Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817010002
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5817010002.1

Uznesenie

Samosudkyňa Okresného súdu Námestovo Mgr. Daniela Pilarčíková, v trestnej veci proti obž. N. X., nar.
XX. XX. XXXX, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní dňa 16. XX. XXXX, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec

obžalovaného N. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W., J. č. XXX/XX,

pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňaXX.XX.XXXXvčaseokolo19.30hod.vW.nasídliskuJ.vbytovkeč.XXX/XXnasiedmomposchodí
po otvorení bytu č. XX poškodeným J. T., nar. XX. XX. XXXX tohto vtlačil do chodby bytu a následne

ho v chodbe bytu udrel päsťou pravej ruky nad ľavé oko, čím mu spôsobil tržnú ranu na ľavom obočí
dĺžky 1 cm s dobou liečenia 6 dní,

p o s t u p u j e

na prejednanie priestupku Okresnému úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy pretože
nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa5.1.2017bolatunajšiemusúdudoručenáobžalobunaN.X.preprečinporušovaniadomovejslobody
podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovaný na nariadenom hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm.

a/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je nevinný a vypovedal, že celý incident sa stal kvôli peniazom. S
J. T. ml. sa spoznal na brigáde, veľmi dobre spolu vychádzali, a tak mu požičal sumu 240,-€, peniaze
mu požičal na mesiac, on mu však peniaze nevracal a nereagoval ani na telefonáty a sms správy. Ešte
tri dni pred súdeným skutkom, bol v kontakte so svedkom J. T. st., ktorému povedal, že jeho synovi
požičal peniaze, potrebuje to riešiť a o tri dni sa príde o tom porozprávať. Tak prišiel k predmetnému bytu,
zaklopal na dvere, dvere mu prišiel otvoriť J. T. ml. a on sa ho opýtal, kedy mu vráti peniaze. Jeho reakcia

však bola taká, že sa zasmial, a povedal, že sa ozve. Kvôli tomu sa pochytili za tričká a J. T. ml. sa udrel
hlavou o zárubňu vchodových dverí. Keď zbadal, že mu začala tiecť krv, prestali sa šarpať a on akoby
dostal záchvat, chcel zavrieť dvere, že peniaze mu už nevráti, že ich už neuvidí, on iba pridržal dvere a
povedal mu, že už nezavrie dvere ako po niekoľký krát, chcel iba dokončiť rozhovor. Nemal absolútne
záujem do bytu vojsť, prach dverí neprekročil. Ako sa šarpali a hovorili nahlas, tak tam prišiel aj J. T. st.
Po nahliadnutí do spisu uviedol, že sms správy, ktoré sú obsahom spisu písal, ľutuje, že takto reagoval.Svedok poškodený J. T. ml. ku skutku vypovedal, že chcel ísť von a ako otvoril dvere, pred dverami ho
už čakal obžalovaný. Keď ho videl, tak ho vsunul dozadu do chodby a jednu mu vrazil. Vrazil mu päsťou
pod obočie na ľavú stranu tváre. Na otázky prokurátora odpovedal, že obžalovaný mal stále nejaký

problém, že mu dlhuje nejaké peniaze, ktoré však obžalovanému nedlhuje. Potom ako ho obžalovaný
zasunul do bytu a udrel, tak z obývačky prišiel jeho otec a obžalovaný na to odišiel. Potom zavolali
policajtov. Svedok uviedol, že bol s obžalovaným na brigáde, ale peniaze si od neho nepožičal. Už aj
predtým ho obžalovaný kontaktoval, chcel od neho peniaze, ale on nevie aké peniaze od neho chce
obžalovaný. Obžalovaný do bytu vošiel, vošiel do chodby, on ho vlastne vtlačil. Obžalovanému nehovoril

nič a obžalovaný v chodbe zotrval iba pár sekúnd, bol na prahu, len kúsok za prahom. Hneď ako prišiel,
tak hneď prišiel na chodbu aj otec. Keď prišiel otec tak obžalovaný možno už stál možno pred bytom,
ale to si už nepamätá. Oni sa s obžalovaným ani nehádali, obžalovaný len prišiel a hneď ho udrel. Medzi
sebou sa aj strkali, držali sa aj za tričká, snažil sa aj zatvoriť dvere, ale už si presne na to nepamätá,
bolo to dávno.

