Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 22, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/108/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113231179
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6113231179.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX N. M., zastúpeného JUDr. Milanom Kuzmom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, 040 01, proti žalovanému Slovenská republika, za
ktorého koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO:
00 151 866, v konaní o náhradu majetkovej škody s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy vo výške 10
470,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 12C/123/2014-168 zo dňa 04.11.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10 470,77
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 01.03.2013 do zaplatenia a nahradiť
trovy právneho zastúpenia vo výške 1 740,95 eur právnemu zástupcovi žalobcu v lehote 30 dní
od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a v prevyšujúcej časti požadovaného úroku čo do počiatku
omeškania (od 18.09.2012 do 28.02.2013) žalobu zamietol (druhý výrok).

Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia policajného
zboru, Úradu boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Stred, ČVS: SJP-46/OVOZTČ-BB-2003 zo
dňa 20.12.2004 bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu a súčasne podľa § 163 ods.
1 Trestného poriadku bolo vznesené obvinenie voči žalobcovi; jeho sťažnosť proti tomuto uzneseniu
bola uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp.zn. VII
Gv 150/04-558 dňa 23.02.2005 zamietnutá; následne bola Vojenskou obvodnou prokuratúrou Prešov
sp.zn. OPv 151/08 zo dňa 02.02.2009 podaná obžaloba; rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn.

8T/16/2009 zo dňa 22.07.2010 bol žalobca spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
oslobodený, pretože nebolo preukázané, že sa skutky, uvedené v obžalobe, stali. Rozsudok okresného
súdu, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6To/87/2010 zo dňa 25.05.2011,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie vojenského obvodného prokurátora, nadobudol právoplatnosť dňa
25.05.2011. V súvislosti s trestným stíhaním žalobca vynaložil náklady na zastúpenie advokátom JUDr.
Milanom Kuzmom, vyúčtované dňa 22.03.2012 faktúrou číslo FV 12004 so splatnosťou 05.04.2012 na
sumu 10 470,77 eur; podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.03.2012 žalobca túto sumu

zaplatil. Dňa 18.09.2012 žalobca podal na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „MV SR“)
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
ktorej MV SR listom sp.zn. SLV-PS-144/2013 zo dňa 21.02.2013 v spojení s listom sp.zn. SLV-
PS-144/2013 zo dňa 16.08.2013 (po doplnení dokladov žalobcom dňa 22.05.2013) nevyhovelo.Žalobca sa svojho nároku domáhal súdnou cestou; žalobu podal proti Slovenskej republike, v mene
ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej aj „GP SR“). Po vydaní platobného
rozkazu a podaní odporu GP SR, na výzvu súdu žalobca odstránil vadu žaloby a za orgán, konajúci v

meneštátu,označilMinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky(ďalejaj„MVSR“),sktorýmsúdďalejkonal.
Vychádzajúc z ustanovení § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods.1 písm. b), § 4 ods.2 písm. m), § 5 ods.
1, § 18 ods. 1, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“ alebo
„z.č. 514/2003 Z.z.“) súd prvej inštancie uzavrel, že postup vyšetrovateľa a prokurátora pri vedení

trestného stíhania voči žalobcovi, ktorý bol spod obžaloby oslobodený, zakladá nárok na uplatnenie
náhrady škody voči žalovanému, Slovenskej republike. Nezákonným rozhodnutím podľa § 3 ods. 1
písm. a) z.č. 514/2003 Z.z. je uznesenie o vznesení obvinenia, ak sa právoplatným rozhodnutím
o oslobodení spod obžaloby trestné stíhanie voči žalobcovi skončilo. Účinky uznesenia o vznesení
obvinenia zanikajú právoplatným oslobodením spod obžaloby bez potreby osobitného zrušovacieho
konania. Výsledkom vedeného trestného konania je záver, že žalobca nespáchal skutok, pre ktorý

