Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/286/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208835
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2313208835.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej

veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká
republika, zastúpený AK: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, odporcovi: M. Y., J..
XX.XX.XXXX, G. Q. XXX/X, XXX XX I. K. A., o zaplatenie zmenkovej sumy 144 Eur, zmenkového úroku
a ďalšieho prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 18.03.2013 - tlačivom A(vzor je prílohou nariadenia európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.01.2007) domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy 144 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy
144 Eur od 29.03.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 144 Eur od 14.06.2010 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,48 Eur a náhradu trov konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosonár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 29.05.2009 na sumu 144 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne od 29.03.2010. Zmenka bola vystavená dňa 29.05.2009 na sumu 144 Eur,

pričomdojejtextubolpoňatýzáväzokodporcuzaplatiťzatútozmenkupripredloženínaradzmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 29.03.2010. Za miesto splatenia bolo určené
sídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomvystaviteľdoposiaľ
zaplatil 0 Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0 Eur a na úroky uhradil 0 Eur. Keďže zmenková listina
je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť
verejnou listinou. Ďalej uviedol, že vychádza zo skutočnosti, že nemá vedomosť o tom, že by odporca
popieral uplatnenú pohľadávku. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/

XXXX zo dňa 05.09.2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCoZm/XX/XXXX zo
dňa 21.11.2013 v zmysle ktorých zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme,
ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke
čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon
dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by
takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov,
ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda

musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s
vyplňovacím vyhlásením a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.
Ak by bola zmenka stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by
odporca na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na inéhomajiteľa tak, ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní
zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Posudzovanie základného vzťahu
by malo význam len vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii

došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp.
zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať a to aj napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej
zmluvyplatilaprávnaúprava,ktoráv§2písm.a)ab)av§4ods.6z.č.285/2001Z.z.vzneníúčinnomdo
11.06.2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky
presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. v dôsledku čoho

bola vyplnená v rozpore so zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak
nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky. Podľa zákona zmenkového a šekového bol preto súd
oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo
zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval odporcovi kópiu tlačiva (návrhu) na

uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď. Odporca zásielku prevzal dňa
17.04.2014. Odporca do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na
odpoveď neodpovedal.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právo členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa zákonom č. 99/1963 Z.z. v znení
neskorších predpisov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmenkou, spisovým materiálom tunajšieho súdu
tunajšieho súdu sp. zn. XX D. XXXX/XXXX ako i ďalším náležitým obsahom spisového materiálu.

Z pripojenej zmenky súd zistil, že zmenka bola vystavená v Mostovej dňa 29. mája 2009 na 144 Eur s

tým, že odporca zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel:
Sro, vložka číslo 23636/B, sumu stoštyridsaťštyri Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 29. marca 2010
(dátum začiatku úročenia), keď zmenka bola vystavená „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Na zmenke je uvedený údaj - číslo zmluvy XXXXXXX.

Z úradnej činnosti súdu je známe, že pôvodný majiteľ zmenky - POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava
vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov. Svoje nároky si uplatňuje
aj v exekučných konaniach, pričom z pripojeného spisového materiálu tunajšieho súdu č. XX D.
XXXX/XXXX vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému Y. M., J.. XX.XX.XXXX ako

povinnému o vymoženie istiny 144 Eur a príslušenstva pohľadávky vymáha na základe exekučného
titulu a to Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. N. XXXXX/XX zo dňa 09.09.2010, ktorým bol
povinný zaviazaný na zaplatenie sumy vo výške 144 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25%
dennezosumy144Eurod29.03.2010dozaplatenia,zákonnýmúrokomvovýške6%ročnezosumy144
Eurod14.06.2010dozaplateniaanahradiťtrovykonaniavovýške112,49Eur.Zuvedenéhopripojeného

spisového materiálu ďalej súd zistil, že dňa 29.05.2009 bola medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.
ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXX. V zmysle zmluvy bol
odporcovi poskytnutý úver vo výške 100 Eur a ktorý mal odporca zaplatiť v 6 mesačných splátkach po
28 Eur, to je celkom sumu 168 Eur. Išlo o formulárovú zmluvu, ktorá obsahovala predtlačený text, kde
boli dopísané iba označenie dlžníka, suma, ktorú mal obdržať a ktorú splatiť. Ďalej zmluva obsahuje

predtlačený text o tom, že dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom
tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a
zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na
zadnej strane zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné

údaje zodpovedajú skutočnosti. Článok 17 Všeobecných podmienok obsahuje Dohodu o vyplnení
zmenky: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovúsumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane
celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípade uhradí len
časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude

pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkov, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním
bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

V zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia 861/2007/ES doručoval súd navrhovateľovi tlačivo B za účelom, aby

doplnil tlačivo na uplatnenie pohľadávky, nakoľko podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993
je súd povinný z úradnej povinnosti skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny
vzťah.

Navrhovateľ vo svojej odpovedi zo dňa 25.11.2013 uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné
a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá bola založená na zmenkových nárokoch

vyplývajúcich z platnej zmenky. Navrhovateľ predložil súdu originál zmenky. Zmenkové informácie
preniesol navrhovateľ presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky a preto neostáva z jeho strany čo
doplniť a opraviť. Disponuje iba indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné
údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľom predložená zmenka
zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. 2340567 uzatvorená dňa
29.05.2009 medzi odporcom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom, keď číslo
zmluvy XXXXXXX bolo uvedené aj priamo na zmenke. Na predmetnej zmluve bol odporca označený ako
občan - fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda mala predtlačený text vrátane

označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter
nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob
splatnosti. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane
čl. 17 o Dohode o vyplnení zmenky a čl. 20, kde si zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto

zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,

vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho

vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti .

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde,
ktorý jej návrhu v celom v celom rozsahu vyhovel (Stály rozhodcovský súd Slovenskej rozhodcovskej
a.s.). Exekúciu však všeobecný súd nepovolil a to pre neprijateľné zmluvné podmienky. Obsah
spisu potvrdzuje, že po nepovolenej exekúcii spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku

(podpísanú pri dojednaní vyššie uvedeného úveru) na navrhovateľa. Je evidentné, že pôvodný veriteľ
uplatnil v minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a že po nepovolení exekúcie
pre rozpor s dobrými mravmi sa tentokrát uplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje CD
Consulting ako indosatár zo zmenky a to podľa nariadenia.

Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka v hornom
rohu obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy. Pri nadobúdaní takého veľkého a
masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami v hornom rohu a ku ktorému indosant
(POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádza z toho, že indosatár vedel,že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv.
Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka.

S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia konštatovanej
Zmluvy o úvere, každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,
je spotrebiteľskou zmluvou, keď dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52
ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s
tým, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu Občiansky zákonník priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka), pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súčasne, keďže spotrebiteľské
zmluvy nesmeli obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka), zákon definoval, najmä ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
za neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) s tým, že neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

PodľazáveruEurópskejkomisievovecic-328/14,ktorejpredmetombolnávrhnazačatieprejudiciálneho

konania podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podaný rozhodnutím Krajského súdu v
Prešove z 10. júna 2014, súvisiaci s konaním: CD Consulting s.r.o. proti M. K., Krajský súd v Prešove
predložil Súdnemu dvoru nasledujúcu otázku: „[Majú sa] článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS1
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4 smernice Rady 87/
W2/EHS2 z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení

členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že [im] odporuje právna
úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu
rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo
preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež
prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v

zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla?" tento odpovedal nasledovne:
„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a články 4, 9 a 14 smernice Rady 87/102/EHS2 z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru,
sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava

dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky
neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a
prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky
neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka
vznikla."

