Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114214778
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114214778.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: CP Inkaso s.r.o.,

Hvězdoslavova 1716/2, 140 78 Praha, Česká republika, IČO: 290 27 241, zastúpeného Mgr. Petrom
Starinským, advokátom, Námestie SNP 21, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: Q. R., V.. XX.X.XXXX,
V. B. P. B. Š. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpenému opatrovníkom F. N., T. B. N. T. L. V. B., o zaplatenie
51.347,15 CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 14.917,- CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške
7,75% ročne od 1.8.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 27.5.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu tzv.
istinu 51.347,15 CZK spolu s príslušenstvom tvoriacim úrok z úveru vo výške 17% p.a. zo sumy
51.347,15 CZK od 31.7.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 7,75% p.a. zo sumy 51.347,15
CZK od 1.8.2011 do zaplatenia, neuhradený úrok z úveru vo výške 17% p.a. zo sumy 51.347,15 CZK
za obdobie od 31.7.2011 do dňa 12.10.2011 v sume 555,80 CZK (pozn. súdu: teda čiastočne duplicitný

úrok 17% zo sumy 51.347,15 CZK za časť vyššie uvedeného obdobia od 31.7.2011 do zaplatenia) a
trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná sa dňa 31.10.2008 dostavila do jednej z pobočiek Českej spořitelny,
a.s., kde na vlastnú žiadosť o poskytnutie úveru uzavrela zmluvu o úvere č. 3680922863 s Českou
pořitelnou,a.s..Nazákladetejtozmluvybolprežalovanúzriadenýúverovýúčetč.XXXXXXXXXX/XXXX,
na ktorý jej bol poskytnutý úver vo výške 60.000,- CZK pri dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 17%

p.a.. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať úver v mesačných splátkach vo výške 1.334,- CZK splatných ku
15. dňu každého mesiaca odo dňa 18.11.2008. V splátke úveru boli zahrnuté splátky istiny, splátky
dohodnutého úroku za poskytnutie úveru a poplatky za vedenie úveru (pozn. súdu: ktoré žalobca nijako
nevymedzil). Pri dodržaní zmluvných podmienok mala byť posledná splátka uhradená žalovanou dňa
15.10.2014. Ďalej bolo pre prípad, že je dlžník v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace alebo so splatením viac ako dvoch splátok v dohodnutej lehote zmluvou dohodnuté, že
veriteľ je oprávnený požadovať splatenie celého zostatku úveru v lehote, ktorú určí.

Žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila zmluvnú dohodu predovšetkým tým, že
nesplácala úver v súlade s podmienkami dojednanými v zmluve, napriek tomu že k zaplateniu bola
opakovane vyzývaná zaslanými upomienkami, nesplatená časť úveru spolu s príslušenstvom sa vsúlade zo zmluvou stala splatnou ku dňu 31.7.2011, a to výzvou s výstrahou zo dňa 5.7.2011 poslanou
žalovanej doporučene. Uviedol, že ku dňu splatnosti úveru bola žalovaná povinná uhradiť zostatkovú
časť nesplateného úveru vo výške 51.347,15 CZK, a že odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru

neboli žalovanému účtované žiadne poplatky a istina pohľadávky nebola navýšená. Do dňa splatnosti
úveruboližalovanémunaúčtovanéajzmluvoudohodnutépoplatky,ktorýchdôvod,výškaasplatnosťboli
stanovené sadzobníkom poplatkov (pozn. súdu: ich výšku a dôvodnosť žalobca inak nijako nevymedzil).
Tieto poplatky boli účtované pred splatnosťou úveru a zostatok neuhradených poplatkov tvoril čiastku
144,- CZK. Úhrada po splatnosti úveru do 12.10.2011 bola započítaná podľa § 330 Obchodného

zákonníka a v zmysle zmluvy najprv na príslušenstvo istiny. Poplatky boli započítané vo výške 144,-
CZK, úroky z úveru boli započítané vo výške 1.190,- CZK. Napriek úhradám po splatnosti predmetné
splátky neboli dostatočné, aby po započítaní príslušenstva došlo k zápočtu aj voči istine, a teda žalobca
žaluje istinu vo výške 51.347,15 CZK.

