Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/347/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415211560
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415211560.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne
zastúpeného PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668
745, proti žalovanej H. P., X.. XX.XX.XXXX, V. L. J. XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie sumy
248,95 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.10.2015, podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola

doručená súdu dňa 16.10.2015, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 248,95 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pripojení, uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom služby
a žalovanou, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanej pripojenie k verejnej mobilnej
telefónnej sieti a aktivoval jej SIM kartu na dohodnutý mesačný program služieb Fix 9. Žalovaná bola
povinná dobíjať si mesačne dohodnutý zmluvný kredit na SIM karte, pričom v zmysle uzavretého

dodatku k zmluve zo dňa 05.11.2011, jej povinnosť trvala počas doby viazanosti 25 mesiacov. Žalovaná
porušila svoju povinnosť a kredit si na SIM karte nedobíjala počas dohodnutej doby viazanosti, preto
jej poskytovateľ faktúrou č.7210614697, splatnou dňa 25.10.2012, vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške
248,95 Eur. Žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že zmluvnú pokutu nemožno považovať za
neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Ďalej uviedol, že zmluvná pokuta slúži ako zabezpečovací
prostriedok v zmluvných vzťahoch a považuje jej dojednanie za určité a zrozumiteľné a za absolútne
oprávnené. Čo sa týka preukázania dobíjania kreditu SIM karte, má zato, že v tomto prípade je dôkazné

bremeno na žalovanej. Poukázal na to, že po nezaplatení faktúry za prvé obdobie nasleduje osobitný
postup a tu nedochádza automaticky k deaktivácii SIM karty ale iba k takzvanej „suspendácii klienta“.
Počas tohto štvormesačného obdobia má klient ešte možnosť vyrovnať svoj záväzok bez uplatnenia
zmluvnej pokuty. Až v prípade, keď túto možnosť nevyužije, dochádza k úplnej deaktivácii SIM karty s
uplatnením zmluvnej pokuty.

1. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473,
474 CSP).2. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

3. Súd dňa 04.11.2016 doručil žalovanej žalobu s prílohami a uznesením podľa § 167 ods. 2 zákona
CSP, ktorým jej uložil, aby sa k doručenej žalobe písomne vyjadrila. Súd žalovanú zároveň poučil o jej
procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná sa k doručenej žalobe nevyjadrila.

4. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

5. Podľa § 177 ods. 2 v spojení s § 297 CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba
o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota

sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-Eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd
rozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,oznámimiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením. Súd oznámením zo dňa 21.12.2016, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 21.12.2016, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom vykonal dokazovanie
oboznámením obsahu žaloby, pripojenými listinnými dôkazmi a v súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP
rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise.
Súd zistil tento skutkový a právny stav.

7. V konaní nebolo sporným, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaná ako účastník
uzavreli zmluvu o pripojení Fix, ku ktorej následne uzavreli dňa 05.11.2011 dodatok. Predmetom
dodatku bolo poskytovanie programu telekomunikačných služieb Fix 9 po dohodnutú dobu viazanosti
25 mesiacov. Podľa bodu 3 dodatku bolo dohodnuté, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti

uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v
čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu
SIM karty z prevádzky, je žalovaná povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. V tom istom
bode žalovaná zobrala na vedomie, že porušenie povinnosti realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie
môže viesť k dočasnému prerušeniu alebo k obmedzeniu v poskytovaní služieb, resp. poskytovateľa

služieb oprávňuje odstúpiť od zmluvy o pripojení. V konaní nebolo sporné ani to, že daňovým dokladom
- faktúrou č.7210614697 zo dňa 08.10.2012, splatnou dňa 25.10.2012, vyfakturoval právny predchodca
žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur a oznámením
zo dňa 03.07.2014 oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení zo dňa 09.06.2014
na žalobcu.

8. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov,
ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011 (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), a ktorým bol zrušený

zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov
sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi

zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovinajneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný
platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí

urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť
povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa § 545 ods. 2 OZ, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením
povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute
nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len
keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 524 ods. 1,2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť

dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

9. Nakoľko k uzavretiu zmluvy došlo za účinnosti ešte pôvodného zákona č.610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách, súd posudzoval platnosť uzavretej zmluvy podľa zákona č. 610/2003 Z.z.

v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Súd považuje uzatvorenú zmluvu za spotrebiteľskú, aplikujúc
príslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách.Vdanomzmluvnomvzťahu
vystupovala žalovaná ako fyzická osoba nepodnikateľ - teda spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti; právny
predchodcažalobcuakododávateľpriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty súd aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

10. Na základe predloženej zmluvy a dodatku mal súd za preukázanú existenciu záväzkového právneho
vzťahu medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou a v nadväznosti na zmluvné postúpenie

pohľadávky (preukázané predloženým oznámením o postúpení) aj aktívnu legitimáciu žalobcu v
predmetnom spore podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Právny základ zmluvy o pripojení
vychádza z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého
sa zmluvou o pripojení, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky a tarifa, podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby

(vzhľadom na prechodné ustanovenie § 78 ods. 9 v súčasnosti účinného zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách).

11. Žalobca však v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti pravidelného dobíjania kreditu bola so žalovanou

dojednaná povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej právna úprava je obsiahnutá v ust. § 544 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka a ktorá hovorí, že ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenémuúčastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

12. V sporovom konaní je vecou sporových strán tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy.
Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu sporu, v koho záujme je, aby určitá
skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou sporu tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom
zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno
je na žalobcovi, aby preukázal, že zo strany žalovanej došlo k takému porušeniu povinnosti vyplývajúcej

zo zmluvy uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou, ktoré by malo za následok
skutočnosť, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 248,95
Eur. Žalobca nepredložil súdu dôkazy alebo návrhy dôkazov ohľadne skutočnosti, že skutočne došlo k
ukončeniu zmluvného vzťahu pred dobou viazanosti so žalovanou a následnému vypojeniu SIM karty
zo strany právneho predchodcu žalobcu, prípadne nastal iný z dôvodov, ktoré boli dohodnuté v zmluve,
resp. dodatku. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, súd sa už nezaoberal

primeranosťou zmluvnej pokuty v zmysle ustanovení § 545a Občianskeho zákonníka a žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietol. Povinnosťou žalobcu predovšetkým bolo v súdnom konaní jednoznačne
preukázať, za ktoré konkrétne porušenie konkrétnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou bola
uplatňovaná zmluvná pokuta žalovanej vyúčtovaná, a tiež kedy došlo k porušeniu povinnosti, a akým
spôsobom, keď neobstojí všeobecné tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že žalovaná porušila povinnosť

zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Ak má byť požadovaný nárok preskúmateľný
súdom, musí byť riadne špecifikovaný a preukázaný predloženými alebo navrhnutými dôkazmi. Žalobca
však vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súdnom konaní nepreukázal, nakoľko neuniesol
dôkazné bremeno o platnom predčasnom ukončení zmluvy o pripojení následkom porušenia záväzku
viazanosti, resp. porušenie tohto záväzku v konaní nijakým spôsobom nepreukázal. Súd nevyhnutne

musí disponovať takýmito údajmi od žalobcu, aby nárok na zmluvnú pokutu mohol preskúmať z hľadiska
jeho vecnej opodstatnenosti, a to už aj z toho dôvodu, aby mohol posúdiť či je výška zmluvnej pokuty
primeraná. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaná porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Jeho tvrdenie uvedené v žalobe, ktoré žiadnym dôkazom súdu
nepreukázal, na priznanie nároku nepostačuje. Takýto záver vyplýva aj z doterajšej rozhodovacej

praxe odvolacieho súdu (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 43Cob/106/2013).
Nevyhnutným predpokladom priznania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, je totiž predovšetkým
jednoznačné preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti, na ktorú sa dohodnutá zmluvná pokuta
vzťahuje.

