Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/599/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614219525
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614219525.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 36 613
843 proti žalovanému U. V., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom K. XX, XXX XX I. V., o zaplatenie

1.797,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
9C/100/2015-266 zo dňa 26. augusta 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 26.
augusta 2015 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti zaplatiť 1.797,43 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z 1.338,06 Eur od 22. 11. 2015 do zaplatenia
žalovanému (prvý výrok) a rozhodol, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania voči žalobcovi
(druhý výrok).
Okresný súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že právny predchodca žalobcu X., a. s., V.
a žalovaný uzatvorili dňa 22. 08. 2005 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexi
účtu k účtu číslo: XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „zmluva“) v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou sú

X. obchodné podmienky X., a. s. pre depozitné produkty v znení ich dodatkov. V zmysle Všeobecných
obchodných podmienok právny predchodca žalobcu žalovanému zriadil na účte povolené prečerpanie
(tzv. kontokorentný úver), ktorého podmienky čerpania, účel, spôsob, výška a termíny splácania,
zabezpečenie, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli upravené vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Žalovaný požiadal o poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 29.000,- Sk žiadosťou
zo dňa 30. 03. 2005. X., a. s., potvrdila poskytnutie kontokorentného úveru v tejto výške dňa 30. 03.

2005 a oznámením o nastavení kontokorentného úveru s počiatočným dátumom dňa 31. 03. 2005. Dňa
07. 07. 2006 žalovaný požiadal o navýšenie kontokorentného úveru - I. na 33.000,- Sk (1.095,- Eur).
Potvrdením o poskytnutí I. zo 07. 07. 2006 v tejto výške a oznámením o nastavení kontokorentného
úveru s počiatočným dátumom 08. 07. 2006 X., a. s. oznámila nastavenie úveru v tejto výške. Napokon
žalovaný požiadal žiadosťou 19. 03. 2007 o zníženie kontokorentného úveru na 25.000,- Sk (830,-
Eur) čo banka potvrdila potvrdením zo dňa 19. 03. 2007 a oznámením o nastavení kontokorentného

úveru s počiatočným dátumom 20. 03. 2007. Žalovaný sa dostal sa do nepovoleného prečerpania na
účte. Istina bola vyčíslená sumou 1.338,06 Eur a debetný úrok podľa účtovných kníh X., a. s., 459,37
Eur. Dňa 20. 12. 2010 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na nepovolený debet, ktorý
vznikol na jeho účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 17,21 Eur a druhou upomienkou dňa 19. 10.
2011 na nezaplatený nepovolený debet vo výške 59,26 Eur. Banka súčasne upozornila žalovaného
na svoje právo vypovedať zmluvu o bežnom účte. Podľa písomného podania z 18. 11. 2011 právny

predchodca žalobcu oznámil žalovanému na bežnom účte žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX evidoval
nepovolený debet vo výške 1.357,73 Eur. Týmto podaním X., a. s., vyhlásila záväzok za okamžitesplatný a vypovedala dodatok k zmluve o bežnom účte o poskytnutí kontokorentného úveru a zrušila
limit prečerpania prostriedkov na účte k 18. 11. 2011. Toto podanie zo dňa 18. 11. 2011 žalovaný prevzal
dňa 07. 12. 2011. Podľa bodu 55. Všeobecných obchodných podmienok X., a. s., (ďalej len VOP)

v prípade vzniku nepovoleného prečerpania zašle banka majiteľovi účtu upomienku s požiadavkou o
vyrovnanie prekročenia debetu do 15 dní po jej obdržaní. Ak majiteľ účtu prekročenie nevyrovná v
uvedenej lehote, X., a. s. vyhlási okamžitú splatnosť celej pohľadávky, vrátane príslušenstva. Zmluvné
strany sa dohodli, že sú kedykoľvek oprávnené zmluvu písomne vypovedať. Zmluva zaniká dňom
nasledujúcim po doručení výpovede. V prípade, že zmluvu vypovedá banka, výpoveď odošle majiteľovi

