Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/180/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219925
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113219925.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: F. X.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom K. Ľ. X, XXX XX P. O. X., právne zastúpený JUDr. Petrom Rakom, advokátom
Advokátskej kancelárie PALŠA A PARTNERI, so sídlom v Prešove, Masarykova 13 proti žalovanému:
Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne
zastúpený JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. Daniel Blyšťan, s. r.

o., Rastislavova 68, Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklade vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, zo dňa 19. 1. 2012, sp.
zn. 3 C 2223/2012.

II. Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3
C 2223/2012 do právoplatného rozsudku vo veci, sp. zn. 17 C 180/2013 Okresného súdu Prešov.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré predstavujú trovy
právneho zastúpenia vo výške ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení a tieto uhradiť priamo na
účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Petrovi Rakovi, advokátovi v Prešove, Masarykova 13 do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok
vo výške ako bude uvedený v písomnom vyhotovení do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 3. 7. 2013 doručil návrh, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice, zo dňa 19. 1. 2012, sp. zn. 3 C 2223/2012 z dôvodu, že
rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania,
ide o porušenie § 40 ods. 1 písm. a) a c) Zákona č. 244/2002 Z. z. v platnom znení, keď jeden
z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa

písm. c) citovaného ustanovenia, a ďalej bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania podľa písm. g) citovaného ustanovenia a pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa podľa § 40 ods. 1 písm. j) citovaného zákona. Žalobca
poukazoval na to, že nesúhlasil a neuzatvoril so žalovaným nové Všeobecné
poistné podmienky a oboznámil sa s nimi až po doručení rozhodcovského rozsudku. Tieto považuje
v čl. 7 bode 7A za neplatné, lebo sú nezrozumiteľné, neurčité. Zmluvná podmienka o zaplatenie

provízie, ktorú si poisťovňa dohodla s vlastným sprostredkovateľom a o ktorej poistník nemá žiadne
informácie a nevie nejakým spôsobom ich ovplyvniť je neplatná, lebo takéto ustanovenie znevýhodňuje
spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi. Nie je mu známe, na základe čoho a akým spôsobomdospel žalovaný, že mu má zaplatiť províziu 41,16 EUR, ktorú žiada. Nie je si vedomý žiadneho záväzku
a preto požadované zaplatenie takejto sumy považuje za neoprávnené. Žalovaný nepreukázal žiadnym
spôsobom právny titul svojho údajného nároku a nepreukázal tieto tvrdenia ani žiadnym spôsobom.

V samotnom návrhu žalovaný ani jednoznačne nešpecifikuje, ktoré Všeobecné poistné podmienky vo
vzťahu k nemu používa a opakovane uvádza rôzne ustanovenia poistných podmienok s odlišnými
dátumami, z čoho je zrejmé, že len samotný návrh na začatie rozhodcovského konania je formulárom, pri
ktorom sa žalovaný ani nesnažil týmto konkretizovať pre konkrétneho poistníka, ale svojich poistníkov
hromadne žaluje formulárovým návrhom, ktorý je preto nejasný a nezrozumiteľný. Zároveň vzniesol

voči takto uplatnenému nároku námietku premlčania. Neuznáva právomoc rozhodcovského súdu a
nikdy nesúhlasil s rozhodcovským konaním. Vo veci neexistuje žiadna uzatvorená platná rozhodcovská
doložka, ani rozhodcovská zmluva, na základe ktorej by mohol rozhodcovský súd konať. Ustanovenie
čl. XV. Všeobecných poistných podmienok, v ktorom je stanovené, že v prípade sporu z poistnej zmluvy
bude vo veci rozhodovať rozhodcovský súd, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatnou. Vzhľadom na existenciu neprijateľných podmienok v predmetnej

veci ani rozhodcovský súd nemá právomoc vo veci konať. Žalobca poukazoval na rozhodnutia súdu,
ktoré v obdobných veciach už rozhodli a vyslovili, že dohoda zmluvných strán o tom, že majetkové spory
vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať rozhodcovský súd je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej
poukazovalnato, žeskúmaniuobsahurozhodcovskéhorozsudkumusípredchádzaťprieskum
právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská

zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Dohoda
zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté zmluvy bude rozhodovať len rozhodcovský súd je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, priečiacou sa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnou. Rozhodcovskú doložku si ako spotrebiteľ nevyjednal.
Rozhodcovský súd v zmysle časti XV., bodu 2 Všeobecných poistných podmienok, má byť podľa potreby

