Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616203160
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616203160.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpeného
advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo proti žalovanej F.
L., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. XXX, XXX XX K., o zaplatenie 26,- Eur s príslušenstvom
a zmluvnej pokuty 33,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
8C/67/2016-56 zo dňa 19. septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 19.
09. 2016 zamietol žalobu (prvý výrok), ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 26,- Eur, známeho
úroku 83,59 Eur, známeho úroku z omeškania 4,82 Eur, poplatku 117,70 Eur, poplatku za upomienku
10,- Eur, zmluvnej pokuty 33,- Eur, úroku 39,15 % ročne z 26,- Eur od 23. 02. 2016 do zaplatenia a úroku
z omeškania 5 % ročne z 26,- Eur od 23. 02. 2016 do zaplatenia s náhradou trov konania. Žalovanej
náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

Z dôvodov rozsudku prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili
dňa 21. 10. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 200,- Eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala vrátiť spolu s odplatou vo výške 117,70 Eur a úrokom 78,30 Eur, t. j. 39,15 % ročne. Celkovo
mala zaplatiť 396,- Eur do 21. 10. 2013. V ten istý deň 21. 10. 2013 sa zmluvné strany dohodli na
plnení úveru v 12 pravidelných mesačných splátkach po 33,- Eur, splatných k 20. kalendárnemu dňu
v mesiaci počnúc od 20. 11. 2013. Podľa tejto dohody je RPMN poskytnutého úveru vo výške 309,86
%. V bode 7 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa žalovaná v prípade, ak

neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej zmluvou zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu 33,- Eur
a za každú zaslanú upomienku 10,- Eur do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.
Okresný súd zmluvný vzťah strán sporu posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka
a zároveň ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej náležitosti sa spravujú § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 21. 10. 2013 (ďalej iba „ZoSÚ“) a dospel
k záveru, že neobsahuje hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov vypočítanú na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, preto je v zmysle § 11 ods. 1

písm. b) tejto právnej úpravy potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez
poplatkov. Okresný súd zdôraznil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená hodnota RPMN 98
% mala byť podľa tvrdenia žalobcu určená z istiny poskytnutého úveru 200,- Eur a z odplaty 117,70
Eur bez zohľadnenia povinnosti žalovanej zaplatiť aj úroky z úveru 78,30 Eur. Zákonnou povinnosťouje uviesť v zmluve všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, veriteľ
si preto nemôže vyberať, ktoré čiastkové nároky na úroky a poplatky do základu pre výpočet RPMN
zahrnie, a ktoré nie. RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 98 % nezodpovedá

povinnosti žalovanej zaplatiť za poskytnutie úveru okrem odplaty 117,70 Eur aj 78,30 Eur, spolu 296,-
Eur, pri zohľadnení ktorých výška RPMN poskytnutého úveru predstavuje 309,86 %. Táto výška je
síce samostatne uvedená v dohode o plnení v splátkach, avšak zákonnou povinnosťou žalobcu je
uviesť správnu hodnotu RPMN priamo v zmluve. Úver je preto potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov, čo sa vzťahuje aj na povinnosť žalovanej zaplatiť poplatok za upomienku a zmluvnú pokutu

vo výške 33,- Eur.
Okresný súd ďalej dospel k záveru, že celková odplata za poskytnutie úveru pri jeho splatnosti v dobe
jedného roka 98 % ročne je neprimerane vysoká a odporuje nielen dobrým mravom, ale i zásadám
poctivého obchodného styku. Ak by nebol poskytnutý úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov,
potom je táto zmluva s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) absolútne neplatným
právnym úkonom, ktorému nemožno poskytnúť právnu ochranu s poukazom na § 265 Obchodného

zákonníka. Žalobca má potom právo len na vrátenie istiny poskytnutého úveru, ktorej výšku v spore
ničím nepreukázal. Jeho nároky uvedené v žalobe a preukazované listinnými dôkazmi nedali súdu prvej
inštancie dostatočný podklad pre ich priznanie, čo viedlo k zamietnutiu žaloby.
Rozhodnutie o náhrade trov konania zdôvodnil okresný súd ustanovením § 257 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a tým, že žalovanej v konaní trovy nevznikli.

2. Žalobca včas podané odvolanie odôvodnil tvrdením, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods.
1 písm. d), f), h) CSP nedostatočným odôvodnením rozsudku súdom prvej inštancie, ktorý na základe
vykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniamajknesprávnemuprávnemuposúdeniu
veci.

Odvolateľ zdôraznil, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená
na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dlžník sa zmluvou zaviazal k úhrade jednej splátky
vo výške 396,- Eur s termínom splatnosti dňa 20. 10. 2014, následne v ten istý deň požiadal o možnosť
splatenia dlhu a došlo k uzatvoreniu dohody o plnení v splátkach. Ročná percentuálna miera nákladov
je v zmluve o spotrebiteľskom úvere stanovená ako 98 %. Jej výpočet je správny a v súlade s platnými

právnymi predpismi. Aj jej výpočet uvedený ako 309,86 % v dohode o splátkach zodpovedá skutočnosti.
Na rozdiel od jednorazového splnenia dlhu v zmluve o spotrebiteľskom úvere pri plnení v splátkach
vzrastá aj RPMN. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú
výšku odplaty.
V ďalšej časti odvolania odvolateľ tvrdil, že úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu až do

doby vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov, preto je žaloba v časti uplatneného úroku 39,15 %
ročnedôvodná.Poplatok117,70Eurpredstavujeadministratívnenákladynavypracovanieauzatvorenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere so všetkou administratívou s tým spojenou. Nárok na zmluvnú pokutu
vo výške 33,- Eur vyplýva z bodu 7 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu ä§ 373 ods. 3 CSP) nevyužila.
4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach

odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) v spojení so závislým výrokom o trovách konania (§ 379 písm. a)
CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací
súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé,

odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie
a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami odvolateľa v odvolaní, odvolací súd dopĺňa ďalšie
dôvody.