účtu doporučene (bod 36 VOP). Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal okresný súd v súlade s § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 05. 2015.
Okresný súd konštatoval, že zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa
22. 08. 2005 je podľa § 497 a § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka absolútny obchod a s poukazom
na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, preto s poukazom na § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01. 05. 2014 ex offo skúmal premlčanie nároku, ktoré

namietal aj žalovaný. Okresný súd mal preukázané, že ide o tzv. „formulárovú zmluvu“, ktorej predtlač
mal právny predchodca žalobcu pripravenú a do nej boli dopisované konkrétne údaje, týkajúce sa toho-
ktorého žiadateľa o úver. Také boli aj Všeobecné obchodné podmienky, tvoriace súčasť zmluvy zo dňa
22. 08. 2005. Súd prvej inštancie ustálil, že pri existencii duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov v
Obchodnom zákonníku aj v Občianskom zákonníku sa na vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv

aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorého ustanovenie § 48 ods. 2 je potrebné aplikovať
v prípade odstúpenia od zmluvy. Za odstúpenie od dodatkov k zmluve o bežnom účte okresný súd
považoval písomné podanie zo dňa 18. 11. 2011 právneho predchodcu žalobcu (žalovanému doručené
07. 12. 2011), ktorým vypovedal dodatok k zmluve o bežnom účte o poskytnutí kontokorentného úveru
a zrušil limit prečerpania prostriedkov na účte ku dňu 18. 11. 2011. K tomuto dňu došlo k zrušeniu

uvedených dodatkov, s poukazom na § 48 Občianskeho zákonníka od počiatku, čím zanikli práva a
povinnosti zo zmluvy a vznikli práva a povinnosti z porušenia práva, a to bezdôvodné obohatenie,
prípadne náhrada škody. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v subjektívnej
dvojročnej a objektívnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Subjektívna
dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť 08. 12. 2011 a uplynula

08. 12. 2013. Žaloba bola podaná právnym predchodcom žalobcu X., a. s., V., dňa 10. 04. 2014, teda
po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.
Rozhodnutie o náhrade trov konania okresný súd odôvodnil úspechom žalovaného v konaní s poukazom
na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a tým, že žalovaný návrh na
prisúdenie náhrady trov konania nepodal.

2. Proti rozsudku okresnému súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietol nesprávne
právne posúdenie veci.
Písomnépodaniezodňa18.11.2011jepodľažalobcuvýpoveďou,nieodstúpenímodzmluvysúčinkami
ex tunc. Vypovedaním zmluvy sa stal celý záväzok žalovaného splatným ku dňu doručenia písomného

podania z 18. 11. 2011 žalovanému, teda ku dňu 07. 12. 2011. Dňom nasledujúcim po márnom uplynutí
trojdňovej lehoty na zaplatenie záväzku začala plynúť premlčacia doba (od 11. 12. 2011), ktorá ku dňu
podania žaloby 10. 04. 2014 neuplynula.
Odvolateľ zdôraznil, že úverová zmluva je absolútnym obchodom, na právne posúdenie ktorého
je potrebné použiť úpravu Obchodného zákonníka bez ohľadu na jeho spotrebiteľský charakter s

poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo 3/2011 z 28. 04. 2011 a 6MCdo 4/2012 z 27. 03. 2013.
Podľa právnej úpravy Obchodného zákonníka aj pri odstúpení od úverovej zmluvy dochádza k zániku
záväzku ex nunc, pričom premlčacia doba pre práva, ktoré vznikajú v dôsledku odstúpenia od zmluvy,
plynie odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil. Ak by postupca od úverovej zmluvy odstúpil (čo
sa nestalo), nemohol by byť nárok žalobcu posudzovaný z titulu bezdôvodného obohatenia a na jeho

premlčanie by sa vzťahoval § 394 ods. 1 v spojení s § 397 Obchodného zákonníka.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, prípadne zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že právny predchodca žalobcu jednostranným
právnym úkonom doručeným žalovanému 07. 12. 2011 platne odstúpil od zmluvy o pôžičke, kedy
začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula 08. 12. 2013. Týmto právnym úkonom
právny predchodca žalobcu prejavil vôľu ukončiť zmluvný vzťah. Možnosť výpovede zmluvy je v § 582Občianskeho zákonníka upravená len v prípade zmluvy uzatvorenej len na dobu neurčitú, a to v lehote 3
mesiacovkukoncukalendárnehoroka,akzozákonaalebozozmluvynevyplývaspôsobjejvýpovede,čo
sa v danom prípade s poukazom na § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka nestalo. Žalobca s poukazom