Svedok J. T. st. vypovedal, že predmetného dňa pozeral v obývačke televíziu, potom niekto zazvonil na
vchodové dvere a jeho syn Milan, išiel otvoriť dvere. Počul len nejaký buchot a tak sa išiel pozrieť, že čo
sa deje. Keď prišiel na chodbu, tak videl syna v kúpeľni ako si umýva tvár a obžalovaného videl stáť v
chodbe, dvere boli otvorené a on stál stupajami v chodbe. Obžalovaný stál vo vnútri hneď ako je prah,
vlastne pri prahu. Keď ho tam videl, išiel smerom k obžalovanému a ako išiel k nemu, tak obžalovaný

pred ním cúval až k výťahu a odišiel. Jeho syn bol vtedy v kúpeľni, ale vyšiel medzi tým aj na chodbu.

Súd oboznámil odborné lekárske vyjadrenie, lekárske správy, SMS komunikáciu, výpis z katastra
nehnuteľností, zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu a správy k osobe obžalovaného.

Pokiaľ súd posúdil súdený skutok ako priestupok, bolo tomu tak preto, že vykonaným dokazovaním mal
súd za preukázané, že obžalovaný prišiel pred dvere bytu, v ktorom býva poškodený s rodičmi. Súd
uveril pohnútke konania obžalovaného, že poškodený mu mal dlhovať peniaze, pričom nereagoval na
jeho telefonáty a ani sms správy. Táto pohnútka vyplývala aj z obsahu sms správ, ktoré obžalovaný
napísal v hneve, vulgárnym, neospravedlniteľným spôsobom, ale obžalovaný text sms na súdnom

pojednávaní oľutoval a bolo vidieť, že pri čítaní obsahu sms na hlavnom pojednávaní mu bola situácia
nepríjemná. Obžaloba bola podaná pre prečin porušovania domovej slobody. Objektom tohto trestného
činu je domová sloboda. Vniknutím je nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa
uskutočnené vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým sa zasahuje do domovej slobody. Po subjektívnej
stráne ide o úmyselný trestný čin. V danom prípade pre rozhodnutie súdu bolo podstatným, že podľa

výpovede tak obžalovaného ako aj svedka J. T. st., obžalovaný mal zazvoniť, alebo zaklopať na dvere
bytu a dvere na byte mu otvoril poškodený. Obžalovaný popieral, že by vošiel do bytu a tiež že by udrel
poškodeného. Tvrdil, že sa medzi sebou pri vstupných dverách kvôli nezaplatenému dlhu pošarpali za
odev a poškodený si udrel hlavu o zárubňu. Z odborného lekárskeho vyjadrenia vyplynulo, že k zraneniu
poškodeného mohlo dôjsť aj udretím päsťou do tváre nad ľavé oko, ale aj takým spôsobom, že sa

vzájomne šarpali a pritom sa poškodený udrel o zárubňu dverí. Orgány činne v trestom konaní sa ďalej
nezaoberali, ktorý mechanizmus vzniku zranení je pravdepodobnejší pre vznik zranenia poškodeného,
keďže iný očitý svedok pri vzniku tohto zranenia nebol prítomný a pri údere päsťou je ťažšie vysvetliteľná
tržná rana dĺžky 1cm. V tomto smere pri hodnotení dôkazov súd vychádzal zo zásady in dubio
pro reo, pričom vysporiadanie sa s touto pochybnosťou bolo kľúčovým, pre posúdenie vierohodností

