Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203354
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116203354.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: Y. L., L.. XX.X.XXXX,

J. G., X. XXXX/XX, právne zastúpená: Eva Petranová Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Prešov,
Puškinova 16, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Košice,
Garbiarska 2 o zaplatenie 2.005,94 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2.005,94 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 26.3.2015
do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 18.2.2016 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť jej sumu 2.005,94 Eur s príslušenstvom 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 26.3.2015
do zaplatenia a zaviazal ho na náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedla, že so žalovaným
uzavrela dňa 25.3.2000 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 25.3.2000, ktorá mala
byť z dôvodu uplynutia času ukončená 25.3.2015 a žalobkyni vznikol nárok na vyplatenie poistného
pri dožití vo výške 60.432,- Sk, teda 2.005,94 Eur. Žalobkyňa zdôraznila, že svoje povinnosti si plnila
riadne a včas, tak ako jej z poistnej zmluvy vyplývali. Žalovaný jej každoročne zasielal informácie o
stave poistnej zmluvy, teda žalobkyňa nemala pochybnosti o trvaní poistného vzťahu. Listom zo dňa

13.4.2015 požiadala žalobkyňa žalovaného o vyplatenie poistného pri dožití, pričom žalovaný na list
reagoval podaním z 12.5.2015 označeným ako „Žiadosť o vyplnenie a spätné zaslanie nárokového listu
na výplatu poistného plnenia poistky“. Žalobkyňa očakávala po vyplnení listu úhradu poistného plnenia,
avšak nestalo sa. Žalobkyňa opätovne vyzývala na úhradu dlžnej sumy podaním z 4.11.2015, na čo
žalovaný reagoval listom z 10.11.2015 označeným ako „Oznámenie o prerušení vyšetrenia potrebného
na zistenie povinností poistiteľa plniť“, v ktorom oznámil vznik právnej pochybnosti o tom, či uzavretá
poistná zmluvy bola v čase jej vzniku uzavretá v súlade s vtedajšími všeobecne záväznými predpismi,

najmä zákonom o poisťovníctve. Žalobkyňa už prostredníctvom právneho zástupcu listom z 3.12.2015
žalovaného opätovne vyzývala na úhradu poistného, reakciou na to bolo podanie z 8.1.2016 označené
ako „Stanovisko ku podaniu k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX“, v ktorom žalovaný opätovne zamietol
vyplatenie poistného. Žalobkyňa bola nútená domáhať sa nároku súdnou cestou.

2. Žalovaný sa súdneho pojednávania nezúčastnil, súdu doručil dňa 30.9.2016 vyjadrenie k žalobe
podpísané JUDr. Miroslavou Ferkovou, pre ktorú žalovaný nevystavil splnomocnenie. Z aktuálneho

výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Sa, vložka č. 470/V súd zistil, že
menovaná osoba nie je štatutárnym orgánom žalovaného a nemá oprávnenie konať menom spoločnosti.
Z uvedeného dôvodu na vyjadrenie neprihliadal.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi poistná
zmluva č. XXXXXXXXXX, dodatok k poistnej zmluve na antiinflačné zvýšenie finančných parametrov,
všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, doplnok č. 1 k všeobecným poistným podmienkam,

potvrdením o aktuálnom finančnom stave poistnej zmluvy z rokov 2001-2008, potvrdením o uzavretí
poistnej zmluvy z 10.8.2007, informáciou o zmene obchodného mena listom z 2.3.2009, žiadosťou o
vyplatenie poistného, žiadosťou o vyplatenie a spätné zaslanie nárokového listu na výplatu poistného
plnenia, výzvou na uhradenie poistnej sumy z poistnej zmluvy z 4.11.2015, oznámením o prerušení
vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť z 10.11.2015, výzva na úhradu -

pokus o zmier z 3.12.2015, stanovisko k podaniu k poistnej zmluve z 18.1.2016, výpis z OR žalovaného,
dokladmi o úhrade poistného v rokoch 2000-2012, ostatný spisový materiál a zistil:

4. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 24.3.2000 uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX
UDP-K+ÚRAZ pre prípad smrti alebo dožitia. Poistné plnenie pre prípad dožitia oblo dohodnuté
vo výške 60.421,- Sk. Poistná doba bola 15 rokov, doba platenia poistného 10 rokov. Žalobkyňa

si zmluvne dohodnuté povinnosti plnila riadne a včas, pravidelne uhrádzala poistné, čo žalovaný
nenamietal, a o čom doložila ústrižky poštových poukazov. Ďalší priebeh udalostí bol totožný s popisom
v žalobe, v konečnom dôsledku k vyplateniu poistnej sumy žalovaným nedošlo. Z písomného stanoviska
zasielaného žalovaným na žiadosť žalobkyne o vyplatenie poistnej zmluvy po dožití žalovaný zasielal
list označený ako „Žiadosť o vyplnenie a spätné zaslanie nárokového listu na výplatu poistného plnenia

a poistky“ zo dňa 12.5.2015. Žalobkyňa listom z 4.11.2015 opätovne vyzývala žalovaného na úhradu
poistného plnenia z poistnej zmluvy, na čo reagoval žalovaný „Oznámením o prerušení vyšetrenie
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť“ z 10.11.2015. V oznámení uviedol, že vo
veci likvidácie poistnej udalosti z poistnej zmluvy žalobkyne realizoval vyšetrenia potrebné na zistenie
rozsahu povinnosti poisťovne plniť. Výsledkom fázy je ustálenie výšky poistného plnenia. V rámci

administratívno-vyšetrovacieho postupu vznikla pochybnosť o tom, či poistná zmluva bola v čase jej
vzniku uzavretá v súlade s vtedajšími Všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä so zákonom
o poisťovníctve. Je preto sporné, či poistná zmluva je vôbec platná. Nakoľko táto skutočnosť môže
ovplyvniť rozsah povinností poistiteľa plniť (výšku poistného plnenia alebo iného plnenia) a o tejto
skutočnosti môže rozhodnúť iba súd, bolo žalobkyni oznámené, že v tejto otázke sa žalovaný obracia

na súd a zároveň prerušuje vyšetrenia potrebné na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť do doby
rozhodnutia súdu o platnosti/neplatnosti poistnej zmluvy žalobkyne. Následne bola výzva na úhradu -
pokus o zmier zasielaná právnou zástupkyňou žalobkyne listom z 3.12.2015. Žalovaný opätovne zaujal
stanovisko k podaniu listom z 18.1.2016, v ktorom citoval § 37 zák. č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve a § 415
OZ. Žalovaný dôvodil, že poistné v zmysle § 788 OZ je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Platnosť

hmotnoprávneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho
stavu v čase uzavretia. Podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť
poistné uvedené v poistnej zmluve v súlade s ust. § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zák. č. 24/1991
Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby
kalkulácie a sadzby poistného štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého poisťovňa Rapid pri

vpísaní poistného do poistnej zmluvy musela vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov z
poistnej zmluvy. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy. V roku
2008 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistných zmluvách s poistením ÚDP-
K bolo v rozpore s ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z.z.a je v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z.z..
V zmysle cit. zák. ust. výška poistného musí zabezpečovať trvalú (dlhodobú) splniteľnosť všetkých

záväzkov poisťovne. Toto odborné zistenie orgánu dohľadu o tom, že poistné bolo pri poistení UDP-
K povolené nesprávne v rozpore so zákonom nasvedčuje tomu, že poistné v poistnej zmluve bolo od
počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Z.z. o poisťovníctve, a teda bolo protizákonné čo
znamená, že bolo neplatné. Nakoľko je poistné podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy a toto bolo
pre rozpor so zákonom od počiatku neplatné, ide o neplatnosť podstatnej náležitosti poistnej zmluvy, a