bolo voči nemu vznesené obvinenie a podaná obžaloba, čím vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o
vznesení obvinenia. Za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným
odsudzujúcim rozhodnutím súdu, zodpovedá štát. Ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má zásadne
právo na náhradu škody, spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Aj keď na jednej strane je
povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane

sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov; štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti
za postup svojich orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv; nie je
pri tom rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich
podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.
V súvislosti s trestným stíhaním vznikla žalobcovi škoda vo výške vynaložených nákladov na trovy

obhajoby 10 470,77 eur, pretože žalobca skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie voči nemu,
nespáchal; trestné stíhanie nemalo byť vôbec začaté. V súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia a
ďalšími úkonmi v trestnom konaní utrpel ujmu - náklady na trovy obhajoby, na náhradu ktorej má právo.
Výšku svojej škody nepochybne preukázal príjmovým pokladničným dokladom o úhrade trov obhajoby
zo dňa 29.03.2012; súčasťou vyúčtovania trov právneho zastúpenia zo dňa 29.07.2011 sú jednotlivé

úkony poskytnutej právnej služby a ich tarifné vyčíslenie podľa vykonávacej vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.; vykonanie jednotlivých úkonov, za ktoré bolo
vyúčtovanie trov zastúpenia vystavené, mal súd preukázané oboznámením sa s obsahom pripojeného
spisuOkresnéhosúduMichalovcesp.zn.8T/16/2009.Keďžepredmetomsporujerozhodnutieonáhrade
škody, a súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca zaplatil trovy zastúpenia tak, ako

mu boli vyúčtované, došlo v časti, v ktorej tieto trovy uhradil, k ujme na jeho majetku; k ujme by nedošlo,
pokiaľ by trestné stíhanie voči nemu nebolo začaté.
V prevyšujúcej časti súd považoval žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania
od 18.09.2012 do 28.02.2013, t.j. odo dňa spísania podania na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, za nedôvodnú. Podľa § 15 zákona o zodpovednosti za škodu je nárok na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku; až okamihom prijatia tohto podania sa žalovaný
mohol dozvedieť o škode, ktorú si žalobca uplatňuje; predbežne mohol žalovaný nárok prerokovať a
aj mu vyhovieť, a preto až po oznámení svojho negatívneho stanoviska možno uvažovať o omeškaní
žalovaného s plnením peňažného dlhu. Odpoveď Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa

21.02.2013 bola doručená zástupcovi žalobcu dňa 28.02.2013; až v deň nasledujúci po dni prevzatia
odpovede sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.
Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§142ods.3,§149ods.1a§151zákonač.99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte len „O.s.p.“);
žalobca mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania,

uplatnenú vo výške 1741eur za trovy právneho zastúpenia.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie. Vyčítal mu nesprávne právne
posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), keď neakceptoval jeho námietku, že nie je orgánom
oprávneným zastupovať štát v zmysle § 4 z.č. 514/2003 Z.z.. Celé konanie o náhradu škody možno

rozdeliť na dve etapy: konanie pred štátnym orgánom (predsúdne konanie), kde sa rozhoduje o
predbežnom prerokovaní, a konanie pred súdom, kde sa rozhoduje o žalobnom návrhu. Ak sa v druhej
etape zmenia procesné podmienky, ako sa stalo i v prejednávanom prípade zákonom č. 412/2012 Z.z,
ktorým sa menil zákon č.514/2003 Z.z., hoci táto novela neobsahuje prechodné ustanovenia, ide onovelu tak hmotnoprávneho, ako aj procesného charakteru, najmä vo vzťahu k § 4 ods.1 z.č. 514/2003
Z.z.. Z tohto vyplýva, že za uplatnený nárok žalobcu, týkajúci sa trestného konania, v ktorom bol žalobca
oslobodený spod obžaloby, zodpovedá v mene štátu Generálna prokuratúra SR, pretože sú dôležité dve

