Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616211467
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616211467.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore
žalobkyne I. N., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v W., C. č. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ N. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v R., S.. XXX/XX, a 2/ Y. Y., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
v W., N. C. - C. č. XX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o iné, o odvolaní

žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/199/2016-55 zo dňa 13.01.2017, ako súdu
prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o odmietnutí podania (druhý výrok) a vo výroku o trovách
konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva strán sporu k špecifikovaným nehnuteľnostiam zastavil (prvý výrok), podanie žalobkyne
o uloženie povinnosti žalovaným zaplatiť za vynaložené investície, náklady a iné zákonné povinnosti
k sporným nehnuteľnostiam odmietol (druhý výrok) a vyslovil, že „žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania“ (tretí výrok); v odôvodnení uznesenia uviedol, že podľa jeho zistenia medzi
totožnými stranami ako v prejednávanom spore prebieha na súde pod sp. zn. 9C/89/2013 ďalšie
konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXX vedenom pre k.ú. B. s totožným predmetom konania, ktoré začalo skôr ako konanie
v prejednávanom spore a nie je právoplatne skončené, preto konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam zastavil z dôvodu prekážky skôr začatého

konania (litispendencia) podľa § 159 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“); súčasne súd
prvej inštancie podľa § 129 ods. 3 C.s.p. odmietol podanie žalobkyne, ktorým sa proti žalovaným
domáhala vyporiadania investícií a iných nákladov vynaložených na predmetné nehnuteľnosti, pretože
napriek výzve na odstránenie vád žaloby uznesením zo dňa 06.12.2016 „neuviedla presnú sumu, ktorej
zaplatenia sa domáha a neozrejmila predmet konania“, keď „ide o také vady konania, pre ktoré súd
nemôže vo veci konať“; súd prvej inštancie nepriznal žalovaným nárok na náhradu trov konania podľa

§ 255 C.s.p. v spojení s § 262 C.s.p., pretože im žiadne trovy nevznikli.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa včas odvolanie zo dňa 02.02.2017 (č.l. 69-74
spisu). Nesúhlasila s uznesením súdu prvej inštancie a navrhla jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie
konanie. Poukázala na to, že v prejednávanom spore sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v tzv. širšom zmysle, pretože sa proti žalovaným domáha

aj zaplatenia vynaložených investícií „od roku 1997 v odhadovanej výške 60.000,- €“, ktoré neboli
predmetom konania vedeného pod sp. zn. 9C/89/2013 a ktoré „spočívali najmä nie však výlučnevo výmene okien, strechy, vykonaní stavebných úprav, vybudovaní novej prípojky k inžinierskym
sieťam spolu s nevyhnutnými stavebnými úpravami a opravami nepodliehajúcimi udeleniu stavebného
povolenia“, pretože „prerobila komplet kanalizáciu, vodovod, elektriku, okná, betónové podlahy, stierky,

sadrokartóny, kúrenie, strechu, všetky oplotenia, okrasnú záhradu“ a tiež „znášala všetky náklady na
údržbu sporných nehnuteľností, plnila povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych
daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších
predpisov spočívajúce najmä v podaní daňového priznania k dani z nehnuteľnosti ako aj v úhrade
vyrubenej dane z nehnuteľnosti“; zdôraznila, že na vykonanie položkovitého znaleckého posudku

navrhla ustanoviť znalca, keď na základe výzvy súdu na doplnenie žaloby o uvedenie presnej výšky
investícií začala kontaktovať znalcov na podanie znaleckých posudkov a oslovila troch z nich, ktorí
však vzhľadom na vianočné sviatky budú schopní podať znalecké posudky v čase od troch do šiestich
mesiacov. Na základe uvedeného sa domáhala zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobkyne podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobkyne podľa § 380 ods. 1 C.s.p.
a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2
C.s.p. ako vecne správne potvrdil a vo výroku o odmietnutí podania (druhý výrok) podľa § 389 ods. 1

písm. d) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie; v súlade s ustanovením § 379 písm. a) C.s.p. odvolací súd ako závislý výrok zrušil aj
odvolaním osobitne nenapadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania (tretí výrok).

3.1 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

3.2 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

3.3 Podľa § 389 písm. d) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

3.4 Podľa § 379 písm. a) C.s.p., odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a obsah spisu v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie o podanom odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je

čiastočne dôvodné.

