Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713211099
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5713211099.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Drevoindustria
Mechanik, s.r.o., so sídlom Oceliarska 3, 010 01 Žilina, IČO: 36 371 408, zastúpeného právnou
zástupkyňou JUDr. Annou Kecerovou Veselou, advokátkou, so sídlom F.. J. X/X, XXX XX S., proti
žalovanému v 1/ rade: KANTOREX, s.r.o., so sídlom Sučianska 9881/49A, 036 08 Martin 8, IČO: 36
389 234, žalovanému v 2/ rade: PB Finančné služby, a.s., so sídlom Hattalova 12, 831 03 Bratislava,
IČO: 35 817 453, právne zastúpenému Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, a žalovanému v 3/ rade: BAU PROTECT, s.r.o., so

sídlom Kollárova 85, 036 01 Martin, IČO: 46 127 925, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Erikom
Končokom, advokátom, so sídlom R. Q. XXX/XX, XXX XX W., v konaní o vydanie veci, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/136/2013-769 zo dňa 18.11.2015 v spojení s
uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/136/2013-857 zo dňa 01.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/136/2013-769 zo dňa 18.11.2015 v spojení s uznesením
Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/136/2013-857 zo dňa 01.02.2016
p o t v r d z u j e.

Žalovaný v 1/ rade n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný v 2/ rade m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Žalovaný v 3/ rade m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovanému v rade
2/ náhradu trov konania nepriznal a výrokom III. vyslovil, že o trovách konania žalobcu, žalovaného

v 2/ rade a žalovaného v 3/ rade rozhodne do 30-dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Uznesením (opravným) č.k. 18Cb/136/2013-857 zo dňa 01.02.2016 okresný súd výrokom II. opravil
výrok II. rozsudku tak, že správne znie: „Žalovanému v rade 1/ sa náhrada trov konania nepriznáva“.
V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu zo dňa 20.11.2013 proti žalovanému v 1/ a
v 2/ rade a zo dňa 12.04.2014 proti žalovanému v 3/ rade - návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka
do konania na strane žalovaných, ktorými žalobca žiadal rozhodnúť o povinnosti žalovaných v 1/ - 3/
rade spoločne a nerozdielne žalobcovi vydať zariadenia pre technologický súbor Pílnica, ktoré žalobca

dodal žalovanému 1/ na základe Zmluvy o dielo (ďalej len „ZoD“) č. 03/DI-KO/2010(5) uzavretej dňa
19.05.2010, a to:
10081-01/10 priečny reťazový dopravník - zásobný: 1 kspočet dráh 4 ks, dĺžka dráhy 6800 mm, výška 2200/2700 mm, šírka 5050 mm, transportná reťaz M160
x 125 mm, el. prevodovka NORD 7 kW;
20081-02/10 priečny reťazový dopravník - vynášací: 1 ks

počet dráh 4 ks dĺžka dráhy 3500 mm, výška 2400/4100 mm, šírka 5050 mm, transportná reťaz M160
x 125 mm, el. prevodovka NORD 5,5 kW;
130081-03/10 pásový dopravník s valčekmi: 1 ks
šírka 1200 mm, dĺžka 12300 mm, priemer valčekov 89 mm,
130 El. prevodovka NORD: 3 kW

140081-04/10 hydraulický dávkovač Guľ. do vozíka pás. píly: 1 ks
počet ramien 5 ks, dĺžka 1200 mm, šírka 8000 mm, hydraulický agregát 2,2 kW;
150081-05/10 oceľ. konštrukcia s lávkou, nárazová stena: 1 ks
Hmotnosť cca 3000 kg;
200081-06/10 pásový dopravník s valčekmi: 1 ks
šírka 1200 mm, dĺžka 15000 mm, priemer valčekov 89 mm, el. prevodovka NORD 3 kW;

210081-07/10 priečny reťazový dopravník - odkladací: 1 ks
počet dráh 6 ks, dĺžka 1700 mm, šírka 6000 mm, el. prevodovka NORD 2,2 kW;
220081-08/10 priečny reťazový dopravník - zdvižný: 1 ks
počet dráh 6 ks, dĺžka 1700 mm, šírka 6900 mm, pohyb-hydraul. valcami 2 ks, el. prevodovka NORD
1,5 kW;

230081-09/10 valčekový dopravník + priečny reťazový dopravník s unášačmi + pevný doraz: 1 + 1 ks
Šírka 1250 mm, dĺžka 9000 mm, výška 850 mm, počet dráh 6 ks, el. prevodovka NORD 3 + 1,5 kW;
240081-10/10 valčekový dopravník + priečny reťazový dopravník s unášačmi + pevný doraz: 1 ks
Šírka 1250 mm, dĺžka 8000 mm, výška 850 mm, počet dráh 6 ks, el. prevodovka NORD 3 + 1,5 kW;
310081-11/10 pásový dopravník: 1 ks

Šírka 1000 mm, dĺžka 12400 mm, el. prevodovka NORD 2,2 kW;
320081-12/10 pásový dopravník: 1 ks
Šírka 650 mm, dĺžka 26400 mm, el. prevodovka NORD 5,5 kW;
330081-13/10 vibračný žľab so sitom: 1 ks
Šírka 650 mm, dĺžka 5000 mm, excentrický pohon 2,2 kW, sito na prepad pilín;

340081-14/10 redlerový dopravník: 1 +1 ks
Šírka 410 +535 mm, dĺžka 14700 mm, koleno 2x 55° 2x55° ks, el. prevodovka NORD 5,5 kW;
250081-15/10 priečny reťazový dopravník znášací s unášačmi + rolničkové sklzy: 1 ks
Dĺžka 3000 mm, šírka 6000 mm, výška 3150/800 mm, počet dráh 6 ks, el. prevodovka NORD 3 kW;
270081-16/10 priečny reťazový dopravník: 1 ks

Dĺžka 2800 mm, šírka 5800 mm, výška 850 mm, počet dráh 6 ks, el. prevodovka NORD 3 kW;
360081-17/10 oceľová konštrukcia: 7900 kg
Dĺžka 10000+30000 mm, šírka 1300 mm, výška 2350 mm, mat.HEA240 120 m, plech s=20 4 m2 ;
350081-18/10 sekačka SDOP 600/3: 1 ks
Max profil vstupu do sekačky 150 x 500 mm, rýchlosť bubna 600 ot/min, kapacita 6-15 m3/h, el. príkon

bubna 55 + 2x3 kW;
210.1081-28/10 pojazd - priečny reťazový dopravník pre poz.210, 200: 1 ks
Dĺžka 6200 mm, šírka 1200 mm, príkon 1,1 kW;
180.1081-24/10 priečny reťazový dopravník s klapkou - HYDRO zdvih: 1 ks
Dĺžka 3850 , šírka 5200 mm, výška 2350 mm, počet dráh 6 ks, hmotnosť PRD/OK 1377/1660 kg, el.

prevodovka NORD 2,2 kW;
230.1081-29/10 zdvižná klapka pre krátky odpad - PNEU: 1 ks
370081-22/10 škrabací dopravník pre odsun: 1 ks
Dĺžka 7100/3900 mm, šírka 6270 mm, výška 28 ST, hmotnosť 7050 kg, el. prevodovka NORD 3 kW;
081-21/10 OK pod Optimes: 1 ks

Dĺžka 28950 mm, šírka 1080/6200 mm, výška 2360 mm, hmotnosť 11825 kg;
1900081-23/10 valčekový dopravník: 1 ks
Dĺžka 780 mm, šírka 1020 mm, výška 940 mm, počet valcov 2 ks, hmotnosť 254 kg, el. prevodovka
NORD 2,2 kW;
081-25/10 OK prvky pre obslužnú podestu a pásovú pílu: 1 ks

Hmotnosť 5635 kg
081-27/10 Sklzy, prechodky, vyplechovanie: 1 ks
Hmotnosť
081-26/10 zásobné sklzy (box) pre triedenie bočného reziva z linky OPTIMES: 1 ksPočet boxov 6 ks, Šírka 2,4-4 mm, výška 2480 mm, hmotnosť 898 kg;
081-35/10 repasácia linky OPTIMES: 1 ks
Montáž a doprava linky OPTIMES a pásovej: 1 ks

Nosná OK - stĺpy pre energoreťaz z vozíka PP: 1 ks
081-31/10 kabína obsluhy - skelet: 2 ks
081-33/10 hydraulické rozvody pre OPTIMES: 1 ks

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným v 1/ rade ako objednávateľom

uvedenú zmluvu o dielo, na základe ktorej vyrobil a dodal žalovanému 1/ zariadenia pre technologický
súbor Pílnica. Dielo bolo označené ako „zariadenia pre technologický súbor Pílnica s použitím pásovej
píly EWD a omietacieho uzla OPTIMES“, pásová píla a omietací uzol neboli predmetom dodávky
žalobcu na základe uvedenej zmluvy o dielo a tieto dodal iný subjekt. Žalovaný v 1/ rade dielo prevzal
a zaviazal sa zaplatiť cenu vo výške 494.268,- Eur vrátane DPH, o čom svedčí Preberací protokol zo
dňa 15.06.2011. Cenu diela vyúčtoval žalobca žalovanému v 1/ rade faktúrou č. 0111153 na túto sumu,

od ktorej odpočítal žalovaným v 1/ rade zaplatenú zálohu vo výške 58.023,80 Eur. Doplatok faktúry
žalovaný v 1/ rade žalobcovi nezaplatil. V zmluve o dielo dohodli účastníci výhradu vlastníckeho práva
žalobcu do doby úplného zaplatenia dohodnutej ceny diela. Žalovaný v 1/ rade cenu diela nezaplatil, a
preto vlastníkom predmetného diela je žalobca. Žalovaný v 1/ rade cenu diela nezaplatil ani v dodatočnej
primeranej lehote, a preto žalobca od zmluvy o dielo odstúpil listom zo dňa 05.11.2012, ktorý bol

žalovanému v 1/ rade doručený dňa 09.11.2012, ktorým dňom nastali účinky odstúpenia od zmluvy.
Žalovaného v 1/ rade zároveň vyzval, aby po doručení odstúpenia od zmluvy zastavil všetky práce na
dodanom technologickom zariadení a dielo vydal žalobcovi. Žalovaný v 1/ rade v liste zo dňa 30.11.2012
uviedol, že odstúpenie považuje za neplatné, nakoľko cena diela bola vysporiadaná, čo však žalobca
popiera. Žalovaný v 1/ rade žalobcovi oznámil, že technologický súbor Pílnica predal spoločnosti Auto

Leas, a.s., Bratislava (žalovanému v 2/ rade - zmena obchodného mena na PB Finančné služby a.s. od
7.11.2012) a dielo v súčasnosti nemá v užívaní. Preto žalobca žaluje aj žalovaného v 2/ rade. Žalobca
podaním zo dňa 12.01.2014 žiadal pristúpenie žalovaného v 3/ rade do konania z dôvodu, že tento užíva
predmetné zariadenie na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci medzi
žalovaným v 2/ rade ako prenajímateľom a žalovaným v 3/ rade ako nájomcom. Žalovaný v 3/ rade užíva

zariadenie neoprávnene, keďže kúpna zmluva medzi žalovaným v 1/ a v 2/ rade je absolútne neplatným
právnym úkonom. Okresný súd uznesením č.k. 18Cb/136/2013-261 zo dňa 17.01.2014, pripustil, aby
spoločnosť BAU PROTECT s.r.o. vstúpila do konania ako žalovaný v 3/ rade.

3. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom

a žalovaným v 1/ rade ako objednávateľom bola platne v písomnej forme uzatvorená zmluva č.
03/DI-Ko/2010(5) zo dňa 19.05.2010, ktorej predmetom bol technologický súbor prísunu výrezov a
odsunu reziva a odpadu od pásovej píly s dohodnutým termínom plnenia do 30.10.2010, montážou
do 28.02.2011 a elektroinštaláciou do 30.03.2011. V čl. 7/7.1 zmluvné strany dohodli, že dodávané
zariadenia a časti zariadení zostávajú vlastníctvom zhotoviteľa do úplného uhradenia kúpnej ceny

odberateľom. Okresný súd toto ustanovenie vyhodnotil ako výhradu vlastníckeho práva zhotoviteľa až
do zaplatenia ceny diela. Žalovaný v 2/ rade platnosť uvedenej zmluvy o dielo namietal z dôvodu, že
boli uzatvorené ďalšie dve zmluvy o dielo na cenu diela 276.746,- Eur a na cenu diela 1.404.200,- Eur
s DPH, ktorá zmluva neobsahovala výhradu vlastníctva. Okresný súd vychádzal z vyjadrení žalobcu a
písomného vyjadrenia žalovaného v 1/ rade, podľa ktorých táto zmluva uzatvorená dňa 19.07.2010 mala

slúžiť len na účel získania peňazí v objeme cca 1.800.000,- Eur na financovanie objednaného zariadenia
píly, pričom zmluvné strany podpísali listiny, že pre ich právny vzťah platí zmluva č. 03/DI-Ko/2010
z 19.05.2010 s cenou diela 412.000,- Eur bez DPH. Podľa okresného súdu potom vôľa účastníkov
prejavená v ďalších dvoch zmluvách o dielo nesmeruje k uskutočneniu právneho úkonu zmluvy o dielo,
nakoľko nie je vážna a jedná sa o neplatné právne úkony. Okresný súd mal ďalej preukázané, že

žalovaný v 1/ rade cenu diela podľa vystavenej faktúry nezaplatil a žalobca od zmluvy o dielo odstúpil.
Okresný súd konštatoval, že v čase vyhlásenia rozsudku účinky odstúpenia od zmluvy nesporne nastali,
do momentu účinkov odstúpenia nebola preukázateľne zaplatená cena diela, a preto žalobca nestratil
vlastnícke právo zhotovovanej veci s ohľadom na dohodnutú výhradu vlastníckeho práva.

4. Okresný súd na ohliadke predmetu konania zo dňa 23.04.2015 mal z výrobných štítkov preukázané,
že dielo bolo vyrobené v roku 2010, pričom podľa preberacieho protokolu boli dodávky zariadení
realizované od 10.09.2010 do 21.02.2011 a podľa dodacích listov bola podstatná časť zariadení dodaná
v septembri a októbri 2010 (13 dodacích listov) a v novembri 2010 (dva dodacie listy). V januári a februári2011 boli realizované dve dodávky podľa dodacieho listu č. 261 - podesta pre OPTIMES 1 a dodacieho
listu č. 8 - oceľová konštrukcia. Z výpovedí svedkov O. a M. mal okresný súd zistené, že žalobca
vykonával dielo na svojej prevádzke v Žiline a do sídla žalovaného v 1/ rade bolo dodávané autami s

tým, že montáž bola realizovaná do marca 2011. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade dňa 25.11.2010 podpísali
kúpnu zmluvu s predmetom: technologický súbor prísunu výrezov a pásovej píly EWD s odsunom reziva
a odpadu od pásovej píly - uzol omietania OPTIMES so všetkými súčasťami, príslušenstvom a úpravami
za dohodnutú kúpnu cenu. Platnosť tejto zmluvy žalobca namietal z dôvodu nedostatku vážnej vôle
podľa § 37 OZ. K tejto námietke okresný súd poukázal na vyjadrenie žalovaného v 1/ rade, z ktorého

vyplýva vážnosť jeho vôle uzavrieť so žalovaným v 2/ rade kúpnu zmluvu na opísaný predmet kúpnej
zmluvy. Na pojednávaní vypovedali svedkovia T. a P., ktorí v čase vzniku kúpnej zmluvy boli štatutárnymi
zástupcami žalovaného v 2/ rade, o vážnosti jeho vôle pri vzniku kúpnej zmluvy a tiež právny zástupca
žalovaného v 2/ rade počas celého súdneho konania uvádzal, že zmluva bola uzatvorená vážne za
účelom poskytnutia spätného finančného leasingu k prevádzanému majetku. Vážnosť vôle zmluvných
strán dotvrdzuje aj skutočnosť, že zmluvné strany podľa tejto kúpnej zmluvy plnili. Žalovaný 1/ dodal

žalovanému 2/ predmet kúpnej zmluvy podľa preberacieho protokolu zo dňa 25.11.2010 a žalovaný
2/ za predmet kúpnej zmluvy zaplatil kúpnu cenu. Vážnosť ich vôle dotvrdzuje aj ďalšie konanie, a to
uzatvorenie Leasingovej zmluvy č. LZF 101/2010 zo dňa 25.11.2010 s predmetom leasingu totožným s
predmetomkúpnejzmluvy.Podľaokresnéhosúdubolakúpnazmluvauzatvorenávážne,vôľaúčastníkov
bola vyvolať právne následky, ktoré vyplývajú z ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej aj

len „OBZ“). Vôľa účastníkov zodpovedala písomnému obsahu tohto právneho úkonu, čo preukazuje aj
následné správanie sa zmluvných strán.

5. K námietke neurčitosti tejto kúpnej zmluvy okresný súd vychádzal z vymedzeného predmetu kúpnej
zmluvy, ktorý je v čl. II. určený popisne. Podľa okresného súdu môže byť predmetom kúpnej zmluvy

aj hromadná vec ako súbor jednotlivých vecí určených súhrnne a tvoriacich jeden ekonomický alebo
funkčný celok. Z kúpnej zmluvy je určitá vôľa strán previesť vlastníctvo práve k tomuto technologickému
súboru, ktorý bol aj predmetom súdnej ohliadky, pričom tak účastníkom zmluvy ako aj tretím subjektom
bolojasné,čojepredmetomkúpnejzmluvyanásledneuzatvorenejleasingovejzmluvy.Podľaokresného
súdu bol predmet kúpnej zmluvy identifikovaný dostatočne kmeňovou pásovou pílou EWD s výrobným

číslom 57114 a ďalšími komponentmi, ktoré sa k pásovej píle vzťahujú, s výrobným číslom 46426,
71790 a 61164, so všetkými súčasťami, príslušenstvom a úpravami, teda súbor vecí tvoriaci jeden
funkčný celok identifikovaný nesporne aj miestom, kde sa nachádzal - v sídle predávajúceho, ktoré
miesto bolo kupujúcemu známe pri podpise kúpnej zmluvy, a to aj z obhliadky na mieste samom.
Predmetná kúpna zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti, a to vymedzenie zmluvných strán,

určenie predmetu kúpnej zmluvy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy a previesť na
kupujúceho vlastnícke právo k tomuto predmetu a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Kúpna
zmluva tak bola uzatvorená platne.

6. Okresný súd ďalej konštatoval, že zmluvné strany sa v kúpnej zmluve dohodli, že kupujúci vlastnícke

právo nadobudne podpisom zmluvy a preberacieho protokolu, ktorý bol podpísaný dňa 25.11.2010,
kedy podľa okresného súdu kupujúci nadobudol vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy v rozsahu,
v akom sa tento nachádzal vyrobený a dodaný žalobcom v sídle žalovaného, t.j. v rozsahu dodávok
podľa dodacích listov označených v preberacom protokole medzi žalobcom a žalovaným z 15.06.2011
a vo zvyšku v januári a februári 2011 podľa Dodacieho listu č. 261 a č. 8 v zmysle § 443 ods. 1 OBZ.

K námietke žalobcu, že preberací protokol zo dňa 25.11.2010 odovzdáva predmet leasingu, uviedol
okresný súd, že preberací protokol bol podpísaný s odkazom na Kúpnu zmluvu zo dňa 25.11.2010, v
ktorej čl. V. bod 2 bolo dohodnuté odovzdanie predmetu zmluvy formou písomného protokolu. Pokiaľ
sa v tomto protokole uvádza predmet leasingu poukázal okresný súd na účel kúpnej zmluvy v jej čl.
II., podľa ktorého sa prevod vlastníckeho práva uskutoční výlučne za účelom poskytnutia spätného

finančného leasingu k prevádzanému majetku. Kúpna zmluva neurčovala miesto dodania a nemala ani
ustanovenie o povinnosti odoslania predmetu kúpnej zmluvy predávajúcim a miestom dodania je tak
miesto, v ktorom sa tovar nachádzal alebo mal nachádzať, t.j. sídlo žalovaného v 1/ rade. Pre takto
určené miesto dodania je nevyhnutná vedomosť zmluvných strán v čase uzavretia zmluvy o tom, kde
sa tovar nachádza, pričom žalovaní v 1/ a v 2 / rade mali vedomosť, že predmet kúpnej zmluvy sa bude

nachádzať v sídle žalovaného v 1/ rade, čo preukázala výpoveď svedka R. T., ktorý podpísal preberací
protokolpoobhliadkeakotázke,čimoholpodpísaťpreberacíprotokolastrojbytamnebol,vypovedal,že
určite nie. K námietke, že v čase podpísania preberacieho protokolu predmet kúpnej zmluvy kompletne
neexistoval, keďže niektoré dodávky od žalobcu pre žalovaného v 1/ rade boli až v januári 2011, okresnýsúd uviedol, že z vykonaných dôkazov vyplynulo, že časť predmetu kúpnej zmluvy skutočne žalovanému
v 1/ rade v čase podpisu kúpnej zmluvy nebola dodaná. V čase podpisu kúpnej zmluvy a preberacieho
protokolu bola dodaná podstatná časť diela a neboli zrealizované dodávky podľa dodacích listov č. 261 z

13.01.2011 a č. 8 z 25.02.2011. Podľa okresného súdu nie je v ust. § 409 OBZ uvedená ako podmienka
platnosti kúpnej zmluvy existencia veci v čase uzavretia kúpnej zmluvy a predmetom kúpnej zmluvy
tak mohli byť aj veci, ktoré sa ešte len majú vyrobiť, dodať, čo žalovaný v 1/ rade ako predávajúci vo
vzťahu k predmetu kúpnej zmluvy dokladoval kupujúcemu žalovanému v 2/ rade Zmluvou o dielo zo dňa
19.07.2010. Pokiaľ malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetu kúpnej zmluvy, je okresný

súd názoru, že v tej časti jej predmetu, ktorú dodal žalobca žalovanému v 1/ rade podľa zmluvy o dielo
z 19.05.2010, došlo k prechodu vlastníckeho práva zo žalovaného v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade v
rozsahu, v akom mal okresný súd preukázanú výrobu aj dodávku predmetu zmluvy o dielo žalovanému v
1/ rade ku dňu podpísania kúpnej zmluvy a preberacieho protokolu. Pre platnosť kúpnej zmluvy podľa §
409 OBZ pritom nie je vyžadovaná písomná forma a zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1/ a žalovaným
v 2/ rade neobsahovala ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba písomne. Predmetná zmluva

tak môže byť zmenená alebo zrušená ústnou dohodou, pričom okresný súd poukázal na stanovisko
právneho zástupcu žalovaného v 3/ rade, že faktickým odovzdávaním predmetu kúpnej zmluvy od
žalobcu žalovanému v 1/ rade v čase od uzavretia kúpnej zmluvy do júla 2011 a následným odovzdaním
od žalovaného v 1/ rade žalovanému v 2/ rade dochádzalo k uzatvoreniu neformálnych kúpnych zmlúv
medzi žalovaným v 1/ a žalovaným v 2/ rade s tým, že došlo aj k zaplateniu kúpnej ceny. Podľa zhodných

vyjadrení žalovaného v 1/ a v 2/ rade bola vôľa účastníkov kúpnej zmluvy previesť na žalovaného v 2/
rade vlastnícke právo k celému predmetu kúpnej zmluvy za účelom poskytnutia spätného finančného
leasingu a v súlade s touto vôľou zmluvné strany kúpnej zmluvy aj konali a žalovaný v 1/ rade odovzdával
predmet kúpnej zmluvy kupujúcemu po termíne 25.11.2010 aj konkludentne za dohodnutým účelom.
Konkludentným odovzdávaním dochádzalo k prechodu vlastníckeho práva zo žalovaného v 1/ rade na

žalovaného v 2/ rade. V zmysle § 443 ods. 1 OBZ okresný súd uvedené nevyhodnotil ako uzatváranie
neformálnych kúpnych zmlúv v zmysle stanoviska žalovaného v 3/ rade, ale ako zmenu obsahu písomne
uzatvorenej kúpnej zmluvy konkludentne ohľadne odovzdania predmetu kúpnej zmluvy.