Žalobca tvrdil, že žalobou uplatnená čiastka (istina pohľadávky) je súčtom nesplateného zostatku úveru,

riadnych úrokov z úveru a prípadne poplatkov podľa zmluvy a sadzobníka poplatkov, ako je uvedené
v transakčnej histórii. Riadne úroky z úveru a poplatky podľa sadzobníka poplatkov boli k istine úverov
pripočítané v súlade s ustanovením zmluvy (pozn. súdu: ktoré žalobca nijako nevymedzil). Záverom
uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.10.2011 postúpila spoločnosť Česká spořitelna,
a.s. pohľadávky zo zmluvy na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávok nadobudla platnosť a účinnosť

dňa 1.5.2012.

Žalovaná sa zdržiava na neznámom mieste, jej pobyt napriek šetreniu nie je známy, preto jej bol v zmysle
ust. § 29 ods. 2 O.s.p. súdom ustanovený opatrovník, ktorý sa k návrhu nevyjadril.

Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie, a preto
súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jej neprítomnosti, a prihliadol pritom na obsah
spisu a vykonané dôkazy (doručené a nespochybnené listiny podľa § 129 ods. 1 O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce

skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj

nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor

rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a na základe zhodných
(resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento
skutkový stav:

Dňa 31.10.2008 uzatvoril právny predchodca žalobcu (Česka spořitelna, a.s.) so žalovanou zmluvu o
úvere č. 3980922863, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej
peňažné prostriedky až do výšky 60.000,- Kč, a žalovaná sa zaviazala splatiť úver pravidelnými
splátkami Kč 1.334,- vždy k 15. dňu každého mesiaca. V zmluve je ďalej uvedené, že prvá splátka budezaplatená dňa 18.11.2008, a že za predpokladu jednorazového a okamžitého čerpania úveru ku dňu
31.10.2008 a dodržania podmienok splácania dohodnutých v tejto zmluve bude posledná splátka vo
výške 1.214,- Kč zaplatená dňa 15.10.2014, ktorý je dňom konečnej splatnosti úveru. Za rovnakého

predpokladu je celkový počet splátok 72.

Podľa výpisu z účtu žalovanej táto z úveru č. XXXXXXXXXX čerpala dňa 31.10.2008 sumu 60.000,-
CZK, a okrem pripočítavaných úrokov, pri ktorých z tohto výpisu nie je zrejmý spôsob ich výpočtu (z
akých súm, za aké obdobie a na základe čoho sa v konkrétnych tam uvedených sumách pripočítavali k

istine - a to aj s poukazom na to, že už v deň podpisu zmluvy a čerpania hotovosti jej bol k istine ihneď
pripočítaný aj tzv. riadny úrok vo výške 28,30 CZK a istina bola vykazovaná vo výške 60.028,30 CZK),
jej boli na ťarchu istiny ďalej viacnásobne pripočítavané aj platby tzv. ceny za 1. upomienku vo výške
300,- CZK a najmä platby tzv. ceny za odoslanie upomienky vo výške 9,50 CZK, ktoré neboli uvedené
v úverovej zmluve.

Listinou označenou ako výzva s výstrahou k úhrade dlužné částky na úvěrovém účtu zo dňa 5.7.2011
vyzývala Česká spořitelna, a.s. žalovanú na okamžitú úhradu dlžnej čiastky v sume 3.930,- Kč najneskôr
do 30.7.2011 s tým, že ak ju neuhradí, nasledujúcim dňom sa stane splatným celý zostatok úveru s
príslušenstvom.

