Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. máj 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/71/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010198
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5812010198.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov

senátu S.. D. P. a F.. G. L., v trestnej veci proti obžalovanému Y. S., pre zločin neodvedenia dane a
poistnéhopodľa§277ods.1,ods.4Trestnéhozákonaúčinnéhodo30.09.2012nahlavnompojednávaní
konanom dňa 09.05.2016 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S.. Y. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. - S. XXX/XX, slobodný, živnostník, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

vsnahevylákaťplneniezoštátnehorozpočtu,podalzaspoločnosťD..,s.r.o.,sosídlomE.námestieXXX,
J. XXX XX, IČO: 3665076, dňa 14. 12. 2007 na Daňovom úrade v J. daňové priznanie na daň z pridanej
hodnoty za III. štvrťrok 2007, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet dane vo výške 9.468.772,- Sk
(314.305,70 €), na podklade fiktívnych účtovných dokladov, a to faktúry č. FO-XX/XXXX od spoločností
LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,- Sk a faktúry č. XXXX/XXX od spoločnosti L. G., s.r.o., G. na
sumu 5.532.978,- Sk, ktorá bola následne nahradená faktúrou č. XXXXXXXX od spoločnosti Y. s.r.o.,
Y. na rovnakú sumu, hoci zdaniteľné plnenia deklarované v uvedených faktúrach sa neuskutočnili, čím

sa snažili od Slovenskej republiky - Daňového úradu J. protiprávne vylákať vrátenie dane z pridanej
hodnoty vo výške 314.305,70 € (9.468.772,-SK),

t e d a

neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť
sebe a inému neoprávnený prospech.

t ý m s p á c h a l

zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 4 Trestného zákona účinného do 30.09.2012.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona účinného do 30.09.2012, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod č. k. Pv 643/09-58 podal dňa 22.6.2012 tunajšiemu
súdu obžalobu na Y. S. pre zločin neodvedenia dane a poistného § 277 ods. 1, 4 Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. a/
Trestného poriadku vyhlásenie, že je nevinný. Po zákonnom poučení poprel fiktívnosť faktúr označených
v obžalobe. K faktúre č. P. od spoločností X. Y., s.r.o., Košice na sumu 59.500.000,- Sk okrem toho, že
faktúra nie je fiktívna vypovedal, že pozemky, ktoré kúpil v X. boli od začiatku deklarované ako pozemky
stavebné. Z projektovej dokumentácie vyplynulo, že pozemky sú určené na zastavanie a tieto informácie

boli kľúčové, inak by ich nekupoval, jednalo sa o lukratívne pozemky. Z tohto dôvodu zaplatil firme LM -Y.,
s.r.o., H., províziu za sprostredkovanie kúpnej ceny. Ďalej uviedol, že tvrdenia ohľadom fiktívnosti faktúry
vystavenej LM-Y., s.r.o., H. sa nezakladajú na pravde, nakoľko prevod vlastníctva k týmto pozemkom
reálne prebehol o čom svedčí aj rozsiahla dokumentácia. O pozemkoch sa dozvedel od p. N. v roku
2007, ktorý mal uzavretú mandátnu zmluvu s vlastníkom p. Z.. V rovnakom čase ho kontaktovala p. F.,

konateľka LM- Y., s.r.o. H., že za províziu dokáže znížiť cenu pozemkov, provízia bola spol. LM - Y., s.r.o.
aj vyplatená. K faktúre L. uviedol, že ani v prípade akcie silážno-senážne žľaby X. sa nejedná o fiktívnu
fakturáciu, dielo silážno-senážne žľaby bolo riadne vykonané. V rokoch 2007, 2008 ho kontaktovala
spoločnosť K.-M., konkrétne p. K., že potrebuje vykryť časť prác na uvedenom diele a že nevie zohnať
kvalifikovanú silu. Keďže nemal svojich kmeňových zamestnancov, zháňal subdodávateľa alebo firmu,

ktorá by vedela práce uskutočniť. Tak prišiel na p. J. zamestnanca firmy L. G., s.r.o., ktorému predstavil
celý projekt a ktorý mu na jednom stretnutí priniesol faktúru od firmy L. G., s.r.o., faktúru nepodpísal,
pretožemubolopodozrivésprávaniep.J.,ktorýnezabezpečilstretnutiesmajiteľmifirmy L..Asiomesiac
potom začal hľadať ďalšieho subdodávateľa a oslovil firmu Y., s. r. o. Y.. Firme predstavil celý projekt aj
rozpočet a dohodli sa, že táto firma zákazku zrealizuje, dielo aj bolo zrealizované, potvrdil to aj p. N. na

daňovom úrade. Faktúra vystavená firmou L. ostala omylom v účtovníctve, bola však stornovaná.
K veci boli vypočutí svedkovia S. H., D. I., Z.. S. Y., S. X., ktorí k predmetu obžaloby neuviedli žiadne
podstatné skutočnosti, svojimi výpoveďami len potvrdili, že vlastnili pozemky v k. ú. I. X., ktoré predali
svedkovi F.. Z..

Svedok F.. Z. Z. vypovedal, že v priebehu rokov 2006 a 2007 na základe kúpnych zmlúv na seba
previedol vlastníctvo k pozemkom v k.ú. I. X.. Niekedy v auguste 2007 ho vyhľadal obžalovaný spolu so
svedkami G. a P., ktorí prejavili záujem o kúpu väčšej časti pozemkov v k.ú. I. X. pre poľského klienta.
Dňa 13.08.2007 uzavreli zmluvu o budúcej zmluve s účinnosťou do konca mesiaca august a následne
osobne vypracoval návrh kúpnej zmluvy, predmetom boli pozemky v k. ú. I. X. o rozlohe 105 884 m2

za kúpnu cenu 121 766 600 Sk, ktorú zaslal na pripomienkovanie obžalovanému do spoločnosti EM-
G.. Dňa 27.08.2007 došlo k podpisu kúpnej zmluvy v H. za účasti notára. Toho istého dňa sa vybavil
aj zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, všetky záležitosti vybavoval osobne. Rovnako
toho dňa mu boli na jeho účet pripísane peniaze vo výške uvedenej v kúpnej zmluve. S obžalovaným
a svedkami G. a P. sa stretli viackrát, chcel mať istotu, že oni traja nemajú nič spoločné s realitnou

kanceláriou, s ktorou mal uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu za účelom predaja pozemkov, všetci ho
ubezpečili, že konajú sami za seba a za týmto účelom mu vydali aj písomné prehlásenie. Kúpnu cenu
navrhol obžalovaný, navrhnutú kúpnu cenu akceptoval a zahrnul ju do návrhu zmluvy o budúcej zmluve.
K dohode o kúpnej cene došlo dňa 13.08.2007, kedy bola podpísaná zmluva o budúcej zmluve, ktorá
bola podpísaná u notára. Nevie nič o tom, že by niekto iný vstupoval do rokovaní ohľadom predaja a

kúpy predmetných pozemkov. Spoločnosť LM - Y., s.r.o., H. mu nič nehovorí, určite nekomunikoval s
touto firmou ohľadom dojednania zmluvných podmienok. X. F. a ani M. V. nepozná.

