreveriltietotvrdeniaa
zistil, že nie sú pravdivé. Odvolávajúci sa vo vyrubovacom konaní (vyjadrenie odvolávajúceho sa zo dňa

20.03.2014), tak ako aj v odvolaní uviedol, že správca dane sa zameral len na dodávky ohýbanej ocele,
ale na stavbu bola dodaná aj neohýbaná oceľ, ale správca dane sa zameral na tvrdenie samotného
odvolávajúceho sa, ktorý k sporným faktúram uviedol, že oceľ zakúpená v predstihu v júni 2014 bola
sústredenávohybárni,čosapočasdaňovejkontrolynepreukázalo.Odvolávajúcisavpodanomodvolaní
namietal, že správca dane mal brať v úvahu aj množstvo ocele, potrebnej na výstavbu bytových domov

a túto skutočnosť porovnať so zadováženými účtovnými dokladmi. Žalovaný uviedol, že správca dane
preveroval, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť tak, ako nastala, a to za zdaňovacie obdobie
jún 2012. Poukázal na to, že správca dane nebol povinný skúmať celkové množstvo ocele použitej pri
výstavbe bytových domov na Idanskej ulici v Košiciach, a to z dôvodu, že odvolávajúci sa nebol jediným
dodávateľom fakturovaného tovaru - výstuž do betónu z ocele na stavbu, ale tento druh tovaru dodávala
od septembra 2012 spoločnosť SERIOUSE s.r.o.. Konštatoval, že v danom prípade by išlo len o zlomok

ocele, ktorá mala byť na stavbu dodaná, a preto by skúmanie celkového množstva v porovnaní s tou
časťou nemalo význam pri posúdení splnenia podmienok na odpočítanie dane v zdaňovacom období
jún 2012.

Žalovaný uviedol, že projektová dokumentácia a stavebný denník, na ktoré poukázal žalobca, a ktoré

by mali byť smerodajným podkladom pre zistenie realizácie, nie sú dôkazmi o tom, že v zdaňovacom
období jún 2012 bol fakturovaný tovar dodaný odvolávajúcemu sa spoločnosťou uvedenou na faktúre.

K námietkam odvolávajúceho sa ohľadom splnenia stanovených podmienok pre uplatnenie práva na
odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, dodávateľ mal

sporné faktúry evidované v účtovníctve a v evidencii DPH, a že správca dane dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a právnu prax aplikoval nesprávnym spôsobom, žalovaný uviedol, že zo zistení
správcu dane vyplynulo, že fakturovaný tovar - výstuž do betónu z ocele, neboli v zdaňovacom období
jún 2012 dodané odvolávajúcemu sa dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach - MUSK s.r.o. a
následne nemohli byť odvolávajúcim sa dodané v júni 2012 na stavbu bytových domov na Idanskej

ulici v Košiciach. Konštatoval, že podmienky uvedené v § 49 a nasl. zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na
odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, pretože zákon to neustanovuje, ani pri vzniku
zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa dane. Uviedol, že splnenie
zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov

s predpísaným obsahom, pričom faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej
skutočnosti-subjekt -dodávateľ,odberateľ,objekt-predmetzdaniteľnéhoobchodu.Konštatoval,žeako
dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Ďalej uviedol, že
formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z.
vzneníneskoršíchpredpisov,pretožetechnickyjemožnévyhotoviťakýkoľvekdoklad.Konštatoval,žeak

si odvolávajúci daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr, musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní
alebonapredloženýchdokladoch(faktúry,zmluvy),atoajosobouuvedenounatýchtodokladoch.Keďže
odvolávajúci sa daňový subjekt túto skutočnosť nepreukázal, z uvedených dôvodov považoval žalovaný
námietky odvolávajúceho sa za neopodstatnené.

K námietke odvolávajúceho sa o porušení jeho práva uvedeného v § 25 ods. 4 Daňového poriadku,
v priebehu daňovej kontroly boli vypočúvané viaceré daňové subjekty, avšak o ich výsluchu nebol
daňový subjekt žiadnym spôsobom informovaný, čím došlo k porušeniu jeho zákonných práv, žalovaný
uviedol, že z predloženého spisového materiálu nevyplýva, že správca dane vypočul svedka alebo

