Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 5, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612205097
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6612205097.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu G. T., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Q. č. XX, R. nad O., proti žalovaným I/ S. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. č.
XXX, R. nad O., zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Barcíkom, Advokátska kancelária Mierová 1,
990 01 Veľký Krtíš a II/ S. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. č. XXX, R. nad O., o zaplatenie 7 002,83

eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 03. 06.
2015, č. k. 6C/64/2012 - 106, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalovaných zaviazal k povinnosti spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7 331,83 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O

trovách konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca od roku 1993 býval v rodinnom dome nachádzajúcom sa
v obci Q., súp. č. XX a od uvedeného obdobia platil za dom daň z nehnuteľnosti. Žiadal žalovaných,
aby s ním uzatvorili kúpnu zmluvu v písomnej forme. Vedel to tom, že ústna dohoda na uzavretie

kúpnejzmluvynepostačujeanajehopožiadaniebolanaposledyvdecembri2005spísaná pracovníčkou
Obecného úradu v Q. kúpna zmluva, ktorú žalovaní nepodpísali. Dôvodom bola neochota žalobcu
doplatiť kúpnu cenu. V roku 1994 mal vyplatiť žalobca žalovaným kúpnu cenu 55 000,- Sk (1 825,66
eur) na základe ústnej kúpnej zmluvy. Vlastníkmi rodinného domu sú žalovaní I/, II/ a rodinný dom
potrebujú pre vlastnú dcéru. Zároveň bolo zistené, že sa vedie exekučné konanie ohľadom vypratania
predmetnej nehnuteľnosti žalobcom. Súd mal za to, že zo strany žalovaných došlo v sume 1 825,66

eur k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, s poukazom na ust. § 451 Občianskeho zákonníka,
nakoľko túto čiastku prevzali, čo sporné nebolo, avšak odmietli uzavrieť písomnú kúpnu zmluvu. Preto
ich zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy. Okrem vrátenia časti kúpnej ceny, žalobca žiadal priznať
škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s užívaním rodinného domu od roku 1993. Do tejto nehnuteľnosti
investoval, vykonal tu rozsiahle rekonštrukčné práce a tiež rekultivačné práce na pozemku. Znaleckým
dokazovaním mal súd preukázané, že práce boli vykonané od roku 1994 v celkovej výške 5 506,17 eur a

žalobcovi v tejto výške vznikla škoda. Na základe týchto zistení dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a
zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie celkovej sumy 7 331,83 eur. Pri rozhodovaní
o trovách konania vychádzal u ust. § 151 ods. 3 O. s. p.
3. V zákonom stanovenej lehote podali žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného I/
odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, eventuálne rozhodnutie zmeniť tak, že žalobu žalobcu odvolací súd v celom

rozsahu zamietne. Súčasne žiadali priznať aj náhradu trov konania. Napadnuté rozhodnutie považovali
za nesprávne a nezákonné. Mali za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu nevysporiadania sas rozdielmi vo výške žalovanej sumy, tvrdenej sumy a sumy stanovenej znaleckým posudkom, ako aj ich
dôkazmi, tvrdeniami a skutočnosťami. Mali za to, že súd nebral do úvahy okolnosť, že sa jednalo o práce
vykonané neodborne, nekvalitne, zo starých dielov a materiálu, bez ich vedomia a súhlasu, keď žalobca

zbúral časť nehnuteľnosti a materiál použil na stavebné úpravy, ktoré žiada od nich zaplatiť. Išlo o
konanie bez povolenia a súhlasu príslušných úradov. Rovnako súd prvej inštancie nezobral do úvahy ich
obranu spočívajúcu v tom, že žalobca dlhodobo zadarmo užíva predmet ich vlastníctva a vo viacerých
konaniach sa museli domáhať určenia vlastníctva a v súčasnosti vypratania nehnuteľnosti žalobcom.
Poukazovali aj na vyjadrenia a rozdiely v sumách v rámci jednotlivých konaní. Zdôraznili, že žalobca