Podľa celkového súčtu kreditných položiek v tomto výpise (započítaných na poplatky, istinu, úroky, úroky
z omeškania) bolo na tomto účte v jej prospech do 30.7.2011 uhradených spolu 43.749,- CZK, a podľa
oznámeniažalobcupozosplatneníúveruďalšieplatbyvovýške1.334,-CZK,celkovoteda45.083,-CZK.
Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok boli pohľadávky z tejto zmluvy následne dňa 1.5.2012 postúpené
na žalobcu.

Právomoc tunajšieho súdu je daná nariadením Rady ES č. 44/2001, kapitola II., oddiel1, článok 2 bod
1, podľa ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu
sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa nariadenia Rady ES č. 44/2001, kapitola II., oddiel 4, článok 16, bod 2 druhý účastník zmluvy
môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky (Rím I.) článku 4 „rozhodné právo pri absencii voľby“, bod 1. písm. b/ pokiaľ nedošlo k voľbe

rozhodného práva pre zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, zmluva o poskytovaní služieb
sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.

Podľa § 497 Obchodného zákoníku (zákon č. 513/1991 Sb.), smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na
požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje

poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

Predmetom zmluvy bol spotrebiteľský úver. Ten je upravený zákonom č. 321/2001 Sb. o některých
podmínkách zjednávaní spotřebitelského úvěru (ďalej len „ZoSU“).

Podľa § 4 ods. 1 ZoSU smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí být uzavřena písemně.
Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel.

Podľa § 4 ods. 2 písm. d) ZoSU smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí obsahovat také
stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny v § 2 písm. a) bodech 1 až 5, budou-

li placeny spolu se spotřebitelským úvěrem; pokud jednotlivé platby nelze přesně stanovit, musí být
uveden způsob jejich výpočtu.

Podľa § 6 ZoSU nesplňuje-li smlouva o poskytnutí spotřebitelského úvěru náležitosti uvedené v § 4,
pokládá se spotřebitelský úvěr za úvěr úročený ve výši diskontní sazby platné v době uzavření smlouvy,

ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, uveřejněné pro příslušné období Českou národní bankou;
ujednání o jiných platbách na spotřebitelský úvěr se stávají neplatnými, to vše s účinností ode dne, kdy
spotřebitel tuto skutečnost uplatní u věřitele.Podľa § 544 ods. 2 Občanského zákonníku, smluvní pokutu lze sjednat jen písemně a v ujednání musí
být určena výše pokuty nebo stanoven způsob jejího určení.

Podľa § 517 ods. 1 Občianského zákonníku, dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení.
Jestližejejnesplníanivdodatečnépřiměřenélhůtevěřitelemmuposkytnuté,mávěřitelprávoodsmlouvy
odstoupit;jde-lioplněnídělitelné,můžeseodstoupenívěřitelezatěchtopodmínektýkatijenjednotlivých
plnění.

Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákonníku, jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel
právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit
poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

Podľa § 1 nařízení vlády ČR č. 33/2010 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši reposazby
stanovené Českou národní bankou, pro poslední den kalendářního pololetí, které předchádzí

kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodu.

V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa §
157 ods. 2 O.s.p. (s uvedením čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov) považuje súd za
potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil

všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali
celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na
ich často neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo
sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym
poukazom na prílohy pripojené k návrhu. Na tento trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení

§ 132 ods. 2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že
opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy.
V danom prípade však ani z týchto príloh nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov. Podľa
názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (pojem použil
Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz

). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s
požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností
tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.

Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o

skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny

pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovanou uzavrel platnú písomnú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere so záväzkom žalobcu poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky, a záväzkom
žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité úroky (a poplatky), a ďalej

že jej určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaná ich nevrátila, prípadne nezaplatila
dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (a poplatky), a že zmluva obsahuje všetky obligatórne
obsahové náležitosti. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil, a žaloba, hocimá po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením o údajnom
dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by konkrétne odôvodňovali jeho jednotlivé položky.

Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010,
sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin
a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením
odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými
zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu

a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami
občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

Žalobca uplatnil právo na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ku ktorým pripočítal aj úroky
a rôzne poplatky, vo vzťahu k požadovaným úrokom (a poplatkom) prirátaným k istine však neuviedol
všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré by ich odôvodňovali, a tieto zo žaloby a príloh (z

predložených dôkazov) napokon nevyplývajú ani nepriamo. Celá argumentácia k nim je v podstate
založená len na dôvere v ich strohé vyčíslenie v tzv. výpise z účtu vypracovanom žalobcom. Obdobný
postupbolsícevminulostiniekedymožnývzmyslebývalého(dnesužneplatného)zneniaust.§172ods.
1 O.s.p. (v znení účinnom do r. 2003), ak sa právo opieralo o tzv. výpis z kníh tuzemského peňažného
ústavu (zrejme ako relikt bývalého štátneho vlastníctva, kontroly a z toho a priori predpokladanej

správnosti účtovania všetkých peňažných ústavov), a aj to iba pri vydávaní platobných rozkazov
(procesne bez osobitného skúmania a dokazovania). V súdnom konaní v súčasnosti, s rovnocenným
postavením sporových strán, osobitne v prípadoch ex offo kontroly nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, však nemožno nekriticky akceptovať
a vychádzať iba z jednostranných nepreskúmateľných vyčíslení sporovej strany (dodávateľa) bez

posúdenia práva. Z tvrdených (a preukazovaných) skutočností musí právo vyplývať. Nemožno súhlasiť s
názorom žalobcu, že evidovanie pohľadávky v uvedenom výpise z účtu je snáď akousi verejnou listinou,
a tento výpis potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému. Podľa § 134 O.s.p.
iba listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci,
ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo

vyhlásenieorgánu,ktorýlistinuvydal,aakniejedokázanýopak,ipravdivosťtoho,čosavnichosvedčuje
alebo potvrdzuje.

Vo vzťahu k požadovanej sume úrokov (a poplatkov) žalobca neuviedol (ani nepriamo v prílohách)
všetky rozhodujúce skutočnosti umožňujúce ich určenie, prípadne overenie ich výpočtu. Pri uplatnení

vyčíslených (kapitalizovaných) úrokov sú takými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú ich uplatnenie
(nárok), vychádzajúc z ich podstaty, nesporne najmä uvedenie výšky úrokovej sadzby s poukazom na
konkrétne skutočnosti, ktorú ju odôvodňujú, a presné uvedenie jednotlivých súm - z ktorých sa uplatňuje,
s uvedením konkrétnych období - za ktoré sa pri týchto sumách uplatňuje, spolu s ich skutkovým
odôvodnením. Vznik jednotlivých dlžných súm, resp. čiastok v nich zahrnutých, však v danom prípade

z tvrdení žalobcu nemožno identifikovať, a teda ani posúdiť. Z návrhu nevyplýva spôsob uplatňovania
úrokovej sadzby s uvedením úročených súm a období s jej skutkovým odôvodnením pri výpočte úroku.
Rovnako tak k zaúčtovaným poplatkom (za upomienky a odoslanie upomienky) zo žaloby nevyplývajú
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali a preukazovali ich oprávnenosť a výšku (na základe čoho,
kedy a v akej výške ich žalobca reálne vynaložil).

V návrhovom (sporovom) konaní je pritom zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť
všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a ani
oprávnený vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto
len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených

skutočností právo na úroky a poplatky nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno mu priznať
súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

Okrem toho paušálne poplatky za upomienky a ich zaslanie majú podľa svojho obsahu nepochybne
povahu zmluvnej pokuty, a k tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného

súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn. I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania
o zmluvnej pokute (argumentum a minori ad maius tým skôr aj o predmete hlavného záväzku
resp. o podstatných náležitostiach zmluvy - súvisiacich platbách, pozn. súdu) v zásade nemôžu byť
súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorúspotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi,
ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu
ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v

oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického
a vysvetľujúceho charakteru), keďže s týmito informáciami musí byť spotrebiteľ oboznámený už pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo
brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis mutandis aj nález ÚS ČR citovaný vyššie). Okrem

toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani
neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou
zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá
ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné
podmienky), by sa mala preto stanoviť písomne a konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak,

aby bolo zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba hľadať a vykladať na inom mieste
(napr. v obchodných podmienkach).