znalca, prípadne, že by obsahom spisového materiálu bola svedecká výpoveď. Uviedol, že odvolávajúci
sa nekonkretizoval, vypočutím ktorého konkrétneho svedka mali byť porušené jeho práva. Citoval
ustanovenie § 25 ods. 4 Daňového poriadku a uviedol, že je pravda, že v priebehu daňovej kontroly
viaceré osoby podávali vysvetlenia a vyjadrovali sa k skutočnostiam, ktoré sa týkali spoločnosti samotnej
a nie k skutočnostiam a vzťahom s inými subjektmi. Konštatoval, že zo spisového materiálu vyplýva, že

bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s podpredsedom predstavenstva spoločnosti MV staving,
a.s. v rámci dožiadania. Dožiadaný orgán vyzval spoločnosť MV staving, a.s. na predloženie listín v
zmysle ustanovenia § 26 ods. 7 Daňového poriadku, podľa ktorého každý, kto má písomnosti, listiny a
iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listinya iné veci vydať alebo zapožičať. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky v
spolupráci s inými daňovými úradmi a tretími osobami je plne v súlade s procesno - právnou normou
a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Poukázal

na to, že správca dane obsah odpovede na dožiadanie použil ako dôkaz v daňovom konaní, ktorý ho
utvrdil v správnosti jeho záveru, že fakturovaný tovar nebol dodaný tak, ako je deklarované spornými
faktúrami. Poukázal na to, že inštitút dožiadania umožňuje miestne a vecne príslušnému správcovi dane
požiadať o vykonanie jednotlivých procesných úkonov správy daní iného vecne príslušného správcu
dane, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Konštatoval, že

zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9313401/5/2964612/2013/Sme zo dňa 21.06.2013 je zrejmé aj
to, že táto zápisnica nemá znaky zápisnice z vypočutia svedka (neobsahuje poučenie svedka, pomer
svedka k prejednávanej veci, k daňovému subjektu, prípadne iné okolnosti významné pre zistenie
jeho hodnovernosti, poučenie svedka o náhradách a ich uplatnení, vyjadrenie poučených o tom, že
porozumeli obsahu poučenia), je to zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorá nemá povahu svedeckej
výpovede. Žalovaný konštatoval, že z uvedeného vyplýva, že vykonaným dokazovaním neboli porušené

práva odvolávajúceho sa uvedené v ustanovení § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ako to namieta
odvolávajúci sa.

K námietke odvolávajúceho sa, že správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia
preberá svoje stanoviská, ktoré boli odvolávajúcemu sa doručené v protokole, ako aj v zápisniciach

z ústneho pojednávania a ku ktorým odvolávajúci sa zaslal svoje vyjadrenie, čiastočne uvedené aj v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane, žalovaný uviedol, že správca dane v
odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie, uviedol
hodnotenie vykonaných dôkazov a ostatných podkladov, uviedol opis podstaty veci, rozbor dôkazov a
ostatných podkladov pre rozhodnutie, vysporiadal sa s rozpormi v jednotlivých dôkazoch, ako aj úkony,

ktoré vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a
viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec a na základe ktorých rozhodoval,
pričom správca dane vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie v súlade s ustanovením § 63 Daňového
poriadku.

V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s
ustanovením § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov,
ktoré zaobstaral v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku dospel k záveru o nepreukázaní
splnenia podmienok pre odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov pri fakturácii dodávky tovaru MUSK s.r.o., pretože daňový subjekt nepreukázal,

že k nadobudnutiu tovaru uvedeného na sporných faktúrach - výstuž do betónu z ocele rozmer 10, 12,
14 a 25, skutočne došlo v zdaňovacom období jún 2012 osobou uvedenou na faktúrach, a že zákonom
stanovené podmienky boli splnené. Konštatoval, že dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia
a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Poukázal na to, že predložením predmetných faktúr, zmluvy
a dokladov uvedených v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia a odvolania, daňový subjekt

nepreukázal dodanie tovaru tak, ako je uvedené na predmetných faktúrach. Žalovaný na základe vyššie
uvedených skutočností dospel k záveru, že námietky daňového subjektu sú neopodstatnené.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.08.2014,
č. 1100303/1/373753/2014/14008 o odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č.

9801401/5/2077569/2014/KOV zo dňa 21.05.2014 a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Žalobca v podanej žalobe poukázal na závery z daňovej kontroly vykonanej Daňovým úradom Košice,
ako aj na jeho rozhodnutie, ktorým znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie jún 2012 zo sumy 46 353,33 eur na sumu 10 833,33 eur a určil žalobcovi na dani z pridanej

hodnoty rozdiel v sume 35 520 eur.

Žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom rozhodnutí prebral závery uvedené v rozhodnutí Daňového
úradu Košice a poukázal na dôvody správnosti rozhodnutia orgánu prvého stupňa. V odôvodnení
rozhodnutia sa zaoberal aj postavením správcu dane pri vykonávaní dokazovania a spôsobom

vykonávania dokazovania. Konštatoval, že podľa názoru prvostupňového, ako aj odvolacieho orgánu,
mal správca dane pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených
dokladov. Poukázal na zistenia, ktoré uviedol žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, a z ktorých
správcovi dane vyplynulo, že bolo preukázané, že fakturovaný druh tovaru, ktorý bol predmetom ajsporných faktúr, bol dodávaný na výstavbu bytových domov na Idanskej ulici v Košiciach až v júli 2012
a nie v júnu 2012.

Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu v
predmetnejvecijenezákonnéapodľanázoružalobcužalovanýsprávnyorgánporušilsvojimpostupoma
rozhodnutím právo žalobcu vyplývajúce z ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty,
pretože sa nedostatočne vysporiadal so zistenými, ako aj navrhnutými dôkazmi, tieto nesprávne posúdil
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Zároveň pri posudzovaní veci neaplikoval správnu právnu

úpravu a z tohto dôvodu túto nedal do súvisu s právnou úpravou použitou pri rozhodnutí, ako ani s
vykonanými a navrhnutými dôkazmi.

Žalobcauviedol,ževšeobecneplatí,žedaňovápovinnosťpridodanítovaruvznikádňomdodaniatovaru.
Dodaním tovaru sa rozumie dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho
práva k tovaru. Za deň dodania hnuteľnej veci sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo

nakladať s tovarom ako vlastník. Pri posudzovaní, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník je potrebné vychádzať zo zmluvy. Ak z uzavretej zmluvy nie je zrejmé, kedy kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, potom sa pri určení tohto dňa vychádza z ustanovení
Obchodného zákonníka. Na účely vzniku daňovej povinnosti je preto rozhodujúce, kedy došlo k
nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Žalobca poukázal na to, že podľa dodávateľsko-

odberateľskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom, spol. MUSK s.r.o. a žalobcom ako odberateľom,
prechádza vlastnícke právo a nebezpečenstvo škody na veci okamihom prevzatia tovaru od dodávateľa.
Z predložených odovzdávacích protokolov vyplýva, kedy došlo k odovzdaniu a prevzatiu tovaru, t.j.
25.06.2012, 27.06.2012 a 29.06.2012. Ďalej uviedol, že k realizácii projektu bytových domov došlo
v mesiaci júl 2012, pričom z predloženej fotodokumentácie, stavebného denníka, ako aj vyjadrenia

generálneho dodávateľa stavby - spol. MV staving, a.s. vyplýva, aké práce a v akom rozsahu boli v tomto
období vykonávané. Konštatoval, že je tiež preukázané, že počas tohto obdobia bola betonárska oceľ
zabezpečená investorom stavby - žalobcom prostredníctvom spoločnosti MUSK s.r.o.. Uviedol, že je
zároveň zrejmé, kedy žalobca nadobudol na základe uzatvorenej zmluvy a následných odovzdávacích
protokolov vlastnícke právo k oceli dodanej spoločnosťou MUSK s.r.o.. Zároveň daňový úrad preveroval

skutočnosť, či spoločnosť MUSK s.r.o. faktúry vystavené pre spol. HOUSE Development s.r.o. mala
evidované v účtovníctve a evidencii DPH v príslušnom zdaňovacom období. Uvedené faktúry boli
zahrnuté v evidencii DPH spol. MUSK s.r.o. v mesiaci jún 2012.

Žalobca v podanej žalobe citoval ustanovenie § 443, § 444, § 446 Obchodného zákonníka a uviedol, že

vychádzajúc zo zistených dôkazov a právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, vlastnícke
právo k betonárskej oceli nadobudol žalobca na základe kúpnej zmluvy a s ňou súvisiacich protokolov
dňa 25.06.2012, 27.06.2012 a 29.06.2012. Konštatoval, že zmenou vlastníka nebolo dotknuté právo
spol. MUSK s.r.o. ďalej nakladať s predmetnou oceľou, a to za účelom dodržania svojich zmluvných
záväzkov - zabezpečiť prípadné ohýbanie ocele, čo aj bolo vykonané spol. VOMEX Trade spol. s r.o..

