Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115228472
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115228472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú: X. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany,
so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: B. F., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom M. W. XX/X, M.,
právne zastúpená Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, advokátkou, Nitrianska 5, Hlohovec, a P. F.,
nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX/XX, M., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 1. júna 2016, č.k. 10P/105/2015-135, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že:

Výživné otca voči maloletej X. z v y š u j e s účinnosťou od 26.11.2015 zo sumy 82,98 eur na sumu
140 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky
maloletej.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 17C/115/2003-55, zo dňa 5.10.2004 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/32/2005-124, zo dňa 30.1.2006 v časti výšky výživného.

II. Zročné výživné za obdobie od 26.11.2015 do 31.5.2016 v sume 351,62 eur sa povoľuje otcovi zaplatiť
v splátkach vo výške 10 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním s účinnosťou od 26.11.2015 zvýšil výživné
otcanamaloletúX.zosumy82,98eurmesačnenasumu190eurmesačne,ktorévýživnéjeotecpovinný
platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň určil zročné výživné pre maloletú za

obdobie od 26.11.2015 do 31.5.2016 v sume 742,94 eur, ktoré povolil otcovi zaplatiť v splátkach po
20 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto zmenil rozsudok Okresného
súdu Trnava, č.k. 17C 115/2003-55, zo dňa 5.10.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č.k. 10Co/32/2005-124, zo dňa 30.1.2006 v časti výšky výživného. O náhrade trov konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka
maloletej sa návrhom podaným na súd prvej inštancie domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd

zvýšilvýživnéotcanamaloletúzosumy82,98eurmesačnenasumu300eurmesačne,keďodposlednej
úpravy výživného maloletá medzičasom nastúpila na základnú školu, kde pokračuje už na druhom
stupni. Otec sa nijako nepodieľa na výchove maloletej, nejaví o ňu záujem, nikdy neprispel na žiadny
výlet,narodeniny,meniny,Vianoce.Zfinančnýchdôvodovmuselazanechaťtanec,ktorýjubavil,nakoľkonemali na ďalší rozvoj, kde bolo potrebné financovať vzdelávacie semináre a tanečné kostýmy. Otec s
návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Uviedol, že vo februári skončil pracovný pomer dohodou, u
tohto zamestnávateľa SG servis group, s.r.o., mal príjem 500 eur mesačne v čistom na ruku. Predtým

pracoval v PRIMA autoservis, s.r.o., kde ukončil pracovný pomer, lebo sa nepohodli. Má výučný list v
odbore automechanik. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je starobnou
dôchodkyňou. Je nezamestnaný, robí fušky ako automechanik s príjmom v priemere mesačne 300 eur
netto. Matke prispieva na domácnosť 100 eur mesačne, spláca nedoplatok na poistení do zdravotnej
a sociálnej poisťovne, uhrádza poplatky za telefón 60 eur mesačne, má dlh na výživnom za máj 2016.

Okrem maloletej má vyživovaciu povinnosť k X., nar. XX.X.XXXX. S maloletou X. sa nestretáva. Matka
uviedla, že s maloletou žije v 3-izbovom byte v jej vlastníctve, do 30.11.2015 bola zamestnaná v Y. -
F. X., s.r.o.. Od 1.12.2015 je zamestnaná v F. X., s.r.o.. Jej príjem je približne 800 eur netto. Z príjmu
spláca úver vo výške 110 eur mesačne, úhrady za byt 90 eur, do fondu opráv 55 eur, za elektrinu
30 eur, za internet 10 eur, poistenie maloletej 20 eur mesačne, ďalšie poistenie 13,28 eur, stavebné
sporenie maloletej 10 eur, pôžičku z Quatro vo výške 47,12 eur, svoju životnú poistku 15 eur, za telefón

30 eur, daň z nehnuteľnosti ročne 32,80 eur, odpad 55 eur. Maloletá je v školskom roku 2015-2016
žiačkou 8.A triedy základnej školy F. XX, M.. Od 2-3 rokov trpí ochorením - premnoženie plesne v
hrubom čreve, kvôli ktorému musí dodržiavať diétu, nesmie jesť kysnuté veci, biele pečivo a pod. Berie
homeopatické lieky, za ktoré mesačne dopláca 6 eur. Súd zistil, že výživné bolo naposledy upravené
rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.zn. 17C/115/2003 zo dňa 5.10.2004 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave, č.k. 10Co/32/2015-124, zo dňa 30.1.2006, ktorým bolo manželstvo rodičov
maloletej rozvedené. Maloletá Y. bola na čas po rozvode zverená do výchovy a opatery matky a otcovi
bola uložená povinnosť platiť na jej výživu sumu 82,98 eur. Matka v tej dobe poberala rodičovský
príspevok v sume 136,43 eur a otec mal priemerný čistý mesačný príjem z podnikania v roku 2003
v sume 312,92 eur, v roku 2004 v sume 237,74 eur. Matka iné vyživovacie povinnosti nemala, otec

mal vyživovaciu povinnosť k maloletému X.. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 62, §
75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 160 ods. 1 O.s.p.. Dospel k záveru, že
zvýšenievýživnéhopremaloletújeopodstatnené,keďžeodostatného určeniavýživného došlokzmene
okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Na strane maloletej
tým, že od ostatnej úpravy vyrástla, je staršia o 11 rokov, od 1.9.2012 navštevuje druhý stupeň na

základnej škole, v dôsledku čoho sa úmerne veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním
odôvodnených hmotných potrieb. Na strane matky sa pomery zmenili tak, že jej príjem sa zvýšil na
sumu 787,57 eur netto mesačne. Otec v čase ostatnej úpravy podnikal na základe živnostenského
oprávnenia s príjmom 312 eur v roku 2003 a 237 eur v roku 2004. Aktuálne je otec nezamestnaný, od
1.3.2016 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi, privyrába

si ako automechanik s príjmom z fušiek vo výške 300 eur mesačne. Predtým bol zamestnaný u dvoch
zamestnávateľov s priemerným čistým mesačným príjmom do 300 eur mesačne, ktoré pracovné pomery
skončil dohodou bez uvedenia dôvodov. U otca sa teda pomery zmenili tak, že je bez príjmu, pričom
početvyživovacíchpovinnosťzostaluobochrodičovnezmenený.Súdrozhodolozvýšenívýživnéhootca
pre maloletú od podania návrhu, teda od 26.11.2015. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal zo

skutočností,žeotecjenezamestnaný,keďpredtýmskončildvakrátpracovnýpomerdohodou,podľajeho
vyjadrenia, pretože sa v zamestnaní nepohodli. Podľa názoru súdu sa otec svojím vlastným zavinením,
t.j zo subjektívnych dôvodov vzdal príjmu u týchto zamestnávateľov bez toho, aby mal zabezpečenú
možnosť ďalšieho budúceho príjmu minimálne v rovnakej výške alebo vo vyššej výške. Po skončení
pracovného pomeru u zamestnávateľa PRIMA autoservis, s.r.o., dňa 22.8.2013 do vzniku pracovného

pomeru u zamestnávateľa SG servis group, s.r.o., dňa 24.2.2014 bol otec nezamestnaný, napriek tomu
nepodal žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, čo svedčí jeho ľahkovážnom
a nezodpovednom prístupe k možnosti zamestnať sa. Otec sa tak stavia k možnosti zamestnať sa a
k získaniu príjmu nepostačujúco, zrejme si neuvedomujúc, že jeho vyživovacia povinnosť k maloletej
je prvoradá a sám sa tak svojím konaním dostal do situácie, že je bez príjmu zo zamestnania. Podľa

vlastného vyjadrenia otca dosahoval príjem u posledného zamestnávateľa v sume 500 eur mesačne v
čistom, ktorá mzda mu bola vyplácaná v hotovosti, hoci na výplatnej páske mal uvedenú inú výšku mzdy.
Počas trvania tohto zamestnania mal ešte príjem z fušiek priemerne mesačne cca 400 eur. Nepochybne
tak možno uzavrieť, že otec sa vzdal tohto príjmu v sume 500 eur mesačne bez dôležitého dôvodu,
preto práve tento príjem považoval súd za rozhodujúci pri rozhodovaní o výške výživného. Aktuálne má

tiež otec príjem z fušiek priemerne približne 300 eur mesačne, čo po prirátaní sumy 500 eur mesačne
predstavuje celkom príjem v sume približne 800 eur mesačne. Za dôležitý fakt považuje súd aj zistenie,
že otec sa s maloletou nestretáva, matke nepomáha žiadnym spôsobom vo výchove maloletej, keď
matka sama zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletú a sama uspokojuje každodenné potrebymaloletej. Dokonca aj vyživovaciu povinnosť k maloletej si otec neplnil riadne, matka bola nútená podať
návrh na exekúciu. Vzhľadom k týmto všetkým skutočnostiam preto odvolací súd zvýšil výživné na sumu
190 eur mesačne pričom takto určenú výšku považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám

dieťaťa ako i primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Zvýšením výživného vznikol
otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 26.11.2015 do 31.5.2016 nedoplatok v sume
742,94 eur, keď otec za uvedené obdobie mal zaplatiť sumu 1.171,67 eur, zaplatil však len výživné v
sume 511,71 eur. Súd povolil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom zaplatiť v mesačných splátkach
podľa § 160 ods. 1 O.s.p. po 20 eur mesačne. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1

písm. a) O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletej.
Uviedol, že súd vychádzal pri určení výšky výživného z jeho príjmu vo výške 800 eur. Táto konštrukcia
súdu je však absolútne nesprávna a bez akejkoľvek opory v objektívnom skutkovom stave veci. Súd
nesprávne interpretoval jeho vyjadrenie v otázke príjmov, pretože nikdy príjem vo výške 800 eur

nedosahoval. U posledného zamestnávateľa oficiálne poberal mzdu 322 eur, avšak z titulu realizácie
rôznych fušiek vykonávaných pre zamestnávateľa dostával na ruku celkovo 500 eur. V žiadnom prípade
nie je tak, že by zarábal 500 eur na ruku u zamestnávateľa a ďalších 300 eur by poberal z fušiek
mimo pracovného pomeru. Vykonávanie čo i len základných automechanických úkonov, pre ktoré sa
verejnosť obracia na automechanikov vyžaduje použitie špeciálneho náradia, najmä hydraulického

zdviháku,diagnostickéhozariadenia,ktorýmvšakonnedisponuje.Ztohodôvodujeobjektívnevylúčené,
aby predmetné fušky vykonával inde ako u zamestnávateľa, keďže na také práce nemá vybavenie.
Nemôže sa v žiadnom prípade stotožniť so záverom, že by jeho príjem mal byť vo výške 800 eur
netto, pretože pri komparácii mzdových pomerov automechanikov možno o takomto zárobku uvažovať
jedine pri vykonávaní práce v etablovanom autoservise v Bratislave. Dôvody skončenia jeho dvoch

pracovných pomerov sú úplne iné, ako sa súd domnieva. Má niekoľkoročné skúsenosti s prácou
automechanika, preto sa naňho zakladatelia spoločnosti PRIMA autoservis, s.r.o., i spoločnosti SG
servis Group, s.r.o., obrátili so žiadosťou o odbornú pomoc pri rozbiehaní podnikania, na čo pristal.
Skutočnosť však bola taká, že v konečnom dôsledku po zabehnutí podnikania sa stal prebytočným, v
dôsledku rôznych rozporov so zamestnávateľmi a účelového konania voči jeho osobe, ktoré presiahli

únosnú mieru (napr. viď zníženie pracovného pomeru na dve hodiny denne od apríla 2013), preto
bol nútený odísť. V situácii, keď je človek vystavený tlaku, aby spoločnosť opustil, sa nezamýšľa nad
dôsledkami skončenia pracovného pomeru dohodou. Voči jeho osobe je vedených viacero exekúcií.
Dlhy vznikli v čase druhotnej platobnej neschopnosti. Dostal sa do omeškania s platením odvodov do
sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. Výživné má aj voči synovi X., ktoré bolo stanovené vo

výške 170 eur mesačne. Bolo predmetom dohody s matkou, ku ktorej pristúpil, keďže a s ňou nechcel
na súde doťahovať a táto mu tvrdila, že táto suma bude len na papieri. Matka maloletého X. však
na takomto výživnom trvá, čo on nemôže v žiadnom prípade uhradiť. Z toho dôvodu plánoval podať
návrh na zníženie výživného na maloletého X.. Už v čase, keď bol zaviazaný prispievať na maloletú X.
82,98 eur a na maloletého X. 170 eur, bola situácia preňho neúnosná. Zvýšenie výživného na maloletú

X. na 190 eur nebude mať nikdy za následok zlepšenie jej životnej úrovne, ale len to, že v dôsledku
narastajúceho dlhu na výživnom bude čeliť trestu odňatia slobody v nápravnovýchovnom zariadení, čo
bude mať práve úplne opačný efekt, aký sa súd napadnutým rozsudkom snažil dosiahnuť. Považuje za
primerané výživné pre maloletú X. nanajvýš na úrovni 90 eur a pre X. na úrovni 80 eur. Navrhol preto
zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a zvýšiť výživné zo sumy 82,98 eur na sumu 90 eur mesačne.

3. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že skutočnosti uvádzané v odvolaní otca
týkajúce sa jeho príjmu považuje za účelové s úmyslom vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti k
maloletej X.. Exekúcie, na ktoré otec poukazuje nie je možné vyhodnotiť ako prednostný výdavok pred
výživným na maloleté dieťa. Tieto pochádzajú z času keď sa otec venoval podnikaniu, kedy príjmy z

tejto činnosti boli už dlhodobo nepostačujúce, pričom má za to, že jeho finančnú situáciu mal riešiť iným
spôsobom, napr. skorším ukončením podnikania a zamestnaním sa v riadnom pracovnom pomere. Súd
správne ustálil, že otec dieťaťa nejaví skutočný záujem získať zamestnanie a určil výšku výživného pre
maloletú s predpokladaného príjmu otca, ktorý by mohol dosiahnuť, ak by sa zamestnal v oblastiach v
ktorých má prax. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Otec maloletej k písomnému vyjadreniu matky k odvolaniu uviedol, že jeho príjem nebol nikdy
na úrovni 800 eur. Takýto príjem v odbore, v ktorom celý život pracuje je reálny možno tak vo
veľkej nadnárodnej sieti autoservisov v Bratislave a nie v lokálnej garáži v Hlohovci. Jeho príjem bolvždy maximálne vo výške 500 eur v čistom a to vrátane fušiek, ktoré vykonával pre zamestnávateľa,
keďže oficiálne poberal vždy len minimálnu mzdu. Takisto nepovažuje za správne konštatovanie o
skončení jeho pracovného pomeru z vlastného zavinenia, čo má svedčiť o jeho ľahkovážnom a

nezodpovednom prístupe k možnosti zamestnať sa. Je potrebné uvážiť značný rozdiel medzi prácou v
spoločnosti s niekoľkými desiatkami zamestnancov, ktorý požívajú rôzne benefity a istotu zamestnania,
s prácou pre novovzniknutú jednoosobovú spoločnosť, ktorá má nanajvýš dvoch zamestnancov, kde
nie je garantovaná ani stála práca a pravidelný príjem. Nikdy nevykonal žiadne pokutné kroky k tomu,
aby dosiahol skreslenie svojej príjmovej stránky. Nebráni sa tomu, aby súd vychádzal pri stanovení

vyživovacej povinnosti zo sumy 500 eur bez ohľadu na to, či je zamestnaný alebo nie, pretože takéto
zárobkové možnosti považuje vzhľadom na jeho kvalifikáciu za primerané.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. b) CSP) po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok, ďalej len CMP) preskúmal napadnutý rozsudok bez viazanosti rozsahom (§ 65

CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli
súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie otca je čiastočne dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 10P/105/2015 je zvýšenie
výživného otca voči maloletej X., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 82,98 eur na sumu 300 eur mesačne.

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bolo výživné otcovi zvýšené zo sumy 82,98 eur na sumu 190 eur mesačne, s účinnosťou od

26.11.2015.

8. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodnépreposúdeniepodmienoknazvýšenievýživného,keďprvoinštančnýsúdvykonaldokazovanie
v potrebnom rozsahu a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, nesprávne dospel k

záveru, že určená výška výživného zodpovedá schopnostiam otca dosahovať zárobok minimálne vo
výške 800 eur.

9. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ust. § 78 Zákona o rodine i v spojení s ust. § 231 CSP,
dohody i súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne

zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná
od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu súdneho rozhodnutia o
výživnom je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná, musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku
výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní
z ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď

subjektívne - okolnosťami na strane povinného resp. na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom
životných nákladov. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá, bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine.

10. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti

rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností
živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria lenpravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom
oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a

počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet
nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho
schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil
s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné
skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch

povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým
sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť
k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú
povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je
povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou
zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho

zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na
príjmoch alebo majetku.

11. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových
pomerov oboch rodičov maloletej s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k

záveru, že sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného. Súd správne skonštatoval pomery účastníkov
v čase ostatného rozhodnutia. Takisto správne skonštatoval zmenu pomerov na strane maloletého
dieťaťa ako aj zmenu pomerov na strane matky. Pokiaľ sa týka otca maloletého, tak súd prvej inštancie
správne skonštatoval, že u tohto došlo k zmene pomerov a to tým, že sa mu zvýšil príjem, pričom počet
jeho vyživovacích povinností zostal nezmenený, keď popri maloletej X. má ešte vyživovaciu povinnosť

na maloletého X. (určenú súdom sumou 170 eur). Správne súd prvej inštancie skonštatoval, že otec
sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a správne
vychádzal pri určení výšky výživného z jeho príjmu 800 eur mesačne Podľa zaužívanej súdnej praxe
platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 20 - 30% z jeho príjmu, čo súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného nedostatočne zohľadnil. Vzhľadom na existenciu

dvoch vyživovacích povinností u otca maloletého je dôvodným pri určení výšky výživného vychádzať
zo sumy 25% z príjmu otca, čo predstavuje sumu 200 eur, ktorú je potrebné rozdeliť medzi dve deti.
Otec ako dospelá svojprávna osoba súhlasil s výškou výživného na maloletého X. vo výške 170 eur pri
existencii výživného na dcéru X. v tej dobe vo výške 82,98 eur, takže podľa jeho vedomia v tej dobe
dosahoval príjem, ktorý mu takéto výživné platiť umožňoval Odvolací súd mal preto za to, že je dôvodné,

aby na maloletú X. bolo výživné zvýšené na sumu 140 eur, pri súčasnom zohľadnení opodstatnených
výdavkov, veku maloletej ako aj pri zohľadnení výšky príjmu matky a tiež skutočnosti, že otec sa žiadnym
iným spôsobom okrem súdom určenej výšky výživného na výchove a výžive maloletej dcéry nepodieľa
a 10 rokov nebolo výživné upravované. Odvolací súd mal tiež zato, že sumu zvýšeného výživného môže
otec dieťaťa zo svojho príjmu uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných

potrieb, keď tento je vyučený automechanik, je zdravý, práceschopný. Na druhej strane takto určené
výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené
potreby maloletej.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otcovi zvýšil výživné na maloletú X. na sumu 140 eur mesačne.

13. Následne odvolací súd zmenil rozsudok aj v súvisiacej časti nedoplatku na zročnom výživnom, keď
dlh na zročnom výživnom vzniknutý spätným zvýšením výživného pre maloletú X. a platením výživného
otcom za rozhodné obdobie od 26.11.2015 do 31.5.2016 predstavuje sumu 351,62 eur( mal zaplatiť

863,33 eur, t.j. 23,33 eur za 5 dní mesiaca november 2015 a 6 mesiacov po 140 eur a zaplatil 511,71
eur). Uvedené dlžné výživné uložil odvolací súd otcovi zaplatiť v súlade s ust. § 232 ods.3,4 CSP v
splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením 1 splátky má
za následok splatnosť celého plnenia..

14. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods.2 CSP.

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).