podmienky, a to, že prokurátor zamietol v prípravnom konaní sťažnosť obvineného, a že podal obžalobu.
Vyšetrovateľ konal z úradnej povinnosti, trestné stíhanie pred súdmi sa koná len na podklade obžaloby,
alebo návrhu na dohodu o vine a treste, ktoré podáva výlučne prokurátor; obžaloba je rozhodnutím
sui generis. Preto MV SR nie je orgánom, oprávneným zastupovať štát vo veciach náhrady škody v
prípadoch, ak trestné konanie skončilo oslobodením spod obžaloby. Poukázal na rozhodnutia krajských

súdov SR. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na rozsudok
NS SR sp. zn. 3Cdo 194/2010 potvrdiť. Nesúhlasil s odvolaním žalovaného, pretože napadnutý
rozsudok považuje za zákonný a vecne správny a preto nie sú dôvody na jeho zrušenie a vrátenie

sporu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemôže zbaviť. Rozhodujúcim
kritériom zákonnosti konania, vedeného orgánom verejnej moci, je výsledok tohto konania. Súd prvej
inštancie sa správne vysporiadal s námietkami žalovaného a správne považoval MV SR za orgán
konajúci v mene štátu.

4. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti;
podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

5. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p.
preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu
odvolania podľa § 379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, uvedené v odvolaní,
ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Stotožňuje sa
s jeho skutkovými a právnymi závermi a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. v celom rozsahu na ne
odkazuje. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z

dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379 C.s.p., § 380
C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len odvolacími námietkami a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú
procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že so všetkými odvolacími námietkami sa
riadne a podrobne vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku. Vo všeobecnosti
štát (žalovaný) zodpovedá za škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci (§
1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z.), pričom pod výkonom verejnej moci sa rozumie rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb (§ 2 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z.) a za orgán verejnej
moci sa považuje aj štátny orgán (§ 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z.); štát (žalovaný),
za podmienok stanovených zákonom, zodpovedá za škodu spôsobenú okrem iného aj nezákonným
rozhodnutím (§ 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z.) a svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť(§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.); na základe uvedeného štát (žalovaný) v zásade zodpovedá aj
za škodu, spôsobenú orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom vedeného trestného stíhania, ktoré
neskončilo právoplatným odsúdením obvineného; na vznik zodpovednosti štátu (žalovaného) za škodu,

resp. nemajetkovú ujmu z titulu nezákonného rozhodnutia je nevyhnutné súčasné splnenie zákonných
predpokladov,ktorýmisú1.nezákonnérozhodnutie,2.vznikškodyresp.nemajetkovejujmya3.príčinná
súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody resp. nemajetkovej ujmy; nezákonným
rozhodnutím treba v tejto súvislosti rozumieť predovšetkým rozhodnutie orgánu verejnej moci, vydané
v medziach jeho právomoci, ktoré bolo na základe opravného prostriedku poškodeného (t.j. z hľadiska

prejednávanej veci na základe sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia podanej žalobcom)
príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť (§ 5 ods. 1, § 6 ods. 1 až 4 zákona č. 514/2003 Z.z.).

9. V prejednávanom spore uplatnil žalobca proti žalovanému nárok na náhradu škody s príslušenstvom
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z.; zo zistených skutkových okolností vyplýva, že žalobca bol právoplatne oslobodený spod obžaloby;

odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že ak trestné stíhanie neskončilo právoplatným
odsúdením žalobcu, ale jeho oslobodením spod obžaloby, jedinou príčinou vzniku škody je vznesenie
obvinenia voči žalobcovi, na základe ktorého sa voči nemu viedlo trestné konanie; iná príčina vzniku
škody vo výške 10 470,77 eur, predstavujúca vynaloženie finančných prostriedkov na úhradu
trov obhajoby v trestnom konaní, skončenom právoplatným oslobodením žalobcu spod obžaloby, súdom

zistená nebola.