Uviedol, že s touto skutočnosťou sa napriek zisteným dôkazom, ako aj ustanoveniam Obchodného
zákonníka Daňový úrad, ako ani žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadali.

V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že podľa protokolu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 31.07.2013 vykonal správca dane

výsluch konateľa spol. VOMEX Trade spol. s r.o., ktorý do zápisnice dňa 13.03.2013 uviedol, že
spoločnosť ohýba oceľ iba z tovaru, ktorý nakúpi. Ďalej uviedol „Za obdobie II.Q/2012, teda aj v mesiaci
06/2012 naša spoločnosť neuskladňovala žiaden cudzí materiál ani tovar, určený na ďalší predaj, ktorý
by bol následne použitý na spracovanie vo výrobe. V období II.Q/2012 naša spoločnosť nakupovala
betonársku oceľ, ktorá bola spracovávaná vo výrobe na výrobky od dvoch dodávateľov, a to: FERONA

Slovakia, a.s., Žilina a MUSK s.r.o. Košice, čo preukazuje aj skladová evidencia“. Vychádzajúc z
uvedeného mal žalobca za to, že závery daňového úradu vykonané na základe zistených skutočností sú
nesprávne.Konštatoval,žepresprávneposúdenievzťahovmedzipodnikateľmijepotrebnébraťvúvahu
nielen zákony upravujúce oblasť daní, ale najmä Obchodný zákonník a tento aplikovať na jednotlivé
prípady, čo však daňový úrad, ako ani žalovaný nevykonal.

Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že Daňový úrad Košice sa počas daňovej kontroly zameral
len na dodávky ohýbanej ocele, avšak nezaoberal sa dodávkami ocele, ktorú nebolo potrebné ohýbať,
jednak rovné oceľové prúty, ako aj oceľové siete. Poukázal na to, že pre posúdenie oprávnenosti nárokuna vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti je potrebné brať v úvahu dodávky nielen ohýbanej,
ale aj neohýbanej ocele a tieto dať do vzájomného súvisu s realizáciou stavby. Uviedol, že pri porovnaní
projektovej dokumentácie spolu s faktúrami k dodávkam ocele je zistiteľné, že betonárska oceľ bola

dodaná v požadovanom rozsahu a zároveň, kto túto oceľ dodal. Daňový úrad mal možnosť porovnať si
dodávky ocele vykonané spoločnosťou MUSK s.r.o. pre žalobcu, ako aj pre spol. SERIOUSE s.r.o., s
projektovou dokumentáciou, ako aj fotodokumentáciou doloženou do daňového spisu a tak zistiť rozsah
potrebnej a dodanej ocele, pričom tieto porovnania však daňový úrad nevykonal.

Žalobca ďalej uviedol, že daňovým úradom bolo zistené, že betonársku oceľ na výstavbu bytových
domov dodávala spoločnosť MUSK s.r.o. prostredníctvom dvoch spoločností, a to žalobcu a spoločnosti
SERIOUSE s.r.o.. Konštatoval, že v čase uzatvorenia dodávateľsko-odberateľskej zmluvy medzi
žalobcom a spoločnosťou MUSK s.r.o. sa neuvažovalo o dodávkach ocele prostredníctvom ďalšej
spoločnosti, z tohto dôvodu je v predmetnej zmluve uvedené ako miesto plnenia ohybáreň hala č. 1
- areál spoločnosti FERONA Slovakia, a.s., kde malo dôjsť a aj došlo k ohýbaniu ocele, použitej na

výstavbu bytových domov. Konštatoval, že je však nelogické, aby bola na ohybáreň dovezená oceľ, ktorú
ohýbať potrebné nie je a odtiaľ dovezená na stavbu, kde došlo k jej spracovaniu. Takéto ustanovenie
zmluvy je možné považovať za neúplné, avšak nie je možné len z neho vychádzať pri posudzovaní
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, pričom je potrebné brať v úvahu
aj iné dohody zmluvných strán, ktoré nemusia mať písomnú formu, avšak ad hoc sa nimi riešia vzniknuté

situácie. Rovnakým spôsobom je potrebné posudzovať aj prehlásenie na odovzdávacích protokoloch,
ktoré len kopíruje znenie zmluvy, kvôli odstráneniu prípadných pochybností, avšak je potrebné brať v
úvahu aj priebeh obchodu, dodávky ocele. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca nebol v
žiadnom zmluvnom vzťahu so spol. VOMEX Trade spol. s r.o., ale len so spol. MUSK s.r.o. a z tohto
dôvodu všetka komunikácia bola riešená prostredníctvom dodávateľa ocele, spol. MUSK s.r.o.. Z tohto