teda neplatnosť celej poistnej zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade predmetnej poistnej zmluvy
nejde o klasickú súkromnoprávnu zmluvu, ide o tzv. regulovanú zmluvu. Takéto zmluvy spadajú do
kategórie „regulovaných zmlúv“, ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným právom.
Pred rokom 1990 boli tieto zmluvy dôkladne upravované osobitnou legislatívou, pričom strany ich boli
oprávnené meniť alebo dopĺňať len v obmedzenom rozsahu. V 90-tych rokoch bola v rámci deetatizácie

a privatizácie súkromného práva predmetná osobitná právna úprava do veľkej zmiery zrušená a bol
prenechaný priestor na dohodu zmluvných strán. Tento názor nadväzuje a potvrdzuje aj stanovisko NBS
zo dňa 2.12.2013, že úprava poisťovacej činnosti bola v období platnosti a účinnosti zákona č. 24/1991
Zb. iná ako v súčasnosti. Je faktom, že:- výška poistného bola v roku 1991-2002 schválená orgánom verejnej moci,
- takto schválené poistné, ktoré tvorila časť obsahu poistnej zmluvy bolo záväzné a schválené nesprávne

v rozpore so zákonom,
- poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy,
- ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so zákonom, potom je celá poistná zmluva
neplatná,
- neplatnosť poistnej zmluvy preto, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. OZ,

- absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť,
- ak je poistná zmluva neplatná, potom je akýkoľvek nárok z takejto zmluvy neodôvodnený.

5. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že zmluvu uzatvorila ešte v roku 2000 na dobu 15 rokov, pričom svoje
povinnosti si žalobkyňa riadne plnila, neboli jej zasielané žiadne výzvy z dôvodu porušovania zmluvných
povinností, ani iné napomínania. Po uplynutí dohodnutej doby očakávala poistné plnenie, toto jej ani po

urgenciách nebolo poskytnuté. Na otázku, či žalobkyňu žalovaný informoval o tom že zmluva je neplatná
žalobkyňa uviedla, že nič také jej neoznamoval.

6. Podľa čl. 16 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie - z poistenia pre prípad
smrti alebo dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť dojednanú poistnú sumu, ak poistený zomrie v dobe

trvania poistenia, alebo ak sa dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.

7. Podľa § 788 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“),
(1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane
náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú

zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
(2) Poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

(3) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

8. Podľa § 790 písm. b/ OZ, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia,

smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

9. Podľa § 797 ods. 1,2,3 OZ,
(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak,
ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie

vzťahuje (poistený).
(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
(poistná udalosť).
(3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť

do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

10. Podľa § 798 OZ, poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe
vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.

11. Podľa § 800 OZ,
(1) Poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia;
výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.(2) Možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov po
uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne.
(3) Poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

12. Podľa § 801 ods. 1,2,3 OZ,
(1) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo
zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
(2) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca

odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením
tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To
isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
(3) Lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

13. Podľa § 802 ods. 1,2 OZ,

(1) Pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej
zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto
právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.
(2) Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome
nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie

poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia
poistenie zanikne.

14. Podľa § 37 OZ,
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

15. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Pokiaľ ide o právne úvahy súdu, je nevyhnutné konštatovať, že v právnej praxi bolo riešené množstvo
identických prípadov odlišných iba osobou poisteného žalobcu a výškou sumy poistného plnenia.

KS v Prešove v rozsudku sp. zn. 7Co/255/2014 uviedol - „V danom prípade, ako to bolo náležitým

spôsobom zistené, účastníci dňa 23.10.2001 uzatvorili poistnú zmluvu pre prípad smrti a dožitia
s dojednaným ročným poistením vo výške 3.891,- Sk. Uvedená zmluva mala charakter zmluvy
spotrebiteľskej, uzatvorenej v súlade s ustanovením § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. V priebehu
trvania poistného vzťahu, pri kontrole vykonanej Národnou bankou Slovenska u žalovaného v rokoch
2007 a 2008 bolo zistené, že použitý poistno-matematický vzorec výpočtu poistného bol nesprávne

