Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/470/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510202591
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3510202591.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne JUDr. E. C., bytom R. K. nad C., T.
XXXX/XX, zastúpenej JUDr. X. W., advokátkou v J., C. XX proti žalovanému: I. W., o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. septembra 2011, č. k. 7C/89/2010-131, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy 66.388 Eur. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1, 2, § 4
ods. 1, 3, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Na základe
výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že uznesením OR PZ v T., M., odboru

všeobecnej kriminality, pracovisko R. K. nad C. zo dňa 19.02.2007, č.k. ČVS: V.-XXX/
X-V.-T.-XXXX bolo začaté trestné stíhanie žalobkyne pre trestný čin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2, písm. c) Trestného zákona, účinného do 31.12.2005,
ktoréhosamaladopustiťtak,žeakosúdnaexekútorkascieľomneoprávnenéhouspokojeniapohľadávky
oprávnenej spoločnosti I. - SR, a.s., R. K. nad C. a ďalších oprávnených vydala exekučné tituly na
peňažné plnenia proti povinnému N., hoci vedela, že C. nie je povinnou osobou a takto vybrala od

dlžníkov sumu v celkovej výške 21.433.124,32 Sk. Žalobkyňa podaním zo dňa 04.03.2008 žiadala
Z. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Z. podaním zo dňa
05.05.2008 oznámila žalobkyni, že prokurátor V. v T. postupoval správne, zo strany prokurátora nebolo
zistené žiadne porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo oprávnenosť žiadosti, preto považuje žiadosť
za neodôvodnenú a v celom rozsahu ju odmietol. Z obsahu spisu V. súd zistil, že uznesením J. zo
dňa 05.12.2006, č. X J. XXX/XX-XX prokurátorka J. N. vo veci trestného činu marenia úlohy verejného

činiteľa z nedbanlivosti podľa § 159 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 o
sťažnosti poškodeného C. zrušila uznesenie prokurátora V., sp. zn. X Pv XXX/XX zo dňa 29.06.2006 ,
ktorým bolo zastavené trestné stíhanie a uložila prokurátorovi, aby vo veci opätovne konal a rozhodol. V
odôvodnení vyššie citovaného uznesenia je konštatované, že prokurátor V. zo dňa 29.06.2006 zastavil
trestnéstíhanievočižalobkyni.ProtiuzneseniupodalasťažnosťpoškodenáC..Vsťažnostiuviedla,žeC.
nie je nástupníčkou poisťovne N. A., a preto na ňu neprešli ani záväzky zrušením zdravotnej poisťovne.

J. v závere uviedla, že má za to, že konanie, z ktorého je podozrivá žalobkyňa, vykazuje znaky trestného
činu, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Dňa 17.01.2007 vydal
prokurátor V., a to Okresnému riaditeľstvu PZ v T., M. o pokračovanie v trestnom stíhaní a vydať
uznesenie o vznesení obvinenia žalobkyne pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Uznesením V. zo
dňa 19.02.2007 bolo začaté trestné stíhanie žalobkyne pre trestný čin zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005.
Uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 23.02.2007. Žalobkyňa podaním zo dňa 26.02.2007 podalavoči vyššie uvedenému uzneseniu sťažnosť. Uznesením N.e zo dňa 23.03.2007, č. X J. XXX/XXXX bolo
zrušené uznesenie V. zo dňa 19.02.2007. Dňa 22.03.2007 bol vykonaný výsluch
žalobkyne ako obvinenej. Dňa 02.04.2007 vydala V. pokyn na zastavenie trestného stíhania žalobkyne.

B. zo dňa 16.04.2007 bolo zastavené trestné stíhanie žalobkyne, ktoré bolo začaté za trestný čin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona
účinného do 31.12.2005, nakoľko je nepochybné, že nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod
na postúpenie veci. Uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 27.04.2007. Žalobkyňa nesprávny úradný
postup žalovaného videla v tom, že bola bezdôvodne obvinená z trestného činu. Za nesprávny úradný

postup považovala odpovede policajného zboru. Škodu rozčlenila na viac úsekov, a to na psychickú a
majetkovúujmu.Prostredníctvomsvojejprávnejzástupkyneuviedla,ženesprávnymúradnýmpostupom
je vydanie záväzného pokynu prokurátorom V. na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 206
ods. 1 Trestného poriadku. Mala za to, že pokyn nie je rozhodnutím, takže ide o konanie, ktoré žalobkyňa
považuje za úradný postup, ktorého nesprávnosť spočíva v tom, že Trestný poriadok umožňuje vydať
uznesenia o vznesení obvinenia vtedy, ak existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú dôvodné podozrenie,