vytvorený od prípadu k prípadu tromi fyzickými osobami, poverenými poisťovňou, teda žalovaným,
pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. sama nezriadi takýto rozhodcovský súd. Takéto dojednanie vzbudzuje
pochybnosti aj o objektívnosti rozhodcovského súdu vytvoreného žalovaným. Tieto jeho pochybnosti
potvrdzuje aj procesný postup rozhodcovského súdu, ktorý rozhodol v skrátenom konaní, pričom však

lehota na podanie odporu bola určená na 5 dní s podmienkou zaplatenia sumy 72,- EUR. Uvedené
procesné pravidlá rozhodcovského súdu ho ako spotrebiteľa podstatným spôsobom znevýhodňujú. Aj
priznaná výška trov konania 276,- EUR je mnohonásobne vyššia, ako by bola náhrada trov v súdnom
konaní pri vydaní platobného rozkazu. Vyššie uvedené konštatuje aj Najvyšší súd SR v
uznesení Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/146/2011. V zmysle toho žalovaný v budúcnosti nemôže

použiť napadnutý rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nakoľko v inej veci Najvyšší súd SR
vyslovil, že takéto rozhodnutie je paaktom a nemožno mu priznať účinky riadneho rozhodnutia. Konanie
žalovanéhonespĺňapodmienkykladenénaspotrebiteľskézmluvyObčianskymzákonníkom,jevrozpore
so zákonom, ktoré hovorí o neprimeraných podmienkach, ktoré sú zo zákona neplatné a žalovaný
postupuje v rozpore s dobrými mravmi, čo opakovane konštatovali aj štátne orgány. Z týchto dôvodov

žiadal aj odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, nakoľko jeho terajší výkon vzhľadom na
vyššie uvedené by mu spôsobil vážnu ujmu a v obdobných veciach súdu nepriznali žalovanému ochranu
v exekučnom konaní.

Žalovaný v podaní doručenom dňa 26. 11. 2013 žiadal o prerušenie konania podľa § 109

ods. 2 písm. c) O. s. p. z dôvodu, že obdržal nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II ÚS 499/2012,
zo dňa 10. 7. 2013, ktorým Ústavný súd SR konštatoval porušenie základného práva žalovaného na
spravodlivýprocesapostupomNajvyššiehosúduSRvexekučnejvecivedenejpodsp.zn.2Cdo5/2012,
ktoré bolo Ústavným súdom SR zrušené, ale takmer totožné s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 6 Cdo 1/2012, teda uznesením Najvyššieho súdu SR, o ktoré žalobca opiera svoju argumentáciu v

tomto konaní. Zároveň Ústavný súd SR prijal sťažnosť žalovaného, v ktorom namietal porušenie jeho
základnéhoprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySRaprávanaspravodlivésúdnekonanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, okrem iného aj postupom a
uznesenímNajvyššiehosúdu,sp.zn.6Cdo1/2012.UvedenézáveryNajvyššiehosúduSR,sp.zn.6Cdo
1/2012 sú pre danú vec právne významné a je tu vysoká pravdepodobnosť, že uznesenie Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 bude zrušené.

Súd návrh na prerušenie konania uznesením zo dňa 2. 12. 2013 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 10 Co 25/2014 právoplatne zamietol dňa 16. 9. 2014.Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 7. 11. 2014, ktoré predložil na pojednávaní dňa 10.
11. 2014 žiadal žalobu zamietnuť vzhľadom na existenciu skutkového i právneho vymedzenia

neprijateľnosti zmluvnej podmienky ako aj konkrétneho vymedzenia samotnej „neprijateľnej“ podmienky.
K individuálnemu dojednaniu zmluvnej podmienky o rozhodcovskej doložke poukazoval na to, že
žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy a aj pri uzavretí rozhodcovskej doložky bol
plne spôsobilý na právne úkony a bol odborne poučený finančným agentom o všetkých podstatných
skutočnostiach týkajúcich sa poistnej zmluvy, pričom nežiadal žiadne doplňujúce vysvetlenia alebo

dojednania ohľadom uzatváraného poistenia, teda druhá zmluvná strana oprávnene predkladala, že
vstúpil do zmluvného vzťahu na základe informácií, o ktorých sám prehlásil, že mu boli poskytnuté, resp.,
že sa s nimi oboznámil, čo preukazuje záznam o požiadavkách a potrebách klienta. Písomné dojednanie
osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 je platným právnym úkonom podľa § 40 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a v prípade, ak je vôbec potrebné skúmať jeho obsah, tak je nevyhnutné skúmať tento právny
úkon v súlade s ustanovením § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka bola medzi

