Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111221745
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8111221745.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku, v spore žalobkyne Z. V., N.. XX.XX.XXXX, A. W.,
B. XX, proti žalovanému J.. P. V., N.. XX.XX.XXXX, A. Ľ., W. S. X, zastúpený JUDr. František Komka,
advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 27, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C 178/2011 zo dňa 07.10.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa uznesenie tak, že žalobkyni sa priznáva oslobodenie od platenia súdneho poplatku v celom
rozsahu.

II. Potvrdzuje sa rozsudok vo veci samej. Mení sa rozsudok vo výroku o splatnosti tak, že žalobkyňa
je povinná zaplatiť žalovanému 12.275,23 eur v mesačných splátkach po 200 eur vždy do 25. dňa v
mesiaci.

III. Stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1.Predmetomkonaniajenávrhžalobkynenazrušenievecnéhobremena,ktorébolozriadenévprospech

žalovaného.

Obsah napadnutých rozhodnutí

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 10.2.2016 v znení opravného
uznesenia z 29.2.2016 rozhodol cit.:

„p r i z n á v a navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov nad sumu 100 Eur.“

3. Rozsudkom z 7.10.2015 súd rozhodol cit.:
„zrušuje odporcovi právo doživotného bezplatného užívania bytu č. X na X. poschodí bytového domu
číslo súpisné XXXX v W. na ulici B. Č.. XX, ktoré je zapísané na LV č. XXXX v k. ú. W., ktorý je vedený
na Úrade geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,

navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške
12 275,23 eura, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.“4. Uznesenie z 10.2.2016, ktorým žalobkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov nad 100 Eur
odôvodnil tým, že mal za preukázané, že je dôvodné žalobkyni priznať čiastočné oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov nad sumu prevyšujúcu 100 Eur, keďže to pomery žalobkyne odôvodňujú

a nejde o svojvoľné alebo bezúspešné bránenie práva. Keďže z predložených podkladov vyplýva, že
žalobkyňa poberá mzdu vo výške 478 Eur v hrubom, súd považoval za primerané vzhľadom na jej
osobné, majetkové a zárobkové pomery uložiť jej povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 100 Eur
po právoplatnosti tohto uznesenia.
5. Rozsudok z 7.10.2015 odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou

vlastníčkou bytu číslo X, ktorý je zapísaný na LV číslo X XXX v k. ú. W., pričom právo doživotného
bezplatného užívania predmetného bytu svedčí odporcovi v zmysle zápisu na citovanom LV v časti
C. Žalovaný predmetný byt dlhodobo neužíva, pričom s právnym predchodcom žalobkyne, svojou
bývalou manželkou vedie množstvo súdnych sporov ohľadom majetku, ktorý nadobudli buď počas
trvania manželstva, resp. predtým. Majetkové prevody medzi matkou žalobkyne a žalovaným boli
podľa vyjadrenia žalovaného motivované snahou matky žalobkyne, aby žalovaný disponoval čím

menším majetkom, ktorý by odôvodňoval priznanie nižšieho výživného v konaniach voči jeho dieťaťu
z predchádzajúceho manželstva. Následne dochádzalo medzi matkou žalobkyne a žalovaným k
majetkovým prevodom v rámci ktorých došlo aj k darovaniu bytu v Prešove na ulici Sibírskej 38 zo strany
matky žalobkyne a žalovaného v prospech v tom čase maloletej žalobkyne. Zároveň touto zmluvou
bolo obom rodičom zriadené vecné bremeno a to právo doživotného užívania bytu. Následne po tom

čo žalobkyňa nadobudla plnoletosť previedla vlastnícke právo k predmetnému bytu na svoju matku s
tým, že ťarcha spočívajúca vo vecnom bremene v prospech žalovaného ostala zapísaná na uvedenom
byte. Po zhoršení vzťahov medzi matkou žalobkyne a žalovaným došlo medzi nimi ku korešpondencii
ohľadom možnosti užívať predmetný byt žalovaným, pričom tieto vzájomné rozhovory neboli úspešné a
následne bola podaná žaloba o zrušenie vecného bremena. Ako vyplýva zo znaleckého posudku číslo

10/2012 znalca J.. Q. B. primeranou náhradou za zrušenie vecného bremena je suma 12 655,16 eura a
to ku dňu vypracovania predmetného znaleckého posudku, teda k 26.6.2012. Znalec, ktorý bol pribratý
do konania, ktorý mal verifikovať závery znaleckého posudku J.. B. a to J.. X. vzhľadom na vznesené
námietky zo strany žalovaného, stanovil primeranú hodnotu za zrušenie vecného bremena vo výške v
12 275,23 eura, pričom tento znalecký posudok bol vypracovaný k 6.5.2014.