že trestný čin spáchala určitá osoba, pričom takéto skutočnosti v čase vydania záväzného pokynu
na vznesenie obvinenia žalobkyne neexistovali. Súd prvej inštancie sa najskôr vysporiadal s otázkou
pasívnej legitimácie žalovaného a s námietkou premlčania. Po konštatovaní, že tieto nie sú dané,
konštatoval, že nesprávnym úradným postupom podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. môže
byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone

alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Zodpovednosť
podľa tohto ustanovenia je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie a
štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok: existencia škody, nesprávny úradný
postup orgánu štátu, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, pretože jedine
za splnenia týchto podmienok možno posudzovať nárok. K nesprávnemu

úradnému postupu môže dôjsť tak pri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj pri činnosti,
pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené
vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo
znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu, alebo jeho činnosť, ktorá
nie je vykonávaná v určitej lehote, alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov. Osobitný predpis nedefinuje bližšie pojem škoda a neupravuje rozsah náhrady,
preto treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a škodu vo
všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, vyjadriteľná v peniazoch
a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Súd prvej inštancie poukázal na to, že orgány
činné v trestnom konaní sú zo zákona oprávnené vyhodnotiť zistené skutočnosti a právne

ich kvalifikovať, či sú splnené podmienky pre začatie trestného konania, vznesenia obvinenia, prípadne
trestné stíhanie a postupovať v súlade s právnymi predpismi. V danom prípade bolo začaté trestné
stíhanie po podnete okresného prokurátora. Vznesenie obvinenia dňa 19.02.2007 obsahovalo tvrdené
skutočnosti a orgány činné v trestnom konaní, teda policajný zbor i prokurátor konali v súlade s právnymi
predpismi, keď posudzovali všetko, čo vyšlo v konaní najavo spôsobom, ktorý v žiadnom

prípade nenasvedčuje na protiprávne konanie. Ak teda tieto orgány v lehotách určených zákonom a
v súlade s právnymi predpismi posudzovali zistené skutočnosti určeným spôsobom bez toho, aby sa
dopustili protiprávneho konania, nie je možné považovať tento postup za nesprávny úradný postup a
potom v dôsledku takého postupu nemohla vzniknúť škoda. Žalobkyňa žiadnym spôsobom
neuviedla a nešpecifikovala nesprávny úradný postup v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami a

svoje tvrdenia obmedzila len na vydanie pokynu okresnej prokuratúry ako nesprávny úradný postup.
Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala návrhom náhrady škody z nesprávneho úradného postupu, tento mala
riadne odôvodniť a nespoliehať sa na súd, že sám bude nad rámec vykonávať dokazovanie a sám si
bude dedukovať, čo je a čo nie je nesprávny úradný postup. Zastával názor, že žalobkyňa v tomto smere
neuniesla dôkazné bremeno, návrh riadne neodôvodnila. Poukázal na vyjadrenie žalovaného k podanej

žiadosti žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, kde žalovaný konštatoval,
že prokurátor V. postupoval správne, keď vo veci, v ktorej sa vykonávalo konanie dlhšie obdobie,
dal pokyn na začatie trestného stíhania a vznesenia obvinenia pre žiadosťou namietaný trestný čin.
Prokurátor pri vydávaní pokynu na začatie trestného stíhania a vznesenia obvinenia nemal k dispozícii
výpoveď obvinenej, pretože v čase jeho rozhodovania žalobkyňa v takom postavení nebola, nemal k

dispozícii argumenty vyplývajúce zo sťažnosti. Pri posudzovaní oboch rozhodnutí (pokyn k vzneseniu
obvinenia za taký sa dá považovať) v podstate s opačnými účinkami, napriek ich kontradikčnosti, nezistil
porušenie zákona. Obaja prokurátori rozhodovali v inom časovom úseku konania a za inej relevantnosti
dôkazov, pričom ich rozhodnutia sa dajú považovať za správne. Rozhodnutie o vznesení obvinenianebolo právoplatné, z čoho vyplýva, že žiadne účinky vykonateľnosti s ním nemohli byť spájané.
Zo strany prokurátora nebolo zistené žiadne porušenie zákona. Súd prvej inštancie konštatoval, že
skutočnosť, či je začaté trestné stíhanie na základe podnetu, resp. iných rozhodujúcich skutočností, či