žalobcom a žalovaným uzatvorená podpísaním osobitných zmluvných dojednaní k predmetnej poistnej
zmluve oboma zmluvnými stranami, ide o dvojstranný právny úkon, kde strany samostatne prejavili vôľu
v prípade sporov, riešiť ich v rozhodcovskom konaní. Ak by žalobca s takýmto dojednaním nesúhlasil,
tak osobitné zmluvné dojednania nemusel podpísať, poistná zmluva už bola platne uzatvorená a
nepodpísanie tejto rozhodcovskej doložky by na to nemalo žiaden vplyv. Ak sa tak nestalo, žalobca

rozhodcovskú doložku uzatvoril v časti osobitných dojednaniach, pričom ju mohol ako celok odmietnuť.
Zo strany žalobcu bola poistná zmluva platne uzatvorená už samotným pripojením jeho podpisu pod
návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a to spolu s podpisom sprostredkovateľa vystupujúceho za
žalovaného. Následne po uzatvorení poistnej zmluvy nastala fáza uzavretia osobitných zmluvných
podmienok, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Osobitné zmluvné dojednania boli graficky

umiestnené na konci listiny pod deklaratórnym podpisom žalobcu potvrdzujúcim prevzatie Všeobecných
poistných podmienok. Podpis žalobcu je priamo pod textom rozhodcovskej doložky, text osobitných
zmluvných dojednaní je samostatne graficky, vizuálne aj právne oddelený. Obsahuje len dva body, je
stručný, jasný, zrozumiteľný bez toho, aby spotrebiteľa mohol akokoľvek zavádzať, pričom znak vôle a
súhlasu s jeho obsahom je samostatne verifikovaný menom a priezviskom, miestom, dátumom, číslom

občianskeho preukazu a osobitným podpisom žalobcu, vzťahujúcim sa len k týmto dojednaniam, a
teda v žiadnom prípade nie je uvedený v rámci Všeobecných poistných podmienok. Za iných okolností
vzhľadom na formu rozhodcovskej doložky a spôsob verifikácie nemožno mať pochybnosti o tom, že táto
rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a v prípade, že žalobca tvrdí opak,
tak vzhľadom na skutkové okolnosti sa v takomto prípade nemôže jednať o priemerného, obozretného

a vnímavého spotrebiteľa, pretože rozhodcovská doložka bola uvedená a dojednaná osobitne, pričom
spotrebiteľ ju uzavrel po poučení finančným agentom vlastným a osobitným právnym úkonom bez vplyvu
na zvyšok poistného vzťahu. V prípade neuzavretia rozhodcovskej doložky ani v dodatočnej lehote
po uzavretí zmluvy jej dojednanie neodmietol. Poisťovňa pri uzavretí rozhodcovskej doložke splnila
to, že poistník má mať možnosť ovplyvniť dojednanie rozhodcovskej doložky, poskytla mu aj možnosť

dodatočného odmietnutia rozhodcovského konania po uzavretí poistenia v lehote 30 dní, o čom poistník
bol náležite informovaný a mal možnosť si vyžiadať akékoľvek ďalšie informácie, čo možno listinou
záznamu o požiadavkách a potrebách klienta preukázať. Vznik poistného vzťahu nebol podmienený
dohodou o rozhodcovskom konaní, bez ktorej by aj poistný vzťah vôbec nevznikol a zo žiadnej časti,
či už samotnej poistnej zmluvy alebo Všeobecných podmienok, či osobitných zmluvných dojednaní

nevyplýva v prípade neprijateľného návrhu rozhodcovskej doložky poistníkom, žiadna konzekvencia
majúca vplyv na dojednaný poistný vzťah. To opodstatňuje názor, že rozhodcovská doložka poisťovne
je opakom neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorým je poistník
riadne viazaný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka E. P., sp. materiálom
Arbitrážneho súdu v Košiciach, sp. zn. 3 C 2223/2012, poistnou zmluvou, záznamom o požiadavkách
a potrebách klienta k poistnej zmluve, Všeobecnými poistnými podmienkami, dodatkom č. 2 k
Všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21. 5. 2007 a ďalšími listinami a zistil tento s k u k o
v ý s t a v :

Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že poistnú zmluvu uzatvoril doma s poisťovacím agentom, ktorým
bol jeho švagor E. P., ktorý mu ponúkol uzavretie takejto zmluvy ako výhodnej zmluvy a keďže
v tejto dobe nemal uzatvorené poistné zmluvy, zaujímala ho výška poistného, mesačné náklady akonečná výška vyplateného poistného. O tomto sa s ním bavil. Neprečítal si zmluvné podmienky,
ani to spoločne neštudovali. Podpisoval osobitné zmluvné dojednanie, ale nechápal a nevedel, k
čomu slúži jeho podpis, bral to ako súčasť poistky a preto to podpísal. Švagor mu nevysvetlil, čo

má znamenať osobitné zmluvné dojednanie. V ten deň uzatvoril poistné zmluvy pre svojich dvoch
synoch. Čo je arbitrážny súd a rozhodcovská doložka, o tom nevedel. Nevedel ani, že niečo také
existuje. Keby vedel, že poisťovňa bude riešiť spory z poistnej zmluvy pred rozhodcovským súdom v
čase uzatvorenia zmluvy, nikdy by takúto zmluvu neuzatvoril. Nevie o tom, že by žiadal spoločne z
Rapid life, a. s. nejaké vysvetlenie, ohľadne toho, čo je rozhodcovská doložka a rozhodcovský súd.

Vysvetlenie od poisťovacieho sprostredkovateľa nežiadal, pretože ani nevedel, že niečo také existuje.
K podpisu osobitného zmluvného dojednania ho nikto nenútil, nečítal obsahu zmluvných podmienok
práve z toho dôvodu, že sú písané drobným písmom a vo veľkom rozsahu. Vychádzal z toho, čo
mu povedal sprostredkovateľ. Osobitné dojednanie podpísal preto, že to považoval za súčasť zmluvy.
Záznam o potrebách poistenia podpísal, ale nič si viac nepamätá ohľadne jeho obsahu. Poisťovacieho
sprostredkovateľa sa na nič nevypytoval preto, že to bol jeho švagor, veril mu.

Svedok E. P. vypovedal, že žalobca je jeho švagrom, pracoval pre poisťovňu ako
poisťovací sprostredkovateľ a uzatvoril so žalobcom poistnú zmluvu. Išlo o poistné zmluvy na poistenie
jeho detí. Poisťovacieho agenta robil krátku dobu asi len 6 mesiacov a uzatvoril 6 alebo
7 poistných zmlúv. Pri uzavretí poistnej zmluvy žalobcu upozornil, aké úrazy spadajú pod poistenie,

koľko bude platiť, teda výšku mesačného poistného, nepamätá si, či ho poučoval aj o ďalších zmluvných
podmienkach. Nepamätá si ani na obsah osobitného zmluvného dojednania, neoboznamoval žalobcu
ani ďalších klientov, s ktorými uzatváral zmluvy o rozhodcovskej doložke, lebo ani on sám nevedel,
čo to je. Bol školený na produkty a na to ako vypočítať výšku poistného, ale na iné záležitosti nebol
školený. Nebol ani školený k tomu, čo je rozhodcovská doložka, rozhodcovský súd, ani sám si neprečítal

Všeobecné poistné podmienky, preto ani klientov s nimi neoboznamoval. O činnosť iných poisťovacích
agentov sa neinformoval, neprečítal si Všeobecné poistné podmienky z toho dôvodu, že obsahovali
niekoľko strán a nepovažoval ich za podstatné. Takisto si neprečítal osobitné zmluvné dojednanie, v
ktorýchjeobsiahnutározhodcovskádoložka.Klientomtopredkladalkpodpisupreto,žetobolovzmluve.
Od poisťovne nežiadal vysvetlenie, čo je rozhodcovská doložka alebo rozhodcovské konanie. Až po

podpise poistnej zmluvy odovzdal jeden exemplár zmluvy s poistnými podmienkami žalobcovi s tým, že
si to môže prečítať.