6. Zo zisteného skutkového stavu prijal právny záver, podľa ktorého došlo k zmene pomerov vo vzťahu
medziúčastníkmikonania,vovzťahukpredmetnémubytu,ktoráodôvodňujerozhodnutiesúduozrušení
vecného bremena. Predmetná zmena pomerov sa môže týkať nehnuteľností, ale tiež osôb, ktoré sú
povinné či oprávnené z vecného bremena. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že za zmenu pomerov sa
považujú aj zmeny v osobných pomeroch účastníkov, teda aj v osobných vzťahoch medzi účastníkmi

konania. Je nepochybné a je to preukázané z množstvo súdnych sporov, že vzťahy medzi matkou
žalobkyne ako bývalou vlastníčkou bytu, ale aj medzi žalobkyňou a žalovaným nie sú štandardnými
vzťahmi aké by mali byť medzi rodičmi a deťmi, resp. medzi bývalými manželmi a práve táto skutočnosť
je skutočnosťou, ktorá podľa názoru súdu je tou zmenou pomerov, ktorá odôvodňuje zrušenie vecného
bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania bytu zo strany odporcu. Pri tak narušených

osobných vzťahoch medzi účastníkmi konania je naozaj dôvodné pristúpiť k zrušeniu a nezhoršovať
vzťahy medzi účastníkmi prípadnými spormi ohľadom možnosti užívať tento byt. Zrušiť vecné bremeno
možno len za primeranú náhradu. Primeranou náhradou v danom prípade nemôže byť vecné plnenie aj
vzhľadom na majetkové pomery žalobkyne vo forme poskytnutia náhradného bytu, resp. inej možnosti
bývania, preto jedinou možnosťou riešenia takéhoto vzťahu medzi účastníkmi konania je zaviazať

povinného z vecného bremena na poskytnutie peňažného plnenia. Otázka ustálenia výšky peňažného
plnenia ako primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena je otázkou znaleckou. V danom prípade
vo veci boli predložené dva znalecké posudky, pričom tieto sú v podstate totožné, nakoľko rozdiel medzi
vyjadrením znalcov je cca 300 eur, pričom tento cenový rozdiel vznikol v súvislosti s pohybom na
trhu nehnuteľností vzhľadom na časový rozdiel dvoch rokov pri predložení týchto znaleckých posudkov.

Súd mal za to, že pri rozhodovaní o výške primeraného peňažného plnenia je primerané vychádzať
z neskoršieho znaleckého posudku, ktorý je reálnejší pre rozhodovanie súdu v danom čase. Neskorší
znalecký posudok stanovil výšku primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena vo výške 12 275,23
eura. Z uvedeného dôvodu preto súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému túto sumu za zrušenie
vecného bremena. Žalobkyňa je vlastníčkou bytu, ktorého hodnota ako vyplýva zo znaleckého posudku

je cca 50 000 eur. Je možné priznať právo na zaplatenie takejto náhrady v jednotlivých splátkach.
Vzhľadom však na výšku splátky, ktorú navrhovala žalobkyňa, ktorá bola asi 15 eur, súd dospel k záveru,
že nie je možné ani z hľadiska reálneho splatenia takejto náhrady priznať možnosť splácania tejto
sumy v týchto splátkach. V takomto prípade by táto suma bola splácaná cca 66 rokov čo zrejme nieje reálne poskytnutie plnenia za zrušenie vecného bremena. Pokiaľ sa týka otázky možnosti splácania
sumy za zrušenie vecného bremena súd poukazuje na skutočnosť, že aj konanie matky žalobkyne,
ktorým previedla predmetný byt na žalobkyňu bez príjmu nemožno hodnotiť v tomto konaní inak