orgány činné v trestnom konaní zistené skutočnosti posudzujú iba z hľadiska podozrenia zo spáchania
trestného činu, je výlučne v právomoci týchto orgánov a tieto otázky nemôže posudzovať občiansko-
právny súd. Súd prvej inštancie neskúmal vznik škody, nakoľko nemal za preukázaný prvý atribút pri
priznaní náhrady škody, a to protiprávne konanie žalovaného, teda nesprávny úradný postup. Mal
za to, že ďalšie dokazovanie v tomto smere je nadbytočné, neúčelné a nehospodárne. Dôvodil, že

neobstojí tvrdenie právnej zástupkyne žalobkyne, že pokyn nie je rozhodnutím, takže ide o konanie,
ktoré žalobkyňa považuje za úradný postup, nakoľko podľa ust. § 230 ods. 1 a 2 zákona č. 301/2005 Z.
z., Trestného poriadku v znení neskorších predpisov, dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím
trestnéhostíhaniaavprípravnomkonaní,vykonávaprokurátor.Súdprvejinštanciezáveromkonštatoval,
že hodnotenie, či prokurátor vykonával dozor nad zákonnosťou riadne, a či mal nariadiť alebo nemal
nariadiť V. pokynom pokračovanie v trestnom stíhaní a vydanie uznesenia o vznesení obvinenia

žalobkyne, nemôže byť dôvodom na konštatovanie, že postup prokurátora nie je správny, že ide o
nesprávny úradný postup. Následne súd prvej inštancie zdôvodnil, prečo nevykonal výsluch svedkov
navrhnutých žalobkyňou, keď dôvodil, že žalobkyňa nepreukázala, v čom vidí nesprávny úradný postup,
a preto dokazovanie v tomto smere výpoveďami rodinných príslušníkov žalobkyne, súdnych exekútorov,
či ostatných svedkov považoval za irelevantné a nadbytočné. O trovách konania

rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p. z dôvodu, že v konaní úspešný žalovaný, ktorému by patrila náhrada
trov konania, si trovy konania v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil.

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že aj
keď to nie je z odôvodnenia rozhodnutia celkom zrejmé, javí sa, že súd prvej inštancie zaujal názor,
podľa ktorého vydanie pokynu prokurátorom podľa ust. § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku
nie je nesprávnym úradným postupom, ale rozhodnutím. V tejto súvislosti uviedla, že pokyn vydaný
prokurátorom V. na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nebol rozhodnutím vydaným v trestnom

konaní podľa ust. § 162 ods. 2 Trestného poriadku, ako taký bol nesprávnym úradným postupom.
Nesprávnym úradným postupom je akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci štátneho orgánu,
ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre
správanie sa štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu.
Pokyn prokurátora V. nebol ani uznesením, ani príkazom, ani nemal atribúty rozhodnutia vydaného

orgánom činným v trestnom konaní. Ako taký je úkonom, ktorý vykonal prokurátor V. pri vykonávaní
svojej právomoci, dozoru nad prípravným konaním. Názor súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci
ide o rozhodnutie, nemá oporu v ustanoveniach Trestného poriadku. Mala za to, že nie je možné
prisvedčiť názoru súdu prvej inštancie, že na správnosť postupu V. postačuje, ak zákon umožňuje vydať
záväzný pokyn, a že nie je oprávnený preskúmavať, či boli splnené ďalšie zákonné podmienky, ktoré

pri vydaní uznesenia o vznesení obvinenia splnené byť musia. Poukázala na to, že Trestný poriadok
neponecháva na vôľu orgánov činných v trestnom konaní, či a kedy možno vzniesť konkrétnej osobe
obvinenia za spáchanie trestného činu, a teda konkrétnu osobu stíhať ako obvinenú. Z ust. § 206 ods.
1 Trestného poriadku vyplýva, že uznesenie o vznesení obvinenia vydá policajt, ak je na podklade
trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený

záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Je teda nepochybné, že takýto istý zákonný predpoklad
platí aj pre vydanie záväzného pokynu na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia.
Citovaným ustanovením Trestného poriadku je viazaný tak vyšetrovateľ, ako aj prokurátor so zreteľom
na ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázala na to, že v
predmetnom trestnom konaní bola vypočutá ako svedkyňa a do vydania záväzného pokynu boli aj

zabezpečené listinné dôkazy, preto nepovažovala za správny skutkový záver súdu prvej inštancie,
podľa ktorého v čase od vydania záväzného pokynu do zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia J.
dňa 23.03.2007 vyšli najavo skutočnosti, ktoré by menili skutkový stav veci tak, že v čase vydania
záväzného pokynu existovalo dôvodné podozrenie, že spáchala trestný čin a v čase rozhodovania
krajskej prokuratúry už novozhromaždené dôkazy toto podozrenie neodôvodňovali. Ani záver súdu

prvej inštancie o tom, že okresnej prokuratúre neboli známe argumenty žalobkyne proti uzneseniu o
vznesení obvinenia neobstojí, pretože práve jej argumenty proti vzneseniu obvinenia, akceptované J.,
poukazujú na to, že postup V. bol nesprávny. Mala za to, že žalovaný sa nemôže vyviniť tým, že sa V.
spravovala nesprávnym právnym názorom. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že svoj návrhneodôvodnila vo vzťahu k nesprávnosti úradného postupu V. s poukazom na to, že z návrhu, ako aj
z prednesu právnej zástupkyne vyplýva, že nesprávnosť úradného postupu vyplýva zo skutočnosti,
že v čase, keď bol tento vydaný, neexistovali skutočnosti odôvodňujúce, že spáchala trestný čin. To,

že takéto skutočnosti neexistovali, vyplýva z rozhodnutia J. V dôsledku záväzného pokynu vznesené
obvinenie znamenalo drastický nezákonný zásah do jej súkromia. Závažnosť tohto zásahu, spôsobu
jeho prežívania mali preukázať svedecké výpovede navrhnutých svedkov. Nesúhlasila s názorom súdu
prvej inštancie, že vznesenie obvinenia nemá žiadny dopad, a že žiadne účinky vykonateľnosti s ním
nemohli byť spájané. Uznesenie o vznesení obvinenia je vykonateľným, pretože sťažnosť proti nemu

podaná nemá odkladný účinok. Vykonateľnosť uznesenia znamená, že bez ohľadu na sťažnosť až do
jeho zrušenia mala v trestnom konaní postavenie obvinenej so všetkými dôsledkami a povinnosťami,
ktoréztohopostaveniapodľaTrestnéhoporiadkuplynú.Nestotožnilasasozáverom,žesúdvkonanínie
jeoprávnenýhodnotiťsprávnosťalebonesprávnosťpostupuprokuratúry.Nesprávnosťpostupuokresnej
prokuratúry bola vyhodnotená krajskou prokuratúrou tým, že uznesenie vydané na základe pokynu
okresného prokurátora bolo zrušené. Tým, že súd prvej inštancie odmietol zaoberať sa nesprávnosťou

postupu V., uprel žalobkyni právo vyplývajúce z článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého má každý právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho
orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

3.Kpodanémuodvolaniusapísomnevyjadrilžalovaný,ktorýnavrholpotvrdenienapadnutéhorozsudku.

4. Rozsudkom zo dňa 24.10.2013, č. k. 19Co/373/2011-151 tunajší odvolací súd potvrdil rozsudok
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21.09.2011, č. k. 7C/89/2010-131 a žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 16.06.2014, č.k.
7Cdo/159/2014-171 v spojení s uznesením zo dňa 16.10.2014, č.k. 7Cdo/159/2014-186 v dôsledku
podaného dovolania žalobkyne zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V
odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že k odvolaniu, podanému
žalobkyňou proti rozsudku súdu prvej inštancie (č.l. 138 až č.l. 142), doručenému žalovanému

18.11.2011, podala táto písomné vyjadrenie (č.l. 145), ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené
28.11.2011, pričom zo spisu vyplýva, že nebolo doručené ani právnej zástupkyni žalobkyne, ani
žalobkyni. Dovolací súd konštatoval, že vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne neobsahovalo žiadne nové
skutočnosti, žalovaný veľmi stručne iba uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne
správny a zákonný, a preto navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Odvolaciemu súdu vytýkal,

že vo svojom rozhodnutí sa však s týmto nevyporiadal a neuviedol, prečo nepovažoval za potrebné
vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne jej doručiť na prípadné vyjadrenie.