dôvodu spol. VOMEX Trade spol. s r.o. nemohla predložiť žiadne dôkazy o uskladnení „cudzej“ ocele
vo svojich priestoroch. Daňovým úradom pritom bolo zistené, že v II.Q/2012 spol. VOMEX Trade spol.
s r.o. nakupovala a spracovávala oceľ aj pre spol. MUSK s.r.o., čo potvrdzuje tvrdenia žalobcu.

Žalobca mal za to, že rozhodnutie daňového úradu o znížení nároku na odpočítanie dane o sumu 35

520 eur je formalistické a nerešpektujúce obchodnú prax. Zároveň na základe zistených dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnu úpravu aplikoval nesprávnym spôsobom. Konštatoval,
že tieto pochybenia sú zrejmé najmä v záveroch, ku ktorým správca dane dospel a sú v rozpore s
predloženými dôkazmi.

Žalobca v podanej žalobe citoval ust. § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších zmien a doplnkov a uviedol, že právo nakladať s hmotným majetkom ako
vlastník, prešlo na žalobcu v zmysle zmluvy a odovzdávacích protokolov a v súlade s ustanovením §
443, § 444 a § 446 Obchodného zákonníka v kontrolovanom období v dňoch 25.06.2012, 27.06.2012 a
29.06.2012. Žalobca ďalej citoval ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH a konštatoval, že žalobcovi

vzniklo právo odpočítať daň z tovaru v deň, kedy vznikla daňová povinnosť, a to na základe doručených
faktúr od dodávateľa tovaru - spol. MUSK s.r.o., ako aj z odovzdávacích protokolov. Žalobca citoval aj
ust. § 51 ods. 1 písm. a/ a konštatoval, že zákonná podmienka bola splnená, a to doručením faktúr č.
2012171 zo dňa 25.06.2012, fa č. 2012172 zo dňa 27.06.2012 a fa č. 2012174 zo dňa 29.06.2012.

Vpodanejžalobežalobcaďalejuviedol,ževrámcidaňovejkontrolybolizároveňporušenéprávažalobcu
ako daňového subjektu, a to porušením ustanovenia § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní, podľa ktorého, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri
jeho vypočutí a klásť mu otázky. Konštatoval, že pri vykonávaní daňovej kontroly boli zo strany správcu
dane vypočúvané viaceré subjekty, či už zástupcovia spol. VOMEX Trade spol. s r.o., MV staving, a.s.,

FERONA Slovakia, a.s., avšak o ich výsluchu nebol daňový subjekt žiadnym spôsobom informovaný,
čím došlo k porušeniu jeho zákonných práv.

V závere podanej žaloby žalobca konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa jeho
názoru nepreskúmateľné, keďže preberá závery orgánu prvého stupňa bez bližšieho vysporiadania

sa žalobcom namietaných skutočností, a to najmä nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k tovaru
v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka. Uviedol, že nesprávnosť postupu žalovaného
správneho orgánu spočíva v nedodržaní základných pravidiel konania, nakoľko pri hodnotení dôkazovkaždého jednotlivo a tiež všetkých v ich vzájomnej súvislosti má správny orgán prihliadať na všetko, čo
pri správe daní vyšlo najavo tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.02.2015 navrhol žalobu zamietnuť. Dôvody uvedené v tomto
písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania (za splnenia
zákonných podmienok v zmysle § 250f ods. 1, 2 O.s.p.), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a

oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004

Z.z.“),predmetomdanejedodanietovaruzaprotihodnotuvtuzemskuuskutočnenézdaniteľnouosobou,
ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ veta prvá pred bodkočiarkou zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je
prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Konanie a rozhodovanie súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného je konaním o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a nie je pokračovaním administratívneho
konania. Nie je preto úlohou súdu doplňovať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného.

Úlohou súdu je teda skúmať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu
je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Účelom dokazovania v daňovom konaní, je zistiť čo najúplnejšie skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné
pre správu daní. Na tomto základe a v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, vedie správca
dane dokazovanie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane napriek
tomu vykonáva dokazovanie v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Dôkazné bremeno je však

na daňovom subjekte. Podľa zákona platí, že správca dane predovšetkým preukazuje skutočnosti o
úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane (§ 24 ods.
3 Daňového poriadku).