ako snahu dosiahnuť takéto rozhodnutie súdu účelovo, nakoľko pôvodná žalobkyňa zrejme nemala
argumenty pre žiadanie možnosti splatiť túto náhradu v splátkach. Aj na túto skutočnosť súd prihliadal
pri rozhodovaní vo veci. Pokiaľ sa týka námietky vznesenej žalovaným ohľadom neplatnosti predmetnej
darovacej zmluvy, tu súd poukazuje na závery rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C 145/2013,
pričom v tomto konaní sa žalovaný domáhal určenia, že táto nehnuteľnosť patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva s matkou žalobkyne a poukázal na skutočnosti, na ktoré poukazoval aj v tomto konaní,
teda o tom, že predmetnú darovaciu zmluvu uzavrel v tiesni. Táto žaloba bola zamietnutá, pričom súd
je viazaný týmto rozhodnutím v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. Z tohto dôvodu predmetná námietka bola
irelevantná.
7. Poukázal na ust. § 151p, ods. 1, ods. 3, § 3, ods. 3 OZ.

8. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 150, ods. 1 O.s.p. a ich náhradu nepriznal z dôvodu
existencie osobitného zreteľa, ktorý videl vzhľadom na charakter sporu.
Obsah odvolaní žalobkyne, vyjadrenia žalovaného
9. Proti uzneseniu z 10.2.2016 podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil. Uviedla, že súdu špecifikovala svoje priemerné mesačné náklady na svoje živobytie,

ktoré sú vo výške takmer 330,- Eur, pričom do nich nie je započítaná suma nákladov spojených s bežnou
údržbou domácnosti a bytu (napr. kúpa žiaroviek, kúpa čistiacich prostriedkov do domácnosti, v prípade
potreby oprava alebo výmena sanity, tečúcich vodovodných kohútikov apod.) a taktiež tu nie je zahrnutá
dlžnásuma,ktorújedlžnásvojmuotcoviJ..P.V.,N..XX.XX.XXXX,atonazákladeRozsudkuOkresného
súdu Prešov sp.zn.: 7C/268/2015. Keďže v júni 2015 ukončila vysokoškolské štúdium a bola až do

31.10.2015vedenánaúradepráceakouchádzačozamestnanie,výživné,ktoréjejotecdovtedyposielal,
spotrebovala na svoje živobytie. Preto jej otec zaslal list, v ktorom ju vyzval, aby som mu vrátila sumu
664 Eur za ním vyplatené výživné za obdobie po ukončení VŠ štúdia. O tejto skutočnosti informovala
prvostupňový súd mailom dňa 21.12.2015. No túto skutočnosť prvostupňový súd vôbec nezohľadnil.
Z dlžnej sumy 664,- Eur otcovi doposiaľ splatila dve splátky po 20 Eur, no otec trvá na tom, že mu

má splácať po 50,-Eur/mesačne. Obáva sa, že ak mu nebude splácať po 50,-Eur/mesačne, že ju dá
na exekúciu. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že celá suma jej čistého zárobku nepokrýva ani
všetky moje mesačné výdavky. Preto pociťuje za nespravodlivé, že ju prvostupňový súd neoslobodil od
poplatku za odvolanie voči rozsudku.

10. Proti rozsudku z 7.10.2015 podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uviedla, že podľa výpisu katastra, ku dňu 07.10.2015 a aj v súčasnosti, je žalovaný spoluvlastníkom
rodinného domu súp. č. XXXX v obci Ľ., LV č. XXX a v uvedenom dome aj býva. Taktiež má postavenú aj
novostavburodinnéhodomuvĽ.,ktoráešteniejeskolaudovaná.Vpredchádzajúcomobdobíopakovane

tvrdil, že on má dva rodinné domy, že nemá záujem o poskytnutie náhradného bývania. V r. 2011
účelovo previedol kúpno - predajnou zmluvou svoje pozemky a lesy na svoju sestru V.. K. za doslova
pár eur, a to práve po začatí tohto konania o zrušenie vecného bremena. No v súčasnosti vlastní v Ľ.
polovicu rodinného domu súp.č. XXXX a novostavbu rodinného domu nachádzajúcu sa na pare. čísle
XXXX/X. Súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil ani tú skutočnosť, že znalecký posudok, z ktorého