Svedkyňa N. Z. v podstate potvrdila výpoveď svedka F.. Z. Z. s tým, že predaj pozemkov zabezpečoval
jej manžel.

Svedok V. G. vypovedal, že spolu s obžalovaným sa dozvedeli, že je možnosť kúpiť pozemky v k. ú. I.
X. a svedok P. mal zasa informáciu, že pozemky chcú kúpiť nejakí poliaci. Spolu s obžalovaným tak
vybavovali kúpu pozemkov od p. Z.. Stretnutí ohľadom kúpy týchto pozemkov bolo veľa, niekedy bol
za svedkom Z. sám, niekedy za ním išiel obžalovaný. Kontakt na p. Z. dostali od pána N., ktorý robil s

realitami a tiež s nimi chodil za p. Z., ale nepamätá si, či bol na všetkých rokovaniach. Rokovania o cenepozemkov boli s p. Z. ťažké, cenu vybavoval p. N., v podstate to riešil obžalovaný. Rokovanie prebiehali
od apríla 2007, kúpa sa realizovala v auguste 2007. Do rokovaní o pozemkoch vstupovalo viacero ľudí,
firma LM-Y. sa nespomínala, hovorilo sa len o majiteľke spoločnosti. Prvýkrát sa názov firmy spomenul,

keď bolo treba vyplácať províziu vo výške viac ako 50 000 000 Sk. Podľa neho sa P. do tohto obchodu
angažoval z dôvodu, že mal dostať províziu z poľskej strany. S obžalovaným udržiava priateľské vzťahy,
pracoval aj vo firme Y.. V dobe, keď pracoval v spoločnosti Y. má vedomosť, že táto firma robila viac
veci pre EM - G., vrátane prác na silážno-senážnych žľaboch X., na tieto práce si obžalovaný objednal
spoločnosť Y.. Medzi obžalovaným a svedkom N., boli zo začiatku vzťahy normálne, až neskôr svedok

N. prestal vyplácať zamestnancov a celkovo sa začal správať čudne. Nemá vedomosť o tom, že by
obžalovaný bol spoločníkom firmy Y., jeho vzťahy k tejto firme boli len obchodno-pracovné.

Svedok Z. K., ako bývalý riaditeľ daňového úradu iba potvrdil, že má vedomosť o tom, že vo firme EM- G.,
s.r.o., bola vykonaná v roku 2008 daňová kontrola za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH. Na vykonaní predmetnej kontroly sa však aktívne nepodieľal.

Svedkyňa F.. D. I., zamestnanec daňového úradu, vypovedala, že ako kontrolórka dane z pridanej
hodnoty vykonávala kontrolu u daňového subjektu EM G., s.r.o. za príslušné obdobie za účelom
zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Spolupráca s konateľom daňového
subjektu bola miestami problémová, predložil neúplné daňové podklady, ktoré počas kontroly dopĺňal.

Podrobnejšie vypovedala k sporným faktúram, okrem iného aj k faktúre firmy L. č. XXXX/XXX založenej
v účtovníctve kontrolovaného daňového subjektu. V rámci daňovej kontroly bolo zaslané dožiadanie
na príslušný Daňový úrad v Bratislave, ktorý preveroval spoločnosť L. a bolo zistené, že faktúra
sa v daňovom účtovníctve subjektu L. nenachádza. Oprávnená osoba spoločnosti L. potvrdila, že
predmetná faktúra nebola vyhotovená ich spoločnosťou a tiež obchody uvedené na faktúre neboli

dodané, resp. zrealizované ich spoločnosťou. Predmetná faktúra č. XXXX/XXX bola k daňovej kontrole
predložená spolu s účtovníctvom firmy EM-G. s.r.o., pričom v postupne predkladaných účtovných
knihách s viacerými dátumami vyhotovenia, v niektorých bola táto faktúra zaúčtovaná a v niektorých
zaúčtovaná nebola, ale bola zasa zaúčtovaná faktúra od Y., s.r.o. Pre tieto rozpory v účtovných knihách
bol obžalovaný predvolaný aj na ústne pojednávanie, kde uviedol, že práce fakturované vo faktúre

vystavenej spoločnosťou L. vykonané neboli, ale že tieto práce vykonala spoločnosť Y.. V peňažnom
denníku kontrolovaného daňového subjektu, by sa dalo povedať, že faktúra od L. bola nahradená
faktúrou Y.. V podstate bolo zistené, že boli dve rôzne faktúry na rovnaké dodávateľské práce od dvoch
firiem a vznikla tak veľká pochybnosť, či fakturované práce boli vôbec vykonané. Fiktívnosť faktúry od
spol. L. bola potvrdená aj dodávateľom uvedeným na faktúre, ktorý potvrdil, že takú faktúru nevyhotovil

a dodávky nezrealizoval. Pri faktúre od Y., boli tiež dôvodné pochybnosti, nakoľko konateľom spoločnosti
bola osoba, podozrivá už z iných daňových kontrol. Obžalovaný bol vyzvaný, aby preukázal, že dodávky
vyúčtované vo faktúre Y. boli reálne vykonané. Obžalovaný nepredložil žiadne dôkazy na základe,
ktorých by mohli byť plnenia z faktúry Y. uznané. K faktúre č. FO XX/XXXX vystavenej LM - Y., s.r.o.
vypovedala, že aj v tomto prípade počas daňovej kontroly bolo zaslané dožiadanie na daňový úrad v

sídle firmy LM- Y., z vybavenia ktorého vyplynulo, že sa jedná o podozrivú spoločnosť, ale konateľka
spoločnosti potvrdila, že v tomto prípade bol sprostredkovaný predaj pozemkov. Súčasne na Obecnom
úrade I. X. bolo zisťované, a to ohľadom predmetu kúpnej zmluvy, o aký druh pozemkov sa jedná,
pričom šetrením bolo zistené, že v čase predaja sa jednalo o poľnohospodársku pôdu, teda o dodávku
oslobodenú podľa § 38 zákona o DPH, pri ktorej nevzniká nárok na odpočet dane podľa § 49 ods.