na § 48 v spojení s § 457 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka podal žalobu dňa 10. 04. 2014
oneskorene.
Podľa názoru žalobcu je aj v zmysle uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. 06. 2013 na
spotrebiteľský úverový vzťah potrebné aplikovať Občiansky zákonník, aj s poukazom na rozhodnutia NS
SR sp. zn. 3MCdop 14/2014 a 3MCdo 12/2014 a ustanovenia komunitárneho práva. Navrhol potvrdenie

rozsudku súdu prvej inštancie uplatniac si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného tak, že medzi postupcom a žalovaným vznikol
obchodnozáväzkový právny vzťah, ktorým bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie na účte.
Podaním zo dňa 18. 11. 2011 žalobca zmluvu vypovedal s poukazom na § 710 a § 715 ods. 2
Obchodného zákonníka, čo súd nesprávne posúdil ako výpoveď zmluvy s účinkami odstúpenia, ku

ktorému nedošlo.

5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods.

2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 CSP
a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej
aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje však procesný účinok odvolaní
podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP).

6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) v spojení so závislým výrokom o trovách konania (§ 379 písm.
a) CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie

je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP). Dokazovanie, ktoré je potrebné vykonať, presahuje rámec
odvolacieho konania (konanie na odvolacom súde, ktorý rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiam súdu
prvej inštancie, nemá nahrádzať konanie na súde prvej inštancie).

7. S poukazom na § 391 ods. 3 CSP v spojení s § 391 ods. 2 CSP odvolací súd uvádza nasledovné:
Právny vzťah strán sporu či už z titulu zmluvy o bežnom účte zo dňa 22. 08. 2005, alebo z titulu
kontokorentného úveru je ako absolútny obchod obchodno-právny, ale dochádza aj k jeho spravovaniu
ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch číslo 258/2001 Z. z., účinného v čase vzniku
zmluvného vzťahu (22. 08. 2005), a to s poukazom na prechodné a záverečné ustanovenia § 25 ods. 1

neskoršej právnej úpravy zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení. Spotrebiteľský charakter zmluvného
vzťahu je daný tým, že žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože úver
nebol použitý na výkon jeho zamestnania, povolania ani podnikania. Dualistický systém záväzkového
práva na Slovensku je určitou anomáliou medzi právnymi poriadkami, avšak niet rozumného dôvodu
na skonštatovanie, že na právny úkon má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia (viď rozhodnutie NS sp. zn. 5MCdo 20/2009). V prípade dualistickej
právnej úpravy súkromného práva sa na spotrebiteľský právny vzťah nepoužije Obchodný zákonník,
ak by sa aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky postavenie spotrebiteľa zhoršilo oproti právnej
úprave občianskoprávnej. Od 01. 01. 2008 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 veta prvá

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom“, pričom v zmysle prechodného ustanovenia § 879j
„Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú

podľa doterajších predpisov". Medzičasom je súd od 01. 05. 2014 ako orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy povinný ex offo aplikovať ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa,
teda prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniťalebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

8. Okresný súd zamietol žalobu z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú počítal odo dňa 08. 12. 2011 do dňa 08. 12. 2013, keď na
súde bol nárok uplatnený žalobou dňa 10. 04. 2014. Odvolateľ však tvrdil, že celý záväzok žalovaného
zo zmluvy sa stal splatným ku dňu 07. 12. 2011 a premlčacia doba začala plynúť márnym uplynutím
trojdňovej lehoty na splnenie záväzku, t. j. 11. 12. 2011 a ku dňu podania žaloby 10. 04. 2014 neuplynula.

9. S poukazom na § 52 ods. 2 vetu prvú Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) odvolací súd aj
vzhľadom na vývoj právnej úpravy, ku ktorému došlo v čase od vydania rozsudku súdu prvej inštancie
konštatuje, že v prípade premlčania práva je potrebné aplikovať na právny vzťah právnu úpravu, ktorá je
pre spotrebiteľa priaznivejšia. Z hľadiska dĺžky trvania premlčacej doby je priaznivejšou právnou úpravou
právnaúpravaObčianskehozákonníka.Súdprvejinštancieposúdiacpísomnosťzodňa18.11.2011ako

odstúpenie od zmluvy s následkami podľa § 48 OZ dospel k záveru, že u žalovaného došlo k premlčaniu
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe dňom 08. 12.
2013. Odvolateľ namietol správnosť takéhoto právneho názoru tvrdiac, že od zmluvy neodstúpil, ale ju
vypovedal.

10. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

11. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

12. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom, ktorého dôsledkom je zánik zmluvného
vzťahu, ktorý však nemusí znamenať zánik vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Odstúpenie
od zmluvy je možné iba vtedy, ak takúto možnosť predpokladá zákon alebo ak sa na odstúpení od
zmluvy zmluvné strany dohodli. Okresný súd konštatuje v napadnutom rozsudku, že považoval písomné

podanie z 18. 11. 2011 za odstúpenie od dodatkov k zmluve o bežnom účte, avšak nezdôvodnil, z ktorých
dôkazov k takémuto právnemu záveru dospel, či sa zmluvné strany na odstúpení od zmluvy dohodli
alebo takáto možnosť vyplýva priamo zo zákona. Účinkom odstúpenia od zmluvy je zánik zmluvy s
účinkami ex tunc (od začiatku) a dôsledkom je povinnosť zmluvných strán navzájom sa vyporiadať podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení. Nie je rozhodujúce, či písomné dojednanie účastníkov o možnosti

odstúpenia je obsiahnuté priamo v zmluve alebo v rámci iného dojednania, prípadne samostatnej
dohode, podstatné je to, či prejav vôle oboch účastníkov (písomný) smeroval k zjednaniu možnosti zrušiť
zmluvu.

13. Vypovedať v zmysle § 582 OZ možno zmluvu dojednanú na neurčitú dobu, ktorej predmetom je

záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť
určitú činnosť. Ide teda o jednostranný právny úkon, ktorým zaniká zmluvný vzťah uplynutím dohodnutej
alebo zákonom stanovenej doby (výpovedná doba), teda nie od počiatku ako v prípade odstúpenia.

14. Od zániku zmluvy odstúpením, alebo výpoveďou je potrebné rozlišovať mimoriadnu splatnosť úveru,

ktorá je vo všeobecnosti zakotvená v § 563 OZ, v prípade spotrebiteľských zmlúv v § 53 ods. 9 (v
minulosti ods. 8) OZ.

15. Okresný súd v dôvodoch rozsudku odkazuje na bod 55 Všeobecných obchodných podmienok
X., a. s., podľa ktorého ak majiteľ účtu nevyrovná prekročenie doby debetu do 15 dní po obdržaní

upomienky, X., a. s. vyhlási okamžitú splatnosť celej pohľadávky vrátanie príslušenstva. Zmluvné strany
sa dohodli, že sú kedykoľvek oprávnené zmluvu písomne vypovedať. Zmluva zaniká dňom nasledujúcim
po doručení výpovede.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, po výsluchu strán sporu, najmä žalovaného a po vyhodnotení

dôkazov sa okresný súd vysporiada s argumentáciou obidvoch strán sporu a ustáli, či písomnosť zo
dňa 18. 11. 2011 je odstúpením žalobcu od zmluvy o revolvingovom úvere, vyhlásením jeho mimoriadnej
splatnosti alebo výpoveďou zmluvy, čo má vplyv nielen na určenie počiatku plynutia premlčacej doby,
ale aj jej dĺžky. Ak okresný súd dospeje k záveru, že uvedená písomnosť je odstúpením od zmluvy,potom odôvodní počiatok plynutia subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného
obohatenia. V napadnutom rozsudku okresný súd len konštatuje, že dňom 08. 12. 2011 začala plynúť
subjektívna premlčacia doba v rozsahu dvoch rokov bez toho, aby bolo zrejmé naplnenie podmienok

pre počiatok jej plynutia (vznik bezdôvodného obohatenia a vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a o tom, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil).

17. Ak okresný súd zistí, že uvedená písomnosť bola výpoveďou, posúdi jej účinky na trvanie zmluvného
vzťahu strán sporu v zmysle teoretických východísk uvedených v odseku 13 tohto uznesenia a ustáli

počiatok aj koniec premlčacej doby.

18. Ak okresný súd ustáli, že uvedenou písomnosťou právny predchodca žalobcu využil oprávnenie
veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, potom odvolací súd poukazuje aj na potrebu vysporiadať
sa s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka.

19. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa
§ 396 ods. 3 CSP.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).