vychádzal, pri výpočte zohľadňoval len 1 vecné bremeno - vecné bremeno v prospech žalovaného. No
od mája 2014, má k bytu zriadené vecné bremeno opätovne aj matka žalobkyne W.. D. V.. V roku 2004
obaja rodičia mali k bytu zriadené vecné bremeno doživotného bezplatného bývania. V roku 2009 sa
stala majiteľkou bytu matka žalobkyne W.. D. V., čo znamenalo, že jej vecné bremeno splynulo s jej
vlastníctvom bytu. Po tom, ako koncom r. 2013 žalovaný podal proti žalobkyni a mojej matke žalobu

vo vzťahu k predmetnému bytu matka jej v r.2014 späť darovala byt. Bola už unavená a znechutená
zo súdnych sporov, ktoré inicioval žalovaný. Z uvedených skutočností vyplýva, že od mája 2014 sú k
bytu zriadené 2 vecné bremená, pričom súd akceptoval len znalecký posudok vypracovaný na jedno
vecné bremeno. Pri zákonnom rozhodovaní súdu, ten musí zohľadniť skutočnosti, ktoré existujú ku dňu
zrušenia vecného bremena. A to existenciu reálneho počtu vecných bremien (t.j. 2 vecné bremená)

zriadených k predmetnému bytu. V opačnom prípade by sa mohlo jednať o svojvôľu súdu. Je nemajetná,
svýnimkoubytu,ktorýjepredmetompredmetnéhosporuaktorýjejejdomovomadomovommojejmatky
a maloletej sestry. Nevlastní žiaden iný majetok ani nemá žiadne úspory. Súd nevyhovel ani jej návrhu,
aby plnenie za zrušenie vecného bremena bolo mesačné plnenie, aby predmetné plnenie za zrušenievecného bremena bolo vo forme opakujúceho sa peňažného plnenia. Takéto rozhodnutie súdu vážne
ohrozuje jej životnú situáciu a existenciu, lebo ju zaviazal jednorazovo zaplatiť vysokú sumu. Takouto
sumou nedisponuje a ani nemá možnosť odkiaľ si ju zaobstarať. Preto rozhodnutie súdu považuje za

nezákonné a nespravodlivé. Zvlášť, keď žalovaný, ktorý je jej otcom, svoj nehnuteľný majetok vysokej
hodnoty - stavebné a lesné pozemky, v r. 2011 účelovo previedol takpovediac zadarmo za symbolických
pár eur na svoju bohatú sestru V.. K.Ú. a od svojej nemajetnej dcéry bez akýchkoľvek úspor, žiada takúto
neprimerane vysokú jednorazovú náhradu. Žalovaný má kde bývať, jeho tvrdenie, že nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť,sanezakladánapravde,jespoluvlastníkomrodinnéhodomuvĽ.súp.č.XXXX-LVč.XXX,

v ktorom aj býva a taktiež vlastní novostavbu rodinného domu v Ľ., ktorá sa nachádza na parc. č. XXXX/
X. Nie je schopná jednorazovo zaplatiť sumu za zrušenie vecného bremena, preto navrhovala súdu, aby
plnenie za zrušenie vecného bremena bolo vo forme opakujúceho sa peňažného plnenia. Jednorazové
zaplatenie sumy za zrušenie vecného bremena by pre ňu znamenalo reálnu hrozbu následnej exekúcie
predmetného bytu a stratu bytu, ktorý je od detstva jej domovom a tiež domovom matky a malej sestry.
Napriek tomu, že v danom spore je úspešnou stranou, keďže súd na jej návrh zrušil vecné bremeno,

súd rozhodol, že nemá nárok na náhradu trov konania. S tým nesúhlasí. Ako úspešná strana sporu si
uplatňuje trovy konania, ktoré boli vynaložené počas trvania súdneho sporu.
11. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu proti rozsudku navrhol rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.
Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470
ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je okrem výroku o splatnosti správny.