Zo spisového materiálu Arbitrážneho súdu v Košiciach, sp. zn. 3 C 2223/2012 mal súd preukázané, že
žalovaný dňa 2. 1. 2012, ktorý bol prijatý dňa 4. 1. 2012 podal návrh na Arbitrážny

súd na začatie konania o zaplatenie 41,16 EUR pohľadávky, ktorá vznikla podpisom poistnej zmluvy a
predstavuje vynaložený náklad na uzavretie poistenia s poukazom na časť XVII. ods. 7A, resp. ods. 8,
ktorý žalobca neuhradil a nedošlo ani k jeho zápočtu voči prípadnej pohľadávke žalovaného na odkupnú
hodnotu alebo na poistné plnenie. Súčasťou tohto spisového materiálu je poistná zmluva uzatvorená
dňa 28. 4. 2008, Všeobecné poistné podmienky časť XVII, Záverečné ustanovenia, ktoré obsahujú

podpis poistníka s dátumom 28. 4. 2008 a nasledujúce osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej
zmluve 4474090004, ktoré obsahujú dva body. Prvý bod sa týka zániku poistenia a druhý bod obsahuje
vyhlásenie oboch účastníkov, že medzi zmluvnými stranami došlo k dojednaniu, že sa podrobia
rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu
ako rozhodcovskú doložku. Na to nasleduje podpis poistníka, t. j. žalobcu a podpis poisťovacieho agenta

Radoslava Pekára. Poistná zmluva bola prijatá dňa 5. 5. 2008 žalovaným. Ďalej sa v týchto písomných
materiáloch nachádza oznámenie o zániku poistnej zmluvy ku dňu 29. 10. 2008 z dôvodu nezaplatenia
poistného s mínusovým zostatkom 496,- Sk.

Arbitrážny súd v Košiciach vydal dňa 19. 1. 2012 rozhodcovský rozsudok, ktorým uložil žalobcovi uhradiť

sumu 41,16 EUR a trovy rozhodcovského konania 276,- EUR na účet poisťovne do 5 dní alebo aby v tej
istej lehote podal odpor na súde, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok. Žalovaný prevzal rozhodcovský
rozsudok dňa 26. 6. 2013 spolu s návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi a dňa 3. 7. 2013 doručil
návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd.

Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok

ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere

nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a), c), j) a ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia

tuzemskéhorozhodcovskéhorozsudku,lenakrozhodcovskýrozsudokbolvydanývoveci,ktoránemôže
byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), jeden z účastníkov rozhodcovského
konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a).

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok nenadobudne právoplatnosť, dokiaľ o žalobe právoplatne nerozhodne príslušný súd.

Podľa § 41 ods. 1, 2 citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania
požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30

dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy
konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rozhodcovská doložka medzi účastníkmi nebola

individuálne dojednaná. Individuálnym dojednaním nebolo podpísanie osobitných zmluvných dojednaní
ako súčasť Všeobecných poistných podmienok žalovaného. Individuálnosť dojednania nevyplýva ani z
toho, že v tlačive o zázname a potrebách klienta je vopred predformulovaná všeobecná informácia o
možnosti riešiť spory v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené súd je toho názoru, že v
rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecné právne predpisy na ochranu

práv spotrebiteľa, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku a bola porušená
aj zásada rovnosti účastníkov, a to už pri výbere rozhodcu. Rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná, jej dojednanie neinicioval žalobca, ktorý nebol ani poisťovacím agentom poučený o jejobsahu a poisťovací agent sám nemal žiadnu vedomosť o rozhodcovskej doložke v zmluve a nepoznal
ani jej význam.

Predmetná poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Základom
sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných
podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. O individuálne
dojednanie v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže ísť v prípadoch, keď spotrebiteľ
nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v

predtlačenomformulári.Dôkaznébremenopreukázaniaindividuálnehodojednaniaspočíva na
dodávateľovi, teda na žalovanom ako to vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V danom prípade
žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol a ťažko si možno predstaviť opak v prípade predtlačeného
formulára. Pokiaľ žalovaný poukazoval na záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý je
podpísaný žalobcom, ako aj sprostredkovateľom poistenia, v tomto prípade opäť ide o predtlačený
formulár, kde je aj v predtlačenej časti uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich

zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie použiť inštitút rozhodcovského
konania v zmysle Zákona č. 244/2002 a Všeobecných poistných podmienok platných od 21. 5. 2007.
Toto ale nepreukazuje, že boli poskytnuté žalobcovi ako spotrebiteľovi informácie o rozhodcovskom
konaní, ale len upozorňuje na možnosť riešenia sporu v rozhodcovskom konaní. Z výpovede žalobcu
ako aj svedka E. P. a z týchto listinných dôkazov vyplynulo, že k žiadnemu individuálnemu vyjednávaniu

nedošlo, poisťovací agent výslovne uviedol, že sám nemal vedomosť o rozhodcovskej doložke a
rozhodcovskom súde a ani v tomto smere nepoučoval žalobcu, sám si neprečítal Všeobecné poistné
podmienky, lebo dôveroval poisťovni. Jeho výpoveď je v tomto smere totožná s
výpoveďou žalobcu ohľadne dojednávania zmluvných podmienok a aj keď ide o príbuzných (poisťovací
sprostredkovateľ bol švagrom žalobcu) táto skutočnosť o spôsobe dojednávania zmluvných podmienok

týmto nie je spochybnená, pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, lebo je práve na žalovanom preukázať
individuálne dojednanie. Samotná skutočnosť a tvrdenie žalovaného, že žalobca mal možnosť v lehote
30 dní odstúpiť od rozhodcovskej doložky nič nemení na závere, že rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná a je zo zákona neplatná. Ide o absolútnu neplatnosť zo zákona s účinkami ex
tunc. Odstúpiť pritom možno len od platného právneho úkonu.

Ustanovenie zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a nie je možná jednoznačne
a všestranne ich modifikácia, predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane
spotrebiteľa (nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. 3 ÚS 562/2012, dňa 24. 10. 2013, I ÚS
199/2011).

Návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z
neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrhy na riešenie
prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby mu boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné
informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboznamovaných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená.
Podľa názoru súdu, spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal pokiaľ

chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako spotrebiteľ bol informovaný
o rozhodcovskom konaní ako inštitúcie, o jeho rozdiel v porovnaní so súdnym konaním, o rokovacom
poriadku rozhodcovského súdu, výbere rozhodcu a pod.

Princíp ochrany práv spotrebiteľa je dôležitejší ako princíp „ignorantia juris non excusat“ (neznalosť

zákona neospravedlňuje), na čo poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí, sp. zn. 6
NCdo 9/2012. Vykonané dokazovanie nepreukázalo poskytnutie týchto informácií zo strany žalovaného
žalobcovi.

Tvrdeniu žalovaného, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná so

žalobcom súd neuveril a poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 16 Co 191/2013,
zo dňa 28. 10. 2013, kde na str. 13 odvolací súd uviedol, že nevidí dôvod na odklon od spoločného
stanoviskaobčianskoprávnehoobchodnéhokolégiaKrajskéhosúduvPrešovezodňa27.9.2010,podľa
ktorého zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej po 31. 12. 2007 alebovo Všeobecných zmluvných podmienkach zakotvených do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spor s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok

a na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O
takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má možnosť si vybrať medzi rozhodcovským
a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa
a spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd v tomto rozhodnutí uviedol, že nijako

nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, a to predovšetkým v záujme
právnej istoty vyplývajúcej z právoplatného súdneho rozhodnutia, na druhej strane však materiálna
právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je bezvýnimočná, možno ju prelomiť v zákonných
prípadoch. Súd v tejto súvislosti poukazuje na výsluch svedka Radomíra Pekára, sprostredkovateľa
poistenia, ktorý uzatvoril so žalobcom poistnú zmluvu, ktorý jednoznačne uviedol, že nemal vedomosť,
čo je rozhodcovská doložka, čo je arbitrážny súd, rozhodcovské konanie a v tomto smere neposkytol

žalobcovi žiadne informácie. Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej rozhodcovskej
doložky, musel ho prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom
vopred pripravený, na jeho obsahu žalovaný žiadnym spôsobom neparticipoval. Inštitút individuálneho
dojednania podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky v súvislosti s predloženou formulárovou štandardnou zmluvou (čl. 3, bod 2
Smernice č. 93/2013 EHS, zo dňa 5. 4. 1993). Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo samotného
žalovaného, ktorý počas celého sporu namietal, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná,
avšak nepredložil žiaden relevantný listinný dôkaz podporujúci prijatie záveru o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej doložky. Súd je toho názoru, že žalovaný si nesplnil dôkazné bremeno

o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky a samotný záznam sprostredkovateľa poistenia o
požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve je len predtlačený formulár, v ktorom
žalobca nemal na výber možnosť individuálne dohodnúť obsah tejto zmluvnej podmienky a nie je
dôkazom toho, že žalobca si individuálne dojednal rozhodcovskú doložku. Žalovaný nepreukázal,
že žalobcovi, resp. sprostredkovateľovi poistenia vysvetlil, aké sú pravidlá rozhodcovského konania,

