Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114221375
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114221375.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Home
Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpeného Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679,
proti žalovanému V. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom S. XX, XXX XX S., právne zastúpeného
JUDr.AndrejomCifrom,advokátomsosídlomJ.Kráľa5/A,98401Lučenec,zaúčastiZdruženia-Pomoc
a ochrana spotrebiteľa "POS", so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, (do
30. 06. 2016 vystupujúceho v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), právne

zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie
627,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
7C/213/2014-72 zo dňa 06. mája 2015 takto

r o z h o d o l :

Návrh Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01
Prešov, IČO: 42 343 828 na jeho pribratie do konania ako osobitného subjektu z am i e t a.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a v

závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo
dňa 06. mája 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 170,59 Eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,25 % ročne od 07. 02. 2014 do zaplatenia na účet žalobcu, v 20,- Eur mesačných
splátkach, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia

čo i len jednej splátky (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 71,81 Eur na označený účet
právneho zástupcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (tretí výrok). Vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok).
Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 627,77 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 36,16 Eur, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo
sumy 627,77 Eur od 27. 09. 2014 do zaplatenia a s náhradou trov konania titulom uzatvorenej zmluvy

o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 12. 2012, ktorej
neoddeliteľnousúčasťousúÚverovézmluvnépodmienky(ďalejlen„ÚZP“).Predmetomúverovejzmluvy
bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 800,- Eur, ktorý sa žalovaný vrátiť v 24 pravidelných
mesačných splátkach po 53,59 Eur, splatných v zmysle úverovej zmluvy. Z dôvodu omeškania bolžalovaný v zmysle hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru vyzvaný listom
zo dňa 23. 01. 2014 k splateniu celého zostatku úveru, pozostávajúceho z nezaplatených splátok po
splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od

odoslaniavýzvy.Zmluvnépokutyaupomienkybolivyúčtovanévzmyslehlavy18ÚZP.Žalobcasiuplatnil
úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne v zmysle základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 07. 02. 2014 (pätnásty
deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru). Úrok z omeškania vyčíslil ako 4,93 Eur z čiastky
779,21 Eur od 11. 02. 2014 do 10. 03. 2014, 5,32 % z čiastky 759,21 Eur od 11. 03. 2014 do 10. 04.

2014, 4,84 % zo 739,21 Eur od 11. 04. 2014 do 09. 05. 2014, 5,30 % zo 711,35 Eur od 10. 05. 2014 do
11. 06. 2014, 4,64 % z čiastky 683,49 Eur od 12. 06. 2014 do 11. 07. 2014, vo výške 4,75 % zo 655,63
Eur od 12. 07. 2014 do 12. 08. 2014 a 6,38 % z čiastky 627,77 Eur od 13. 08. 2014 do 26. 09. 2014, t. j.
do dňa vyhotovenia žaloby (pozn. odvolacieho súdu: správne má byť podľa žaloby namiesto symbolu %
uvedená mena Eur). Dlh voči žalovanému vo výške 627,77 Eur pozostáva z istiny vo výške 97,26 Eur,
úroku 54,33 Eur, zosplatnenej istiny vo výške 445,19 Eur, poistenia Bill protection vo výške 15,12 Eur,

upomienka II. vo výške 12,- Eur, poplatok za možnosť zmeny splátky 0,90 Eur a poplatok za možnosť
odloženia splátok vo výške 2,97 Eur.
Okresný súd mal preukázané, že dňa 05. 12. 2012 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva
o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou bol žalovanému
poskytnutý úver 800,- Eur, pričom celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 1.212,24 Eur. Žalovaný

sa zaviazal úver uhradiť mesačnými splátkami vo výške 55,73 Eur v počte 24. Ročná úroková sadzba
úveru bola dohodnutá na 37,37 %, RPMN od 50,8 do 56,85 % a jej priemerná hodnota 46,35 %. Lehota
splatnosti uvedená v zmluve je 24 mesiacov po poskytnutí úveru, do 15. dňa v poslednom mesiaci.
RPMN revolvingového úveru bola stanovená na 37,68 %, výška kreditného limitu 500,- Eur, ročná
úroková sadzba 26,28 % a priemerná hodnota RPMN 26,70 %. Z poskytnutého úveru 800,- Eur žalovaný