6. Po doručení vyjadrenia žalovaného žalobkyni sa žalobkyňa k podanému vyjadreniu žalovaného k
odvolaniu žalobkyne vyjadrila písomne. Do pozornosti odvolacieho súdu dala uznesenie Krajského súdu

v Trenčíne, č.k. 17Co/222/2012-1245 zo dňa 18.12.2013, ktorým tento súd zrušil rozsudok Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 10C/21/2012 zo dňa 19.04.2012, ktorým tento zamietol návrh
tej istej žalobkyne voči Slovenskej republike, v mene ktorej konalo Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky vo veci, v ktorej sa žalobkyňa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej jej
v tej istej trestnej veci uznesením vyšetrovateľky OR PZ v T. o vznesení obvinenia žalobkyne. Mala

za to, že predmetné trestné stíhanie bolo tým istým trestným stíhaním za nesprávny úradný postup.
Poukazovala na to, že v uvedenom uznesení krajský súd uviedol, že záver súdu o tom, že žalobkyni
nebola spôsobená ujma nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, nie je dôvodný.
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o názor odvolacieho súdu na zodpovednosť za nesprávny úradný
postup a nezákonné rozhodnutie v tej istej trestnej veci žalobkyne, táto považuje za významné dať túto

okolnosť do pozornosti odvolaciemu súdu, vychádzajúc z presvedčenia, že k princípom právneho štátu
patrí aj princíp právnej istoty, čo v konkrétnej veci znamená, že žalobkyňa legitímne očakáva od toho
istého odvolacieho súdu, že veci s tým istým skutkovým a právnym základom neposúdi rozdielne.

7. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.02.2015, č. k. 19Co/928/2014-212 odvolací súd

opätovne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovanému náhradu trov odvolacieho a
dovolacieho konania nepriznal. V relevantnej časti odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že Trestný
poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní, včítane prokurátora tak, aby trestné činy
boli náležite zistené a ich páchatelia boli spravodlivo podľa zákona potrestaní. Uviedol, že súčasťoutohto postupu je aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní postupovať tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú pochybnosti a povinnosť dôkazy vyhodnotiť po starostlivom uvážení
tak, aby nikto nebol stíhaný inak, než zo zákonných dôvodov. Tieto povinnosti majú orgány činné v

trestnom konaní aj v jeho úseku pred začatím trestného stíhania. Považoval za potrebné uviesť, že
vyhodnocovanie výsledkov vykonaného dokazovania v každom štádiu trestného konania, a teda aj
posudzovania dôvodnosti začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia je vecou orgánov činných
v trestnom konaní, nie vecou oznamovateľa alebo poškodeného. Pokiaľ žalobkyňa v konaní z hľadiska
skutkového stavu tvrdila, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo vydaním záväzného pokynu

prokurátorom V. dňa 17.01.2007, sp. zn. X Pv XXX/XX-XX na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia
voči žalobkyni podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné
akceptovať závery žalobkyne o nesprávnom úradnom postupe prokurátora. Postup prokurátora bol v
súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, ako aj v súlade s rešpektovaním názoru jeho odvolacieho
orgánu, ktorý bol pre neho záväzný. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uznesením J. zo dňa
05.12.2006, č.k. 1 J. XXX/XX/XX prokurátorka J. vo veci trestného činu marenia úlohy verejného činiteľa

z nedbanlivosti podľa § 159 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, zrušila
uznesenie prokurátora V., sp. zn. 5 Pv 572/05 zo dňa 29.06.2006, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie
a uložila prokurátorovi, aby vo veci opätovne konal a rozhodoval. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva,
že po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa prokurátorka krajskej prokuratúry nestotožnila
s dôvodmi, pre ktoré bolo trestné stíhanie zastavené. S poukazom na uznesenie prokurátorky J.,