Krajský súd v Košiciach po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu

prvého stupňa k jednotlivým žalobným námietkam uvádza nasledovné:

K žalobnej námietke, že právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník prešlo na žalobcu v zmysle
zmluvyaodovzdávacíchprotokolovavsúladesustanovením§§443,444a446Obchodnéhozákonníka
v kontrolovanom období v dňoch 25.06.2012, 27.06.2012 a 29.06.2012, a preto na účely vzniku daňovej

povinnosti je rozhodujúce kedy došlo k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník, je potrebné
uviesť, že z ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a/ veta prvá pred bodkočiarkou zákona č. 222/2004 Z. z.,
vyplýva, že dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento
zákon neustanovuje inak. Uvedené znenie je v súlade s čl. 14 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z
28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Podľa judikatúry Súdneho dvora zo znenia

tohto ustanovenia vyplýva, že pre uskutočnenie dodávky tovaru z hľadiska dane z pridanej hodnoty je
podstatný prevod ekonomického vlastníctva, a to právo disponovať s tovarom ako vlastník a nie prevod
právneho vlastníctva. Postupy prevodu právneho vlastníctva tovaru upravené vo vnútroštátnom práve
členských štátov nie sú rozhodujúce a to z dôvodu, že legislatíva členských štátov ohľadne prevodu
právnehovlastníctvaktovarujerozdielna,apretoposudzovaniedodaniatovaruvnadväznostinaprevod

právneho vlastníctva by spôsobovalo nejednotné uplatňovanie pravidiel DPH členskými štátmi. Taktiež
ajzustanovenia§19ods.1zákonač.222/2004Z.z.vyplýva,žedaňovápovinnosťvznikádňomdodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Zo
slovného spojenia „ako vlastník“ vyplýva, že pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru nie je
rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim, ale pre uskutočnenie zdaniteľného

obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva tovaru, t.j. aby
kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník. Z vyššie uvedeného vyplýva, že k dodaniu
tovaru z hľadiska dane z pridanej hodnoty by došlo v tom prípade, keď by bol tovar fyzicky odovzdanýodberateľovi (kupujúcemu) a odberateľ (kupujúci) by tak získal právo disponovať s uvedeným tovarom
ako vlastník.

Z obsahu administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že dňa
21.05.2012 bola uzatvorená dodávateľsko-odberateľská zmluva medzi dodávateľom MUSK s.r.o. a
odberateľom HOUSE development s.r.o., predmetom ktorej bola dodávka rovnej a ohýbanej betonárskej
ocele v množstve cca 550 ton podľa požiadaviek odberateľa v zmysle projektovej dokumentácie
odberateľa na stavbu „Novostavba bytových domov Idanská ulica, Košice - Terasa“ za podmienok

dohodnutých v tejto zmluve. V čl. III. ods. 1 uvedenej odberateľsko-dodávateľskej zmluvy bolo
dohodnuté, že dodávateľ je povinný dodať tovar odberateľovi v mieste plnenia, t.j. ohybáreň, hala č.
1 - areál spoločnosti FERONA Slovakia, a.s., Londýnska 8, Košice, 043 00. V čl. IV. dodávateľsko-
odberateľskej zmluvy bolo taktiež dohodnuté, že vlastnícke právo a nebezpečenstvo škody na veci
prechádza na odberateľa okamihom prevzatia tovaru od dodávateľa.

V administratívnom spise žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sa taktiež nachádzajú
odovzdávacie protokoly o odovzdaní a prevzatí tovaru vyhotovené na základe dodávateľsko-
odberateľskejzmluvy,uzatvorenédňa25.06.2012,27.06.2012a29.06.2012,vktorýchvčl.I.jeuvedené,
že na základe dodávateľsko-odberateľskej zmluvy uzatvorenej dňa 21.05.2012, podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, dodávateľ odovzdáva odberateľovi a odberateľ prijíma zmluvne dohodnutý

predmet plnenia - betonársku oceľ, ktorá bola v týchto protokoloch špecifikovaná podľa predmetu, počtu
MJ a MJ.