vrátil 629,41 Eur.
Okresný súd vyhodnotil právny vzťah strán sporu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje
ustanoveniami § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01. 04. 2004 (ďalej len „OZ“) a ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase vzniku
zmluvného vzťahu o spotrebiteľských úveroch (ďalej iba „ZoSÚ“). Ustálil, že v rozpore s § 9 ods. 2 ZoSÚ

zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru určený
konkrétnym dátumom, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov, čoho zákonným dôsledkom v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ je, že
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie
priznal právo na zaplatenie čiastky 170,59 Eur predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutým úverom a

sumou zaplatenou žalovaným. Rovnako uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úrok z omeškania 8,25 %
ročne od 07. 02. 2014 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z.. Berúc do
úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného zistené jeho výsluchom s poukazom na § 160
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) umožnil žalovanému splácanie dlhu, pričom
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval súd prvej inštancie § 142 ods. 2 O. s. p. a vychádzajúc
z úspechu žalovaného 48,62 % mu priznal uplatnené trovy konania vo výške 71,81 Eur. Okresný súd
vychádzal zo skutočnosti, že žalovaného aj vedľajšieho účastníka v konaní zastupoval ten istý právny
zástupca, ktorý navrhol prisúdenie náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, a to
prípravuaprevzatiezastúpeniaavyjadrenievovecisamej,pričomodmenazajedenúkonprávnejslužby

je 51,45 Eur, za ktoré prislúcha aj režijný paušál po 8,39 Eur a 20 % daň z pridanej hodnoty. Vedľajší
účastník na strane žalovaného trovy konania nevyčíslil, preto mu okresný súd ich náhradu nepriznal.

2. Žalobca v zákonnej lehote podal proti druhému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie
odvolanie s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b), d), f) a § 205 ods. 2 písm. h) v spojení s § 221 ods. 1

písm. h), f) O. s. p. tvrdiac, že súd prvej inštancie žalobcovi priznal časť žalovanej sumy 384,70 Eur s
úrokom s omeškania 8,25 % od 02. 04. 2015 do zaplatenia.
Odvolateľ uviedol, že z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou záväzku ukončil úverovú zmluvu
a výzvou zo dňa 28. 05. 2014 vyzval žalovaného na zaplatenie celého zostatku úveru. Vzápätí však
uvádzal, že úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne si uplatňuje k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu, čo je deň 07. 02. 2014 ako 15. deň od odoslania výzvy k splateniu celého úveru.
Zdôraznil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov
vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Táto náležitosť je splnená v bode 39
predloženej zmluvy, v ktorom je uvedená RPMN od 50,8 do 56,8 % s poznámkou, že jej presná hodnotazávisí na dni poskytnutia úveru a klient súhlasí s tým, že mu spoločnosť oznámi presnú výšku RPMN
po poskytnutí úveru. Tento spôsob zvolil žalobca s poukazom na § 19 v spojitosti s prílohou č. 2 ZoSÚ,
kde je pre výpočet RPMN rozhodujúci dátum čerpania úveru, nie dátum uzatvorenia zmluvy, keďže sa

v danom prípade jednalo o bezúčelový hotovostný úver. Odchýlka medzi minimálnou a maximálnou
hodnotou RPMN je 6 %. Zdôraznil § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa dohoda o
určitej časti zmluvy môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu
záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany.
Podľa článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere má zmluva o spotrebiteľskom úvere zrozumiteľne a stručne uvádzať výšku, počet
a frekvenciu splátok spotrebiteľa, čo je uvedené v bode 34 zmluvy (celková výška úveru 800,- Eur), v
bode 37 (počet splátok 24) a v bode 44 (lehota splatnosti 24 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15.
dňa v poslednom mesiaci).
Napokon zdôraznil, že pri aplikácii fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 15. 11. 2011 splnenie