5. Spotrebiteľský charakter záväzkovoprávneho vzťahu strán sporu založeného zmluvou č.

XXXXXXXXX zo dňa 21. 10. 2013 nebol sporným. Povinnosť podrobiť ex offo súdnemu prieskumu
zmluvné podmienky vyplýva z ustanovení komunitárneho práva, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ročnú percentuálnu mieru nákladov na účely zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného k 21. 10. 2013 definuje jeho § 2 písm. i) ako celkové náklady spotrebiteľa spojené sospotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa
§ 19. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona definuje
jeho § 2 písm. g) ako všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,

ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok. Dôležité je aj ustanovenie § 19 ods. 2 tejto právnej úpravy, podľa ktorého sa

na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom s výnimkou tam uvedenou. Odvolateľ nespochybnil záver okresného súdu o
tom, že v zmluve uvedená hodnota RPMN 98 % vychádza z istiny poskytnutého úveru 200,- Eur a z
odplaty 117,70 Eur bez zohľadnenia povinnosti zaplatiť úroky vo výške 78,30 Eur. Uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere preto skutočne nevychádza zo všetkých predpokladov použitých na výpočet
RPMN, a teda neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanú na základe údajov platných

v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Okresný súd správne aplikoval zákonnú fikciu o
tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. Na
doplnenie argumentácie odvolací súd udáva, že v zmluve chýba aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f)
uvedenej právnej úpravy, a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere predloženej súdu prvej inštancie (č. l.

27) sa zmluvné strany dohodli na dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne jeho konečnej
splatnosti dňom 20. 10. 2013, samotná zmluva však bola uzatvorená 21. 10. 2013, teda jeden deň
po dohodnutej dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, čo odporuje pravidlám logiky.
Skutočnosť, že 21. 10. 2013 sa zmluvné strany dohodli o plnení v splátkach je vo vzťahu k uvedeným
právnym záverom bez právneho významu. Touto dohodou mohlo dôjsť len k zmene jednotlivých riadne

dojednaných ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 21. 10. 2013. Ročná percentuálna miera
nákladov musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere vypočítaná na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie v čase jej ďalšej modifikácie.

6. Nakoľko je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi poplatok vo výške

117,70 Eur na administratívne náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy nepatrí. Navyše nie je
preukázaná výška týchto nákladov vo vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, najmä ak ide o formulárovú
zmluvu, ktorej uzatvoreniu predchádzalo vyplnenie tlačiva.

7. Odvolateľ správne poukazoval na to, že má v zmysle § 503 ods. 1,3 Obchodného zákonníka právo na

úrok za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Druhú vetu § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka však nemožno interpretovať bez spojitosti s prvou vetou jeho odseku 1, podľa ktorej záväzok
platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky zo splátky sú v
prípadeplneniavsplátkachsplatnévdeňsplatnostisplátky(§503ods.2 Obchodnéhozákonníka),aksa
všakmávrátiťzvyšokposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov,súsplatnéajúroky,ktorésahotýkajú(§503

ods. 1 tretia veta Obchodného zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že úrok z úveru, ako bolo niekoľkokrát
judikované, patrí len za požičanie peňazí, ku ktorému po zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Doba
splatnosti zmluvných úrokov sa zhoduje s dobou splatnosti úveru, čo znamená, že celková suma úrokov
musí byť zaplatená najneskôr zaplatením poslednej splátky úveru. Na tieto závery poukazujú aj viaceré
rozhodnutia odvolacích súdov, napr. rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/104/2012 z 31. 07.

2012 alebo sp. zn. 5Co/196/2016 zo dňa 28. 06. 2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
05. 10. 2016 sp. zn. 9Co/604/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. 11. 2016 sp. zn.
25Co/615/2015,rozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricizodňa12.05.2015sp.zn.16Co/322/2015,
alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. 06. 2015 sp. zn. 6Co/190/2014. Dôležité je poukázať aj
na judikatúru, konkrétne rozhodnutie NS SR publikované ako R 59/98, v zmysle ktorého veriteľovi patria

dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu.

8. V súvislosti s argumentáciou odvolateľa týkajúcou sa zmluvnej pokuty odvolací súd udáva, že závery
súdu prvej inštancie je potrebné analogicky aplikovať aj na tento zabezpečovací inštitút. Odvolateľ sám
uvádzal, že zmluvné strany sa na uhradení zmluvnej pokuty dohodli v bode 7 Všeobecných podmienok

poskytnutia spotrebiteľského úveru, preto nemožno hovoriť o individuálnom dojednaní zmluvnej pokuty
ani o jej dojednaní písomnou formou.9. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 za použitia § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní žalovanej trovy nevznikli.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).