3 zákona o DPH. Takže správca dane prijal záver, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka na
odpočet dane a daňový úrad už viac neskúmal, či došlo k dodaniu fakturovaných služieb spoločnosťou
LM - Y.. Na daňovom úrade v rámci kontroly tak nebol prijatý záver, že sprostredkovanie predaja
pozemkov fakturované firmou LM - Y., nebolo realizované a že by sa jednalo o fiktívnu faktúru. Z
odpovede Obce I. X. vyplynulo, že v čase kúpy pozemkov sa jednalo o poľnohospodársku pôdu, ale už

nasledujúci mesiac obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie, že pozemky budú zahrnuté do územného
stavebného plánu obce. Pre daňový úrad však bol rozhodujúci druh pozemkov pri kúpe a predaji. K
faktúre č. XXXXXXXX vystavenej spol. Y., aj napriek tomu, že daňový subjekt na výzvu daňového úradu
žiadne dôkazy nepredložil, daňový úrad dožiadaniami žiadal vypočuť osoby, ktoré sa reálne podieľali na
zákazkách silážno-senážne žľaby, t.j. osoby z iných subdodávateľských firiem. Tieto osoby sa vyjadrili,

že firmu Y. a EM-G. nepoznajú a ani sa nestretli s tým, že by vykonávali nejaké práce na dotazovanom
diele. P. N. o zákazke silážno-senážne žľaby na daňovom úrade najskôr tvrdil, že bola zrealizovaná a
potom na ďalších sedeniach priznal, že sa jednalo o fiktívne obchody a boli vystavované fiktívne faktúry,
že ani nevedel čo podpisuje.Svedok M. P. uviedol, že mal vedomosť o poľskom klientovi, ktorý mal záujem kúpiť pozemky v Y. a túto
informáciu vlastne odovzdal obžalovanému. Obžalovaný sa nakontaktoval na svedka Z., za ktorým boli

osobneajspolusV.G..Nevieakodlhosacelýobchodohľadompozemkovrealizoval,alenakoniecdošlo
k uzavretiu kúpnej zmluvy. Obžalovaný kúpil pozemky vo I. X. a ešte v ten istý deň ako obžalovaný
pozemky kúpil, poľský klient vyplatil peniaze firme EM G. a obžalovaný týmito peniazmi, tohto istého dňa
vyplatil kúpnu cenu predávajúcemu t.j. svedkovi Z.. Celý tento obchod ohľadom prevodu pozemkov v Y.
prebehol v jeden deň, vrátane zápisu do katastra nehnuteľností. Kúpnu cenu za pozemky dohadovali

EM-G. a svedok Z., do týchto vecí sa nestaral. Z celého obchodu ohľadom prevodu pozemkov mal
prospech taký, že obžalovanému dohodil poľského kupca a obžalovaný potom od neho kúpil pozemky
v obci H..

Svedkyňa X. F. vypovedala, že bola konateľkou spol. LM-Y. s.r.o. H. asi zhruba od roku 2006, nevedela
uviesť dokedy bola konateľkou spoločnosti, ani čo bolo predmetnom činnosti tejto spoločnosti a ani

to, či spoločnosť mala zamestnancov. Vyjadrila sa, že za spoločnosťou stál F. K., ktorý pochádza z
H., zoznámil ich jej nebohý priateľ. P. K. chodil za ňou domov, nosil jej rôzne doklady, vrátane faktúr,
ktoré podpisovala ako konateľka firmy za finančnú odmenu. Faktúry, ktoré podpisovala ani nečítala, iba
ich podpísala, len tak, ako už uviedla za finančnú odmenu. K faktúre č. FO XXXXXX vystavenej od
spoločnosti LM-Y., ktorá jej bola daná k nahliadnutiu sa vyjadriť nevedela, ohľadom tejto faktúry bola

predvolaná na daňový úrad, predtým ako bola vypovedať na daňovom úrade, tak za ňou prišiel pán K.
a povedal jej čo má na daňovom úrade vypovedať.

Svedok S. N. vypovedal, že bol konateľom spoločnosti Y., s.r.o. Y., a to v rokoch 2007 - 2009. O faktúre č.
XXXX/XXX sa dozvedel až na daňovom úrade, pričom túto faktúru nevystavil a ani ju nepodpísal. Podľa

neho fakturované práce na silážno-senážnych žľaboch sa nerealizovali, resp. sa zrealizovali, ale určite
nie firmou EM G. alebo Y.. Ďalej vypovedal, že v spoločnosti Y. bol G. nasadený ako biely kôň. Prístup
k účtom spoločnosti mal spolu s obžalovaným, na firme existovali 3 pečiatky, z toho 1 sa nachádzala v
kancelárii a ďalšie 2 v aute G. alebo obžalovaného. Za firmu rozhodoval G., on už bol postavený pred
hotovú vec. Niektoré faktúry podpisoval osobne, ale vychádzajú na povrch niektoré faktúry, ktoré vôbec

nesedia a prvý krát ich videl, keď mu boli predložené daňovým úradom alebo políciou. Zo začiatku sa
zúčastňoval niektorých obchodných rokovaní, vedel asi o 20 % vecí, ktoré sa na firme diali. K daňovej
kontrole vo firme Y. uviedol, že chodieval na daňový úrad s tým, že G. mu väčšinou povedal, čo má
na daňovom úrade hovoriť. Na daňovom úrade menil svoje výpovede, nakoľko dostal rozum a už si
nedal od nikoho hovoriť. Že bol v spoločnosti Y. bielym koňom zistil, keď sa o spoločnosť začali zaujímať

daňové úrady a policajti. Nevedel sa vyjadriť, či v účtovníctve firmy Y. boli zaúčtované nejaké faktúry
ohľadom diela na silážno-senážnych žľaboch a ak boli, tak si niekto dal "bohovskú námahu", aby tam
zaúčtované boli, ale on ich nezúčtoval.

So súhlasom strán boli prečítané svedecké výpovede svedkov S. H., Z. L., N. G., X. N. a M. V..

