Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615208627
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615208627.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v exekučnej veci
oprávneného Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890,
proti povinnému B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X. XX, XXX XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská

Sobota, pod sp. zn. EX XXXX/XXXX, o vymoženie 2.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 11Er/487/2015-29 zo dňa 28.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“ alebo len „EP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je
v posudzovanom prípade rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu a pri posudzovaní
rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v obchodných podmienkach, dospel k záveru, že toto ustanovenie
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi právneho vzťahu; rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná; právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie je založená na neexistujúcom

a absolútne neplatnom právnom úkone a exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom

2.Protiuzneseniuokresnéhosúdupodaloprávnenývzákonnejlehoteodvolanie.Exekučnýsúdprekročil
zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia, a to skúmaním iných listín, ako pripúšťa
výslovné znenie zákona § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je oprávnený skúmať a vykonať ako
dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul; nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny napr. zmluvu o úvere, ktorá
obsahuje rozhodcovskú doložku; z rozhodnutia nemožno zistiť, ako súd dospel k uvedeným záverom.
Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd, konajúci o
opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Zákonodarca predpokladá plnú kontrolnú
jurisdikciu pre rozhodcu, postupujúceho podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“)

a redukovanú kontrolnú jurisdikciu pre súd, konajúci o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe
žaloby. Zákonodarca pamätal na procesnú situáciu, v ktorej bude exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a expressis verbis určil rozsah oprávnenia exekučného súdu ustanovením § 45 ods. 1 ZoRK.
Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1,2
ZoRK a tým čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už

nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky,
ako právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav,nanovo vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka veci rozhodnutej (res iudicata)
bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať

právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku a
musí sa obmedziť len na také dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov a nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Svojím postupom
exekučný súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa
k vykonávaným dôkazom a skutkovému stavu. Preto žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté

uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovie
alternatívne, aby uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Odvolanie oprávneného bolo doručené súdu prvej inštancie za účinnosti zákona č.99/1963 Zb.

Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejvtextelen„O.s.p.“),ktorýbolkudňu01.07.2016zrušenýzákonom
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“). Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p.,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v súlade s ustanoveniami § 379, § 380 a § 385
ods.1 C.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne

správne potvrdil.

6. Podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie. V plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi a dôvodmi jeho uznesenia a v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. na ne v celom

rozsahu poukazuje. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval
správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach považuje aj odvolací súd v celom rozsahu za
správny. Z dôvodu, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami oprávneného, uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného

súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8. Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým

je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na
základe zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalobcom (oprávnený) a žalovaným (povinným). Súd prvej
inštancie vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti,
že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neexistujúcom
a absolútne neplatnom právnom úkone. Pokiaľ odvolateľ namietal, že exekučný súd prekročil rámec

svojej preskúmavacej činnosti, odvolací súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok - zdôrazňuje, že súd nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje
splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých poverí exekútora vykonaním
exekúcie, ale počas celého konania je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná

v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré
má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s
právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk, zakotvených v príslušných právnych predpisoch, ide orozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v
súlade s názorom, vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie
sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012). Či ide o

rozhodnutie formálne vykonateľné, sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu, upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a
presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať, sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka

konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení
okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu, vyjadreným aj
v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, nielen v § 44 ods. 2 (ÚS SR sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 z
23.11.2011, rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27.01.1997, publikované v Zbierke stanovísk

a rozhodnutí pod č. R 58/1997). Postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu, exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský
rozsudok je vykonateľný exekučný titul, a teda či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.

9. Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa
§ 37 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZoRK“), má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu
(§ 35 ZoRK). Súčasne ale s týmto tvrdením je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd má povinnosť
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy

(doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie, bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc. V danej veci bol preto plne opodstatnený
a zákonom podložený postup exekučného súdu, pričom okresný súd správne zistil, že rozhodcovská
doložka,ktoráboladohodnutávobchodnýchpodmienkachakosúčastizmluvy,uzavretejmedziprávnym
predchodcom oprávneného a povinným, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, ako to vyplýva z §53 ods. 1, prvá veta zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“). Súd prvej inštancie sa správne zaoberal
preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka, začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy,
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ);

ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, pokiaľ uprednostňuje veriteľa pred spotrebiteľom
(§ 53 ods. 5 OZ), a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (§41 ods. 2
EP); rozhodcovská doložka preferuje riešenie sporu výlučne rozhodcovským súdom a spotrebiteľovi
nedáva žiadnu možnosť dohodnúť si s veriteľom osobu alebo orgán, ktorý rozhodne ich prípadný spor
zo spotrebiteľskej zmluvy. Navyše, rozhodcovskú doložku, ktorá nebola so spotrebiteľom dohodnutá

individuálne, je potrebné považovať za neprijateľnú bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi výpočtom
neprijateľných zmluvných podmienok, obsiahnutých v exemplifikatívnom výpočte neprijateľných
zmluvných podmienok, obsiahnutých v § 53 ods. 4 OZ. Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako
celokbolvydanývrozporesozákonomanemôžebyťspôsobilýmexekučnýmtitulom,nazákladektorého

by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie
domáhať.

10. Pokiaľ oprávnený namietal, že postupom exekučného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom tým, že sa nemohol vyjadriť k zisteniam exekučného súdu a k porušeniu jeho práva podľa

čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 E Cdo 232/2013 zo dňa 30.09.2014, podľa ktorého, ak by za porušenie
zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu, spočívajúci v
tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného neoboznámil tohto účastníka exekučného
konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v tejto zmluve,

potom za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie
alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento
nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým
zisteniam exekučného súdu, vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záveromz toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného
nedostatku inak než zrušením rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné
rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo

náklady účastníkov konania, ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo
základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

11. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).