mal vedomosť, že nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, a túto aj naďalej neoprávnene užíva. V rámci
odvolacieho konania vzniesli aj námietku premlčania, pri bezdôvodnom obohatení ako aj náhrade škody.
Navyše zdôraznili, že nie sú splnené ani základné predpoklady náhrady škody. Zdôraznili, že nevedia
poriadne po slovensky, najmä žalovaná II/, ktorá nielenže sa nevie riadne po slovensky vyjadrovať, ale
ani slovensky nerozumie. Táto skutočnosť spôsobila, že pri súbežnej úrovni vzdelania a intelektu sa
nedokázali účinne brániť, čo sa ešte znásobilo v konaní pred súdom. Nie všetky námietky a tvrdenia

boli brané zo strany súdu do úvahy.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných, ktoré mu bolo doručené dňa 23. 09. 2015 nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods.
1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané za účinnosti ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok. Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2, právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací
súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovanými, ktorého právne účinky nastali predo

dňom platnosti ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom aplikoval už ustanovenia Civilného
sporového poriadku v zmysle prechodných ustanovení.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné. V čase
rozhodovania súdu prvej inštancie bol v platnosti a účinnosti Občiansky súdny poriadok. Podľa ust. §

153 ods. 2 O. s. p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba
vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. V zmysle terajšej právnej úpravy ust. § 216 ods. 1, 2 CSP, súd
je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa
strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného

predpisu. Žalobou sa žalobca domáhal priznania sumy 7 002,83 eur. Bez pripustenia zmeny žaloby
v priebehu konania, bolo rozhodnuté o čiastke 7 331,83 eur, čo v konečnom dôsledku predstavuje o
329,- eur viac, než pôvodne žalobca žiadal žalobou priznať.

8. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

neboli splnené procesné podmienky.

9. Zákonné dôvody pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sú vymenované taxatívne, a odvolací
súd môže a zároveň musí zrušiť napadnuté rozhodnutie, ak sa preukáže niektorý z dôvodov samostatne
alebo ich kombinácia. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil aj z

dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky. Nedostatok niektorej z procesných podmienok môže
namietať priamo strana, pretože ide o samostatný odvolací dôvod, ale k nedostatku procesných
podmienok bez ohľadu na to, či to namieta odvolateľ, súd prihliada. V danej veci žalovaný v odvolaní
priamo nenamietali prekročenie pôvodne žalobou uplatnenej sumy, avšak namietali nepreskúmateľnosť,
zmätočnosť a nejasnosť rozhodnutia vo veci samej. Procesná vada spočívajúca v nedostatku

procesnej podmienky chýbajúceho žalobného návrhu v sporovom konaní, v zásade neprichádza do
úvahy, za nedostatok tejto podmienky je možné považovať rozhodnutie súdu „ultra petitum“, teda
rozhodnutie, keď súd prizná viac, než bolo žalobou uplatnené, s výnimkou situácií, keď to zákon
umožňuje (predchádzajúca právna úprava v ust. § 153 ods. 2 O. s. p., súčasná právna úprava vust. § 216 ods. 2 CSP). Ak došlo bezdôvodne k prekročeniu žalobného návrhu, odvolací súd zruší
rozhodnutie vo veci. Zo spisu súdu prvej inštancie nevyplýva, že by v priebehu konania žalobca
akýmkoľvek spôsobom uskutočnil dispozíciu zo žalobou a rozšíril žalobou uplatnený návrh. Aj po

vykonaní znaleckého dokazovania predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 7 002,83 eur. Pokiaľ teda
súd prvej inštancie prekročil žalobou uplatnený nárok žalobcu, konal tak v rozpore s ustanovením § 153
ods. 2 v tom čase účinnom Občianskom súdnom poriadku.

10. Ďalším zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v zmysle ust. § 389

ods. 1 písm. b), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva,
že si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody. Bezdôvodné
obohatenie predstavovalo poskytnutú kúpnu cenu v sume 55 000,- Sk (1 825,66 eur). Druhý nárok,
ktorý bol predmetom dokazovania bol nárok, podľa tvrdení žalobcu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

na náhradu škody. V tejto súvislosti namietali žalovaní v odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. S týmito námietkami odvolací súd súhlasí
a stotožňuje sa s nimi. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v časti priznanej náhrady škody za
nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí sa nezaoberal skúmaním predpokladov
vzniku občiansko-právnej zodpovednosti za škodu, a to protiprávnym úkonom, spôsobením škody,