7. K otázke prevodu vlastníckeho práva k predmetu kúpy na kupujúceho, okresný súd uviedol, že

vo všeobecnosti môže predávajúci previesť len taký rozsah práv, ktorý má sám k predmetu kúpy.
Výnimkou z tejto zásady je ust. § 446 OBZ, podľa ktorého môže kupujúci nadobudnúť vlastnícke
právo k predmetu kúpy od predávajúceho, ktorý nie je vlastníkom predávaného tovaru, za predpokladu
konania kupujúceho v dobrej viere, že predávajúci je vlastníkom tovaru. K prelomeniu všeobecných
zásad nadobúdania vlastníckeho práva dochádza z dôvodu ochrany dobromyseľného kupujúceho

a táto ochrana sa vzťahuje na obchodno-záväzkové vzťahy, ktorým vzťah medzi žalovaným v 1/
a v 2/ rade pri vzniku kúpnej zmluvy nesporne bol. Dobromyseľnosť kupujúceho musí byť daná v
čase nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom podľa § 446 OBZ sa dobromyseľnosť u kupujúceho
predpokladá a pri žalobe vlastníka o vydanie veci od kupujúceho musí žalobca preukázať opak, t.j.
že kupujúci dobromyseľný nebol. Okresný súd konštatoval, že žalovaný v 1/ rade nesporne nebol

vlastníkom tej časti predmetu kúpnej zmluvy, ktorá bola predmetom zmluvy o dielo uzatvorenej so
žalobcom s ohľadom na výhradu vlastníckeho práva, keď aj samotný žalovaný v 1/ rade uviedol, že cenu
diela žalobcovi nezaplatil, z ktorého dôvodu sa nestal vlastníkom diela. Podľa okresného súdu však
žalovaný v 2/ rade vlastnícke právo nadobudol na základe preberacieho protokolu zo dňa 25.11.2010 v
rozsahu dodávok realizovaných do 08.11.2010 a v zmysle § 443 ods. 1 OBZ v rozsahu dodacích listov

č. 261 a č. 8 konkludentným odovzdaním, keď v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu
konania bola daná dobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade, pričom žalobca v konaní opak nepreukázal.
Podľa okresného súdu sám žalobca produkoval listiny, ktoré mali žalovaného v 2/ rade ako kupujúceho
utvrdiť, že nadobúda tovar od vlastníka. Žalobca nepopieral, že podpísal so žalovaným v 1/ rade tzv.
fiktívnu zmluvu o dielo zo dňa 19.07.2010, preberací protokol z 25.10.2010, kde žalobca a žalovaný v 1/

rade podpísali, že žalovaný v 1/ rade preberá technologický súbor v zmysle zmluvy o dielo do skúšobnej
prevádzky a na objednávateľa prechádza vlastnícky vzťah so všetkými právami a povinnosťami. Zmluva
o dielo zo dňa 19.07.2010 neobsahovala výhradu vlastníckeho práva pre zhotoviteľa až do zaplatenia
ceny diela a žalobca vystavil finančné vysporiadanie tejto zmluvy, ktoré adresoval žalovanému v 2/ rade,
že žalovaný v 1/ rade zaplatil cenu diela a potvrdil aj úhradu 343.000,- Eur priamo subdodávateľovi,

vystavil na žalovaného v 1/ rade faktúru č. 0110279 na cenu diela v zmysle fiktívnej zmluvy o dielo zo
dňa 19.07.2010 na cenu 1.404.200,- Eur a príjmové pokladničné doklady o úhrade ceny diela v rozsahu
920.780,- Eur. Žalobca finančné vysporiadanie zmluvy o dielo vystavil práve v čase nadobúdania
vlastníckeho práva žalovaným v 2/ rade podľa kúpnej zmluvy so žalovaným v 1/ rade a adresovalho priamo žalovanému v 2/ rade, pričom samotný žalobca vypovedal, že do 05.06.2012 žalovaného
v 2/ rade neinformoval o uvedených úkonoch ani o výhrade vlastníctva podľa zmluvy o dielo zo dňa
19.05.2010. Ak aj žalobca v konaní uviedol, že sám predmetné finančné vyporiadanie žalovanému v

2/ rade nedoručil, nesporne podľa okresného súdu toto vyporiadanie a ďalšie uvedené listiny odovzdal
žalovanému v 1/ rade na jeho žiadosť práve v súvislosti s dohodnutým účelom kúpnej zmluvy, o ktorom
účele žalobca vedel, čo v konaní nepoprel a vyplýva to aj z písomného vyjadrenia žalovaného v 1/ rade,
ktorý oslovil konateľa žalobcu pána J., aby podpísali neformálnu zmluvu o dielo, ktorá bude slúžiť len
na účel získania peňazí cca 1.180.000,- Eur na financovanie objednaného zariadenia píly, a tiež, že

pána J. požiadal o vystavenie dokladov o zaplatenie. Pán J. požadované doklady podpísal, nakoľko
potrebovalpeniazenazaplateniediela.Zvyjadreniežalovanéhov1/radenevyplývalo,žebyžalovaného
v 2/ rade ako kupujúceho informoval o tom, že mu predkladá iba fiktívne doklady a ani žalobca netvrdil,
že by o týchto skutočnostiach žalovaného v 2/ rade informoval. Žalovaný v 2/ rade tak bol pri vzniku
kúpnej zmluvy a pri odovzdávaní predmetu kúpnej zmluvy dobromyseľný. Bol teda dobromyseľný v
čase nadobúdania vlastníckeho práva a stal sa vlastníkom predmetu konania na základe kúpnej zmluvy

uzatvorenej so žalovaným v 1/ rade. Tvrdenie o nedobromyseľnosti žalovaného v 2/ rade ohľadom
zabezpečenia, ktoré vyplýva z leasingovej zmluvy č. LZF 101/2010, zostalo podľa okresného súdu
iba v teoretickej rovine aj s ohľadom na rovnaké zabezpečenie dohodnuté medzi žalovaným v 2/
rade ako prenajímateľom a žalovaným v 3/ rade ako nájomcom s tým, že toto tvrdenie bez ďalšieho
nepreukazuje, že by žalovaný v 2/ rade pri nadobúdaní vlastníckeho práva nebol dobromyseľný. Práve

doklady vystavené žalobcom utvrdzovali žalovaného v 2/ rade v tom, že žalovaný v 1/ rade je vlastníkom
predmetu kúpnej zmluvy. Výhradu vlastníckeho práva, pôvodne dohodnutú so žalovaným v 1/ rade,
žalobca žalovanému v 2/ rade oznámil až listom zo dňa 05.06.2012, teda po tom, čo už žalovaný v 2/
rade vlastnícke právo nadobudol. Okresný súd sa nestotožnil so stanoviskom žalobcu, že žalovaný v 2/
rade nebol dobromyseľný z dôvodu, že jeho štatutárny zástupca pri preberaní predmetu kúpnej zmluvy

nekonal s odbornou starostlivosťou pri výkone svojej funkcie podľa § 194 ods. 5 OBZ. Podľa okresného
súdu povinnosť štatutárnych orgánov nemožno zamieňať s dobromyseľnosťou vyplývajúcou z ust. § 446
OBZ aj preto, že dobromyseľnosť sa podľa tohto ustanovenia u kupujúceho predpokladá. Ak aj predmet
kúpnej zmluvy v čase podpísania preberacieho protokolu nebol kompletný, okresný súd odkázal na
svoje odôvodnenie rozsudku v časti ohľadom vôle zmluvných strán predmet kúpnej zmluvy preberať

konkludentne, vychádzajúc z účelu kúpnej zmluvy. Ak by aj nebola táto vôľa daná, uvedené by zakladalo
nároky z vád tovaru podľa § 436-437 OBZ. K námietke, že účtovné doklady vystavené žalobcom mali
prelomiť dobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade, keďže nie je obvyklé hradiť takto vysoké sumy, žalobca
takúto neobvyklosť nepreukázal. Žalovaný v 2/ rade, ako vyplynulo z jeho vyjadrení, vychádzal aj z
prehlásenia žalobcu o úhrade ceny diela zo dňa 26.10.2010. S prihliadnutím na obranu žalovaných v

2/ a v 3/ rade s odkazom na ust. § 265 OBZ okresný súd uviedol, že práve skutočnosť, že žalobca a
žalovaný v 1/ rade podpísali fiktívnu zmluvu, ku ktorej žalobca vystavil ďalšie listiny za účelom získania
prefinancovania diela, predstavuje snahu týmto výkonom práva znevýhodniť tretí subjekt a prípadne
spôsobiť aj ujmu, nakoľko tieto listiny nezakladali platný obchodno-záväzkový vzťah. Preto argumentácii
žalobcu, že tieto doklady majú preukazovať nedobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade, nemôže okresný

súd priznať právnu ochranu a toto konanie možno vyhodnotiť aj ako šikanózny výkon práva žalobcu
proti žalovanému v 2/ rade.

8. Okresný súd potom s prihliadnutím na skutočnosť nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným v 2/
rade, ktorý bol pri nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetu kúpnej zmluvy dobromyseľným kupujúcim,

zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nemal aktívnu legitimáciu na podanie vlastníckej žaloby v zmysle §
126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď v čase rozhodovania okresného súdu vlastnícke právo žalobcu
k predmetu konania nebolo preukázané. Vo vzťahu k žalovaným v 1/ a v 2/ rade bola žaloba zamietnutá
aj pre nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie, keď bolo v konaní preukázané, že títo žalovaní nemajú
predmet konania vo faktickej moci. Predmet konania bol prevedený na žalovaného v 3/ rade, čo v

konaní nebolo rozporované. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP s
tým, že žalovaný v 1/ rade neurobil návrh na náhradu trov konania, a preto mu náhrada trov konania
nebola priznaná. Vo vzťahu k žalovaným v 2/ a v 3/ rade okresný súd vyhradil rozhodnutie o trovách
samostatnému rozhodnutiu do 30-dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

9. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku I., ktorým okresný súd žalobu zamietol, podal žalobca
odvolanie cestou právnej zástupkyne. V odvolaní poukázal na prejudiciálne otázky, a to, či kúpna
zmluva uzavretá dňa 25.11.2010 medzi žalovaným v 1/ a v 2/ rade je platným právnym úkonom
a či bol žalovaný v 2/ rade dobromyseľný pri nadobudnutí vlastníctva k predmetu konania. Podľažalobcu okresný súd vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho hodnotenia dôkazov, tieto nehodnotil vo
vzájomných súvislostiach, neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov
účastníkov, v dôsledku čoho nesprávne rozhodol. Žalobca poukázal na to, že predmetom konania sú

zariadenia pre technologický súbor Pílnica, ktoré dodal žalovanému v 1/ rade na základe Zmluvy o dielo
zo dňa 19.05.2010, ktorý záväzok splnil v roku 2011. Predmet konania je funkčný technologický celok
značných rozmerov umiestnený vo veľkej výrobnej hale. Žalovaný v 1/ rade, ktorý vlastníkom predmetu
konania nikdy nebol, tento predmet konania predal žalovanému v 2/ rade ako fiktívny súbor zariadenia
ešte predtým, ako kompletné dielo žalobca vyrobil a žalovanému v 1/ rade odovzdal. Žalovaný v 2/

rade tak 25.11.2010 od žalovaného v 1/ rade kupoval neexistujúci predmet kúpnej zmluvy, čo vyplýva z
viacerých vykonaných dôkazov založených v spise a z výpovedí svedka M. a O.. Svedok Ing. T. potvrdil,
že pri ohliadke predmetu kúpnej zmluvy videl len krabice, obsah ktorých mu nie je známy a tento ani
neskúmal. Žalobca navrhol vykonanie dôkazu výsluchom svedka H. R. na preukázanie skutočností, že
podstatná časť linky bola dodaná v roku 2011, čo okresný súd nevykonal. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy
tak žalovaný v 2/ rade nebol dobromyseľný, nakoľko vedel, že predmet kúpnej zmluvy neexistuje, čo

vyplýva zo svedeckej výpovede Ing. T., ktorý napriek tomu, že predmet zmluvy fyzicky nevidel, podpísal
preberací protokol v zmysle kúpnej zmluvy. V tomto preberacom protokole pritom bolo uvedené, že
preberá predmet leasingu a nie predmet kúpnej zmluvy. Tento svedok tak potvrdil, že prevzatie predmetu
leasingu bolo vykonané ohliadkou a súčasne potvrdil, že so stavom predmetu leasingu bol pri jeho
obhliadke oboznámený, a to napriek neexistencii predmetu kúpy v čase vykonania ohliadky. Vykonané

dôkazy vo vzájomných súvislostiach aj vo vzťahu k obsahu písomného podania žalovaného v 1/ rade,
výpovedi svedka T., výpovedi S. P. a výpovedi svedkov tak vo vzájomných súvislostiach preukazujú opak
dobromyseľnosti žalovaného v 2/ rade. Ing. S. P., ktorý bol v čase uzavretia zmluvy dňa 25.11.2010
osobou s rozhodovacou právomocou za žalovaného v 2/ rade, uviedol, že nepovažoval za potrebné
overovať skutočný stav veci a konal len na základe listín, predložených žalovaným v 1/ rade. Žalovaný v