schválený štátnym orgánom, pričom žiadna zo strán zmluvy podľa vyjadrenia žalovaného takýto
omyl tretieho subjektu predpokladať nemohla. Práve v tejto okolnosti žalovaný videl výnimočnosť
situácie umožňujúcej zánik vzniknutého právneho vzťahu na základe ustanovenia § 575 Občianskeho
zákonníka. S týmto konštatovaním sa stotožniť nedá. V čase vydania rozhodnutia o udelení povolenia
pre žalovaného účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v ustanovení § 9 ods. 1 vyžadoval na

podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom
pre územie Slovenskej republiky. Tento právny predpis v ustanovení § 11 ods. 1 vyžadoval okrem
iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou
obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia
(životné poistenie) v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. boli tiež údaje o sadzbách

poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť
úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez akýchkoľvek pochybností musel
vypracovať sám žalovaný a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len rozhodol o udelení
povolenia vykonávať životné poistenie, čo sa v prípade žalovaného stalo rozhodnutím Ministerstva
financií SR zo dňa 30.5.1995 . Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve,

podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli Všeobecné poistné podmienky a obchodný plán žalovaného.
Bol to teda samotný žalovaný, ktorý vypracoval kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno-
matematického vzorca. Žalovaný tak nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne
na orgán dozoru nad poisťovníctvom, nakoľko tento stav vyvolal predložením nesprávnych podkladovpre rozhodnutie. Jediným subjektom, ktorý vôbec nemohol ovplyvniť výpočet poistného bol iba žalobca.
Dodatočne zistená nevýhodnosť dojednaného poistenia v porovnaní s poistným plnením nie je dôvodom
spôsobujúcim zánik poistnej zmluvy. Vo veci nemožno akceptovať ani tvrdenie o zániku poistnej zmluvy

pre nemožnosť plnenia podľa ustanovenia § 575 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 575
ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie nie je nemožné najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených
podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. Uvedené ustanovenie priamo vylučuje
nemožnosť plnenia za predpokladu, ak možno plnenie uskutočniť s väčšími nákladmi, teda aj za cenu
straty. Pri akomkoľvek podnikaní treba vždy počítať nielen s možnosťou zisku ale aj s možnosťou

straty. Žalovaný teda aj za cenu straty môže prefinancovať z vlastných zdrojov nesprávne nakalkulovaný
poistný produkt.“
KS v Prešove sp. zn. 7Co/332/2015 - „V danom prípade ako to bolo náležitým spôsobom zistené
účastníci v októbri roku 1998 uzatvorili poistnú zmluvu pre prípad smrti a dožitia. Uvedená zmluva
mala charakter zmluvy spotrebiteľskej uzatvorenej v súlade s ustanovením § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V priebehu trvania poistného vzťahu pri kontrole vykonanej Národnou bankou Slovenska

u žalovaného v roku 2007 bolo zistené, že použitý poistno-matematický vzorec výpočtu poistného bol
nesprávne schválený štátnym orgánom, pričom žiadna zo strán zmluvy podľa vyjadrenia žalovaného
takýto nesprávny a protiprávny postup tretieho subjektu predpokladať nemohla. Práve v tejto okolnosti
žalovaný videl dôvod vedúci k absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy podľa ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka. S týmto konštatovaním sa stotožniť nedá. V čase vydania rozhodnutia o

udelení povolenia pre žalovaného ( č.l. 28 a 29 spisu ) účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve
v ustanovení § 9 ods. 1 vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe
žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky. Tento právny predpis
v ustanovení § 11 ods. 1 vyžadoval okrem iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i
obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou poistného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať

poistenie pre prípad smrti alebo dožitia ( životné poistenie ) v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 zákona
č. 24/1991 Zb. boli tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti,
z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez
akýchkoľvekpochybnostímuselvypracovaťsámžalovanýanieorgándozorunadpoisťovníctvom.Tento
orgán len rozhodol o udelení povolenia vykonávať životné poistenie, čo sa v prípade žalovaného stalo

rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 30.05.1995 ( č.l. 28 a 29 spisu). Súčasťou
žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia
boli všeobecné poistné podmienky a obchodný plán žalovaného. Bol to teda samotný žalovaný, ktorý
vypracoval kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno-matematického vzorca. Žalovaný tak
nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne na orgán dozoru nad poisťovníctvom,

nakoľko tento stav vyvolal predložením nesprávnych podkladov pre rozhodnutie. Jediným subjektom,
ktorý vôbec nemohol ovplyvniť výpočet poistného bol iba žalobca. Dodatočne zistená nevýhodnosť
dojednaného poistenia v porovnaní s poistným plnením nie je dôvodom spôsobujúcim absolútnu
neplatnosť poistnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.“

KS v Košiciach sp. zn. 1Co/53/2014 - „Súd prvého stupňa na základe toho s poukazom na články
všeobecných podmienok žalovanej pre životné poistenie ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o
úprave poistnej zmluvy uzavrel, že žalovaná nepreukázala, že správnym rozhodnutím jej bola uložená
povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzavreté súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadajúceho
orgánu jej bolo uložené prijať patričné opatrenia, ktorým mohlo byť napr. vytvorenie dodatočných

technických či iných finančných rezerv pre krytie rizík z týchto produktov. S poukazom na rozhodnutie
Ústavného súdu SR mal za to, že žiaden zmluvný účastník nemôže od súkromnoprávnej zmluvy
odstúpiť verejno-právnym aktom, čo platí aj pre zrušenie zmluvy. Ma za to, že žalovaná bola povinná
zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v poistno-matematických modeloch produktov
životného poistenia v zmysle novej úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a

v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom avšak táto nepreukázala, že táto úprava sa mala
dotknúť už uzavretých poistných zmlúv a takýto žalovanou uvádzaný výklad nevyplýva ani z protokolu
samotného dohliadajúceho orgánu. Mal za to, že žalobca, ktorý nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s
NBS, nemôže znášať následky sporov medzi žalovanou a dohliadajúcim orgánom, ani si uplatniť žiaden
nárok voči NBS. Prípadnú škodu takto vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si

povinnosti pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte či nenaplnenie miery solventnosti
môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť
a obsah súkromnopoistných zmlúv. Mal za to, že žalovaná sa v konaní snažila iba vzbudiť dojem,
že výška poistného bola určená tretím subjektom Ministerstvom financií SR v roku 1995. Mal za tože jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a teda cenu poistenia a ktorý ju zapracoval do
svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácii s týmto spojených a určením pravdepodobnosti
bola žalovaná a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo iba subjektom, ktorý na podklade úplnej

žiadosti žalovaného vydalo povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva. Na základe takéhoto
konania ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola určená treťou osobou. S poukazom na
ustanoveniaObčianskehozákonníkaupravujúcezánikpoisteniauzavrel,žezákonzakotvujenemožnosť
vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Na základe toho uzavrel, že v danom
prípade k zániku poistnej zmluvy z dôvodu výpovede nedošlo a medzi účastníkmi konania ani nebolo

spochybňované. K zániku nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle § 801 Obč. zákonníka,
ani v zmysle § 802 ods. 1. Žalovaná od poistnej zmluvy neodstúpila z dôvodu vedomého porušenia
povinnosti uvedených v § 793 OZ a taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo
strany žalovanej v zmysle § 800 ods. 2 OZ. Súd preto uzavrel, že nedošlo k zániku poistného vzťahu.
Ohľadne argumentácie žalovanej o zániku poistenia v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia
v zmysle § 575 OZ uviedol, že za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku

celéhozáväzkovéhovzťahumožnopovažovaťibadodatočnúnemožnosťplneniat.j.nemožnosťplnenia,
ktorá nastala až po vzniku záväzku. Ide pritom o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o stav záväzku, že
jeho splnenie je všeobecne nemožné. Nepostačuje preto iba subjektívna nemožnosť dlžníka (napr. jeho
platobná neschopnosť) . Záväzok v takomto prípade nezaniká
a dlžník je povinný plniť. Súd v danom prípade konštatoval, že nebola preukázaná objektívna nemožnosť

plnenia zo strany žalovanej a táto sa uzavretou poistnou zmluvou zaviazala na plnenie peňažného
charakteru(poistné plnenie) a teda nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo
k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by bránila v možnosti vyplatiť dohodnuté poistné plnenie zo
zmluvy a ktoré by sa v dôsledku toho stalo nemožným. Skutočnosť, že žalovaná až dodatočne po vzniku
poistnej zmluvy zistila, že výšku poistného vypočítala nesprávne, je irelevantná. S poukazom na tieto

dôvody žalobe vyhovel.
Súd prvého stupňa sa v dôvodoch rozsudku vyporiadal v prevažnej miere aj so skutočnosťami, ktorými
žalovaná opätovne argumentuje v odvolaní a predovšetkým ohľadne dôsledkov zistenia dohliadajúceho
štátneho orgánu - NBS ohľadne nesprávneho výpočtu kalkulačných vzorcov v poistno-matematických
podieloch produktov životného poistenia, ktoré vyhotovila žalovaná. Odvolací súd sa zhoduje so

záverom súdu prvého stupňa v tom, že uvedené zistenia neoprávňovali žalovanú na jednostranné
vykonanie zásahov do dojednaných zmluvných podmienok súkromno-právneho vzťahu. K tejto otázke
zaujal odvolací súd zhodné stanovisko už v mnohých ďalších konaniach, ktorých predmetom bolo
posúdenie rovnakej otázky.“

KS v Košiciach sp. zn. 3Co/136/2011 - Rozhodnutie dohliadajúceho orgánu o uložení povinnosti však
žalovanému neukladalo zmeniť už existujúce poistné zmluvy, navyše nevznikla situácia objektívnej
nemožnosti čiastočného plnenia po vzťahu k zmluve podľa kalkulácie v zmluve uvedenej, a preto
žalobkyňa nemôže znášať následky sporov, ktoré má žalovaný s orgánmi vykonávajúcimi dohľad
nad poisťovníctvom. Existencia nesplnenia povinnosti pri výpočte technických rezerv, či nesplnenie

miery solventnosti môže byť porušením verejnoprávnych noriem a nemôže sa prenášať do obsahu
súkromnoprávnych poistných zmlúv. Súd prvého stupňa skonštatoval, že poistná zmluva je platná.
Žalovaný ponúkol žalobkyni možnosť ukončiť vzťah, s čím však žalobkyňa nesúhlasila. Súd prvého
stupňa skonštatoval, že nie je možné ukončiť poistnú zmluvu jednostranným právnym úkonom z
dôvodov, ktoré nie sú v zmluve dohodnuté, predpokladané, ani zákonom upravené. Nie je to možné ani

na základe rozhodnutia NBS. V závere dohľadu NBS skonštatovali nesprávny kalkulačný vzorec a uložili
prepočetstanoviťvsúladesmetodológiouzabezpečujúcoupoistnékrytiekpoistnýmzmluvám.Žalovaný
nesprávne dospel k záveru, že bol motivovaný upraviť aj zmluvu uzatvorenú so žalobkyňou v minulosti.
V posudzovanej veci poistná zmluva ustanovila poistné plnenie pre prípad dožitia a pre prípad smrti
s dohodnutou dobou platenia poistného tak, že v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa už žalobkyňa

poistné neplatila. Žalobkyňa neprijala ponuku upraviť výšku poistného, zníženie poistného plnenia, ani
výplatu odstupného. Súd prvého stupňa uviedol, že prenášanie zodpovednosti do súkromnoprávnych
vzťahov na základe poistných zmlúv v minulosti nie je akceptovateľné a nevytvára samo o sebe právnu
nemožnosť plnenia. Podľa názoru súdu prvého stupňa nejde ani o prípad upravený v § 575 ods. 1,
2 a 3 OZ , ktorý upravuje zánik povinnosti v