Svedkyňa S. H., riaditeľka ekonomických analýz a prokuristka spoločnosti L., s.r.o. vypovedala, že
ich spoločnosť nikdy neobchodovala so spoločnosťou EM G. J.. K faktúre č. XXXX/XXX uviedla, že
podľa číslovania na faktúre, ktoré nezodpovedá ich systému, variabilný symbol, konštantný symbol
a číslo objednávky nemôžu byť totožné s číslom faktúry, tiež podľa označenie ich spoločnosti, formy
úhrady, pečiatky spoločnosti a celkovej použitej úpravy sa jedná o falzifikát vyhotovený na nízkej úrovni.

Svedkovia X. N. a M. V. sa vyjadrili k spôsobu, ohľadom prevodu obchodného podielu spoločnosti LM
Y.. Svedok Z. L. k predmetu obžaloby nič podstatné neuviedol.

Svedkyňa N. G. bývala zamestnankyňa spoločnosti Y. vypovedala, že ako administratívna pracovníčka
evidovala a zakladala faktúry, ktoré chodili poštou, niektoré priniesol obžalovaný a aj svedkovia G. a N..

Súd ďalej oboznámil listinné dôkazy zabezpečené v rámci prípravného konania najmä sporné faktúry
vystavené obchodnými spoločnosťami LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,-Sk, L. G. s.r.o. G.
na sumu 5.532.978,-Sk a Y., s.r.o., Y. na sumu 5.532.978,-Sk,ktoré boli predložené obžalovaným,
konateľom spol. EM G., s.r.o príslušnému daňovému úradu, na ktoromsi uplatnil nárok na vrátenie dane

z pridanej hodnoty, výpismi z obchodného registra. Ďalej súd oboznámil kópie dokladov vzťahujúcich
sa k prevodom pozemkov v k.ú. I. X., jednotlivé kúpne zmluvy s príslušnými LV, tieto listinné dôkazy
dokumentovali prevod vlastníckeho práva k pozemkom v k.ú. I. X. z jednotlivých vlastníkov ako
predávajúcich (vypočutí svedkovia S. H., D. I., Z.. S. Y., S. X.) na kupujúceho F.. Z. Z.. Tieto vpredchádzajúcej vete označené dôkazy síce nemali priamy súvis so žalovaným skutkom, ale vykonanie
dôkazov bolo navrhnuté obžalobou a na návrh obhajoby boli títo označení svedkovia predvolaní
na hlavné pojednávanie a vypočutí. Súd v ďalšom oboznámil listinné podklady Daňového úradu J.

vzťahujúce sa k daňovej kontrole daňového subjektu EM G., s.r.o,., najmä daňové priznanie dane z
pridanej hodnoty spoločnosti EM G., s.r.o. J. (osoby registrovanej podľa § 7 Zákona č. 222/2004 Z.z
o dani z pridanej hodnoty v platnom znení) na DPH za III. štvrťrok roku 2007,v ktorom si spoločnosť
uplatnila nárok na odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku (§ 49 ods. 2 písm. a)
Zákona o DPH) v sume 10.454.228,- Sk a nárokovala si nadmerný odpočet na DPH vo výške 9.468.772,-

Sk. Súčasťou ďalších listín, ktoré boli daňovým subjektom predložené daňovému úradu v rámci daňovej
kontroly boli aj vstupné a výstupné doklady DPH za sledované obdobie, zostavu knihy odberateľských a
dodávateľských faktúr, vrátane výpisov z účtu k faktúram, na základe ktorých si spol. EM G.,s.r.o, ktorej
konateľom bol obžalovaný, v spojení s inými listinnými dôkazmi uplatnila nadmerný odpočet DPH a k
daňovej kontrole okrem iných listinných dôkazov boli predložené aj zmluva o spolupráci uzavretá medzi
spol. LM Y., s.r.o. a EM G., s.r.o. predmetom ktorej bolo okrem iného zaobstaranie vhodného pozemku

podľa kritérií záujemcu v katastrálnom území Veľká X., kúpna zmluva z 24. 8.2007 medzi manž. Ing. Z.
Z. a N. Z. ako predávajúci a EM G., s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej boli pozemky v k.ú. I. X. a
kúpna zmluva z 24.8.2007 medzi EM G., s.r.o. ako predávajúcim a D., s.r.o., ako kupujúcim predmetom
ktorej boli totožné pozemky v k.ú. I. X., zmluva o dielo objednávateľ EM G., s.r.o. a zhotoviteľ Y., s.r.o.
z 2.1.2007.Zároveň súd na návrh prokuratúry oboznámil listinný materiál jednotlivých daňových úradov

k daňovým subjektom: F.. Z. Z., obch. spol. X., s.r.o., obch. spol. K. M., s.r.o. a iné listinné dôkazy.
Súčasťou oboznámenia s listinnými dôkazmi boli aj výsledky domových prehliadok a prehliadok iných
priestorov, ktoré však boli bez kladných výsledkov a nemali tak vplyv na dôkazný stav.

Súdvzmysleintenciírozhodnutiaodvolaciehosúduč.k.XTo/XX/XXXX-XXXXzodňa6.11.2013,ktorým

zrušil rozsudok prvostupňového súdu z 14. 3. 2013 z dôvodu, že prvostupňový súd ukrátil obžalovaného
na jeho právach, keď neumožnil obžalovanému vyjadriť sa k výsluchu svedkyne X. F. a nevyhovel návrhu
obhajoby na výsluch svedka N., na hlavných pojednávaniach opätovne vypočul svedkyňu X. F. a tiež
prvýkrát vo veci vypočul svedka F. N..

Svedkyňa X. F. na hlavnom pojednávaní dňa 27. 5. 2014 k predchádzajúcej výpovedi navyše uviedla,
že svedka N. nepozná a v minulosti ju nikdy nikto nekontaktoval a ani jej nič nehovoria žiadne pozemky
v k.ú. I. X..