výpovedí obžalovaného a poškodeného a v neposlednom rade aj pre hodnotenie závažnosti konania
obžalovaného (§ 10 ods. 2 Tr. zákona). Súd tak mal preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným
došlo k fyzickému kontaktu, čo potvrdili tak obžalovaný ako aj poškodený, pričom u poškodeného došlo k
menej závažnému poraneniu- tržnej rane nad obočím. Je daná určitá pravdepodobnosť, že obžalovaný
pri fyzickom kontakte, ako sa s obžalovaným šarpali prekročil prah bytu, ale ťažko je zodpovedať, či si to

vôbec obžalovaný uvedomoval, čo malo opätovne vplyv pri hodnotení závažnosti konania obžalovaného
(§ 10 ods. 2 Tr. zákona). Samotný poškodený vypovedal, že obžalovaný vošiel do chodby, pričom bol
na prahu, len kúsok za prahom, on obžalovanému nehovoril nič a obžalovaný v chodbe zotrval iba pár
sekúnd a z chodby odišiel. Keď do chodby prišiel z obývačky jeho otec, obžalovaný už mohol byť pred
vstupnými dverami. Svedok J. T. st. vypovedal, že keď prišiel na chodbu, tak videl syna v kúpeľni a

obžalovaného videl stáť v chodbe, dvere boli otvorené a on stál stupajami v ich chodbe. Obžalovaný stál
vo vnútri hneď ako je prah, vlastne pri prahu a ako išiel k nemu obžalovaný pred ním cúval až k výťahu
t.j. cez spoločnú chodbu až k výťahu a odišiel. Vzhľadom na existujúce pochybnosti, vo svojej podstate
sa dokazovanie už len sústredilo na skutočnosť, či obžalovaný na pár sekúnd stál len na prahu, resp.jednou alebo dvoma stupajami v byte, prípadne len nejaký jeden krok v byte, prípadne len pred prahom
bytu. V tomto smere však súd poukazuje na ust. § 10 ods. 2 Tr. zákona, ktoré je vyjadrením výnimky
zo zásady formálneho chápania kategórie trestných činov a zavádza do formálneho chápania možnosť

uplatnenia materiálneho korektívu. S prihliadnutím na zásadu in dubio pre reo vo vzťahu k hodnoteniu
dôkazného stavu, t.j. v pochybnostiach súd hodnotí dôkazy v prospech obžalovaného, aplikujúc ust. §
10 ods. 2 Tr. zákona, súd rozhodol tak, že konanie obžalovaného posúdil ako priestupok. Podľa názoru
súdu závažnosť konania obžalovaného, aj keby bolo bez pochybnosti preukázané, že v danom prípade
prekročil prah bytu a na pár sekúnd urobil jeden krok do bytu, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu,

vrátane osoby obžalovaného, jeho pohnútky, následku, by bola závažnosť jeho konania nepatrná. Pri
určení závažnosti prečinu ako merateľného kritéria materiálneho znaku (materiálneho korektívu) je
potrebné si uvedomiť, že materiálny znak je daný súborom viacerých skutočností, ktoré treba v každom
jednotlivom prípade zvážiť ako jeden celok, aj keď v každom jednotlivom prípade môže byť pomer, s
ktorým sa prihliada na tieto jednotlivé skutočnosti a na vzájomný vzťah medzi nimi rôzny. Materiálny znak
je určený spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami za ktorých bol čin spáchaný, mierou

zavinenia páchateľa, pričom významným pri závažnosti prečinu je hodnotiť aj objektívnu a subjektívnu
stránku skutkovej podstaty trestného činu.

Na základe vyššie uvedených úvah a hodnotenia dôkazov súd dospel k záveru, že konanie
obžalovaného nevykazuje znaky žalovaného prečinu, ale jeho konanie by mohlo byť posúdené ako

priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, a preto rozhodol tak, že predmetnú vec postúpil na
prejedanie priestupku príslušnému orgánu.

Poučenie:

Proti uzneseniu o postúpení veci môže prokurátor do troch dní od jeho oznámenia podať sťažnosť
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. Včas podaná sťažnosť má odkladný účinok.