ako prebieha, aké sú pravidlá rokovacieho poriadku a pod. Pokiaľ spotrebiteľ mal vyjednať tento proces
individuálne dojednanej zmluvnej podmienky mal nepochybne byť zo strany dodávateľa
informovanýojehopravidláchaotomtožalovanýnepredložilžiadendôkaz.Súdpoukazujenaporušenie
zásady rovnosti účastníkov, keď spotrebiteľ, ak by sa chcel podrobiť rozhodcovskému konaniu, musel
by znášať neprimerane vysoké poplatky a trovy rozhodcovského konania niekoľko násobne prevyšujú

výšku istiny. Aj poplatok za odpor v rozhodcovskom konaní predstavuje náklad 72,- EUR. Takéto
podmienky rozhodcovského procesu jednoznačne znevýhodňujú spotrebiteľa oproti súdnemu konaniu,
keď spotrebiteľ sa mohol domôcť nariadenia pojednávania len za predpokladu zaplatenia poplatku 72,-
EUR a navyše musel platiť aj paušál na správne náklady, ktoré sú odstupňované podľa hodnoty sporu.
Na podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku je stanovená veľmi krátka 5 - dňová lehota. Fikcia

doručenia rozsudku platí aj v prípade, ak adresát sa nezdržiava na adrese doručovania. V prípade
procesných úkonov je podmienkou prijatie takéhoto procesného úkonu zaplatením príslušného poplatku
a v rozhodcovskom konaní nie je upravená žiadna možnosť oslobodenia od poplatkov v dôsledku
hmotnej núdze spotrebiteľa a pod. Už len táto skutočnosť pre spotrebiteľa predstavuje neprimeranosť
arbitrážneho procesu. Praktiky žalovaného sú pri uzatváraní rozhodcovskej doložky také, že predkladá

k podpisu tieto rozhodcovské doložky za stavu, keď spotrebitelia nemajú vôbec vedomosť, čo je
arbitrážny súd, rozhodcovský proces alebo rozhodcovská doložka zakotvená vo
Všeobecných zmluvných podmienkach vyhotovených v štandardnej rozhodcovskej zmluve a v tomto
smere aj poisťovací sprostredkovatelia nemajú informácie o procese pred rozhodcovským súdom
tak, aby mohli poskytnúť poistníkovi. Tieto všetky skutočnosti viedli súd k záveru, že rozhodcovskú

doložku nepovažuje medzi účastníkmi za individuálne dojednanú, táto rozhodcovská doložka spôsobila
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a pre
porušenie zásad podľa § 40 ods. 1 písm. c), j), h) Zákona č. 244/2002 Z. z. zrušil vydaný rozhodcovský
rozsudok.

V zmysle § 40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. súd rozhodol aj o odložení vykonateľnosti tohto
rozhodcovského rozsudku. Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať
neprijateľné podmienky, má poznať ich dôsledky a nemá konať v rozpore s dobrými mravmi.
Rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom v Košiciach v spotrebiteľskej veci, sp. zn. 3 C2223/2012 je v rozpore so zákonom, lebo rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bola
založená právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzatvorená alebo bola uzatvorená neplatne
a rozhodcovská doložka je neplatnou, lebo nebola individuálne dojednaná,

čo spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa. Z obsahu poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá už podpisom
zmluvy, keďže sa v nej uvádza, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky, a teda rozhodcovská
doložka je obsiahnutá v čl. XV. Všeobecných poistných podmienok a nič na tom nemení, že v ten istý deň
podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára aj formulárovú časť odkazujúcu

na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku vedenú v poistných podmienkach. Súd sa nestotožňuje
s názorom žalovaného, ktorý s poukazom na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, v konaní C
342/13 poukazoval na to, že žalobca nebol vylúčený, aby všetky spory boli prejednávané len pred
arbitrážnym súdom, ani mu nesťažoval prístup k všeobecnému súdu a nebolo mu bránené v podávaní
opravných prostriedkov, ani nebol za to sankcionovaný, pretože v samotnom rozhodnutí Európsky
súdny dvor poukazuje vo svojom závere, že je na súde, aby dospel k príslušným záverom podľa