kumulatívnych podmienok, ktorými je nielen absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) - l), s), z) a
aa), ale aj nedostatok písomnej formy. Odvolanie napadnutého rozsudku v tejto časti je arbitrárne, čím
bola strane sporu postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.
Konečná splatnosť úveru je určená v bode 44 úverovej zmluvy ako 24 mesiacov po jeho poskytnutí, čo
je dostatočne určité, pretože každá dospelá osoba plne spôsobilá na právne úkony musí pochopiť, čo

toto slovné spojenie znamená.
Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný a subjekt vystupujúci do 30. 06. 2016 ako vedľajší účastník na jeho strane v písomnom
vyjadreníkodvolaniuuviedli,žeargumentáciažalobcuohľadomdojednaniaRPMNakonečnejsplatnosti
je aj vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov bezpredmetná. Žalobca si v čase uzatvárania
zmluvy ako odborne znalý dodávateľ mal byť vedomý obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Zdôraznil potrebu výkladu právnych predpisov a ich inštitútov

podľa zmyslu a účelu zákona. Je povinnosťou dodávateľa korektným a férovým prístupom poskytovať
spotrebiteľovi určité, jasné a zrozumiteľné informácie. Nemožno považovať za platné dojednanie RPMN,
ktorej výšku nie je možné z úverovej zmluvy zistiť. Aj dojednanie konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru iba počtom mesiacov považuje žalovaný za neurčité. Pri náležitosti výška, počet a termíny splátok
istiny úrokov a poplatkov je potrebné aplikovať legálny výklad uvedeného ustanovenia. Spotrebiteľ má

už pri podpise zmluvy vedieť, aká pomerná časť v každej splátke bude pripísaná na úhradu istiny, aká
na úroky a aká na poplatky. Navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku odvolacím súdom a uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania.

4.Podľaprechodnéhoustanovenia§470ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,ktorýnadobudolúčinnosť

1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Zohľadňujúc
vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že
nováprávnaúpravavychádzasícezprincípuokamžitejaplikabilityprocesnoprávnychnoriem(§470ods.

1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok dovolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný
aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach

odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) v spojení so závislým výrokom o trovách konania (§ 379 písm. a)
CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné, preto odvolaním napadnutý druhý výrok a závislý výrok o trovách konania (tretí výrok) ako
vecne správne potvrdil (§ 387 CSP). Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávanej

veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods.
2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s
tvrdeniami žalobcu v odvolaní, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.6. Charakter právneho vzťahu strán sporu založený zmluvou o hotovostnom úvere a zmluvou o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 12. 2012 je spotrebiteľský, pretože žalobca
vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa tak, ako boli definovaní v 52 ods. 3,

4 Občianskeho zákonníka účinného k 05. 12. 2012. Zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere
vymedzenú v § 2 písm. d) lex specialis, ktorým je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinný k 05. 12. 2012. Tento zakotvuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods.
2. Jednou z nich je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov definovanej v § 2 písm. i) ako celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej

výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Ako vyplýva z listinného dôkazu - zmluvy o hotovostnom
úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 12. 2012 (č. l. 7), v rubrike pod
číslom 39 obsahuje údaj o RPMN od 50,8 do 56,8 % s odkazom, že presná hodnota RPMN závisí
na dni poskytnutia úveru a klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po
poskytnutí úveru. Takéto dojednanie RPMN je nedostatočné a v rozpore s uvedenou právnou úpravou.
Argumentácia odvolateľa o tom, že pre výpočet RPMN je rozhodujúci dátum čerpania úveru nemôže

obstáť. Vzorec výpočtu RPMN obsiahnutý v prílohe č. 2 ZoSÚ síce vychádza z toho, že začiatočným
dátumom je dátum prvého čerpania úveru, ale základná rovnica podľa výslovného znenia bodu 1 prílohy
č. 2 ZoSÚ vyjadruje rovnosť poskytnutého, nie čerpaného, spotrebiteľského úveru na jednej strane a
splátok a poplatkov na strane druhej. To zodpovedá skutočnosti, že na rozdiel od zmluvy o pôžičke je
zmluva o úvere konsenzuálny kontrakt, na jeho vznik stačí dohoda strán o podstatných častiach zmluvy

(§ 497 Obchodného zákonníka) a nie je potrebné faktické poskytnutie peňažných prostriedkov.

7. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov teda v uzatvorenej zmluve absentuje. K argumentácii
odvolateľa o tom, že na dojednanie o ročnej percentuálnej miere nákladov je potrebné aplikovať §
269 ods. 3 Obchodného zákonníka odvolací súd uvádza, že ide o obligatórnu náležitosť predpísanú

osobitným zákonom, ktorej nahradenie v zmysle ustanovení obchodného práva nie je možné.

8. K odvolacej námietke, že na aplikáciu fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné
v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ splnenie kumulatívnych podmienok, ktorými je nielen absencia
náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) - l), s), z) a aa), ale aj nedostatok písomnej formy odvolací súd

poukazuje na to, že v praxi často vyvstávajú problémy s aplikáciou niektorých zákonných ustanovení,
najmä s ich výkladom. Výklad práva je proces, v ktorom sa objasňujú jednotlivé normatívne slová a
vety. Všeobecne platí, že jazykové vyjadrenie musí byť vykladané najprv gramatickými prostriedkami
(z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej
nadväznosti použitých pojmov) alebo systematickými (z hľadiska radenia pojmov v štruktúre celej

právnej normy). K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu
zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa
zmyslu a účelu zákona (nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36, viď aj IV.
ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Najvyšší súd SR v rozsudku z 29.02.2012 sp.
zn. 1 Cdo 48/2010 uvádza, že : „Všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní nemajú poskytovať

formálnyčiformalistickývýkladaaplikáciupráva,alemajúposkytovaťtakývýkladaaplikáciupráva,ktorý
je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov. Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou
zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie“. Na to nadväzujú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR,
ktorýnapr.vnálezezn.IV.ÚS294/2012-69konštatuje,že„Akoústavnenesúladné(porušujúcezákladné

práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony,
prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v
dôsledku napr. prílišného formalizmu.“ (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010,
III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99). Rovnako tak k výkladu
právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade,

keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV.
ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010)“.

9. Aj pri výklade ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ nie je možné vychádzať len z jeho
jazykového vyjadrenia, dôležitý je aj jeho autentický výklad. Dôvodová správa k § 11 ZoSÚ uvádza, že:

„Zákon ustanovuje určité dôsledky porušenia určitých povinností ustanovených týmto zákonom ...Toto
ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa a je transpozíciou
všeobecnej požiadavky smernice na stanovenie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Ide
o mechanizmus, ktorý motivuje veriteľa a prináša spotrebiteľovi prípadnú finančnú výhodu v prípadepochybenia veriteľa. Zároveň s ním nie je spojená okamžitá povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver.“
Uvedenú právnu normu teda treba vykladať v súlade s úmyslom zákonodarcu, ktorým bolo poskytnutie
ochrany slabšej strane sporu. Pre aplikáciu fikcie o spotrebiteľskom úvere bez úroku a bez poplatkov je

potom postačujúce, ak nie je splnená aspoň jedna požiadavka hypotézy § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ. Pre
úplnosť odvolací súd uvádza, že novelizáciou ZoSÚ zákonom č. 352/2012 Z. z., účinným od 01. 01. 2013
došlo k precizovaniu ustanovenia § 11 ZoSÚ tak, že podľa jeho odseku 1 písm. b) pre aplikáciu fikcie
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru výslovne postačuje nedodržanie náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) ZoSÚ, čo zákonodarca

v dôvodovej správe odôvodnil tak, že. „Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie normatívneho textu
zákona s odôvodnením tak, aby sa poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez
poplatkov. ... Týmto sa dosiahne pôvodný zámer predkladateľa stanoviť určité dôsledky porušenia
povinností ustanovených týmto zákonom. Jedná sa o súčasť dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany
- spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice 2008/48/ES na stanovenie účinných,
primeraných a odrážajúcich sankcií“.