dôsledku nemožnosti plnenia. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu
k trvaniu poistného vzťahu je vecne správne. Jedinou spornou otázkou medzi účastníkmi konania,
pokiaľ ide o trvanie poistného vzťahu bolo to, či došlo k zániku poistného vzťahu v dôsledku oznámenia
žalovaného o zániku poistenia, prípadne, či poistenie zaniklo dňa 16.05.2008 v zmysle čl. 11 ods. 2Všeobecnýchpoistnýchpodmienokpreživotnépoistenie.Odvolacísúdkonštatuje,žezáversúduprvého
stupňa o tom, že k ukončeniu poistnej zmluvy riadnym a zákonným spôsobom nedošlo a že poistný
vzťah aj po oznámení zániku poistenia trval, je správny. Vzťah z poistnej zmluvy je vzťahom súkromno-

právnymajeupravenýmipredpismisúkromnéhopráva,predovšetkýmObčianskymzákonníkom.Právny
názor žalovaného, že ak mu bola rozhodnutím štátneho orgánu, ktorý vykonával právomoc podľa
predpisov verejného práva uložená povinnosť, môže ovplyvniť existujúce občianskoprávne vzťahy,
je nesprávny. Zmena obsahu občianskoprávneho vzťahu môže byť vykonaná výlučne na základe
predpisov súkromného práva a spôsobom, ktoré si účastníci dohodli, alebo ktoré upravuje zákon.

Odvolací súd preto konštatuje, že ak štátny orgán v rámci výkonu oprávnení vyplývajúci z
verejnoprávnych predpisov uložil žalovanému povinnosť zosúladiť kalkulačné vzorce tak, aby zohľadnili
všetky záväzky voči poisteným, nemá to bez ďalšieho vplyv na už uzavreté poistné zmluvy. Odvolací
súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že nedošlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá
by znamenala zánik poistného vzťahu. Neprijatie návrhu na zmenu poistných podmienok nie je a
nemôžebyťokolnosťou,ktorábyspôsobilaprávojednostrannéhoukončeniapoistnéhovzťahu.Rovnako

odvolací súd nepovažuje za relevantnú námietku žalovaného, že došlo ku vzniku právnej nemožnosti
plnenia a že zotrvanie v právnom vzťahu, ktorý vychádza z nesprávnych matematicko-poistných
modelov je v rozpore so zákonom a s Ústavou SR. Zánik povinnosti na peňažné plnenie v zásade
neprichádza do úvahy. Ekonomické dôvody na strane dlžníka nespôsobujú nemožnosť plnenia a zánik
záväzku. V prejednávanej veci nemožno hovoriť o nemožnosti plnenia. Poistný vzťah je vzťahom

dovoleným, nesprávna je iba kalkulácia konkrétneho poistného produktu, čo však nemôže byť na
ujmu poisteného, ak zmluvu uzavrel platne. Z pohľadu občianskeho práva je obsahom plnenia iba
vyplatenie poistného. Vyplatenie poistného z pohľadu ust. § 575 OZ nemôže byť nemožným, iba ak z pohľadu ekonomického, čo však nie je
dôvod uznaný zákonom v § 575 ods. 2 OZ . Úvahy žalovaného o obsahu poistného vzťahu ako o poskytovaní odplatnej finančnej služby sú
podávané z pohľadu ekonomického, nie z pohľadu súkromného práva, preto ich odvolací súd považuje
za nedôvodné. Rovnako nie je pravdivá odvolacia námietka žalovaného v tom, že ho pôvodný rozsudok
nútil konať niečo, čo je zákonom zakázané, resp. ho nútil zotrvať vo vzťahu, ktorého obsah je v
rozpore so zákonom. Poistný právny vzťah nie je v rozpore so zákonom, z pohľadu verejného práva

je nesprávny iba výpočet, resp. určenie výšky poistného, ktoré spôsobilo, že poisťovňa netvorila
dostatočnú výšku technickej rezervy. Preto tiež odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku, že
poistná zmluva je čiastočne neplatná v tej časti, ktorá bola dohodnutá v rozpore s povinnosťou
vypočítať správne poistné. Odvolací súd opakovane poukazuje na to, že zákon o poisťovníctve je
normou verejného práva a žalobkyňa, ktorá je navyše v pozícii spotrebiteľa, nemôže byť jednostranne

dotknutá okolnosťami, ktoré vzniknú žalovanému v súvislosti s plnením povinnosti vo vzťahu k orgánu
dohľadu podľa predpisov verejného práva. Právny vzťah sa nedostal do rozporu so zákonom, v rozpore
so zákonom boli iba pravidlá tvorby zdrojov poisťovne, nie obsah súkromno-právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania. Poistný vzťah teda nemôže byť v rozpore so zákonom o poisťovníctve, keďže ide
o vzťah súkromnoprávnej povahy upravený predpismi občianskeho práva.“

Krajský súd v Košiciach sp. zn. 1Co/987/2014 - „Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvého stupňa,
že po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť
dohodnuté poistné plnenie (peňažného charakteru) z uzavretej poistnej zmluvy a je irelevantná samotná
skutočnosť, že žalovaný až po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol

nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, pretože neskoršia zmena
právnej úpravy o spôsobe výpočtu poistného poisťovateľom obsah posudzovanej poistnej zmluvy,
medzi účastníkmi uzavretej dňa 21.10.2001, neovplyvnila a nezakladá "protiprávnosť dohodnutej
sadzby poistného". Žalovaný preto neopodstatnene namieta, že posudzovaná poistná zmluva je
absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Samotná okolnosť, či došlo k prípadnému

pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej
činnosti žalovaného, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia sadzby UDP-K, aj
podľa názoru odvolacieho súdu nie je pre posúdenie nároku žalobcu významná. Je tomu tak preto,
že ani prípadný nesprávny postup dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného
plánu poisťovacej činnosti žalovaného, by nemal za následok nemožnosť plnenia žalovanej podľa § 575

Občianskeho zákonníka a nemá za následok ani absolútnu neplatnosť posudzovanej poistnej zmluvy.“

17. Súd vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe a vyslovených právnych názorov súdov vyššej
inštancie považoval za správne a spravodlivé rozhodnúť v súlade s citovanými rozhodnutiami. Pokiaľsi žalobkyňa plnila zmluvne dohodnuté povinnosti, má nárok na poistné plnenie v zmysle zmluvných
dojednaní.Súdnezistildôvodypreposúdeniepoistnejzmluvyč.XXXXXXXXXXakoabsolútneneplatnej,
pretože prípadné pochybenia z pohľadu verejného práva, ktoré žalobkyňa nemohla nijako ovplyvniť

nemôžu mať dopad na súkromnoprávny vzťah - poistný vzťah uzavretý v súlade so zákonom. Žalobkyňa
nemôže znášať dôsledky „nesprávnych kalkulácií“ zvlášť nie za stavu, keď žalovaný vedomý si
nezrovnalostí v poistných vzorcoch nepristúpil k náprave a vzniknutú situáciu nijako neriešil. Argument o
údajnej neplatnosti poistnej zmluvy použil až potom, ako mu vznikla povinnosť vyplatiť poistné plnenie.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok na vyplatenie poistného v plnom

rozsahu.

18. Podľa § 517 ods. 1,2 OZ,
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Nakoľko nedošlo k dobrovoľnému plneniu zo strany žalovaného, má žalobkyňa nárok na zákonné
úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 1,2 OZ v spojení s vykonávacím predpisom. (Úroková

sadzba ku dňu omeškania podľa sadzieb ECB 0,05 %.)

21. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

22. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.,
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. V konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.