4.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobkyne o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k špecifikovaným nehnuteľnostiam z dôvodu nedostatku
procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť (§ 161 ods. 1 a 2 C.s.p.), t.j. z dôvodu prekážky skôr

začatého konania (tzv. litispendencie) podľa § 159 C.s.p. Konanie sa začína doručením žaloby alebo
doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu (§
156 C.s.p.). Vo všeobecnosti súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť, t.j. či sú splnené procesné podmienky (§ 161 ods. 1 C.s.p.). V zmysle
§ 159 C.s.p. začaté konanie bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie; prekážka

skôr začatého konania (litispendencia) patrí k procesným podmienkam konania, nedostatok ktorých
súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej; takýto nedostatok procesnej podmienky konania nemožno
odstrániť, preto súd po jeho zistení musí neskôr začaté konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho
zastaviť podľa § 159 druhá veta C.s.p. O prekážku skôr začatého konania (litispendenciu) ide vtedy,
keď v obidvoch konaniach ide o totožný spor, t.j. spor, ktorý sa týka (1) totožných strán, (2) totožného

predmetu konania a (3) totožných skutkových okolností, od ktorých sa odvodzuje uplatnený nárok; v
prípade nesplnenia ktoréhokoľvek z uvedených prvkov sa nejedná o prekážku skôr začatého konania
(litispendenciu); totožnosť strán je zachovaná aj v prípade ich rozdielneho procesného postavenia v
prebiehajúcich konaniach ako aj v prípade, keď v neskôr začatom konaní vystupujú právni nástupcoviastrán, ktoré sú alebo boli stranami skôr začatého konania; okamihom rozhodným pre posúdenie
prekážky skôr začatého konania (litispendencie) nie je stav v čase začatia konania, ale výlučne stav v
čase rozhodovania súdu v neskôr začatom konaní (§ 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. v spojení s § 234 ods. 2

C.s.p.), čo rovnako platí aj pre odvolací súd v prípade rozhodovania o podanom odvolaní proti uzneseniu
súdu prvej inštancie o zastavení konania z dôvodu prekážky skôr začatého konania (§ 378 ods. 1 C.s.p.).

4.2 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, pretože dospel k záveru, že konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn.

9C/89/2013 predstavuje vo vzťahu k prejednávanému sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prekážku skôr začatého konania (litispendenciu). Podľa obsahu
spisu konanie v prejednávanom spore začalo dňa 08.09.2016 doručením žaloby na súd; konanie v
spore vedenom pod sp. zn. 9C/89/2013 začalo dňa 10.09.2013; odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že medzi konaním v prejednávanom spore a skôr začatým konaním sp. zn.
9C/89/2013 existuje v časti uplatneného nároku o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k sporným nehnuteľnostiam vzťah totožnosti, t.j. že obidve konania sa týkajú totožných strán (žalobkyňa
a žalovaní 1/ a 2/), totožného predmetu konania (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedenom pre k.ú. B., t.j. pozemky parc. č. KNC XXX/X,
XXX/X, XXX/XX, XXX a stavby rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. KNC XXX/X a
hospodárska budova postavená na pozemku parc. č. KNC XXX/X) a totožných skutkových okolností,

od ktorých sa v nich odvodzuje uplatnený nárok (existencia podielového spoluvlastníctva strán k
nehnuteľnostiam); keďže konanie vedené pod sp. zn. 9C/89/2013 nie je podľa obsahu spisu právoplatne
skončené (v uvedenom konaní rozhodol súd vo veci samej rozsudkom č.k. 9C/89/2013-327 zo dňa
08.06.2016vzneníopravnéhouzneseniač.k.9C/89/2013-355zodňa10.08.2016,pričomprotirozsudku
bolo včas podané odvolanie), súd prvej inštancie správne konanie o žalobe žalobkyne o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zastavil v dôsledku neodstrániteľnej
prekážky skôr začatého konania podľa § 159 C.s.p. a odvolací súd výrok napadnutého uznesenia o
zastavení konania (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.3 Na druhej strane preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že na odmietnutie podania

žalobkyne (druhý výrok) neboli splnené zákonné podmienky. Odmietnutie podania, ktorým strana iniciuje
začatie konania na súde sa týka práva strany na prístup k súdu; splnenie zákonných podmienok na
odmietnutie podania je preto potrebné vždy hodnotiť z pohľadu, či sa odmietnutím podania neprimerane
nezasiahne do práva strany na prístup k súdu; splnenie zákonných podmienok na odmietnutie podania
je preto potrebné z tohto pohľadu vždy hodnotiť reštriktívne; výklad a aplikácia ustanovenia § 129

C.s.p. musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo strán na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie
Civilného sporového poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu; interpretáciou
a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného
podkladu; odvolací súd dospel k záveru, že aj keď žaloba žalobkyne o uloženie povinnosti žalovaným

nahradiť vynaložené investície a iné zákonné povinnosti do sporných nehnuteľnosti stále vykazuje
určité nedostatky, nejde o taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, t.j. nejedná sa
o prekážky pre akýkoľvek ďalší procesný postup súdu prvej inštancie; odvolací súd pri rozhodovaní
o podanom odvolaní vychádzal z názoru, že predmetné ustanovenia Civilného sporového poriadku
o obsahových náležitostiach žaloby (§ 131 a nasledujúce C.s.p.) je potrebné v zmysle článku 46

ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
vykladať tak, že tieto ustanovenia slúžia na umožnenie uplatnenia konkrétneho súkromnoprávneho
nároku na súde, t.j. výklad a aplikácia týchto ustanovení musí preto umožňovať tento účel a nie mu
neprimerane brániť; v tomto smere z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že splnenie obsahových náležitostí
žaloby je potrebné hodnotiť z hľadiska jej celého obsahu a nie len z navrhovaného výroku rozhodnutia

súdu vo veci samej (petit); z obsahu spisu je dostatočne zrejmé, že uznesením zo dňa 06.12.2016
vyzval súd prvej inštancie žalobkyňu okrem iného aj na uvedenie presnej sumy, ktorej zaplatenia sa
domáha a na základe akých skutkových okolností osobitne vo vzťahu ku každej tvrdenej investícii,
vynaloženému nákladu alebo inej zákonnej povinnosti; žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 27.12.2016
okrem iného uviedla, že sa domáha zaplatenia vynaložených finančných prostriedkov „v odhadovanej

výške 60.000,- €“ za „rozsiahlu renováciu sporných nehnuteľností, ktorá spočívala najmä nie však
výlučne vo výmene okien, strechy, vykonaní stavebných úprav, vybudovaní novej prípojky k inžinierskym
sieťam spolu s nevyhnutnými stavebnými úpravami a opravami nepodliehajúcimi udeleniu stavebného
povolenia a za znášanie nákladov na údržbu a hradenie vyrubenej dane z nehnuteľnosti“; žalobkyňasúčasne zdôraznila, že „navrhuje vykonať znalecké dokazovanie na stanovenie sumy, o ktorú bola
zvýšená hodnota sporných nehnuteľností vykonanou renováciou s tým, že ustanovenému znalcovi
predloží doklady preukazujúce vykonanú renováciu a výšku finančných prostriedkov vynaložených na jej

vykonanie“; následne napadnutým uznesením zo dňa 13.01.2017 súd prvej inštancie žalobu žalobkyne
v tejto časti odmietol s odôvodnením, že žalobkyňa „neuviedla presnú sumu, ktorej zaplatenia sa
domáha a neozrejmila predmet konania“, čo súd prvej inštancie považoval za taký nedostatok, pre ktorý
nemožno v konaní pokračovať; následne dňa 18.01.2017 doručila žalobkyňa súdu doklady o objednávke
na vyhotovenie troch znaleckých posudkov ohľadne vykonaných prác a vynaložených investíciách

do sporných nehnuteľností a dňa 02.02.2017 doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie odolanie proti
napadnutému uzneseniu; na základe uvedeného je podľa odvolacieho súdu na rozdiel od súdu prvej
inštancie zrejmé zaplatenia akej sumy sa žalobkyňa proti žalovaným domáha a aj na základe akých
skutkových okolností (na doplnenie iných náležitostí žaloby súd prvej inštancie žalobkyňu nevyzval);
okrem toho je zrejmé, že žalobkyňa nechala vyhotoviť znalecké posudky na stanovenie presnej
hodnoty vynaložených investícií, ktorej náhrady sa domáha; spor o investície do veci v podielovom

spoluvlastníctve je možné viesť aj samostatne popri spore o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva; odvolací súd dospel k záveru, že v dôsledku doplnenia žaloby písomným podaním
zo dňa 27.12.2016 odpadol dôvod na odmietnutie podania žalobkyne a žaloba v tejto časti netrpí
nedostatkami, ktoré by celkom zjavne bránili súdu prvej inštancie pokračovať v konaní, pretože v zmysle
§ 129 ods. 3 C.s.p. na splnenie podmienok pre odmietnutie podania musí ísť o taký nedostatok podania,

ktorý bráni akémukoľvek ďalšiemu postupu súdu v konaní, preto odvolací súd výrok napadnutého
uznesenia o odmietnutí podania (druhý výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. spolu so závislým
výrokom o trovách konania (tretí výrok) zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec v tomto rozsahu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V ďalšom konaní postupom podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku posúdi
súd žalobu žalobkyne podľa relevantných ustanovení hmotného práva. Od žalobkyne vyžiada podané
znalecké posudky. Vzhľadom na pluralitu strán na strane žalovaného bude nevyhnutné zistiť ako
žalobkyňa navrhuje, aby jej žalovaní plnili žalovanú sumu (spoločne, delene alebo jednotlivo).

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).