Svedok F. N. na hlavnom pojednávaní dňa 5.9.2014 vypovedal, že je konateľom 1. G. realitnej

spoločnosti so sídlom v G., ktorej predmetom činnosti je sprostredkovateľská činnosť v oblasti realít.
Niekedy v mesiaci apríl až máj 2007 sa stretol s obžalovaným a s V. G., pričom asi pol roka pred týmto
stretnutím spomenul V. G. a asi aj obžalovanému, že v obci I. X. sú na predaj pozemky, ktoré vlastní
F.. Z. Z., s ktorým mal uzavretú zmluvu o obstaraní obchodnej záležitosti z 3.5.2007. Potom nasledovali
stretnutia v obci I. X.. Kúpna zmluva medzi pánom Z. a firmou EM G. J. bola uzavretá asi 27.8.2007,

kde spoločnosť EM G. odkúpila od pána Z. 10,5 hektára pozemkov, 1.150,- Sk za m2. Doposiaľ sa
súdi s p. Z. o zaplatenie provízie z tohto aj predchádzajúceho obchodného prípadu. Niekedy v roku
2007 sa stretol so slečnou X. F., bolo to v H., pri stretnutí sa jej zmienil, že má realitnú spoločnosť
v G. a spomenul jej pozemky vo I. Y., spomenul aj meno pána Z. a zmenil sa pred ňou aj o tom,
že záujem o kúpu týchto pozemkov má obžalovaný, teda spoločnosť EM G. J.. Tiež jej uviedol, že s

vlastníkom pozemkov má uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu a cena pozemkov vo I. X. sa pohybovala
na úrovni 2.000 Sk za m2. Má vedomosť, že nakoniec kúpa týchto pozemkov bola zrealizovaná, p. Z.
bola vyplatená kúpna cena vo výške cca 121. 000. 000 Sk. Osobne ho X. F. nezaujímala, nakoľko mal
uzavretú zmluvu s p. Z.. Predpokladá, že p. F. sa stretla s pánom S., zrejme si vyhodnotila ním podané
informácie a pravdepodobne požadovala od obžalovaného zaplatenie provízie. Obžalovaný nechcel

kupovať pozemky za sumu 2.000 Sk za m2 a žiadal od neho dohodnúť nižšiu cenu, čo sa aj stalo. P. Z. v
mandátnej zmluve stanovil minimálnu sumu 1.000,- Sk za m2, a potom sa medzi obžalovaným, ním a p.
Z. dohodla suma 1.150 Sk za m2. Išlo o stavebné pozemky, obecné zastupiteľstvo mesta I. X. schválilo
v územnom pláne tieto pozemky ako stavebné. Ešte p. Z. na obecné zastupiteľstvo predložil projektové
štúdie, kde chcel na týchto pozemkoch postaviť rančové domy, klimatické kúpele a pod. Osoba X. F.

nefigurovala ako sprostredkovateľ medzi ním a p. Z., ale ako sprostredkovateľ medzi EM G. J. a ňou.
Nepamätá si, či po stretnutí v H. p. F. vyvíjala snahu sa s ním skontaktovať ohľadom týchto pozemkov,
nejaký telefonát mohol medzi nimi prebehnúť ohľadom kúpnej ceny. O tom, že došlo k uzavretiu kúpnej
zmluvy, ktorej predmetom bol predaj pozemkov vo I. X. sa dozvedel až potom, keď už bola zmluvauzavretá a v decembri 2007 podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorému súd vyhovel. S
p. X. F. sa stretol osobne iba raz v H. a potom to boli možno len 1 alebo 2 telefonáty. Nepamätá si čo
predchádzalo tomuto stretnutiu, do H. vtedy chodieval často, mal tam záujemcu o kúpu pozemkov. Nevie

si vysvetliť, prečo p. F. poprela vo svojom výsluchu, že ho pozná.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd na hlavnom pojednávaní dňa X. X. XXXX. opätovne
uznal obžalovaného vinným zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 4 Trestného
zákona, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v
Žiline, ako odvolací súd uznesením č. k. XTo/X/XXXX-XXXX zo dňa 4. 3. 2015 zrušil rozsudok tunajšieho
súdu zo dňa 5. 9. 2015 a vrátil mu vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Z
intencii rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že prvostupňový súd neodstránil rozpory, ktoré vznikli
vo výpovedi svedkyne X. F. a svedka F. N., dopočuť obžalovaného, ktorý uviedol, že nevedel ako cez

aké osoby bola provízia vyplatená, dopočuť svedka G. a vypočuť svedka K..

Súd dopočul obžalovaného, ktorý vypovedal, že sprostredkovateľskú províziu firme LM Y. vyplatil
svedkyni F. na 2-krát, v priebehu jedného mesiaca, vyplatil ju v hotovosti v H. a na mieste mu podpísala
doklad o prevzatí, doklady boli predmetom daňovej kontroly. Na vyplatenie provízie použil peniaze,

ktoré mal požičané, pôžička bola zaevidovaná aj v účtovníctve, od koho si peniaze požičal uviesť
nechce, ide osobu, ktorá robí v politike a preto túto osobu uviesť nechce. Pri vyplácaní provízie bol sám.
Ohľadom vykonania časti prác na celom projekte silážno- senážných žľaboch ho oslovil p. K., žiadal ho o
vykonanie prác v hodnote asi 3.000.000,- Sk. Na celom projekte sa podieľalo viac firiem, nakoľko nemal
svojich zamestnancov oslovil firmu Y., ktorej konateľom bol p. N.. Za vykonané práce mu boli vyplatené

finančné prostriedky firmou K. M. a on ich vyplatil spol. Y., ako ich vyplatil, to si už nepamätá, všetko
bolo predmetom daňovej kontroly. Ako sprostredkovateľ mal asi 2 percentá zisku, nevie povedať, kto
konkrétne práce vykonal, nemusel robiť žiadne bezpečnostné školenia, keďže bol iba sprostredkovateľ.
Všetky tieto skutočnosti mala na starosti spol. Y.. Bol v kontakte iba s p. K..

Svedkyňa X. F. uviedla, že obžalovaný jej nevyplatil žiadnu sprostredkovateľskú províziu, nikdy sa s ním
v H. nestretla. Bola vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným a svedkyňou, v rámci konfrontácie boli
konfrontované osoby postavené k sebe tvárou v tvár, zotrvali na svojich tvrdeniach, svedkyňa uviedla,
že obžalovaného nepozná, odmietla, že by jej bola vyplatená provízia, uviedla, že nevie či niekedy
podpisovala príjmový doklad o prevzatí sumy 59.000.000,- Sk.

Svedok K. K. potvrdil, že firma K. M. si objednala od firmy EM G. stavebné práce na silažnosenážných
žľaboch X.. Išlo o tesárske, železiarske a betonárske práce, ktoré aj boli vykonané a bolo za ne aj
zaplatené. Nevie sa vyjadriť, či práce vykonal obžalovaný, alebo či si niekoho na tieto práce prenajal.
Nespomína si na spoločnosť Y..