V predmetnej veci však zo zistení správcu dane a ako je aj nižšie uvedené vyplýva, že fakturovaný tovar
- výstuž do betónu z ocele nebol spoločnosťou MUSK s.r.o. ako dodávateľom odovzdaný žalobcovi ako

odberateľovi tak, ako to bolo dohodnuté v čl. III. bod 1. dodávateľsko-odberateľskej zmluvy, teda do
ohybárne, haly č. 1 v areáli spoločnosti FERONA Slovakia, a.s., Londýnska 8, Košice. Preto nemohol
nadobudnúť žalobca vlastníctvo k predmetu zmluvy tak, ako to bolo dohodnuté v čl. IV. uvedenej zmluvy,
a to okamihom prevzatia tovaru od dodávateľa. Aj napriek tomu, že medzi dodávateľom spoločnosťou
MUSKs.r.o.ažalobcomakoodberateľombolipodpísanéodovzdávacieprotokolyoodovzdaníaprevzatí

tovaru dňa 25.06.2012, 27.06.2012 a 29.06.2012, tieto však v danom prípade ešte nepreukazujú reálne
dodanie tovaru do miesta plnenia, a to ohybárne, haly č. 1 v areáli spoločnosti FERONA Slovakia, a.s.,
Londýnska 8, Košice.

Z obsahu administratívnych spisov taktiež vyplýva, že spoločnosť FERONA Slovakia, a.s., Londýnska 8,

Košice, nevykonáva ohýbanie ocele, pričom so spoločnosťou VOMEX Trade spol. s r.o. má uzatvorenú
nájomnú zmluvu, ktorá vykonáva v hale č. 1 ohýbanie ocele.

Z písomného vyjadrenia spoločnosti VOMEX Trade spol. s r.o. zo dňa 15.05.2013vyplýva, že za obdobie
II.Q/2012, teda aj v mesiaci jún 2012 spoločnosť neuskladňovala žiaden cudzí materiál ani tovar. Taktiež

v uvedenom období neeviduje žiaden nakúpený tovar určený na ďalší predaj, ktorý by bol následne
použitý na spracovanie vo výrobe. V období II.Q/2012 nakupovala ich spoločnosť betonársku oceľ, ktorá
bola spracovávaná vo výrobe na výrobky výlučne od dvoch dodávateľov, a to FERONA Slovakia, a.s.,
Žilina a MUSK s.r.o. Košice, čo preukazuje aj skladová evidencia, ktorú správcovi dane predložili.

Z uvedeného písomného vyjadrenia spoločnosti VOMEX Trade spol. s r.o., ktoré podpísal konateľ
spoločnosti C.k K. je preukázané, že spoločnosť MUSK s.r.o. nedodala žalobcovi výstuž do betónu z
ocele tak, ako to bolo dohodnuté v dodávateľsko-odberateľskej zmluve a to do ohybárne, hala č. 1 v
areáli spoločnosti FERONA, a.s., Londýnska 8, Košice, čo preukazuje, že žalobca nemohol nadobudnúť
právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Uvedené potvrdzuje aj tá skutočnosť, že spoločnosť

VOMEX Trade spol. s r.o. nakupovala v IIQ/2012 betonársku oceľ do svojho vlastníctva a teda vylučuje tú
možnosť, že by išlo o dodávku ocele pre žalobcu podľa uzatvorenej dodávateľsko-odberateľskej zmluvy.

Z vyššie uvedených dôvodov je právne irelevantná aj žalobná námietka, že zmenou vlastníka nebolo
dotknuté právo spoločnosti MUSK s.r.o. ďalej nakladať s predmetnou oceľou, a to za účelom dodržania

svojich zmluvných záväzkov - zabezpečiť prípadné ohýbanie ocele, čo aj bolo vykonané spoločnosťou
VOMEX Trade spol. s r.o.. V tejto súvislosti je potrebné taktiež uviesť, že žalobca neuviedol, z čoho
vyplýva jeho tvrdenie o tom, že nebolo dotknuté právo spoločnosti MUSK s.r.o. ďalej nakladať spredmetnou oceľou, a to za účelom dodržania svojich zmluvných záväzkov - zabezpečiť prípadné
ohýbanie ocele.