10. Súd prvej inštancie tiež správne vyhodnotil vzťah príčinnej súvislosti, ako vzťah príčiny a následku
medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, ktorý je jedným z obligatórnych predpokladov
zodpovednostizaškodu.Ovzťahpríčinnejsúvislostisajedná,akvzniklaškodanásledkomnezákonného

rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku.
Príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii
nezákonného rozhodnutia nevznikla; musí ísť o priamu, nielen sprostredkovanú príčinu vzniku škody;
ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane; stačí, ak ide o
jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu

podstatnú (viď uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 24/2011 zo dňa 19.04.2011). V prejednávanom spore
trestné stíhanie neskončilo právoplatným odsúdením žalobcu, ale jeho oslobodením spod obžaloby;
jedinou príčinou vzniku škody je vznesenie obvinenia voči žalobcovi, na základe ktorého sa voči nemu
viedlo trestné konanie.

11. Žalovaný v odvolaní vytýka napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie výlučne jeho právne
posúdenie, keď súd neakceptoval jeho námietku, že nie je orgánom oprávneným zastupovať štát (§ 4
z.č. 514/2003 Z.z.). Námietka nie je dôvodná. Ako už uviedol aj súd prvej inštancie, trestné konanie
začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšené podaním obžaloby, kde vykonávajú
svoju pôsobnosť vyšetrovateľ policajného zboru aj prokurátor. Vo veci náhrady škody, spôsobenej i v

tomtoúsekutrestnéhokonaniaorgánomverejnejmocipretoakoorgán,konajúcivmeneštátu,prichádza
do úvahy Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ale aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom-ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu,
je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody (viď rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/194/2010 zo dňa 30.03.2011). V predmetnej veci podal žalobca

žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky,
ktoré ju predbežne prerokovalo, meritórne sa ňou zaoberalo a oznámilo žalobcovi, že neboli naplnené
základné zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, a preto žiadosti nie je možné vyhovieť. Predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky sa tento orgán stal konajúcim v mene štátu. Aj krajský súd

zastávanázor,žeakvprejednávanomprípadebolažiadosťopredbežnéprejednenienárokunanáhradu
škody doručená Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky pred 31.12.2012 (za účinnosti skoršej právnej
úpravy zákona o zodpovednosti za škodu), hoci bola vybavená už za účinnosti novej právnej úpravy,
účinnej od 01.01.2013, nie je orgánom konajúcim v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky, ale vzhľadom na predbežné vecné prejednanie nároku na náhradu škody Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky došlo k určeniu orgánu, príslušnému konať v mene štátu. MV SR malo
možnosť podľa § 4 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu žiadosť žalobcu postúpiť príslušnému
orgánu. Pokiaľ tak neurobilo a podaný návrh na náhradu škody so žalobcom predbežne prerokovalo,
došlo tým k určeniu príslušnosti tohto orgánu konať vo veci v mene žalovaného. Pasívne legitimovanoustranou v spore o náhradu škodu v zmysle z.č. 514/2003 Z.z. je vždy štát, teda Slovenská republika;
len procesnými ustanoveniami je upravené, ktorý orgán štátu je oprávnený v jeho mene v tej-ktorej veci
konať; hmotnoprávne ustanovenia stanovujú štát za zodpovedný subjekt, ktorý za podmienok určených

zákonom zodpovedá za škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

12. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil, a to aj ohľadom úroku z omeškania a trov konania, osobitne odvolaním nenapadnutých.

13. Žalobca do výroku o zamietnutí jeho nároku ohľadom úroku z omeškania odvolanie nepodal; tento
výrok rozsudku súdu prvej inštancie zostal nedotknutý.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
(ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a s §

262 ods. 1 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí). Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, mal by právo na náhradu
trov odvolacieho konania; žiadne trovy konania si však neuplatnil a ani mu zo spisu nevyplývajú, preto
mu odvolací súd náhradu trov konania nepriznal.

15. Totorozhodnutieprijalsenátodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§393ods.2druhávetaC.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).