V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o úvere ako dvojstranného
právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok napísaná

drobným písmom s prípadným súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných
náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd
zdôrazňuje,ževprípadekonfliktuzáujmovspotrebiteľaajehozmluvnéhopartnerajepotrebnéposkytnúť
vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je
potrebné posúdiť aj úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v

neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa
podmienky, ktoré sú podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak
učiní, spreneverí sa princípu dôvery, a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu pre
rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

A napokon, vzhľadom na účtované poplatky za upomienky a za odoslanie upomienky, s poukazom na
to, že podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť uzatvorená písomne, je zrejmé,
že predložená zmluva, na ktorú spotrebiteľ pripojil svoj podpis (§ 40 ods. 3 OZ), neobsahuje náležitosť
podľa § 4 ods. 2 písm. d) ZoSU (stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny v §
2 písm. a) bodech 1 až 5), a v zmysle ust. § 6 ZoSU dojednania o iných platbách (okrem úročenia

úveru vo výške diskontnej sadzby platnej v dobe uzatvorenia zmluvy) sú neplatné, a preto ich veriteľ od
spotrebiteľe nemôže ani požadovať.

Okrem toho, ak je predmetom konania vrátenie poskytnutých peňažných - podľa tvrdení žalobcu
žalobou uplatnená čiastka (istina pohľadávky) je súčtom nesplateného zostatku úveru, riadnych úrokov

z úveru a prípadne poplatkov podľa zmluvy a sadzobníka poplatkov - a istinu s príslušenstvom mala
žalovaná splácať v mesačných splátkach vo výške 1.334,- CZK splatných ku 15. dňu každého mesiaca
odo dňa 18.11.2008 (v ktorej „boli zahrnuté splátky istiny, splátky dohodnutého úroku za poskytnutie
úveru a poplatky za vedenie úveru“), splátky istiny zahrnuté v týchto splátkach (ktoré žalobca nijako
nešpecifikoval) splatné viac ako 3 roky pred podaním žaloby sú už aj premlčané, a nemožno ich

žalobcovi priznať.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, teda jednak pre neunesenie bremena tvrdenia ohľadom
skutočností odôvodňujúcich konkrétne vyúčtované úroky a iné poplatky, ako aj s poukazom na absenciu
obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy, s ktorými zákon spája neplatnosť dojednaní o iných

platbách, má žalobca z titulu pohľadávok z úverovej zmluvy postúpených mu podľa § 524 OZ od jeho
právneho predchodcu nárok iba na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. Keďže žalovaná
celkovo vyčerpala z úveru sumu (istinu) 60.000,- CZK a uhradila 45.083,- CZK, súd ju zaviazal na
vrátenie zostávajúcej časti poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 14.917,- CZK spolu. Keďžežalobca žalovanú vyzval na vrátenie peňažných prostriedkov, a žalovaná je v omeškaní s ich vrátením,
súd jej v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 1 nařízení vlády ČR č. 33/2010 Sb. uložil
povinnosťnaichzaplateniespolusúrokmizomeškaniavovýške7,75%ročnezdlžnejsumyuplatnenými

v súlade so zákonom odo dňa nasledujúceho po lehote na úhradu uvedenej vo výzve žalobcu k splateniu
úveru, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov
v konaní, keď v prevyšujúcej časti bola v konaní úspešná žalovaná a mala by tak nárok na náhradu

pomernej časti trov konania, keďže si však ich náhradu neuplatnila a žiadne trovy jej ani nevznikli,
a pomerne neúspešnejší žalobca na ich náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal
žiadnemu z nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.