2/ rade tak nemal snahu overiť si predmet kúpy napriek kúpnej cene vo výške 1.180.000,- Eur. Svedok
P. potvrdil, že ho oslovil pán B., či môže poskytnúť leasing pre KANTOREX s.r.o., s tým, že povedal,
že je to možné, ak splnia podmienky, podmienky splnili a dodali potrebnú dokumentáciu, a preto to
uzavreli. Rozporne pritom svedok na tom istom pojednávaní uviedol, že si určite overovali hodnovernosť
účtovných dokladov. Aj tieto rozpory preukazujú, že žalovaný v 2/ rade nebol dobromyseľný, pretože

pri overení predložených účtovných dokladov by zistili, že žalovaný v 1/ rade ani žalobca predložené
účtovné doklady nemali v účtovníctve zaúčtované. Dôkaz ohľadom účtovníctva žalovaného v 1/ rade
nebol okresným súdom vykonaný. Podľa fiktívnej zmluvy o dielo zo dňa 19.07.2010 a preberacieho
protokolu zo dňa 25.11.2010 s ohľadom na vykonanú ohliadku predmetu kúpy Ing. T. musel žalovaný v 2/
rade vedieť, že predmet zmluvy neexistuje a údaje v týchto listinách sú vymyslené a nepravdivé, pretože

v tom čase dielo nebolo dodané ani vyrobené. Dobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade spochybňuje
aj vzájomné prepojenie žalovaného v 1/ a v 2/ rade s osobou Ing. E. B., ktorý je toho času jediným
spoločníkom žalovaného v 2/ rade a ktorý vystavil vlastnú zmenku za účelom zabezpečenia zaplatenia
pohľadávok z leasingu v prospech žalovaného v 2/ rade bez toho, aby bol účastníkom základného
právneho vzťahu. Žalovaný v 2/ rade svoje pohľadávky z tohto vzťahu okrem vlastnej zmenky vystavenej

Ing. B. zabezpečil aj ďalšími neobvyklými zabezpečovacími prostriedkami, a to notárskou zápisnicou a
záložným právom na nehnuteľnosti v budúcom vlastníctve nájomcu. Dôkaz výsluchom Ing. B. okresný
súd nevykonal. Žalobca ďalej poukázal na okresným súdom vykonanú ohliadku predmetu konania, z
ktorej vyplynulo, že sa jedná o veľké technologické zariadenie umiestnené v rozsiahlej výrobnej hale,
ktoré nie je možné umiestniť do krabíc, ktoré popisoval Ing. T.. Jednotlivé veci sú pritom označené

výrobnými štítkami. V preberacom protokole k fiktívnej zmluve o dielo zo dňa 25.10.2010 nie je uvedené
žiadne výrobné číslo a v preberacom protokole medzi žalovaným v 1/ a v 2/ rade zo dňa 25.11.2010 a v
nadväzujúcich preberacích protokoloch sú uvedené výrobné čísla, spolu päť výrobných čísel, z ktorých
na obhliadke boli identifikované len dve, a to číslo 57114 a 82319, ktoré boli umiestnené na zariadeniach
dodávaných firmou EWD a nie na veciach dodaných žalobcom.

10. Vo vzťahu k ust. § 446 Obchodného zákonníka žalobca uviedol, že toto poskytuje ochranu len
dobromyseľnému kupujúcemu, pričom dobromyseľnosť musí byť daná v okamihu, keď mal kupujúci
nadobudnúť vlastnícke právo. Žalovaný v 2/ rade nebol dobromyseľný, čo vyplýva z vykonaných
dôkazov, a to dodacích listov žalobcu, ktoré preukazujú dodanie veci žalovanému v 1/ rade dňa

15.06.2011, ďalej listinami, z ktorých vyplýva, že celý technologický súbor pílnica pozostával z
komponentov, ktoré dodávali dve spoločnosti, správou o prvej odbornej prehliadke, z ktorej vyplýva, že
prvé skúšky zariadenia boli vykonané až v auguste 2011, záznamom o prvej prevádzke stroja, z ktorej
vyplýva, že zariadenie bolo prvýkrát do činnosti uvedené dňa 05.04.2011, mailovou korešpondenciouzo dňa 26.10.2010, ktorou je žiadosť žalovaného v 1/ rade adresovaná žalobcovi na predloženie
listín, Zmluvou o dielo zo dňa 19.07.2010 s cenou diela 1.404.200,- Eur, kde je zahrnutá aj dodávka
zariadení, ktoré dodávala firma EWD na základe osobitnej zmluvy, ďalej platnou zmluvou o dielo zo dňa

19.05.2010, vystavenou faktúrou žalobcu na sumu 494.268,- Eur, preberacím protokolom podpísaným
dňa 15.06.2011, príjmovými pokladničnými dokladmi vystavenými žalobcom spolu na sumu 920.780,-
Eur, z ktorých je zrejmé, že sa vzťahujú na inú zmluvu, než Zmluvu o dielo zo dňa 19.05.2010. Je
pritom na zamyslenie, na čo žalovaný v 1/ rade potreboval finančné prostriedky, keď podľa predložených
fiktívnych dokladov už žalobcovi záväzok z fiktívnej zmluvy o dielo zo dňa 19.07.2010 zaplatil. Žalovaný

v 1/ rade tak získal z leasingu finančné prostriedky, ktoré však nepoužil na zaplatenie dlhu žalobcovi.

11. Žalobca ďalej v odvolaní vytkol okresnému súdu, že neskúmal splnenie podmienok nadobudnutia
vlastníctva k predmetu konania žalovaným v 3/ rade. Z dohody o urovnaní a ukončení nájomných
zmlúv s dojednaným právom kúpy prenajatej veci č. LZF 246/2012 vyplýva, že žalovaný v 3/ rade
nadobudol vlastníctvo k predmetu konania dňa 28.02.2014 na základe odkúpenia predmetov leasingu

splatením všetkých záväzkov s dohodnutou výhradou vlastníctva, že vlastnícke právo k predmetu
leasingu prechádza na nájomcu až uhradením všetkých zmluvných záväzkov. Z tejto dohody je ďalej
zrejmé, že po uhradení všetkých záväzkov zo strany žalovaného v 3/ rade sa uskutočnia úkony, potrebné
k tomu, aby nájomca vstúpil do konaní uvedených v dohode, teda aj do predmetného súdneho konania
namiesto prenajímateľa ako jeho účastníka. Žalovaní v 2/ a v 3/ rade doposiaľ nepreukázali splnenie

podmienok dohodnutých v tejto dohode o urovnaní, ktoré sú podmienkou nadobudnutia vlastníckeho
právažalovanýmv3/radekpredmetukonania.Ajzobsahutejtodohodyjezrejmépersonálneprepojenie
žalovaných v 1/, v 2/ a v 3/ rade s osobou Ing. E. B..

12. Žalobca nesúhlasil ani s posúdením prejudiciálnej otázky okresným súdom ohľadom neplatnosti

kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1/ a v 2/ rade. Žalobca mal za to, že prejav vôle učinený
v tejto kúpnej zmluve trpí nedostatkom vážnej a slobodnej vôle. Okresný súd dokazovanie vykonané
vypočutím svedkov T. a P. vyhodnotil nesprávne, keď tieto výpovede boli rozporné a ani jeden zo
svedkov sa nevedel vyjadriť k podstate veci. Preberajúci Ing. T. potvrdil, že osobne podpísal aj preberací
protokolzodňa25.11.2010stým,žebolprítomnýprijehoobhliadke,pričommiestomprevzatiapredmetu

leasingubolMartin.ZmluvybolipritompodpisovanétohoistéhodňavBratislaveasvedoksinespomenul
na takmer žiadne okolnosti ohľadom uzatvárania predmetnej zmluvy, keď najprv uviedol, že na obhliadke
bol dvakrát a neskôr uviedol, že tam bol aj tretíkrát. Svedok P. uviedol, že kolega tam bol a zariadenie
videl a na otázku ohľadom preverenia platobnej schopnosti žalovaného v 1/ rade uviedol, že to bola
začínajúca firma. Žalobca k tomu uvádza, že firma KANTOREX s.r.o. v roku 2010 nebola začínajúca,

keďže vznikla dňa 08.12.1999. Žalovaný v 2/ rade tak uzavrel kúpnu zmluvu len na základe listín
predložených od žalovaného v 1/ rade a hodnovernosť týchto dokumentov neoveroval napriek tomu, že
podľa zmluvy o dielo zo dňa 19.07.2010 malo byť dielo komplet vrátane píly dodané 09.08.2010, keď
z preberacieho protokolu vyplýva, že dielo bolo 25.11.2010 v prevádzke a hoci štatutár žalovaného v
2/ rade Ing. T. technologické zariadenie pri ohliadke nevidel a ani ho nemohol vidieť, pretože nebola

stavebne dokončená výrobná hala a dielo nebolo kompletne vyrobené. Žalovaný v 2/ rade mal podľa
žalobcu počkať, kým bude dielo kompletne dodané a až následne uzatvárať kúpnu zmluvu a zmluvu o
spätnom leasingu. Kúpna zmluva zo dňa 25.11.2010 je tak podľa žalobcu predčasným úkonom, ktorý
trpí nedostatkom vážnej vôle, a preto nemohli nastať právne následky v podobe prevodu vlastníctva na
iný subjekt. Zmluva je neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže bola uzavretá v rozpore

s dobrými mravmi, bola uzavretá fiktívne za účelom vyprodukovania listín, zakladajúcich právny vzťah
pre účel účtovníctva žalovaného v 2/ rade bez reálneho plnenia. Žalovaný v 2/ rade pri minimálnej
obozretnosti musel vedieť, že žalovaný v 1/ rade mu nemôže dať to, čo sám nemá. Pri právnom úkone,
ohľadom ktorého nemožno zistiť, čo je jeho predmetom, sa jedná o neurčitý, teda absolútne neplatný
právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pritom pôsobí

odzačiatku,nastávazozákonaasúdnaňuprihliadazúradnejpovinnosti.Žalobcajejedinýmsubjektom,
ktorému doposiaľ nikto nezaplatil za dielo, ktoré je predmetom konania, pričom žalovaní mali a neustále
majú z fiktívneho právneho vzťahu, založeného medzi žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade dňa 25.11.2010,
majetkový prospech, a to bez toho, aby sa pričinil o vznik predmetu týchto právnych vzťahov, teda
samotného technologického zariadenia, čím sa na úkor žalobcu obohacujú. Žalobca tak žiadal rozsudok

okresného súdu zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

13. Žalovaný v 2/ rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu cestou právneho zástupcu uviedol,
že kúpna zmluva medzi ním a žalovaným v 1/ rade je platným právnym úkonom, keď nebolo preukázané,že by prejav ich vôle nebol vážny alebo slobodný, alebo že by tento úkon odporoval dobrým mravom.
Žalobca svoje námietky odôvodnil výlučne tým, že bývalí členovia štatutárneho orgánu žalovaného v
2/ rade nevedeli uviesť podrobnosti ohľadom uzatvárania kúpnej zmluvy. Žalobca pritom opomenul,

že od uzavretia tejto zmluvy do času ich výpovede uplynuli viac ako štyri roky. Obidvaja svedkovia sa
zúčastňovali mnohých kontraktačných procesov a uzatvárania zmlúv, čo bolo predmetom ich obvyklej
činnosti. Hlavnú činnosť žalovaného v 2/ rade predstavovalo poskytovanie finančného leasingu a
žalovaný v 2/ rade sám nevyužíval obvyklé úžitkové vlastnosti veci, ale ich nadobúdal za účelom
spätného leasingu od budúceho leasingového nájomcu, t.j. predávajúci bol zároveň budúci leasingový

nájomca, ktorý stav predávanej veci poznal. Žalobca v odvolaní len popisuje výpovede svedkov bez
toho, aby uvádzal konkrétny rozpor vo vykonaných dôkazoch. Právny úkon vo všeobecnosti nie je
vykonaný vážne, pokiaľ by z objektívnych okolností konajúci nechcel vykonať následky, ktoré sú s týmto
úkonom spojené. Jedná sa tak najmä o prípady vnútornej výhrady a predstieraných právnych úkonov.
V konaní neboli identifikované žiadne nedostatky vo vôli a prejave vôle, kedy obidve zmluvné strany
kúpnej zmluvy prejavili vôľu kúpnu zmluvu uzatvoriť, pričom žalovaný v 1/ rade túto uzatvoril s cieľom

získať peňažné prostriedky od žalovaného v 2/ rade. Svedok O. uviedol, že žalovaný v 1/ rade mal
záujem na technologickom súbore vykonávať reálnu výrobu a žalovaný v 2/ rade riadne uhradil kúpnu
cenu. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade uzatvorili zmluvu o finančnom leasingu predmetu kúpy, žalovaný v 1/
rade predmet leasingu užíval a plnil leasingové splátky. Podľa žalovaného v 2/ rade nebol identifikovaný
ani rozpor s dobrými mravmi. Podľa kúpnej zmluvy bolo riadne plnené, pričom sám žalobca dobrovoľne

poskytol vyhlásenia a listiny, na základe ktorých žalovaný v 2/ rade v dobrej viere uzatvoril kúpnu zmluvu.
Ak aj žalovaný v 1/ rade porušil zmluvu so žalobcom, nie je to dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy, keď
ani súdna prax nekonštatovala, že zmluva, ktorou účastník porušil záväzky voči tretej osobe, nie je bez
ďalšieho neplatná. Najvyšší súd SR dokonca judikoval, že námietku rozporu s dobrými mravmi nemôže
uplatniť ten z účastníkov, ktorý sám konal v rozpore s dobrými mravmi (2Cdo 281/2005). Hoci žalobca

nebol priamym účastníkom kúpnej zmluvy, sám závažným, vedomým a nepravdivým spôsobom prispel
k tomu, že žalovaný v 2/ rade kúpnu zmluvu v dobrej viere uzatvoril. Žalobca produkoval podklady o
vlastníctve veci a uviedol žalovaného v 2/ rade do stavu dobromyseľnosti a nemôže sa tak domáhať
akéhokoľvek prospechu z vlastného protiprávneho konania.

14. K otázke predmetu kúpnej zmluvy žalovaný v 2/ rade vo vyjadrení uviedol, že kúpna zmluva so
žalovaným v 1/ rade bola uzatvorená až v čase, keď už žalobca žalovanému v 1/ rade dodal takmer
všetky veci určené na zhotovenie diela podľa zmluvy o dielo, pričom predmet kúpnej zmluvy a predmet
zmluvy o dielo sú rozdielne. Žalovaný v 2/ rade nadobudol kúpnou zmluvou okrem iného aj veci určené
na zhotovenie diela, ktoré tvorili predmet plnenia žalobcu a ktoré žalobca žalovanému v 1/ rade dodal.

Predmetomzmluvyodieloboladodávkarôznychtypovzariadení,ktorémalitvoriťsúčasťapríslušenstvo
budúceho technologického súboru píly v podobe dopravníkov a oceľových konštrukcií a predmetom
kúpnej zmluvy bol technologický súbor pásovej píly a omietacieho uzla so všetkými ich súčasťami a
príslušenstvom. Každá zmluva tak mala inak definovaný predmet plnenia, keď zmluva o dielo ho mala
definovaný užšie, než bol definovaný podľa kúpnej zmluvy. Žalobca dodal veci určené na zhotovenie

diela žalovanému pred uzatvorením kúpnej zmluvy, k čomu okresný súd vykonal dokazovanie dodacími
listami. Podľa týchto v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobca žalovanému v 1/ rade dodal takmer
všetky veci určené na zhotovenie diela, tieto boli odovzdané do dispozície žalovaného v 1/ rade a boli
umiestnené v mieste plnenia, t.j. v jeho výrobnej hale. To, či žalovaný v 1/ rade nadobudol do vlastníctva
aj iné veci, ktoré dodávala tretia osoba, nie je predmetom sporu. Žalobca k tejto otázke účelovo skresľuje

výpovede svedkov, keď svedok M. ani po doplňujúcich otázkach neidentifikoval presný čas dodania
vecí, určených na zhotovenie diela žalobcom, svedok O. počas výpovede menil čas dodania a dokonca
potvrdil, že vykladal len časť zariadení a pred ním zariadenia vykladali aj iné osoby, pričom nevedel
uviesť, kedy sa to udialo a žiadny zo svedkov nevedel uviesť, čo bolo vôbec dodané v rozhodnom čase.
Obsah týchto svedeckých výpovedí tak nie je relevantný a relevantné sú len dodacie listy.

15. K otázke dobromyseľnosti žalovaný v 2/ rade uviedol, že žalobca si overenie vlastníctva predávanej
veci zamieňa s overením jej vlastností. Žalobca spochybňuje dobromyseľnosť bez toho, aby na základe
vykonaného dokazovania argumentoval, čo konkrétne svedčí o opaku dobromyseľnosti žalovaného v
2/ rade. Dobromyseľnosť sa hodnotí výlučne len vo vzťahu ku kategórii vlastníctva predávajúceho a

nie aj s ohľadom na to, či predmet kúpy spĺňa vlastnosti dohodnuté v zmluve. Ustanovením § 446
Obchodnéhozákonníkajepritomvzmyslepublikovanýchprávnychnázorovchránenýajveľmineopatrný
nadobúdateľ, pretože k nadobudnutiu vlastníctva dochádza vo všetkých prípadoch, kedy kupujúci
nevedel, že predávajúci nie je vlastníkom. Podmienka dobromyseľnosti bude splnená aj v prípade,ak nadobúdateľ bol neznalý a nepozorný a uzavrel zmluvu neodborne, aj keď každému súdnemu a
opatrnému kupujúcemu by muselo byť jasné, že predávajúci nie je vlastníkom. Žalovaný v 2/ rade
netvrdí, že by bol neopatrný nadobúdateľ, len poukazuje na extenzívny výklad stavu dobromyseľnosti,

kedy sa ochraňuje prioritne dobrá viera kupujúceho, a to osobitne v prípade, ak stav dobromyseľnosti
kupujúceho vytvorili spoločne predávajúci a jeho právny predchodca, čím zabránili tomu, aby kupujúci
mohol vadu vlastníctva veci zistiť. K záveru, že žalovaný v 1/ rade je vlastníkom, žalovaný v
2/ rade dospel na základe Zmluvy o dielo z 19.07.2010, ktorá neobsahovala výhradu vlastníctva
zhotoviteľa, preberacieho protokolu, na základe ktorého vlastnícke právo nadobudol žalovaný v 1/

rade, žalobcom vystavených príjmových dokladov o úhrade ceny diela a finančným vysporiadaním
vystaveným žalobcom, adresovaným priamo žalovanému v 2/ rade, ktorým sa potvrdzuje úhrada ceny
diela žalovaným v 1/ rade. Žalovaný v 2/ rade nebol povinný skúmať, či predávajúci reálne uhradil
cenu svojmu právnemu predchodcovi a neobstojí tvrdenie, že žalovaný v 2/ rade nevyžadoval napr.
účtovnú závierku žalovaného v 1/ rade. Skutočnosť, či a ako bola zaplatená kúpna cena právnemu
predchodcovi, nie je sama osebe dôvodom nedostatku dobromyseľnosti, keď od kupujúceho nemožno

požadovať, aby skúmal všetky rozhodujúce skutočnosti (NS SR sp.zn. 23Cdo 1227/2010). Skúmanie
účtovných súvislostí úhrad ceny nie je možné od žalovaného v 2/ rade požadovať zvlášť v prípade, keď
samotný žalobca písomne žalovanému v 2/ rade potvrdil, že žalovaný v 1/ rade cenu uhradil a že je
vlastníkom veci. Vlastníctvo predávanej veci pritom nebolo registrované v žiadnom verejnom registri a
vlastnícke právo žalovaného v 1/ rade potvrdil samotný žalobca. Toto svoje konanie žalobca v odvolaní

opomína a stavia sa do pozície obete, ktorá s neznalosťou veci vyhovela žalovanému v 1/ rade. Žalobca
pritom sám dobrovoľne a vedome vyhotovil predmetné doklady a z emailovej komunikácie so žalovaným
v 1/ rade mal vedomosť, že dokumenty sa tvoria pre účely poskytnutia leasingu od žalovaného v 2/
rade. Žalobca svoje údajné vlastnícke právo oznámil žalovanému v 2/ rade až po viac ako 1,5 roku od
momentu, keď tvrdil opak, t.j., že vlastníkom je žalovaný v 1/ rade. Údajné prepojenie osoby E. B. so

žalovaným v 1/ a v 2/ rade je irelevantné. Žalobca bez dôkazu tvrdí, že E. B. vstúpil do právnych vzťahov
žalovaných, čo vyvodzuje z toho, že poskytol žalovanému v 2/ rade zabezpečenie jeho pohľadávky
voči žalovanému v 1/ rade z leasingovej zmluvy. Žalobca tak len tvrdí určitú skutočnosť, bez toho, aby
uviedol,včommoholE.B.poskytnutímzabezpečeniaspochybniťdobromyseľnosťžalovanéhov2/rade.
Zabezpečenie záväzkov je bežnou súčasťou leasingových zmlúv a poskytnutie vlastnej zmenky je len

jedným z viacerých zabezpečovacích nástrojov. Žalobca dokonca kladie nelogickú otázku, prečo nebola
pohľadávka žalovaného v 2/ rade zabezpečená záložným právom k predmetu leasingu, keď zrejme
opomína,žepredmetleasinguvlastnilsamotnýžalovanýv2/rade,apretonemoholzriadiťzabezpečenie
vlastnej pohľadávky k vlastnému majetku. Žalovaný v 2/ rade tak žiadal rozsudok okresného súdu
potvrdiť.

16. Žalovaný v 3/ rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu cestou právneho zástupcu
uviedol, že v odvolaní nebolo nijako spochybnené odôvodnenie súdu prvej inštancie ani pochybenie pri
rozhodovaní. Z dokazovania vyplynula vážnosť vôle žalovaného v 1/ a v 2/ rade uzatvoriť kúpnu zmluvu,
čo potvrdzujú aj výsluchy svedkov pána T. a pána P.. Žalobca sám v roku 2010 potvrdil, že predmet

kúpy vlastní žalovaný v 1/ rade a ich záväzky sú vysporiadané. Žalobca so žalovaným v 1/ rade tak
konali úmyselne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a utvrdili žalovaného v 2/ rade,
že vec kupuje od vlastníka. Žalobca opak, t.j. že žalovaný v 2/ rade nebol dobromyseľný, nepreukázal.
Výhradu vlastníckeho práva žalobca žalovanému v 2/ rade oznámil až v čase, kedy už žalovaný v 2/
rade nadobudol vlastnícke právo k predmetu kúpy. Pri preukázaní, že záväzky zo zmluvy o dielo boli

riadne vysporiadané, bol žalovaný v 2/ rade pri nadobúdaní vlastníckeho práva dobromyseľný. Tvrdenie
o nedobromyseľnosti s ohľadom na zabezpečenie, ktoré vyplývalo z leasingovej zmluvy, ostalo iba v
teoretickej rovine a nedobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade nepreukazuje. S prihliadnutím na ust. § 265
Obchodného zákonníka žalovaný v 3/ rade uviedol, že okresným súdom bol správne vyvodený záver
ohľadom konania žalobcu a žalovaného v 1/ rade, ktorý podpísali zmluvu o dielo zo dňa 19.07.2010

a vystavili k nej doklady, ktoré mali potvrdzovať vlastnícke právo žalovaného v 1/ rade, mali snahu
znevýhodniť tretí subjekt a takéto ich konanie nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaný v 2/ rade vec
riadne zaplatil a nadobudol k nej vlastnícke právo postupným odovzdávaním, tak ako to vyžaduje § 443
OBZ, a preto žalovaný v 2/ rade ako vlastník mohol predmet kúpy následne previesť na žalovaného v
3/ rade, ktorý vlastnícke právo nadobudol odovzdaním a uhradením kúpnej ceny. Žalovaný v 3/ rade tak

žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť.

17. Žalovaný v 1/ rade sa k doručenému odvolaniu, vyjadreniu žalovaného v 2/ rade a vyjadreniu
žalovaného v 3/ rade písomne nevyjadril.18. K doručeným vyjadreniam žalovaného v 2/ rade a žalovaného v 3/ rade sa rovnako nevyjadril žalobca
ani žalovaní v 2/ a v 3/ rade.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením
rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený
ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v

pomere hlasov 3:0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/83/2016-930 zo dňa
16.05.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho

vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 24.05.2017, na základe čoho boli, v
spojenísustanovením§378ods.1CSP,splnenéprocesnépodmienkykverejnémuvyhláseniurozsudku
krajským súdom.

21. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním

odvolania zo dňa 07.12.2015 (č.l. 839 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať
a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v
zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25. Krajský súd vo vzťahu k rozsahu odvolania podaného žalobcom uvádza, že žalobca odvolanie
výslovne formuloval ako odvolanie podané proti výroku I. rozsudku okresného súdu, ktorým okresný
súd žalobu žalobcu zamietol, s tým, že výrok II. a III. rozsudku o trovách konania žalobca odvolaním
nenapáda. Výrok II. a výrok III. odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu sú výrokmi o trovách

konania,pričomvýrokomII.okresnýsúdvspojenísopravnýmuznesenímrozhodoltak,žežalovanémuv
1/ rade náhradu trov konania nepriznal v výrokom III. vyhradil rozhodnutie o trovách konania žalovaných
v 2/ a v 3/ rade samostatnému rozhodnutiu. Vo vzťahu k týmto výrokom II. a III. rozsudku okresného
súdu tak krajský súd uvádza, že sa jedná o výroky, ktoré sú závislé od výroku rozhodnutia vo veci samej,
teda také výroky, ktoré nemôžu existovať bez hlavného výroku a tento hlavný výrok sledujú. Výroky,

ktorými sa rozhoduje o trovách konania, preto aj v prípade, ak nie sú samostatne napadnuté podaným
odvolaním, podliehajú prieskumu odvolacieho súdu v zmysle ust. § 379 písm. a) CSP.

26. Žalobca v podanom odvolaní napadol vyslovené závery súdu prvej inštancie s tým, že tieto
vychádzali z nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov, ktoré podľa žalobcu nehodnotil okresný

súd vo vzájomných súvislostiach a neprihliadol na skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli.
Námietka žalobcu tak vo svojej podstate smeruje proti výsledkom hodnotenia dokazovania a zo strany
okresného súdu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásadavoľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04)
a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu

tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového
stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa
ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia

dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je
právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených
(navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu
korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je

relevantný“.

27. Žalobcom v odvolaní formulované námietky smerovali predovšetkým voči záveru okresného súdu, v
zmyslektoréhobolžalovanýv2/radeprinadobúdanípredmetukúpnejzmluvyuzatvorenejsožalovaným
v 1/ rade dobromyseľný a záveru ohľadom vlastníckeho práva k veciam, ktoré tvoria predmet sporu.

Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné citovať relevantnú právnu úpravu.

28. Podľa ust. § 446 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď
predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo
nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za

účelom jeho predaja.

29. Krajský súd k uvedenému ustanoveniu § 446 Obchodného zákonníka uvádza, že sa jedná o výnimku
zo všeobecne platnej zásady, v zmysle ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má.
Obchodný zákonník v obchodnoprávnych vzťahoch umožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva aj v

prípade, že sa vec prevádza od kupujúceho, ktorý vlastníkom veci nie je. Jedná sa o ustanovenie,
ktoré uprednostňuje dobrú vieru kupujúceho vo vlastnícke právo predávajúceho a tým istotu v
obchodno-právnych vzťahoch. Rozhodujúcou podmienkou účinného nadobudnutia vlastníckeho práva
od nevlastníka v zmysle tohto zákonného ustanovenia je dobromyseľnosť kupujúceho, teda, že kupujúci
v čase prevodu vlastníckeho práva nevedel, že predávajúci vlastníkom predmetu kúpy (tovaru) nie je

a že nie je ani oprávnený s týmto tovarom na účely jeho predaja nakladať. Skúmanie dobromyseľnosti
kupujúceho, teda či kupujúci vedel alebo nevedel o existencii rozhodujúcich skutočností, týkajúcich
sa vlastníckeho práva predávajúceho, sa vzťahuje výlučne na okamih, kedy má dôjsť k prevodu
vlastníckehopráva,apretoajvprípade,akbysakupujúcidodatočne,následnedozvedel,žepredávajúci
v čase prevodu vlastníckeho práva nebol vlastníkom predávaného tovaru, nemá táto dodatočná

vedomosť kupujúceho právne účinky a nemá žiadny vplyv na predchádzajúci prevod vlastníckeho práva.
ÚpravaObchodnéhozákonníkapreferujeprezumpciudobromyseľnostikupujúcehoavprípadnomspore
je tak dôkazné bremeno preukázania opaku, teda preukázania skutočnosti, že kupujúci v čase prevodu
vlastníckeho práva dobromyseľný nebol, ako aj povinnosť tvrdenia tejto skutočnosti, na strane žalobcu,
ktorý nadobudnutie vlastníckeho práva kupujúcim spochybňuje. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 1Obdo 29/2006 je ust. § 446 Obchodného zákonníka, ktoré sa vzťahuje na obchodné
záväzkové vzťahy, prelomením všeobecného princípu, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako
sám má, a to z dôvodu ochrany dobromyseľného kupujúceho.

30. Vo vzťahu k tejto rozhodujúcej otázke krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel

k rovnakým záverom ako súd prvej inštancie. V konaní bolo preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ na
základe Zmluvy o dielo č. 03/DI-Ko/2010(5) zo dňa 19.05.2010 (č.l. 4 spisu) uzatvorenej so žalovaným
v 1/ rade ako objednávateľom vyrábal pre žalovaného v 1/ rade zariadenia pre technologický súbor
Pílnice s použitím pásovej píly EWD a omietacieho uzla OPTIMES s dohodnutou cenou 494.268,- Eur.
Táto zmluva v čl. 7.1 obsahovala ustanovenie, v zmysle ktorého dodávané zariadenia a časti zariadení

zostávajú vlastníctvom zhotoviteľa do úplného uhradenia kúpnej ceny odberateľom. Zo spisového
materiálu však plynie vyhotovenie ďalšej zmluvy o dielo medzi tým istým zhotoviteľom (žalobcom) a
odberateľom (žalovaným v 1/ rade) pod č. 09/DI-Ko/2010 zo dňa 19.07.2010 s predmetom diela v
celkovej sume 1.404.200,- Eur, ktorá ustanovenie o nadobudnutí vlastníckeho práva objednávateľom ažpo úplnom zaplatení ceny zhotoviteľovi neobsahuje. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalobca
ako zhotoviteľ so žalovaným v 1/ rade ako objednávateľom podpísali dňa 25.10.2010 preberací protokol
k vykonaným dodávkam a montážnym prácam (č.l. 198 spisu), a to ku Zmluve o dielo č. 9/DI-Ko/2010,

v ktorom konštatovali určité nedostatky týkajúce sa realizovanej dodávky, avšak zároveň konštatovali,
že objednávateľ týmto protokolom preberá technologický súbor v zmysle zmluvy o dielo do skúšobnej
prevádzky a zároveň na objednávateľa prechádza vlastnícky vzťah so všetkými právami a povinnosťami.
Podľa faktúry č. 0110279 s dátumom vystavenia 26.10.2010 (č.l. 200 spisu) fakturoval žalobca v zmysle
zmluvy o dielo č. 09/DI-Ko/2010 žalovanému v 1/ rade dodávky zariadení pre technologický súbor

čiastkou 1.404.200,- Eur. Na č.l. 202 spisu sú ďalej založené príjmové pokladničné doklady, vystavené
žalobcom, podľa ktorých žalobca od žalovaného v 1/ rade prijal dňa 26.10.2010 sumu 220.780,- Eur, dňa
15.10.2010 sumu 350.000,- Eur a dňa 01.10.2010 sumu 350.000,- Eur. Žalobca ďalej dňa 26.10.2010
vystavil finančné vysporiadanie ZOD 09/DI-Ko/2010 (č.l. 199 spisu) adresované spoločnosti Auto leas,
a.s., Bratislava, v zmysle ktorého bola kúpna cena zo zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným v 1/
rade uhradená formou splátok a časť 10 % z ceny bude uhradená po ukončení skúšobnej prevádzky a

odstránení zistených nedostatkov a nedorobkov.

31. Krajský súd k uvedeným listinným dôkazom uvádza, že týmito dokladmi samotný žalobca deklaroval,
že so žalovaným v 1/ rade uzatvoril zmluvu o dielo, v ktorej nebola obsiahnutá výhrada vlastníckeho
práva žalobcu ako zhotoviteľa viazaná na úhradu ceny diela žalovaným v 1/ rade ako objednávateľom.

Žalobca týmito dokladmi ďalej potvrdil, že podľa príjmových pokladničných dokladov bola cena diela
na základe faktúry vystavenej žalobcom voči žalovanému v 1/ rade, žalovaným v 1/ rade uhradená
a preberacím protokolom rovnako za účasti žalobcu bolo konštatované, že žalovaný v 1/ rade
technologický súbor prevzal do skúšobnej prevádzky s tým, že na neho prešiel vlastnícky vzťah so
všetkými právami a povinnosťami. Z uvedených dokladov preto plynie záver, že v čase, kedy žalovaný

v 1/ rade ako predávajúci so žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim uzatváral kúpnu zmluvu zo dňa
25.11.2010 (č.l. 177 spisu), kde predmet zmluvy bol definovaný ako technologický súbor prísunu
výrezov a pásovej píly EWD s odsunom reziva a odpadu - uzol omietania OPTIMES, sa žalovaný v
1/ rade v zmysle zmluvy o dielo datovanej dňa 19.07.2010 a preberacieho protokolu k tejto zmluve
stal vlastníkom v zmluve o dielo a následne v kúpnej zmluve vymedzeného technologického súboru.

Vlastníctvo žalovaného v 1/ rade tak vyplývalo z dokladov, ktoré vystavil buď samotný žalobca alebo na
ktorých vystavení sa žalobca ako zhotoviteľ predmetného diela spolupodieľal. Krajský súd je názoru, že
ajďalšieskutočnosti,ktorévyšlinajavovprebiehajúcomsúdnomkonaníaktorýmižalobcaspochybňoval
dobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade pri nadobúdaní vlastníckeho práva, je potrebné hodnotiť s
prihliadnutím na tieto doklady.

32. Žalobca spochybňoval dobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade v priebehu prvostupňového konania a
obdobne v podanom odvolaní okolnosťami plynúcimi zo svedeckých výpovedí svedkov Ing. R. T. a S. P.,
ktorí v danom čase nadobúdania vlastníckeho práva konali za žalovaného v 2/ rade, s tým, že zo strany
žalovaného v 2/ rade neboli uskutočnené ďalšie, podľa názoru žalobcu, potrebné úkony, smerujúce

k zisteniu otázky vlastníckeho práva žalovaného v 1/ rade, a to vo vzťahu k jeho nadobudnutiu na
základe vyššie uvedených listinných dôkazov a vo vzťahu k zaplateniu ceny diela žalovaným v 1/ rade.
Krajský súd po oboznámení sa s výsluchmi svedkov Ing. R. T. a S. P. nezistil v týchto výpovediach také
skutočnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť so záverom o spochybnení dobromyseľnosti žalovaného
v 2/ rade. Žalobca v podanom odvolaní argumentuje predovšetkým tým, že Ing. R. T. sa pri ohliadke

predmetu leasingu uspokojil len s tým, že tento predmet mal byť zložený v bedniach, ktoré boli vo
výrobnej hale, a bližšie tento predmet kúpnej zmluvy a predmet následného leasingu neskúmal. Žalobca
pritom poukazoval na skutočnosť, že v čase tejto ohliadky sa jednalo o predmet, ktorý ešte neexistoval,
nakoľko dodávka zo strany žalobcu pre žalovaného v 1/ rade nebola kompletná. Vo vzťahu k tejto
otázke krajský súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie, ktorý po vykonanej ohliadke na mieste

samom a s prihliadnutím na dodacie listy, predložené v súdnom konaní, konštatoval, že z výrobných
štítkov vyplýva, že jednotlivé vyrobené komponenty boli vyrobené v roku 2010 s tým, že podstatná časť
diela, ktorú sa žalobca pre žalovaného v 1/ rade zaviazal vykonať, bola ku dňu podpisu kúpnej zmluvy
žalovanémuv1/radedodanáanebolirealizovanélendodávkypodľadodacieholistuč.261z13.01.2011
a č. 8 z 25.02.2011. V zhode so súdom prvej inštancie pritom možno poukázať na ust. § 443 ods. 1

Obchodného zákonníka, ktoré nadobudnutie vlastníckeho práva kupujúcim viaže na okamih odovzdania
tovaru. Predmetom kúpy v zmysle ust. § 409 Obchodného zákonníka môže byť hnuteľná vec určená
jednotlivo alebo čo do množstva a druhu, ale aj vec hromadná, príp. súbor vecí. V danom prípade je
zrejmé, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.2010 bol práve technologický súbor prísunu výrezova pásovej píly, teda sa jednalo o predaj viacerých vecí s rovnakým účelom využitia. Žalovaný v 1/ rade
tak na základe preberacieho protokolu mohol v čase jeho podpisu nadobudnúť vlastnícke právo ku
všetkým veciam, ktoré v danom čase žalobca žalovanému v 1/ rade dodal, a vo vzťahu k ďalším veciam,

dodaným následne po uzavretí kúpnej zmluvy, nadobúdal vlastnícke právo okamihom, keď tieto veci boli
žalovanémuv1/radeodovzdané.Krajskýsúdvtejtosúvislostinadrámecargumentácieokresnéhosúdu
považuje za potrebné poukázať aj na znenie Všeobecných zmluvných podmienok k nájomnej zmluve s
dojednaným právom kúpy prenajatej veci LZF 101/2010 (č.l. 90-99 spisu), uzatvorenej medzi žalovaným
v 2/ rade ako prenajímateľom a žalovaným v 1/ rade ako nájomcom. Z čl. 2 ods. 1 týchto všeobecných

zmluvných podmienok plynie, že predmet leasingu si vyberá samotný nájomca po jeho odsúhlasení
prenajímateľom s tým, že prenajímateľ vstupuje do všetkých práv a povinností, ktoré nájomcovi plynú z
dojednanej kúpy predmetu leasingu medzi nájomcom a dodávateľom, pričom dodávateľ je definovaný
ako podnikateľský subjekt, ktorý predmet leasingu dodal. Zároveň podľa čl. II. bod 3 týchto všeobecných
zmluvných podmienok je nájomca splnomocnený prevziať predmet leasingu v mene prenajímateľa.
Na základe zmluvného vzťahu založeného uvedenou leasingovou zmluvou tak žalovaný v 2/ rade

splnomocnil žalovaného v 1/ rade na prevzatie predmetu leasingu a sám vstúpil do práv a povinností,
ktoré mal žalovaný v 1/ rade zo zmluvy, na základe ktorej predmet leasingu bol dodávaný od žalobcu.
Postupným odovzdávaním predmetu zmluvy o dielo žalobcom žalovanému v 1/ rade tak v dôsledku
splnomocnenia, daného leasingovou zmluvou žalovanému v 1/ rade zo strany žalovaného v 2/ rade na
prevzatie tohto predmetu, preberal žalovaný v 1/ rade predmet dodávky od žalobcu v mene žalovaného

v 2/ rade, ktorý sa okamihom prevzatia žalovaným v 1/ rade stával vlastníkom dodatočne dodávaných
predmetov tvoriacich súbor Pílnica podľa zmluvy o dielo zo dňa 19.05.2010. Pre posúdenie otázky
možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným v 2/ rade je aj v prípade takto dodatočne
dodávaného predmetu plnenia žalobcu žalovanému v 1/ rade rozhodujúce, či v čase týchto následne
realizovaných dodávok bol alebo nebol žalovaný v 2/ rade dobromyseľný ohľadom vlastníckeho práva

žalovaného v 1/ rade. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že tieto dodatočné dodávky sa realizovali podľa
dodacích listov zo dňa 13.01.2011 a zo dňa 25.02.2011, pričom kompletné plnenie zo strany žalobcu
bolo žalovanému v 1/ rade odovzdané preberacím protokolom zo dňa 15.06.2011 (č.l. 10 spisu). V
konaní pritom nebolo zistené, že by sa žalovaný v 2/ rade o spochybnení vlastníckeho práva žalovaného
v 1/ rade dozvedel skôr, než po doručení listu žalobcu zo dňa 05.06.2012 (č.l. 276 spisu), ktorým

žalobca oznámil, že podľa zmluvy o dielo je predmet zmluvy jeho majetkom až do úplného finančného
vysporiadania kúpnej ceny. S prihliadnutím na tieto okolnosti nemôže obstáť ani odvolacia argumentácia
žalobcu, ktorý poukazuje na okolnosti, týkajúce sa skúšok a uvedenia predmetu zmluvy o dielo do
prevádzky, ku ktorým skutočnostiam došlo v priebehu roku 2011, ani odkaz žalobcu na výsluchy svedkov
M. a O., z ktorých vyplýva, že časť predmetu diela bola dodávaná rovnako v priebehu roku 2011. Všetky

tieto dodávky boli zo strany žalobcu žalovanému v 1/ rade uskutočnené skôr, ako sa prvýkrát žalovaný v
2/ rade mohol dozvedieť o akejkoľvek pochybnosti týkajúcej sa vlastníckeho práva žalovaného v 1/ rade,
a preto možno konštatovať dobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade v čase nadobúdania vlastníckeho
práva. Nemôže obstáť ani argumentácia žalobcu, že podľa preberacieho protokolu v zmysle kúpnej
zmluvy zo dňa 25.11.2010 bol žalovaným v 2/ rade preberaný predmet leasingu a teda nie predmet

kúpnej zmluvy. Je nepochybné, že preberací protokol odkazuje na kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi
žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade a predstavuje jej prílohu, a preto tieto listinné dôkazy treba
posudzovať v ich vzájomnej súvislosti. K označeniu v preberacom protokole s odkazom na predmet
leasingu možno uviesť, že celý právny vzťah medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade bol
motivovaný práve uzatvorením zmluvy o finančnom leasingu vo forme tzv. spätného leasingu, kedy po

nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaným v 2/ rade od žalovaného v 1/ rade umožnil žalovaný v 2/
rade žalovanému v 1/ rade ďalšie užívanie tohto predmetu leasingu na základe leasingovej zmluvy.
Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že z rozporných výpovedí svedkov T. a P. má
vyplývať nedobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade. Z výpovedí týchto svedkov vyplýva len skutočnosť,
akým spôsobom svedok T. pristúpil k ohliadke predmetu leasingu s tým, že svedok P. uviedol, že sa

pri uzatváraní leasingovej zmluvy spoľahol na ohliadku vykonanú kolegom, teda svedkom T.. Samotná
nedôslednosť svedkov konajúcich za žalovaného v 2/ rade pri vykonaní ohliadky predmetu kúpnej
zmluvy a predmetu následného leasingového vzťahu však s prihliadnutím na listinné dôkazy predložené
žalovanému v 2/ rade preukazujúce vlastnícke práva žalovaného v 1/ rade k predmetu kúpnej zmluvy
nemôže viesť k záveru o spochybnení dobromyseľnosti žalovaného v 2/ rade.

33. Žalobca dobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade spochybňoval aj ohľadom príjmových pokladničných
dokladov, podľa ktorých žalovaný v 1/ rade zaplatil cenu dodávaného predmetu diela. Krajský súd
v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zo žiadneho právneho predpisu pre žalovaného v 2/rade nevyplývala povinnosť, aby dodatočne vykonával šetrenie ohľadom hodnovernosti príjmových
pokladničných dokladov, ktoré mu boli ohľadom úhrady ceny diela predložené zo strany žalovaného v 1/
rade. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje opätovne na skutočnosť, že všetky príjmové pokladničné

doklady vystavil samotný žalobca, čo na pojednávaní potvrdil jeho konateľ, a samotný žalobca tiež
žalovanému v 2/ rade, pod jeho pôvodným obchodným menom Auto leas, a.s., Bratislava, výslovne
deklaroval zaplatenie kúpnej ceny vo výške 1.404.200,- Eur formou splátok (č.l. 199 spisu), a to v
doklade označenom ako Finančné vysporiadanie zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2010. Žalobca tak záver
o spochybnení dobromyseľnosti žalovaného v 2/ rade odvodzuje od skutočnosti, že žalovaný v 2/

rade spôsobom vyžadovaným žalobcom nedostatočne preveril listinné podklady vystavené samotným
žalobcom. Rovnako neobstoja tvrdenia žalobcu spochybňujúce dobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade
v dôsledku personálneho prepojenia žalovaného v 1/, žalovaného v 2/ rade s osobou Ing. E. B.,
ktorý je spoločníkom žalovaného v 3/ rade. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
ani v podanom odvolaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by vo vzťahu k Ing. E. B.
dobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade spochybňovali. Za takúto skutočnosť nemôže byť považovaná

okolnosť, že Ing. E. B. vlastnou zmenkou poskytol zabezpečenie finančných nárokov žalovaného v 2/
rade voči žalovanému v 1/ rade z leasingovej zmluvy. Zabezpečenie zaplatenia finančnej pohľadávky
vystavením vlastnej zmenky podľa názoru krajského súdu nie je v obchodno-právnych vzťahoch možné
považovať za neobvyklý zabezpečovací prostriedok, tak ako to uvádza žalobca. Je výlučne voľbou
veriteľa, v danom prípade žalovaného v 2/ rade, akým spôsobom svoju peňažnú pohľadávku zabezpečí,

prípadne akým zabezpečením podmieni poskytnutie finančných prostriedkov. V tomto smere preto
neobstojí ani námietka ohľadom nevykonania výsluchu Ing. E. B. okresným súdom. Nemôžu obstáť ani
námietky, že Ing. R. T., ktorý konal za žalovaného v 2/ rade, v čase vykonania ohliadky pri preberaní
predmetu kúpnej zmluvy mohol vidieť len prázdne krabice a ani nemal snahu do nich nahliadnuť za
účelom zistenia ich obsahu, keďže samotný žalobca v danom čase deklaroval, že predmet plnenia podľa

zmluvy o dielo zo dňa 19.07.2010 bol v danom čase žalovanému v 1/ rade zo strany žalobcu riadne
dodaný a s prihliadnutím na túto skutočnosť tak nie je zrejmé, prečo by žalovaný v 2/ rade mal vykonávať
ďalšie šetrenie, ktorým by prípadne spochybnil samotným žalobcom v preberacom protokole a v ďalších
listinách deklarované skutočnosti. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že samotný žalobca v ním
vystavenej faktúre č. 0110279 zo dňa 26.10.2010 (č.l. 200 spisu) uviedol presný popis dodávky zariadení

pre technologický súbor prísunu výrezov a pásovej píly a zároveň konštatoval, že tento technologický
súborboldňa25.10.2010podľapreberaciehoprotokolu(č.l.198spisu)žalovanémuv1/radeodovzdaný.
Z týchto dokladov obsahujúcich presnú špecifikáciu dodávaného súboru vecí bol tak pre žalovaného v
2/ rade daný odôvodnený predpoklad, že všetky tieto veci už boli žalovanému v 1/ rade nielen dodané,
ale žalovaným v 1/ rade boli žalobcovi aj riadne uhradené.

34. Dobromyseľnosť žalovaného nemôže spochybniť ani okolnosť namietaná žalobcom, že
technologický súbor Pílnice pozostával z komponentov, ktoré dodával nielen žalobca, ale aj ďalšia, a
to nemecká obchodná spoločnosť. Z dokladov predložených v súdnom konaní plynie, že do zmluvy
o dielo uzatvorenej dňa 19.07.2010 žalobca a žalovaný v 1/ rade zahrnuli aj predmet plnenia, ktorý v

skutočnosti nedodával žalobca, ale nemecký dodávateľ, pričom aj vo vzťahu k tomuto predmetu plnenia
žalobca vo finančnom vysporiadaní zo dňa 26.10.2010 deklaroval jeho úhradu žalovaným v 1/ rade
priamo subdodávateľovi EWD vo výške 343.000,- Eur. Bez vplyvu na dobromyseľnosť žalovaného v
2/ rade je bezpochyby aj mailová korešpondencia zo dňa 26.10.2010, na ktorú poukazuje žalobca
a ktorá obsahovala žiadosť žalovaného v 1/ rade adresovanú žalobcovi na predloženie listín. Táto

korešpondencia by mohla mať vplyv na dobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade výlučne v prípade, ak
by bolo preukázané, že o jej obsahu mal žalovaný v 2/ rade vedomosť, čo z výsledkov vykonaného
dokazovania neplynie. Rovnako z vykonaného dokazovania nevyplýva, že mal žalovaný v 2/ rade
vedomosť o existencii zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade zo dňa
19.05.2010 a o faktúre žalobcu vystavenej na základe tejto zmluvy. Bez akejkoľvek relevancie je tiež

námietkažalobcuohľadomúčeluuzatvorenialeasingovejzmluvy,kdežalobcanamietol,ženiejezrejmé,
na čo žalovaný v 1/ rade finančné prostriedky potreboval, ak ich podľa predložených fiktívnych dokladov
už žalobcovi zaplatil. Spôsob použitia nadobudnutých finančných prostriedkov na základe leasingovej
zmluvy žalovaným v 1/ rade je vo vzťahu k dobromyseľnosti žalovaného v 2/ rade irelevantný, keďže je
výlučne záležitosťou žalovaného v 2/ rade ako podnikateľa, vykonávajúceho podnikateľskú činnosť vo

vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, akým spôsobom a za akým účelom mienil použiť finančné
prostriedky nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy od žalovaného v 2/ rade.35. Vo vzťahu k dobromyseľnosti žalovaného v 2/ rade považuje krajský súd ďalej za potrebné
poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 32Odo 632/2002, podľa ktorého vedieť v zmysle
ust. § 446 OBZ znamená, že musí ísť o pozitívnu znalosť nejakej skutočnosti, v danom prípade o

neexistencii vlastníckeho práva a táto znalosť musí byť v prípade sporu pred súdom preukázaná.
Žalobca potom ako osoba, ktorá v konaní namietla, že žalovaný v 2/ rade nebol pri nadobúdaní
vlastníckeho práva dobromyseľný, je nositeľom dôkazného bremena ohľadom tohto svojho tvrdenia. S
unesením dôkazného bremena úzko súvisí dôkazná povinnosť, ktorá v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie bola upravená v ust. § 120 ods. 1 veta prvá OSP, ktoré ustanovenie viazalo iniciatívu pri

zhromažďovaní dôkazov predovšetkým na sporové strany. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie jej tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú
i sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť jej skutkových tvrdení. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ

je tento určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je
preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), ani na základe navrhnutých dôkazov,
ani na základe dôkazov, ktoré prípadne súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko z vykonaných dôkazov nevyplýva záver, že by
žalovaný v 2/ rade ako kupujúci nebol v čase nadobúdania vlastníckeho práva dobromyseľný ohľadom

vlastníckeho práva žalovaného v 1/ rade ako predávajúceho.

36. Žalobca v podanom odvolaní namietol aj okolnosť, že okresný súd neskúmal naplnenie podmienok
nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu konania žalovaným v 3/ rade. Vo vzťahu k tejto námietke
žalobcu krajský súd uvádza, že pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorý žiadal vydanie vecí

špecifikovaných v petite svojej žaloby na základe skutočností, že je vlastníkom týchto vecí, je relevantné
zaoberať sa výlučne otázkou, či žalobca ako nositeľ dôkazného bremena v konaní preukázal, že je
skutočným vlastníkom týchto vecí. Za situácie, kedy z výsledkov dokazovania vyplynulo, že žalovaný
v 2/ rade sa ako dobromyseľný nadobúdateľ stal vlastníkom týchto vecí na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej so žalovaným v 1/ rade, je pre meritórne rozhodnutie o nároku žalobcu na vydanie týchto

vecí právne nepodstatné zaoberať sa otázkou, či a za akých okolností sa žalovaný v 3/ rade stal alebo
nestal vlastníkom týchto vecí. Relevantnou otázkou je výlučne posúdenie vlastníckeho práva žalobcu k
predmetu konania a ak okresný súd dospel k záveru, že vlastnícke právo nadobudol na základe kúpnej
zmluvy žalovaný v 2/ rade, tak otázka, či sa žalovaný v 3/ rade stal alebo nestal následne vlastníkom
týchto vecí ich prevodom od žalovaného v 2/ rade nie je v konaní relevantná.

37. Žalobca v odvolaní namietol aj záver okresného súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu prejudiciálnej otázky
neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/
rade dňa 25.11.2010. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že prejav vôle, učinený v tejto kúpnej zmluve,
trpí nedostatkom vážnej a slobodnej vôle. Vo vzťahu k vážnosti vôle krajský súd vo všeobecnosti uvádza,

že právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu a o vážny právny
úkon sa nejedná, ak je z okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojím prejavom vôle spôsobiť právne
účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Existencia vážnosti vôle je
pritom daná v prípadoch, ak bol úkon urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti,
že subjekt, prejavujúci vôľu, zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle

spája. V danom prípade z dokazovania nemožno konštatovať, že by žalovaný v 1/ rade ako predávajúci
a žalovaný v 2/ rade ako kupujúci nemali v úmysle dosiahnuť účinky, ktoré vyplývajú z právneho
úkonu medzi nimi uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.2010. Z konania žalovaného v 1/ rade a
žalovaného v 2/ rade je zrejmé, že ich úmyslom bolo privodiť následok v podobe prevodu vlastníckeho
práva na žalovaného v 2/ rade s tým, aby následne žalovaný v 2/ rade na základe leasingovej zmluvy

umožnil žalovanému v 1/ rade ďalej predmet kúpnej zmluvy/leasingu užívať. Vôľa strán kúpnej zmluvy
tak smerovala k tomu, aby na základe tejto kúpnej zmluvy došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva
žalovaným v 2/ rade za protihodnotu v podobe zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny žalovaným v 2/ rade
žalovanému v 1/ rade. Žalobca v tomto smere opätovne argumentuje len tvrdenými nezrovnalosťami
vo výpovediach svedkov T. a P., ktorí si nevedeli spomenúť na podrobnosti a okolnosti uzatvárania

predmetnejkúpnejzmluvyaďalšíchprávnychúkonov.Ztýchtotvrdenížalobcuvšakniejemožnévyvodiť
akýkoľvek záver, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že žalovaný v 2/ rade, za ktorého
svedkovia T. a P. v danom čase konali, nemal vôľu na základe kúpnej zmluvy nadobudnúť vlastnícke
právo k jej predmetu. Rovnako neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o neplatnostitejto kúpnej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom z dôvodu, že by bola
uzatvorená fiktívne bez reálneho plnenia. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, konštatované tak
okresným ako aj krajským súdom, nemôžu tieto námietky žalobcu obstáť. Je zrejmé, že v danom prípade

sa jednalo o zmluvu s reálnym plnením, ktoré bolo v tejto kúpnej zmluve vymedzené dostatočne určitým
spôsobom, s jednoznačne prejavenou vôľou zmluvných strán privodiť nadobudnutie vlastníckeho práva
žalovanýmv2/rade.Krajskýsúdvtejtosúvislostivzhodesvyjadrenímžalovanéhov2/radekpodanému
odvolaniu žalobcu poukazuje na skutočnosť, že žalobca sám vystavil relevantné doklady, na základe
ktorých následne došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1/ a v 2/ rade, pričom mal

vedomosť o tom, že tieto dokumenty sa tvoria práve pre účely poskytnutia leasingu od žalovaného v
2/ rade. Žalobca spochybňuje dobromyseľnosť a poctivosť v obchodnom styku na strane žalovaného v
2/ rade, pričom opomína skutočnosť, že sám sa aktívne podieľal na vystavovaní fiktívnych dokladov, a
to zmluvy o dielo zo dňa 19.07.2010, preberacieho protokolu k tejto zmluve, dokladov o nadobudnutí
vlastníckeho práva žalovaným v 1/ rade a príjmových pokladničných dokladov o zaplatení ceny diela,
na základe ktorých žalovaný v 2/ rade do daných právnych vzťahov vstúpil.

38. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom nevykonania dôkazov okresným súdom vypočutím svedkov
či účtovníctvom žalovaného v 1/ rade krajský súd uvádza, že postup okresného súdu, ktorý pri
rozhodovaní vychádzal z vykonaných dôkazov, bol súladný s vtedy platnými ustanoveniami § 120 ods.
1 OSP a § 101 ods. 2 OSP aj s konštantnou judikatúrou vyšších súdov Slovenskej republiky, z ktorej

sa poukazuje na R č. 37/1993, podľa ktorého judikátu „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom
nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Tiež podľa R č. 125/1999,
„ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy
na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP
nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie

uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu
z nich vylúčení“. Podľa R č. 164/2003-I. „Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov,
ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci,
ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového
stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie“. Odvolací súd konštatuje,

že rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované sporovými
stranami a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a
správne zistený skutkový stav veci.

39. Vo vzťahu k okresným súdom zistenému skutkovému stavu, vykonanému dokazovaniu a jeho

zhodnoteniu odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané
dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej právnej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za
aplikácie § 383 CSP. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup súdu, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom hodnotení. Jeho význam
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej

veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v
rámci občianskeho súdneho konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec.
Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a
unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní

(rozsudok NS SR 4 Cdo 256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom strany sporu, procesný postoj strany zásadne nemôže bez ďalšieho
dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana uplatňuje
svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04). V
súvislosti so zhodnotením vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom poukazuje odvolací súd aj
na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...
„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a

použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.40. V zmysle uvedených zhodnotení bolo preto namieste odvolaním napadnutý rozsudok okresného
súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, a to tak vo výroku o zamietnutí

žaloby žalobcu, ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Výrok o trovách konania
pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku
v merite veci bol preto pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie.

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní v
1/, 2/ a 3/ rade, ktorým tak patrí plná náhrada trov odvolacieho konania. Krajský súd však z obsahu
spisového materiálu nezistil vznik trov žalovaného v 1/ rade spojených s týmto odvolacím konaním, a
pretorozhodol,žežalovanýv1/radenemánároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Ovýškenáhrady
trov konania žalovaných v 2/ a v 3/ rade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.