10. Odvolateľ podal odvolanie voči druhému a tretiemu výroku rozsudku, ale de facto odôvodnil len
odvolanie do veci samej. Vzhľadom na to, že odvolanie smerovalo aj proti zamietajúcej časti rozsudku
(druhý výrok), výrok o trovách konania je výrokom závislým (§ 379 písm. a) CSP). Odvolací súd
zistil, že okresný súd aplikoval správnu právnu úpravu § 142 ods. 2 O. s. p. účinnú v čase jeho

rozhodovania a pri rozhodovaní o trovách konania určil percentuálne pomer úspechu a neúspechu strán
sporu vychádzajúc z pomeru ich úspechu vo veci samej. Odvolateľ tento postup ani výšku trov konania
priznaných žalovanému nenamietal.

11. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku (prvý výrok a štvrtý výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods.

3 CSP).

12.Odvolacísúdkonštatuje,žeúčinnosťouCSPzanikolprocesnýinštitútvedľajšiehoúčastníkakonania,
preto súd v konaní so Združením - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Námestie legionárov
5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828 v pozícii vedľajšieho účastníka ďalej konať nemôže, a to ani pod

novým procesným označením osobitného subjektu konania, lebo nie sú naplnené podmienky podľa §
95 ods. 1 CSP. Toto zákonné ustanovenie ani v spojení s § 470 ods. 2 prvá veta CSP neumožňuje konať
s osobitným subjektom bez vydania rozhodnutia (o jeho pribratí do konania).

13. Dňa 21. 07. 2016 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie Združenia - Pomoc a ochrana

spotrebiteľa„POS“,ktoréprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcunavrhlo,abysúdstoutoprávnickou
osobou naďalej konal aj od 01. 07. 2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt konania
podľa § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s odkazom na § 470 ods. 2 CSP. Pre
prípad, že by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou, z opatrnosti navrhol, aby v súlade s § 95 ods. 1
CSP súd pribral túto právnickú osobu ako osobitný subjekt konania a iba pre ten prípad žiadal, aby súd

priznal v súlade s § 262 ods. 1 CSP náhradu trov konania za obdobie do 30. 06. 2016.

14. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na

ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

15. Inštitútpribratiaosobitnéhosubjektudokonaniapredstavujenovýochrannýprvokvcivilnomprocese
v prospech strán, na ochranu ktorých sú tieto osobitné subjekty určené. O pribratí osobitného subjektu
do konania rozhoduje výlučne súd, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

Ako osobitný subjekt môže byť ustanovený každý orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana
základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu (napr. právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

16. Pretože Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Námestie legionárov 5, 080

01 Prešov, IČO: 42 343 828 síce podalo návrh na jeho pribratie do konania v postavení osobitného
subjektu, avšak nepredložilo súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať, odvolaciemu súdu
neostala iná možnosť ako jeho návrh zamietnuť.17.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalobcovi právo na náhradu trov

odvolacieho konania. Pretože z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania na strane žalovaného
nevyplývajúaanižalovanýsižiadnetrovyodvolaciehokonanianeuplatnil,odvolacísúdmuichnepriznal.

18. Dňa 28. 04. 2017 bolo odvolaciemu súdu doručené späťvzatie žaloby zo dňa 29. 03. 2017, doručené
súdu prvej inštancie 03. 04. 2017. Odvolací súd však dňa 27. 04. 2017 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým

je podľa § 219 CSP viazaný, preto späťvzatie žaloby, ktoré sa dostalo do dispozičnej sféry odvolacieho
súdu po vyhlásení rozsudku, nemôže vyvolať zákonom predpokladané následky..

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).