13. Z odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia vyplývajú vzťahy medzi skutkovými zisteniami a

úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Právne
závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení je koherentný, t.j. jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty
podporujú príslušný záver.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

15. Medzi stranami sporu je nesporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu číslo X, ktorý je
zapísanýnaLVčísloXXXXvk.ú.W.,pričomprávodoživotnéhobezplatnéhoužívaniapredmetnéhobytu
svedčí žalovanému. Tiež je nesporné, že žalovaný v predmetnom byte nebýva, nehnuteľnosť neužíva.

16. Ak v dôsledku zmeny pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo
zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nie je možné spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť,
aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie (§ 151p ods. 3 OZ). Pri rozhodovaní o

obmedzení alebo o zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov je potrebné prihliadnuť na
všetky okolnosti veci. Predovšetkým je potrebné zistiť, či došlo k zmene pomerov a v kladnom prípade
posúdiť, do akej miery táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva, zodpovedajúceho vecnému
bremenu, ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti vecným bremenom zaťaženej a prihliadnuť na ujmu,
ktorá oprávnenému nastane v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu a

porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti v dôsledku zmeny
pomerov. Právne významný je len ten hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov. Zmena
pomerov môže spočívať i v tom, že strana oprávnená z vecného bremena trvale právo zodpovedajúce
vecnému bremenu neužíva preto, že nastal stav, ktorý užívanie znemožňuje. Súd prvej inštancie zozisteného skutkového stavu správne konštatoval, že v dôsledku zmeny pomerov vo vzťahu medzi
stranami sporu je dôvodný záver o zrušení vecného bremena. Na správnosti tohto záveru nič nemení
ani námietka žalobkyne, že žalovaný je vlastníkom ďalších nehnuteľností a má kde bývať.

17. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nezohľadnenia skutočnosti, že k predmetnému bytu sú od
mája 2014 zriadené nie jedno, ale dve vecné bremená ( aj v prospech matky žalobkyne), pričom táto
okolnosť má význam pre stanovenie výšky náhrady za zrušenie vecného bremena, odvolací súd udáva.
Darovacia zmluva nie je právnym dôvodom pre obmedzenie práv oprávneného z vecného bremena.

Žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom v prospech žalovaného a v rozsahu
tohtobremenabolvýkonjejvlastníckehoprávaobmedzenývprospechžalovaného.Navýškuprimeranej
náhrady nemôže mať vplyv existencia, resp. zriadenie ďalšieho vecného bremena. Takto zriadené vecné
bremeno obmedzuje vlastníka, nie oprávneného z vecného bremena zriadeného skôr. Pripustením
iného výkladu by bolo možné dospieť k absurdnej situácii, kedy by žalobkyňa mohla zriadením vecných
bremien v prospech tretích osôb dosiahnuť stav, kedy by k vyplateniu náhrady oprávnenému vôbec

nedošlo. V prejednávanej veci je potrebné navyše poukázať na okolnosti prípadu, ktorými sú blízke
rodinné vzťahy medzi stranami sporu a oprávnenou z ďalšieho vecného bremena (matka žalobkyne),
ktorá darovala nehnuteľnosť žalobkyni (spoločnej dcére so žalovaným). Preto záver súdu prvej inštancie
o výške náhrady vychádzajúc zo znaleckého posudku je treba považovať za správny, preto odvolací súd
v tejto časti vrátane správneho záveru o trovách konania postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a

2 CSP rozsudok okrem výroku o splatnosti ako vecne správny potvrdil.

18. Žalobkyňa namietla, že súd nevyhovel jej žiadosti splácať dlh v splátkach s poukazom na jej finančnú
situáciu.
Podľa § 228, ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
19. Citované zákonné ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie (3 dni), ktorá začína plynúť od
právoplatnosti rozsudku. Táto lehota platí aj v tých prípadoch keď ide o výrok na plnenie a súd vo výroku
rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Ak má súd za to, že je na mieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo
určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, musí byť takéto rozhodnutie podložené zistením všetkých