Svedok F. N. vypovedal, že X. F. mu bola predstavená na náhodnom stretnutí, mohli sa stretnúť niekedy
začiatkom augusta 2007, povedal jej že sa venuje realitnej činnosti, povedal jej pozemkoch , ktoré
predával pre p. Z., keďže prejavila záujem, tak jej povedal, že ak chce ísť do tohto obchodu, bol
by priestor ohľadom kúpnej ceny , že cena pozemkov vo I. X. je okolo 2000,-Sk/m2, predtým predal
pozemky v Y. pre spoločnosť Telefonica pre poľského klienta v hodnote 1.900,-Sk/m2, so spoločnosťou

Telefonica prebehol obchod v auguste 2007. V týchto súvislostiach jej spomenul obžalovaného, že má
záujem o tieto pozemky. Svedok na predloženom fotoalbume svedkyňu X. F. neopoznal. Súd vykonal aj
konfrontáciu medzi svedkom F. N. a svedkyňou X. F., ktorá uviedla, že svedka F. N. vidí prvýkrát, nikdy
predtým ho nestretla. Svedok zotrval na svojej výpovedi, ohľadom ich stretnutia.

Svedok V. uviedol, že od obžalovaného vie, že provízia za sprostredkovanie predaja pozemkov bola
vyplatená, išlo o niekoľko desiatok miliónov korún, kde za akých okolností bola vyplatená povedať nevie.
V spoločnosti Y. robil manažéra, firma bola činná v stavebníctve. Vie o tom, že ľudia z Y. sa podieľali
na prácach niekde na východe, išlo o nejaké žľaby. P. N. nemal zamestnancov týchto odborných kvalít,
a preto si prenajímal ľudí od iných firiem, alebo to riešila ako subdodávku.

Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu. Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po
konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže prisvojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať
sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd
hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na

starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrnenezávisleodtoho,čiichobstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,4 Trestného zákona účinného do 30.9.2012
sa dopustí kto neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v

úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech.
Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a) Tr. zák, pretože
chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej
päťstonásobok sumy 266 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty

veci a rozsahu činu.

Súd sumarizujúc vyššie uvedené výsledky dokazovania, pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli
na hlavných pojednávaniach a na dôkazy prebraté, mal za preukázané, že obžalovaný svojim konaním
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 4

Trestného zákona účinného do 30.9.2012.

Vina obžalovaného bola preukázaná tak priamymi ako aj nepriamymi dôkazmi, ktoré do seba logicky
zapadali.Tvrdeniaobžalovaného,žefaktúryoznačenévobžalobeč.FO-XX/XXXXodspoločnostíLMY.,
s.r.o., H. na sumu 59.500.000,- Sk a č. XXXXXXXX od spoločnosti Y. s.r.o., Y. sumu na sumu 5.532.978,-

Sk nie sú fiktívnymi faktúrami, pretože plnenia deklarované v uvedených faktúrach sa reálne uskutočnili
a v prípade faktúry č. XXXX/XXX od spoločnosti L. G., s.r.o., G. na sumu 5.532.978,- Sk, že táto
faktúra bola v účtovníctve spoločnosti uvedená omylom, súd vyhodnotil ako jeho účelovú obranu, ktorá
bola vyvrátená práve súhrnom priamych a nepriamych dôkazov. Obrana obžalovaného bola vyvrátená
svedeckými výpoveďami najmä svedkov F.. Z. Z., F.. D. I., S. N., X. F. sčasti aj výpoveďami svedkov V.

G., F. N. a M. P., a to v kontexte aj vyššie uvedených listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom
konaní. Q. obžalovaného, že pozemky, ktoré kúpil v X. boli od začiatku deklarované ako pozemky
stavebné, čo vyplynulo aj z projektovej dokumentácie, inak by ich ani nekupoval a nadmerný odpočet
nebol priznaný práve z dôvodu nesplnenia zákonom predpokladanej hmotnoprávnej podmienky na jeho
priznanie /predmetom prevodu bola orná pôda/ a nie z dôvodu fiktívnosti faktúry, súd vyhodnotil ako

bezpredmetnú, pretože súd z dôvodov uvedených v ďalšej časti tohto rozsudku, faktúru č. FO-XX/XXXX
od spoločností LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,- Sk vyhodnotil tiež ako fiktívnu. Na základe dôkazov
(výsluchy svedkov a listinné dôkazy) mal súd preukázané, že v skutočnosti nedošlo ani k jednému z
deklarovaných plnení (zdaniteľnému obchodu na základe kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností a ani
prácam na akcií silážno-senážnych žľaboch) a obžalovaný si tak na podklade fiktívnych faktúr uplatnil

odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH a následne aj v súvislosti s týmito faktúrami
si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z DPH.

V prípade faktúry vystavenej spol. LM-Y. H., súd uvedenú faktúru vyhodnotil ako fiktívnu opierajúc sa
o výpovede svedkov F.. Z. Z., F.. D. I., X. F., v neposlednom rade aj so svedeckými výpoveďami F. N.,

V. G. a M. P., ktoré súd hodnotil tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a okolnostiach,
ktoré vyplynuli aj z listinných dôkazov. Svedok F.. Z. Z. sa jednoznačne vyjadril, že ohľadom uzatvárania
predmetnej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod pozemkov v k.ú. I. X. rokoval výlučne s
obžalovaným a svedkami G. a P.. J. firmy LM-Y. H. a osoba X. F. mu boli neznáme. Tieto skutočnosti
nepriamo potvrdili aj výpoveďami svedkovia P. a G., ktorí potvrdili, že ohľadom zmluvných podmienok

rokovali osobne so svedkom Z., vrátane kúpnej ceny. Súd tak nemal žiaden dôvod pochybovať o
pravdivosti výpovede svedka F.. Z. Z., jeho výpoveď korešpondovala s výpoveďou svedkyne F. F., ktorá
sa k predmetnej faktúre nevedela vyjadriť, nevedela ani uviesť predmet podnikania spoločnosti LM-
Y., s.r.o. H., ktorej bola konateľkou a vysvetlila súdu spôsob fungovania tejto spoločnosti, ktorá nie
len za zvláštnych podmienok fungovala, ale aj za obdobne zvláštnych podmienok zanikla (ešte pred