Z obsahu odpovede na prejudiciálnu otázku vyplýva, že „ Rešpektovanie abstraktného charakteru
zmenky v zmysle, ako to uvádza vnútroštátny súd vo svojom uznesení by bolo podľa Komisie
neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v
zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom

alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu
ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje
aj článok 14 smernice 87/102/EHS.
Podľa názoru Komisie je zrejmé, že ak pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých

zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konám o vymáhanie pohľadávky nie
je možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok.Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva možnosť uspokojiť veriteľa -nadobúdateľa
indosovanej zmenky - a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v zmysle § 17 zákona zmenkového
a šekového by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome

na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie je nemožné, ale podľa názoru Komisie
neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je zrejmé, že táto požiadavka nie je v súlade s právom
Únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie je závislá od zavinenia veriteľa.“

Ďalej uviedli, že „Cieľom nariadenia (ES) č. 861/2007 totiž podľa Komisie nie je obmedziť sudcov pri

zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických
a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej
zaťažujúcim spôsobom (pozri článok 9 ods. 3 uvedeného nariadenia). Z článkov 8 a 9 uvedeného
nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť
sudcu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, pokiaľ to považuje za potrebné.
ZjednodušenáformakonaniapodľauvedenéhonariadeniajepretoplnezlučiteľnásjudikatúrouSúdneho

dvora, citovanou v bode 18 týchto písomných pripomienok, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na
nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.“

Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo

alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3
nariadenia naopak hovorí, že súd v prípade pasivity odporcu len „vydá rozsudok“, nehovorí, že žalobe
musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby
ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva či táto zmluva neobsahuje neprijateľné
podmienky.

Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že súd ex offo skúma nekalosť zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách hoci ide o konanie podľa nariadenia ES č. 861/2007, a taktiež je povinný ich
skúmať ex offo, hoci sa navrhovateľ domáha svojho nároku zo zmenky.

Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že odporca pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu, teda
Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 29. 05. 2009, nekonal ako podnikateľ, teda spĺňal definíciu
spotrebiteľa a na strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, pri uzatváraní
tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania
zapísaného v obchodnom registri mal veriteľ aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, súd

považoval za preukázané, že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, spĺňal definíciu
dodávateľa. Potom, keďže zmluva medzi veriteľom a odporcom bola uzatvorená na formulári veriteľa,
vrátane všeobecných zmluvných podmienok a ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto
zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, na základe čoho súd dospel k záveru, že Zmluva o
úvere uzavretá medzi veriteľom a odporcom bola spotrebiteľskou zmluvou.

I keď samotná zmluva o úvere nespadá pod z.č. 258/2001 Z.z., ktorý bol platný a účinný v čase
uzatvorenia zmluvy, ide nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa taktiež vzťahu ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom
na ust. § 53 ods. 1 OZ, majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa
z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv

spotrebiteľa. Ide o dojednanie neplatné v súlade s ust. § 53 ods. 5 OZ. V prípade ak je neplatná dohoda
o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom
vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 06.05.2008 pod. sp. zn. X Q. XXX/XXXX. Najvyšší súd v
odôvodnení uviedol, že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za
spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a

zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky.
Skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa postupuje v rozpore so zásadami spotrebiteľského
práva, preukazuje aj samotný list Európskej komisie z 25.04.2013 pod č. 2012/4165 adresovaný
Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva Európskej únie suvedením praktík obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., ktorá vymáha nezákonné pohľadávky
založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek, zameraných na vyhýbanie
sa riadnej justičnej kontrole.

Zmenka umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne.
Plnenie v uvedenej výške súd považuje za rozporné so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho
neplatnosť v súlade s ust. § 39 OZ v spojení s ust. § 3 OZ.

Súd tiež poukazuje aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou, výška ktorého predstavuje 45,3%, ale i neprimerane vysoký
úrok vo výške 22,66% z celého objemu úveru (podľa čl. 13 VOP), pričom podľa názoru súdu sa jedná o
skryté úroky v podstatne vyššej výške než je prezentovaných 22,66%, sa celá zmluva (jej obsah i účel)
prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V rozpore s dobrými
mravmi nie je len obsah zmluvy, ale i samotný účel zmluvy (získať na úkor slabšej strany - spotrebiteľa

neprimerane vysoký zisk). Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu
neplatnosť, v dôsledku čoho nemohla byť platná ani vystavená zmenka.

Preto z vyššie uvedených dôvodov súd považuje nárok navrhovateľa za nedôvodný a preto rozhodol
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysle§142ods.1OSP,keďodporcaakoprocesneúspešnýúčastník
má právo na náhradu trov konania, avšak nakoľko si žiadne neuplatnil a zo spisu mu žiadne nevyplývajú,
súd mu tieto nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.