13. Súd nemal predloženými listinnými dôkazmi preukázané ani to, že by žalovaná v dôsledku toho, že
si nedobíjala kredit porušila zmluvnú povinnosť, na ktorej porušenie by bolo viazané zaplatenie zmluvnej
pokutyakotovyplývazbodu3dodatku.Porušeniepovinnostibolosankcionovanézmluvnoupokutoulen
v iných prípadoch, nie v prípade nedobíjania, keďže v bode 1 písm. c) dodatku je uvedená len povinnosť
účastníka, teda žalovanej riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu, čo

nebol tento prípad, keďže táto si mala dobíjať svoj kredit. Neplnenie zmluvnej povinnosti týkajúcej
sa pravidelného mesačného zmluvného dobíjania bolo sankcionované dočasným prerušením alebo
obmedzením v poskytovaní dojednaných služieb, resp. pre takýto prípad porušenia bola dojednaná
možnosť odstúpenia od zmluvy o pripojení. Inými slovami, podľa bodu 3 dodatku k zmluve o pripojení sa
povinnosťou zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur nesankcionovalo to, že žalovaná pravidelne

nerealizovala zmluvné dobíjanie, ale porušenie iných povinností. Teda bod 3 dodatku neviaže povinnosť
zaplatenia zmluvnej pokuty na porušenie povinnosti podľa bodu 1 písm. d) dodatku, od čoho svoj nárok
odvodzoval žalobca. Aj z tohto dôvodu tak súd musel žalobu zamietnuť.

14. Ďalej súd uvádza, že podľa prvej vety bodu 3 dodatku k zmluve o pripojení v prípade porušenia

záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. c), v bode 2 dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných
podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde
k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu vo výške 248,95 Eur. Súd má za to, že uvedené zmluvné dojednanie je neplatné podľa §
37 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť. Podľa citovaného ustanovenia dodatku zmluvy je

žalovanápovinnázaplatiťžalobcovizmluvnúpokutuvprípadeporušeniaveľkéhomnožstvarôznorodých
zmluvných povinností, pričom ide o neurčitým spôsobom vymedzené zmluvné povinnosti žalovanej.
Zmluvné ustanovenie síce presne špecifikuje ustanovenia dodatku a všeobecných podmienok, ktorých
sa porušenie môže týkať, tieto články sú však natoľko rozsiahle pokiaľ ide o povinnosti žalovanej, ženie je možné jednoznačne určiť, porušením akej povinnosti vzniká žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu.
Napríklad podľa bodu 1 písm. c) dodatku, na ktorý vyššie uvedené zmluvné ustanovenie o zmluvnej
pokute odkazuje, je žalovaná povinná okrem iného dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou,

dodatkom, všeobecnými podmienkami a cenníkom. Z uvedeného by vyplývalo, že v prípade porušenia
akejkoľvek povinnosti podľa zmluvy, dodatku, či všeobecných podmienok by bola žalovaná povinná
uhradiť zmluvnú pokutu. Takáto formulácia dohody o zmluvnej pokute nespĺňa podmienku určitosti
právneho úkonu.

15. Dohodu o zmluvnej pokute považuje súd za absolútne neplatnú i z toho dôvodu, že je v rozpore
so zákonom (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa dohody o zmluvnej pokute vzniká nárok
na zmluvnú pokutu v prípade dvoch kumulatívne splnených podmienok a to v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti žalovanou a následného vypojenia SIM karty žalobcom. Kogentné ustanovenie §
544 ods. 1OZ umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti.
ZmluvnúpokutunemožnokumulatívneviazaťnavypojenieSIMkarty,pretoževypojenieniejeporušením

zmluvnej povinnosti a nejde o úkon žalovanej, ale o úkon druhej zmluvnej strany, v prospech ktorej
je zmluvná pokuta dojednaná. Uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je z tohto dôvodu v
rozpore s § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je teda absolútne neplatné (obdobný právny názor
bol vyslovený v rozsudkoch Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/379/2013 zo dňa 16. 10.
2013, sp zn. 14Co/219/2015 zo dňa 20.09.2016 alebo 17Co/141/2015 zo dňa 18.05.2016). Na absolútnu

neplatnosť právneho úkonu prihliada súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Na základe neplatného
ustanovenia zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na zmluvnú pokutu. Vzhľadom na uvedené má
súd za to, že žaloba v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania z nej nie je dôvodná,
preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v
konaní úspešná v plnom rozsahu, vzniklo by jej tak právo na náhradu trov konania. Žalovaná si však
náhradu trov konania neuplatnila, keďže jej žiadne trovy počas konania nevznikli. Preto súd rozhodol
tak, že žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie

nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie