Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200327
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Sobrance, katastrálny
odbor, Švermova 16, Sobrance, za účasti H. H., D. D.O. XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporcu č. V 941/2015 zo dňa 27.11.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 941/2015 zo dňa 27.11.2015.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 941/2015 zo dňa 27.11.2015, vo veci účastníkov konania: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,IČO:35807598,Pribinova25,BratislavaaH.H.,bytomD.XX,zastúpenouDSSNestoro.z.,I.XXX,
U.U., (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava),
v konaní o povolení záložného práva do katastra nehnuteľnosti, rozhodol podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom
znení neskorších predpisov tak, že návrh na vklad záložného práva zamietol.

Odporcavosvojomodôvodeníuviedol,žedňa05.11.2015bolpodanýnávrhnavkladzáložnéhoprávado
katastra nehnuteľnosti titulom zmluvy o zriadení záložného práva č. 281/2014-RAČ k nehnuteľnostiam,
bližšie špecifikovaným v napadnutom rozhodnutí odporcu. Citoval § 22 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, §
37 ods. 1, § 39, § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov a uviedol, že dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody, t.j. v danom

prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si zástupcu,
ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď
splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocní vopred vpísaný. Takúto dohodu o splnomocnení
nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená.
Keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber splnomocnenca, konaním
záložného veriteľa dochádza k vzniku rozporu záujmov definovaných v ustanovení § 22. ods. 2
Občianskeho zákonníka. Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že dohodu o splnomocnení nie je možné

považovať za individuálne dohodnutú. Neplatnosť dohody o splnomocnení spôsobuje neplatnosť zmluvy
o zriadení záložného práva. Odporca prihliadol aj na podobné prípady, ktorými sa zaoberal aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky a s ohľadom na uvedené návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľnosti zamietol.Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť

preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného
práva. Citoval ustanovenie § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32
ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a vyslovil názor, že Dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a

zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp
- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie
Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou

v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého
zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku
rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav

veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré
majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené
z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované,
ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Správy
katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju
zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu
veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí

reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý
je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by
veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Mal za to, že Dohoda
o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako

to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle.
Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa
v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený
neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno
konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Nestotožnil sa s právnym názorom Správy

katastra, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Vyslovil názor, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom
nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Mal
za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má §

52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Uviedol, že Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie
splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných
zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje Správny orgán v napadnutom

rozhodnutí. V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods.
1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového
stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľuviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 08.04.2016 navrhovateľ, odporca ani zúčastnená osoba neboli prítomní,
pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Podaním zo dňa 30.03.2016, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 04.04.2016, oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Odporca podaním zo dňa 04.04.2016, doručeným tunajšiemu
súdudňa08.04.2016,ospravedlnilsvojuneúčasťnapojednávaní,zdôvodupracovnejzaneprázdnenosti
a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Zúčastnená osoba svoju neúčasť na

pojednávaní neospravedlnila, a preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe §
250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou Zmluvu o úvere

č. 900303723 zo dňa 22.04.2014. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume 200 Eur a tá
sa zaviazala vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných
pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dohodou o splnomocnení
zo dňa 22.04.2014 dlžníčka splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom

Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú
v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere.
Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou H. H. ako splnomocniteľom a N. K., predsedom

občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa 25.09.2015 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 281/2015-RAČ medzi
navrhovateľom a dlžníčkou, zastúpenou DSS Nestor o.z., (predtým ProHelp - združenie

občianskoprávnej pomoci), predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa
k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č.
900303723 zo dňa 22.04.2014.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného

zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak
zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia
(splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať,
či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení
medzi dlžníčkou Helenou Holúbkovou ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako
splnomocnencom, nie je platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z
podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na

ktorý sa taktiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí
byť jednoznačne zrejmé, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je
riadne uzavretá, aby dlžníčka úverovej zmluvy súhlasila len so všeobecnými podmienkami zmluvy
o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal
kopírovaťsamotnýpredmetzmluvy,t.j.obsahomsplnomocneniabymalibyťtieisténáležitostioznačenia

nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona.
Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby Združenie DSS Nestor o. z., (predtým ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci), mohlo v mene dlžníčky uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad.
Formulácia,žeZdruženieDSSNestoro.z.uzavrievmenedlžníčkyzáložnúzmluvuknehnuteľnostiamvo
vlastníctvealebospoluvlastníctvedlžníčky,ktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctva

akoformyzabezpečeniasplneniasplnomocniteľovhozáväzkuzozmluvyoúvere,jeneurčitéavpodstate
ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli, s akými
konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Takéto
dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení uzavretá
medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná aj pre rozpor

záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníčky mal hájiť
záujem dlžníčky v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za ňu záložnú zmluvu a
dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného
veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného
formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného

splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, aby v
mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie
preto občianske združenie DSS Nestor o.z., nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s
nehnuteľnosťou dlžníčky.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia DSS Nestor o. z., (predtým ProHelp -
združenieobčianskoprávnejpomoci),ideodobrovoľnézdruženiefyzickýchaprávnickýchosôbzaložené
na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy apodľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach
pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je
súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,

že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
zúčastnená osoba si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený

podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.