podaním daňového priznania, bol obchodný podiel spol. LM -Y., s.r.o. dvoma zmluvami zo dňa 8.10.2007
prevedenýnasvedkovX.N.aM.V.).K.súduviedol,žeprevodobchodnéhopodieluprebeholzaobdobne
zvláštnych podmienok vychádzal zo svedeckých výpovedí svedkov X. F., X. N. a M. V. a v neposlednom
rade z výsledkov šetrenia miestne príslušného daňového úradu ohľadom spoločnosti X. s.r.o. Všetkytieto skutočnosti v sumáre nasvedčujú záveru súdu o fiktívnosti predmetnej faktúry spol. LM-Y., s.r.o.
H.. Zároveň si súd v tomto smere osvojil argumentáciu prokuratúry, že sa prieči logike, že by obžalovaný
kúpil predmetné pozemky za kúpnu cenu 121. 766. 600 Sk, pričom spoločnosti LM-Y., s,r,o, H. len tak,

za sprostredkovateľské služby vyplatil sprostredkovateľskú províziu 59. 500. 000,- Sk a od svedka M. P.,
(podľa výpovede svedka) za sprostredkovanie poľského klienta, kúpil pozemky v k.ú. H. za sumu 54.500.
000,-Sk, pričom pozemky v k.ú. I. X. predal za sumu 190.591.200,- Sk, ktorá suma mu nepostačovala
ani na vyplatenie "vstupných" investícii (kúpna cena za pozemky 121 766 600 Sk + provízia spol.LM-
Y., s,r,o, H. 59 500 000,-Sk + premrštená kúpna cena za pozemky v k.ú. H. 54. 500 000,-Sk). Súd

vôbec neveril výpovedi svedka F. N., ktorý vypovedal v prospech obžalovaného a potvrdzoval jeho
obranu. Svedok N. sa snažil presvedčiť súd o tom, že práve on nepriamo skontaktoval obžalovaného
so svedkyňou X. F., keď ju pri náhodnom stretnutí v H., (až neskôr zistil, že je konateľkou spoločnosti
LM Y., s.r.o., H.) informoval o možnosti sprostredkovania predaja a kúpy pozemkov v Y. a o spol. EM
G., s.r.o. N. mal viacero dôvodov, pre ktoré výpovedi tohto svedka neveril, ale hlavným dôvodom bolo,
že svedok sa z klamstva sám usvedčil, keď súdu uviedol, že k stretnutiu medzi ním a svedkyňou X.

F. došlo niekedy v auguste 2007 potom, ako sprostredkoval obchod medzi sv. Z. a poľským klientom
Telefonica, pretože už vedel, že je priestor na zníženie ceny, keďže sv. Z. pozemky spol. Telefonica
predal za nižšiu cenu, čo bolo v úplnom rozpore s tým, že v skutočnosti zmluva o spolupráci medzi spol.
LM Y., s.r.o. H. a spol. EM G., s.r.o , na základe ktorej malo dôjsť k spornej fakturácii, bola uzavretá
1. 4. 2007. Súd uveril výpovedi svedkyne X. F., ktorá opakovane poprela, že by došlo k zdaniteľnému

plneniu, nepochyboval o jej výpovedi, že svedka F. N. a obžalovaného vôbec nepozná, že neprevzala
žiadnu sprostredkovateľskú províziu, že v spol. LM Y., s.r.o., H. figurovala ako konateľka iba na papieri
a za spoločnosťou stála iná osoba, pričom ona iba podpisoval doklady, vrátane faktúr, za čo dostávala
iba finančnú odmenu. Pravdivosti jej výpovede nasvedčovala aj skutočnosť, že svedok N. svedkyňu
pred vykonaním konfrontácie neopoznal na predloženom fotoalbume. Aj svedok F.. Z. Z. vypovedal, že

svedokN.savpredmetnomobchodeosobneneangažoval;kúpnucenudohodolosobnesobžalovaným,
svedkami P. a G., dokonca predložil ním vypracovanú zmluvu o budúcej zmluve z 13.8.2007, ktorá
bola podpísaná potom ako svedok prijal návrh obžalovaného ohľadom výšky kúpnej ceny a zároveň
vypovedal, že svedkyňu F. a ani firmu LM Y., s.r.o., H. nepozná. Súd už vo vyššie uvedenej časti
tohto odseku vysvetlil, prečo uveril výpovediam menovaných svedkov, a to aj s prihliadnutím na ďalšie

uvedené svedecké výpovede P. a G.. Súd nezistil žiaden dôvod, prečo by výpovediam týchto svedkov
nemal uveriť.

Ani v prípade faktúry č. XXXXXXXX spol. Y. s.r.o., Y. súd na základe výsledkov dokazovania nemal
pochybnosti, že sa jednalo o fiktívnu faktúru na podklade ktorej si obžalovaný uplatnil nárok na vrátenie

dane z pridanej hodnoty. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že práce na akcii silážno
- senážne žľaby X., fakturované vo faktúre č. XXXXXXXX spol. Y. s.r.o., Y. na sumu 5.532.978,- Sk,
neboli touto spoločnosťou vykonané, jedná sa tak o fiktívnu faktúru, ktorá bola vystavená na zakrytie,
resp. nahradenie inej fiktívnej faktúry č. XXXX/XXX od spoločnosti L. G., s.r.o., G. na sumu 5.532.978,-
Sk vedenú v účtovníctve spol. EM G., s.r.o.. Súd neuveril obrane obžalovaného, že faktúra č. XXXX/

XXX vystavená spol. L. G. bola do účtovníctva založená iba omylom, a preto bola aj stornovaná a
práce na akcii silážno-senážne žľaby X. v skutočnosti boli vykonané spol. Y. s.r.o., Y.. Súd nevidel
jednak zmysel a opodstatnenosť vystavenia faktúry č. XXXX/XXX, a teda dôvod, pre ktorý obžalovaný
vôbec takouto faktúrou disponoval (keďže ju mal omylom založiť do účtovníctva), keď práce spol. L.
vykonané neboli a nebol tak dôvod účtovať. Tiež je zaujímavým, že obe faktúry poukazujú na zdaniteľné

plnenie rovnakého dňa, dátum ich vystavenia nasleduje zhruba s mesačným odstupom a obe znejú
na rovnakú sumu. Svedkyňa S. H., riaditeľka ekonomických analýz a prokuristka spoločnosti L., s.r.o.
vypovedala, že ich spoločnosť nikdy neobchodovala so spoločnosťou EM G. J. a faktúra č. XXXX/XXX,
podľa číslovania, ktoré nezodpovedá ich systému, pričom variabilný symbol, konštantný symbol a číslo
objednávky nemôžu byť totožné s číslom faktúry, tiež podľa označenia ich spoločnosti, formy úhrady,