Pokiaľ žalobca namietal, že Daňový úrad Košice sa počas daňovej kontroly zameral len na dodávky
ohýbanej ocele, avšak nezaoberal sa dodávkami ocele, ktorú nebolo potrebné ohýbať, je potrebné
uviesť, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že betonárska oceľ na výstavbu bytových domov
bola dodávaná žalobcom a od septembra 2012 spoločnosťou SERIOUSE s.r.o.. V danom prípade
správca dane preveroval, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť tak ako nastala, a to za zdaňovacie

obdobie jún 2012. Správca dane teda nebol povinný skúmať celkové množstvo ocele použitej pri
výstavbe bytových domov na Idanskej ulici v Košiciach, a to aj z dôvodu, že žalobca nebol jediným
dodávateľom výstuže do betónu z ocele na stavbu, ale tento druh tovaru dodávala aj spoločnosť
SERIOUSE s.r.o. od septembra 2012. V danom prípade by išlo len o časť ocele, ktorá mala byť na
stavbu dodaná a preto by skúmanie celkového množstva v porovnaní s tou časťou ocele, nemalo by
pri posúdení splnenia podmienok na odpočítanie dane v zdaňovacom období jún 2012 vypovedaciu

hodnotu.

K žalobnej námietke, že v rámci daňovej kontroly boli zároveň porušené práva žalobcu ako daňového
subjektu, ku ktorým došlo porušením ustanovenia § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., nakoľko
pri vykonávaní daňovej kontroly boli zo strany správcu dane vypočúvané viaceré osoby, avšak o ich

výsluchu nebol žalobca žiadnym spôsobom informovaný, čím došlo k porušeniu jeho zákonných práv,
súd uvádza, že nasledovné.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad,
môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane,

ktorýmjedaňovýúradalebocolnýúrad,aktentomôžepožadovanýúkonvykonaťľahšie,hospodárnejšie
alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré
dožiadaniu nemôže vyhovieť.

Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca

má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že Daňový
úrad Trenčín, pobočka Prievidza, na základe dožiadania správcu dane zo dňa 30.05.2013 vykonal

ústne pojednávanie s daňovým subjektom MV staving, a.s., Hviezdoslavova 2, Prievidza, pričom
hlavnýmpredmetomústnehopojednávaniaboloprevereniezdaniteľnýchobchodovdaňovéhosubjektuv
súvislosti s výstavbou bytových domov Idanská ulica, Košice. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní
vyplýva, že za daňový subjekt MV staving, a.s., Prievidza sa zúčastnila X.. S. J., podpredsedníčka
predstavenstva, a teda nešlo o výpoveď svedka, ako to vyplýva z ustanovenia § 25 ods. 4 zákona č.

563/2009 Z. z. ale o inštitút dožiadania vyplývajúci z § 21 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.. V danom
prípade išlo o konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky v spolupráci s inými
daňovými úradmi a tretími osobami, ktoré je plne v súlade s procesnoprávnymi predpismi a výsledky
takéhoto šetrenia je možno použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Zároveň
je potrebné uviesť, že v administratívnom spise žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sa

nenachádza žiadna zápisnica o výsluchu svedka, pričom v podanej žalobe žalobca ani nekonkretizoval
o akú výpoveď svedkov by sa malo jednať, o ktorých by nebol písomne vyrozumený. Z uvedených
dôvodov považuje súd aj túto žalobnú námietku za neopodstatnenú.

Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby

platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet
stanovil zákon. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť
schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. V danom prípade nepostačuje,
pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predložením účtovných
dokladovazmlúv,pretožeuskutočneniezdaniteľnéhoplneniajepotrebnépreukázaťnielenpoformálnej,

ale aj po obsahovej stránke. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 24 ods. 1
písm. a/ zákona o správe daní, dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. V daňovom
konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane
tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získal oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetnáslužba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať
uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné

bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH. Z judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nie len umožňuje,
ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne
neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Keďže v danom prípade nebolo
preukázanédodanievýstužedobetónuzocelespoločnosťouMUSKs.r.o.žalobcovitak,akotovyplývalo
z uzatvorenej dodávateľsko-odberateľskej zmluvy, nevznikla spoločnosti MUSK s.r.o. daňová povinnosť
v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49

ods. 1 zákona o DPH.

Súdvkonanížalovanéhoasprávnehoorgánuprvéhostupňanezistiltakúvadu,ktorábymohlamaťvplyv
nazákonnosťnapadnutéhorozhodnutia(§250iods.3O.s.p.),vdôsledkučohonemožnokonštatovať,že
napadnuté rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa alebo ich postup nie je v súlade

so zákonom. Zároveň je potrebné uviesť, že v daňovom konaní, v ktorom sa podľa zákona kladie dôraz
na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená
a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu, platí nie len obvyklá procesná zásada voľného
ohodnotenia dôkazu, ale aj zásada prejednávacia. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky
tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva.

Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovaným zákonnými
ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.