potrebných skutočností, ktoré presvedčivo zdôvodnili záver, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci,
na povinný nárok a osobné pomery účastníka je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dni od
právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť aj v splátkach.
20. Je zrejmé, že celková sociálna a majetková situácia žalobkyne odôvodňuje splniť dlh žalovanému
v mesačných splátkach. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa dosahuje príjem 478 Eur v hrubom

mesačne. Nebolo zistené, žeby mala k dispozícií iný príjem z vykonávanej pracovnej činnosti. Je síce
vlastníčkou bytu, ktorý nadobudla na základe darovacej zmluvy, avšak je potrebné zobrať do úvahy,
že tento byt predstavuje obydlie pre ňu, jej matku a jej maloletú sestru a slúži na uspokojovanie ich
základných bytových potrieb. Nie je možné od žalobkyne spravodlivo žiadať, aby nehnuteľnosť slúžiacu
na bývanie jej a jej rodiny použila na zaplatenie dlhu. Nie je vlastníčkou iného hodnotnejšieho majetku. S

ohľadom na túto situáciu odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobkyne proti výroku o splatnosti náhrady
za zrušenie vecného bremena vo výške 12.275,23 Eur v 15 dňovej lehote ako opodstatnené, v tejto
časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 388 C.s.p.) a umožnil žalobkyni plniť v splátkach po 200
Eur mesačne až do úplného vyrovnania dlhu.
21. Žalobkyňa podala odvolanie aj proti uzneseniu z 10.2.2016 v znení opravného uznesenia, ktorým

jej súd priznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku nad sumu 100 Eur. Odvolací súd preskúmal
napadnuté uznesenie súdu a zistil, že odvolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. ( účinného do 30.6.2016) na návrh môže súd priznať účastníkovi
celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak,

vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím
o oslobodení sa však nevracajú.
22. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

23. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu ( čl. 6 ods. 1 prvej vetyDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ).Z článku 6 ods. 1 dohovoru nevyplýva právo
na bezplatné súdne konanie, obmedzenie práva na prístup k súdu zo strany štátu súdnymi poplatkami
je prípustné, toto opatrenie však nemôže spôsobovať marenie zmyslu a účelu článku 6 ods. 1 dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

24. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov sú rozhodujúce majetkové
pomery strany sporu, ktoré je strana povinná preukázať, výška súdneho poplatku a povaha
spoplatňovaného úkonu vo veci. Pre úspešnosť takéhoto návrhu sa vyžaduje, aby návrh bol odôvodnený

preukázanými okolnosťami, ktoré nie sú dočasnej alebo prechodnej povahy a opodstatňujú záver,
že poplatník celkom alebo sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť a jej splnenie nemožno od
neho spravodlivo požadovať. Splnenie poplatkovej povinnosti nemožno od strany sporu spravodlivo
požadovať najmä v prípadoch, keď by vyžadovanie jej splnenia ohrozilo uspokojenie jeho základných
životných potrieb a predstavovalo by prekážku realizácie ústavného práva účastníka súdneho konania
na súdnu ochranu.

25. Pomery účastníka je potrebné chápať v širšom význame ako len vo význame úrovne jeho
mesačného príjmu. V neposlednom rade musí súd prihliadať aj na výšku predpísaného súdneho
poplatku. Je na rozhodnutí súdu, či prizná oslobodenie od súdnych poplatkov celkom, alebo len v časti
(napr.vpomernejčastialebolenzaurčitýpoplatkovýúkon).Výškasúdnehopoplatkujevprejednávanom

prípade 100 Eur, pričom súd žalobkyňu oslobodil nad sumu 100 Eur. Takého priznanie oslobodenia má
fakticky za následok uloženie povinnosti v plnom rozsahu. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na príjem
žalobkyne je možné konštatovať, že zaplatenie predpísaného súdneho poplatku za podané dovolanie
od nej nie je možné spravodlivo požadovať, nakoľko by tým mohlo byť ohrozené uspokojovanie jej
základných životných potrieb. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalobkyni priznáva oslobodenie od súdneho poplatku za podané
dovolanie v celom rozsahu.

26. Úspešnému žalovanému by patrila náhrada trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. avšak náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. Žalobkyňa, ktorá

podala odvolanie proti celému rozsudku v odvolacom konaní bola prevažne neúspešná, preto jej ich
náhrada nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).