pečiatky spoločnosti a celkovej použitej úpravy je falzifikátom vyhotoveným na nízkej úrovni. Všetky
tieto skutočnosti nasvedčujú vo svojom súhrne vopred premyslenému konaniu obžalovaného vylákať
na podklade fiktívnych účtovných dokladov ( faktúry č. FO-XX/XXXX od spoločností LM Y., s.r.o., H. na
sumu 59.500.000,- Sk, faktúry č. XXXX/XXX od spoločnosti L. G., s.r.o., G. na sumu 5.532.978,- Sk
a faktúry č. XXXXXXXX od spoločnosti Y. s.r.o., Y. na sumu 5.532.978,- Sk) vrátenie DPH a obohatiť

sa tak na úkor štátneho rozpočtu a všetky tieto faktúry boli vystavené fiktívne s uvedeným úmyslom.
Skutočnosť, že práce fakturované spol. Y. s.r.o., Y. na sumu 5.532.978,- Sk na akií silážno - senážne
žľaby X. v skutočnosti neboli vykonané vyplynuli aj z výpovede svedka S. N., ktorý ako konateľ spol.
Y. s.r.o. potvrdil, že práce na uvedenej akcii vykonané neboli a popísal ako v skutočnosti firma Y. s.r.o.fungovala, objasnil prepojenie medzi touto firmou a obžalovaným, čo potvrdili aj vypočuté účtovníčky
firmy (sv. N. a sv. G.) a tiež sa vyjadril k prebiehajúcej daňovej kontrole. Svedecká výpoveď S. N.
zapadala do výpovede svedkyne F.. I., ktorá sa zároveň vyjadrila, že v rámci daňovej kontroly boli formou

dožiadania vypočuté osoby, ktoré sa reálne podieľali na zákazkách silážno - senážne žľaby, osoby z
iných subdodávateľských firiem, pričom tieto osoby sa vyjadrili, že firmu Y. a EM-G. nepoznajú a ani sa
nestretli s tým, že by vykonávali nejaké práce na dotazovanom diele. Všetky tieto dôkazy nasvedčovali,
že aj faktúra č XXXXXXXX spol. Y. s.r.o., Y. bola fiktívnou faktúrou. Súd neuveril výpovedi svedka K.
K., svedok ani nemal inú možnosť ako potvrdiť obranu obžalovaného, keďže bola na tieto práce jeho

firmou vystavená faktúra, ktorá bola zahrnutá do účtovníctva a predložená k daňovej kontrole. Súd
nespochybňuje, že práce na silážnosenážnych žľaboch mohli byť vykonané, ale tieto ak boli realizované,
nevykonala ich spoločnosť Y., a to z vyššie uvedených dôvodov. Pokiaľ ide o výpoveď svedka G., súd
jeho výpoveď hodnotil ako celok, a to aj vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré vypovedal k predchádzajúcej
faktúre spol. LM Y. H., prihliadal na jeho vzťah k obžalovanému, spol. Y. a jeho výpoveď vyhodnotil ako
účelovú, v snahe chrániť tak seba, ako aj napomôcť obžalovanému.

Vykonaným dokazovaním tak bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný ako jediný spoločník a
konateľ obchod. spol. EM G., s.r.o. podal dňa 14. 12. 2007 na príslušnom daňovom úrade daňové
priznanie na daň z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 2007, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet dane v
žalovanej výške a svoj nárok oprel o existenciu zdaniteľných plnení deklarovaných faktúrou č. FO-XX/

XXXX od spoločností LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,- Sk (plnenie na základe zmluvy o spolupráci
uzavretej medzi spol. LM Y., s.r.o. a EM G., s.r.o. v súvislosti so zaobstaraním pozemkov v kúpnej zmluve
z 24. 8.2007 medzi manž. F.. Z. Z. a N. Z. ako predávajúcimi a EM G., s.r.o. ako kupujúcim) faktúrou č.
XXXXXXXX od spoločnosti Y. s.r.o., Y. na sumu 5.532.978,- Sk (práce vykonané na základe zmluvy o
dielo uzavretej medzi EM G., s.r.o a Y., s.r.o. na diele silážno- senážne žľaby X.). Tieto tvrdenia neboli

spochybňované žiadnou zo strán konania. Vykonaným dokazovaním mal súd však za preukázané, že k
plneniam deklarovaným v uvedených faktúrach (LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,-Sk a Y., s.r.o., Y.
na sumu 5.532.978,-Sk) skutočne nikdy nedošlo a obžalovaný tak v snahe vylákať plnenie zo štátneho
rozpočtu uviedol v predmetnom daňovom priznaní na DPH nepravdivé údaje a predložil vyššie uvedené
fiktívne faktúry v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech. Keďže nárok na vrátenie

dane z pridanej hodnoty si uplatnil vo veľkom rozsahu (podaním daňového priznanie dňa 14. 12. 2007),
uvedeným konaním tak naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1, 4 Trestného zákona účinného do 30. 9. 2012, pričom konal v priamom
úmysle (§ 15 písm. a Tr. zák.).

K osobe obžalovaného súd zistil, že je slobodný, býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. V
registri trestov má obžalovaný dva záznamy. V prvom prípade bol odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Dolný Kubín zo dňa 6. 2. 1995 sp. zn. XT/XXX/XX pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1
písm. a/, b/ Trestného zákona formou účastníctva § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na podmienečný trest
odňatiaslobody,vskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniasaosvedčil,hľadísananehoakobynebol

odsúdený. V druhom prípade trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Dolný Kubín dňa 26.8.
1997 sp. zn. 3T XX/XX bol odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/ Trestného
zákona na podmienečný trest odňatia slobody, v tomto prípade bol účastný amnestia, hľadí sa na neho
akoby nebol odsúdený. Keďže v oboch prípadoch sa na obžalovaného vzťahuje fikcia neodsúdenia, súd
pri ukladaní trestu na uvedené odsúdenia neprihliadal.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom v prípade obžalovaného nezistil
žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti. Obžalovanému uložil trest odňatia slobody na úplne
dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, prihliadal na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ vo
výkone trestu nebol, tiež na obdobie, ktoré už uplynulo od spáchania súdnej trestnej činnosti, na spôsobspáchania skutku, závažnosť následku, pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy. V súhrne
uvedených skutočností súd dospel k záveru, že spravodlivým a primeraným trestom pre obžalovaného
bude trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa názoru súdu, takto uložený trest plne zodpovedá

potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie, je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie
účelu trestu a je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch

pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin. Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho
zaradil v zmysle citovaného ustanovenia na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.