ktorým bolo v zmysle § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušené uznesenie prokurátora V.,
ktorým bolo v zmysle § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie v uvedenej
trestnej veci, prokurátor okresnej prokuratúry zaslal spisový materiál, sp. zn. V. s pokynom podľa §
230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku V. s tým, že vzhľadom na uvedenú skutočnosť bude potrebné
pokračovať v trestnom stíhaní a vydať uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného

poriadku. Odvolací súd na doplnenie uviedol, že pokyn prokurátora v danom prípade nie je možné
považovaťzarozhodnutie,takakotonamietaajodvolateľka.Nespĺňanáležitostirozhodnutiaamožnoho
vyhodnotiťakourčitúformuriadiacehoaktu.Odvolacísúdďalejkonštatoval,žepodľaustálenejjudikatúry
nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v
rámci konania, predovšetkým ich nesprávne vykonanie, alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných

podmienok, či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Za nesprávny úradný postup je však možné považovať aj nekonanie (nečinnosť) príslušného
orgánu (nevykonávanie úradného postupu), porušenie povinnosti uskutočniť úkon, alebo vydať určité
rozhodnutie(čiužmeritórnealebonie)vzákonomurčenejlehote,činevydanierozhodnutia.Vychádzajúc
z už spomenutého platí, že v prípade nesprávneho úradného postupu ide o náhradu škody vzniknutej

iným spôsobom ako práve rozhodovacou činnosťou. V danom prípade je potrebné teda vychádzať z
ustálenej súdnej praxe, že ak tieto orgány v lehotách určených zákonom a v súlade s právnymi predpismi
posudzovali zistené skutočnosti určeným spôsobom bez toho, aby sa dopustili protiprávneho konania,
nie je možné považovať tento postup za nesprávny úradný postup a potom v dôsledku takého postupu
nemohla vzniknúť žalobkyni škoda. Zákon o prokuratúre upravuje pôsobnosť prokuratúry a v tomto

prípade súd nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať nezákonný
postup.

8. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.07.2016, č. k. I. ÚS 320/2016-49 bol o.
i. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/928/2014-212 z 18.02.2015 zrušený a vec mu bola

vrátená na ďalšie konanie.

9. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolaní žalobkyne došlo k zmene právnej úpravy
sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(O.s.p.), podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1)
CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Súčasne však v § 470 ods. 2 CSP uviedol, že zostávajú zachované právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V zmysle týchto
ustanovení odvolací súd posudzoval otázku dôvodnosti podaného odvolania žalobkyňou, nakoľko toto

bolo podané za účinnosti O.s.p. Procesne vec posudzoval podľa ustanovení CSP.

10. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015
Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospelk záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c), § 391 ods. 1 CSP.

11. V danom spore sa žalobkyňa domáha od žalovaného náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom v sume 66.388 eur. Tak ako bolo uvedené vyššie, odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol, a ktorý v zásadnej časti svojho odôvodnenia konštatoval,
že orgány činné v trestnom konaní sú zo zákona oprávnené vyhodnotiť zistené skutočnosti a právne
ich kvalifikovať, či sú splnené podmienky pre začatie trestného konania, vznesenie obvinenia, prípadne

trestné stíhanie a postupovať v súlade s právnymi predpismi. Konštatoval, že v danom spore bolo
začaté trestné stíhanie po podnete okresného prokurátora. Vznesenie obvinenia dňa 19.02.2007
obsahovalo tvrdené skutočnosti a orgány činné v trestnom konaní, teda policajný zbor i prokurátor konali
v súlade s právnymi predpismi, keď posudzovali všetko, čo vyšlo v konaní najavo spôsobom, ktorý
v žiadnom prípade nenasvedčuje na protiprávne konanie. Ak teda tieto orgány v lehotách určených
zákonom a v súlade s právnymi predpismi posudzovali zistené skutočnosti určeným spôsobom bez

toho, aby sa dopustili protiprávneho konania, nie je možné považovať tento postup za nesprávny
úradný postup a potom v dôsledku takého postupu nemohla vzniknúť škoda. Súd prvej inštancie
konštatoval, že skutočnosť či je začaté trestné stíhanie na základe podnetu, resp. iných rozhodujúcich
skutočností, či orgány činné v trestnom konaní zistené skutočnosti posudzujú iba z hľadiska podozrenia
zo spáchania trestného činu, je výlučne v právomoci týchto orgánov a tieto otázky nemôže posudzovať

občianskoprávny súd.