príčinnou súvislosťou medzi protiprávnym úkonom a škodou. Podrobne sa nevysporiadal s námietkami
žalovaných tvrdených v rámci konania a opätovne zdôraznených v rámci odvolacieho konania,
spočívajúcich najmä v súhlase alebo nesúhlase so stavebnými úpravami, s tým či sa jednalo o
nevyhnutné úpravy, akým spôsobom boli usporiadané vzťahy medzi žalobcom a žalovaným v dôsledku
možného vzniku nájomného vzťahu (keďže žalobca mal vedomosť o tom, že predmetnú nehnuteľnosť

užíva bez právneho dôvodu a kúpna zmluva je neplatná). V rámci konania žalobca nedoložil listiny
preukazujúce opodstatnenosť ním tvrdených nákladov na tieto investície, v akom rozsahu boli vykonané,
či sa týkali zhodnotenia alebo len bežnej opravy a údržby nehnuteľnosti, a či ohľadom týchto skutočností
boli upovedomení samotní majitelia nehnuteľností žalovaní I/, II/.

11. Žalovaní v podanom odvolaní namietali aj premlčanie nároku uplatňovaného žalobou s tým,
že námietka premlčania bola vznesená až v odvolacom konaní. Vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania bude úlohou súdu prvej inštancie po doplnení dokazovania a ustálenia si predmetu
sporu zistiť, kedy prevzali žalovaní I/ a II/ kúpnu cenu od žalobcu a následne v kontexte vznesenej
námietky premlčania s poukazom na ust. § 107 Občianskeho zákonníka ustáliť začiatok plynutia tak

subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Na ustálenie plynutia premlčacej doby v prípade nároku
uplatňovaného z dôvodu investícií do cudzej nehnuteľnosti bude potrebné ustáliť začiatok plynutia
premlčacej doby po tom, čo si súd prvej inštancie vyrieši otázku, či sa jedná o investície, opravy alebo
bežnú úpravu nehnuteľnosti alebo o škodu, ktorá mu v dôsledku investovania vlastných finančných
prostriedkov do cudzej veci vznikla.

12. V závere odvolania žalovaní poukazovali na to, že najmä žalovaná II/ nevie po slovensky sa
vyjadrovať a nerozumie riadne po slovensky, a tento „hendikep“ spôsobil, že sa nevedela účinne brániť a
malazato,ženievšetkyichnámietky,právevdôsledku tejtoskutočnostinebolibranédoúvahy.Zospisu
súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil, že by žalovaní sa týmto spôsobom bránili alebo namietali

skutočnosť spočívajúcu v neznalosti slovenského jazyka. V rámci konania boli obaja vypočutí a ich
výpoveď tak, ako je zaprotokolovaná nevyznieva zmätočne, nesúrodo a nie je možné z ich výpovedí
posúdiť, či sa vyjadrovali náležitým spôsobom, a či všetkému čo v konaní odznelo rozumeli. Keďže pred
súdom prvej inštancie tieto skutočnosti nenamietali, súd k tejto odvolacej námietke neprihliadol.

13. Pokiaľ z odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť skutkové zistenia (či už pre ich absenciu alebo
neurčitosť, či nezrozumiteľnosť ich vyloženia v odôvodnení rozsudku alebo pre rozpornosť čiastkových
skutkových zistení vo vzťahu k záveru o skutkovom stave veci) predvídané v hypotéze právnej normy,
ktorú súd v danom prípade aplikoval, prípadne skutkové zistenia, ktoré nakoniec pod predmetnú právnu
normu neaplikoval, majúc za to, že podmienky pre takúto aplikáciu splnené neboli, potom je potrebné

prijať záver, že na základe takto zisteného skutkového stavu súd posúdil vec po právnej stránke
nesprávne.14. Po zistení vyššie uvedených vád, odvolací súd nemal inú možnosť ako napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom sa súd prvej inštancie bude dôsledne riadiť vyššie uvedeným
právnym názorom odvolacieho súdu. Z hľadiska hospodárnosti konania sa bude predovšetkým zaoberať

námietkou premlčania a v prípade, ak dospeje k záveru, že nároky uplatnené v konaní sú premlčané,
svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné vo vzťahu k plynutiu
jednotlivých premlčacích lehôt.

15. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

16. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).