vnútroštátneho práva a zabezpečil, že nekalá doložka nebude záväzná pre spotrebiteľa a má zohľadniť
skutočnosť, že oznámením všeobecných informácií o rozdieloch medzi rozhodcovským konaním a
bežným súdnym konaní spotrebiteľovi pred uzavretím dotknutej zmluvy nemôže samo o sebe vylúčiť
nekalý charakter tejto zmluvnej podmienky. Európsky súdny dvor aj v bode 29 uvádza, že nekalý
charakter zmluvnej podmienky sa má posudzovať so zreteľom na povahu tovaru alebo služby, na ktorú

bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia
a všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí a v tomto kontexte tiež
posúdi dôsledky, ktoré táto podmienka môže mať v rámci práva uplatniteľného na zmluvu, čo vyžaduje
preskúmanie vnútroštátneho právneho systému. Vnútroštátny súd má posúdiť, do akej miery je právne
postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v

platnom vnútroštátnom práve. Prejednávaný prípad sa týka inej skutočnosti, kde spotrebiteľ obdržal
ešte pred uzatvorením zmluvy všeobecné rozdiely medzi arbitrážnym konaním a všeobecným súdnym
konaním, pričom Súdny dvor EÚ už rozhodol v kontexte na čl. 5 Smernice, že pred uzatvorením zmluvy
majú informácie o zvolených podmienkach zásadný význam pre spotrebiteľa, pretože na základe týchto
informácií sa spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný podmienkami, ktoré pripravil

podnikateľ. V prednávanej veci však žalobcovi ako spotrebiteľovi neboli poskytnuté žiadne informácie
o rozhodcovskom konaní, rozhodcovskej doložke, rozhodcovskej doložky, ktorá bola zakotvená vo
Všeobecných poistných podmienok aj v osobitnom dojednaní a práve s prihliadnutím na túto skutočnosť
súd posudzoval neplatnosť tejto zmluvnej podmienky.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto
mu súd priznal náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré predstavujú odmenu za úkony právnej
služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, kde základná sadzba tarifnej odmeny je 1/13 výpočtového
základu za rok 2013 vo výške 60,07 EUR, 1/13 výpočtového základu za rok 2014 vo výške 61,85 EUR

a 1/13 výpočtového základu za rok 2015 vo výške 64,53 EUR. Trovy právneho zastúpenia predstavujú
úkony právnych služieb v celkovej výške 623,88 EUR za úkony: dňa 22. 11. 2013 prevzatie a príprava
zastúpenia - § 11 ods. 1, písm. a), § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - 60,07 EUR, dňa 28. 11. 2013
- vyjadrenie vo veci samej - § 11 ods. 1, písm. a), § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - 60,07 EUR, dňa 2.
12. 2013 - zastúpenie na pojednávanie - § 11 ods. 1, písm. a), § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. - 60,07

EUR, dňa 10. 11. 2014 - zastúpenie na pojednávaní - § 11 ods. 1, písm. a), § 13a ods. 1 písm.
d) cit. vyhl. - 61,85 EUR, dňa 11. 11. 2014 - vyjadrenie vo veci samej - § 11 ods. 1, písm. a),
§ 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.- 61,85 EUR, dňa 17. 12. 2014 - zastúpenie na pojednávaní - § 11 ods.
1, písm. a), § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. - 61,85 EUR, dňa 28. 1. 2015 - zastúpenie na pojednávaní
- § 11 ods. 1, písm. a), § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. - 64,53 EUR, dňa 4. 3. 2015 - zastúpenie na

pojednávaní - § 11 ods. 1, písm. a), § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. - 64,53 EUR, ňa 4. 3. 2015
- zastúpenie na pojednávaní - § 11 ods. 1, písm. a), § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. - 64,53 EUR, dňa
13. 3. 2015 - vyjadrenie vo veci samej - § 11 ods. 1, písm. a), § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. - 64,53
EUR, dňa 18. 3. 2015 - zastúpenie na pojednávaní § 11 ods. 1, písm. a), § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.
- 64,53 EUR, režijný paušál 3 x 7,63 EUR, 3 x 8,04 EUR, 4 x 8,39 EUR, spolu 80,57 EUR, DPH 20

% zo základu 704,45 EUR vo výške 140,89 EUR. Priznané trovy konania uhradí žalovaný priamo na
účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Petrovi Rakovi, advokátovi v Prešove, Masarykova 13, na účet
vedený vo VÚB, a. s., pobočka Prešov, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, IBAN: SK XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: F. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.