12. Ústavný súd SR vo svojom náleze zdôraznil, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného od 1. júla 2004 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.
z.) a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30. júna 2004
(ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy
zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či

nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že
ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie
proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa
posudzujeakonároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím.Rozhodujúcimmeradlom

opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného
konania.Tietozáveryprijatésúdnoujudikatúrouvčaseplatnostizákonač.58/1969Zb.súnapriekzmene
právnej úpravy stále použiteľné (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 M Cdo 15/2009).

13. Podľa § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody,

alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

14. Ustanovenie § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. určuje rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú a)

nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

15. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

v zmysle § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. je zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Pre
správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia a doslovného
gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky. Z hľadiskasystematického výkladu možno dospieť k záveru, že aplikácia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
prichádza do úvahy aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Z hľadiska teleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) namietaného

nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za správny
treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného stíhania (ak k
takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným)
rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre

nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to
znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie
trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný
čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo
nezákonnosťrozhodnutiaozačatítrestnéhostíhania(uznesenienajvyššiehosúduz18.októbra2010sp.
zn. 4 M Cdo 15/2009 zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky 2/2014).

16. Ústavný súd ďalej konštatoval, že ak bolo sťažovateľke na základe záväzného pokynu prokurátora
vznesené obvinenie z trestného činu, pričom uznesenie o vznesení obvinenia bolo neskôr zrušené z
dôvodu, že sťažovateľka nenaplnila pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu, záväzný pokyn

prokurátora je potrebné považovať za nezákonný postup, ktorým bolo zasiahnuté do základných práv
sťažovateľky. V materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich
orgánov, ak nimi zasiahol do základných práv občana. Samotná skutočnosť, že je v právomoci orgánu
činného v trestnom konaní vydať záväzný pokyn na vznesenie obvinenia, resp. vzniesť obvinenie z
trestného činu konkrétnej osobe, neznamená, že táto právomoc môže byť vykonávaná v rozpore so

zákonom. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní,
nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich
podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatoval, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej
osoby zastavené z dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, že skutok nie je
trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie

vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na
základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca.

17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatoval, že krajský súd v napadnutom rozsudku z 18.
februára 2015 aplikoval a interpretoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., keď považoval postup

prokuratúry pri vydávaní záväzného pokynu za zákonný, takým spôsobom, že ním zasiahol do
základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.

18. Krajský súd viazaný právnym názorom Ústavného súdu vyjadreným v Náleze zo dňa 07.07.2016, č.
k. I.ÚS320/2016-49 a s poukazom na tú skutočnosť, že otázkou náhrady škody v súvislosti s uznesením

o vznesení obvinenia, resp. oslobodením spod obžaloby sa zaoberal Najvyšší súd SR už vo viacerých
svojich rozhodnutiach (napr. 1Cdo/53/1993, 1Cdo/64/2008, 4Cdo/183/2009), v ktorých vyslovil názor,
že ten proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri
splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o
vznesení obvinenia, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia uplatneného nároku z nesprávneho úradného postupu,
pre ktorý súd prvej inštancie nárok žalobkyne zamietol, nevykonal ďalšie dokazovanie, ktoré považoval
zanadbytočné,atovzhľadomnatúskutočnosť,ženemalzapreukázanýprvýatribútpripriznanínáhrady
škody, a to protiprávne konanie žalovaného, teda nesprávny úradný postup. Ďalšie dokazovanie v tomto

smere považoval preto za nadbytočné, neúčelné a nehospodárne. Odvolací súd preto rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný
vysloveným právnym názorom Ústavného súdu a následne odvolacieho súdu sa bude znovu zaoberať
uplatneným nárokom žalobkyne, vykoná vo veci dokazovanie a svoje skutkové a právne závery riadne
a presvedčivo odôvodní.

20. Pri novom rozhodnutí vo veci bude povinnosťou súdu sa vysporiadať tiež so všetkými podstatnými
námietkami žalobkyne uvádzanými v odvolacom konaní. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie
povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.21. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).