Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. apríl 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26Cb/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213232896
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1213232896.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu:

KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595
545, proti žalovanému: Groupama Garancia Biztosító Zrt., Október 6. utca 20., Budapest 1051,
Maďarsko, konajúca prostredníctvom Groupama Garancia poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného
členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpený: JAVOR - TOKÁR advokátska
kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO: 36 264 750 o zaplatenie istiny 2.321,42 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.10.2013 domáhal od žalovaného na zaplatenia istiny
2.321,42 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 19.10.2011 došlo približne v čase o 8:40 hod. na ulici
Vajnorská v Bratislave k dopravnej nehode, keď vodič motorového vozidla tov. zn. Nissan Micra, EČV:
K. nestihol zabrzdiť a narazil do motorového vozidla

tov. zn. Volkswagen Touareg, EČV: K.. Medzi účastníkmi dopravnej nehody bol spísaný záznam o
dopravnej nehode, v ktorom vodič motorového vozidla s EČV: K. priznal svoje zavinenie dopravnej
nehody. Následkom tejto dopravnej nehody bola na motorovom vozidle tov. zn. Volkswagen Touareg,
EČV: K. spôsobená škoda v sume 2.321,42 €. Motorové vozidlo bolo v čase dopravnej nehody havarijne
poistené u žalobcu na základe poistnej zmluvy č. 6809085296. Na motorové vozidlo tov. zn. Nissan
Micra, EČV: K. bolo v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobca poukázal žalovanému

z havarijného poistenia poistné plnenie vo výške 2.321,42 € a to prevodom na účet dňa 07.11.2011.
Dňa 07.11.2011 a 30.05.2012 žalobca vyzval žalovaného na refundáciu vyplateného poistného plnenia.
Žalovaný na túto výzvu reagoval listom zo dňa 21.06.2012, v ktorom uviedol, že nakoľko jeho poistený
škodovú udalosť nenahlásil a škodová udalosť nebola šetrená políciou uzatvára škodovú udalosť bez
nároku na poistné plnenie.

3. Súd vo veci vydal dňa 02.12.2013 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie

žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom
stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí a žiada ho zamietnuť.4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že ku škode došlo dňa 19.10.2011, pričom
poškodený už v tento deň vedel, resp. musel vedieť, že vznikla škoda a kto za škodu zodpovedá. Podľa
žalovanéhopretodošlodňom19.10.2013kuplynutiusubjektívnejpremlčacejlehotyapretovzniesolvoči

nárokom žalobcu námietku premlčania. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že
žalobca opiera svoj nárok iba s poukazom na obsah tlačiva „Správa o dopravnej nehode“. Z uvedeného
záznamu však podľa žalovaného nie je možné jednoznačne stanoviť, že došlo ku škodovej udalosti,
ktorej účastníkom mal byť poistený žalovaného, keďže napr. podpis uvedený v zázname na strane
vodiča, ktorý mal údajne spôsobiť škodovú udalosť nie je možné jednoznačne identifikovať ako podpis

určitejosobyazároveňabsentujeajakýkoľvekzáznampolícieovyšetrovaníuvedenejškodovejudalosti.

5. Súd vo veci rozhodol č.k.: 26Cb/32/2014-89 zo dňa 23.10.2014 tak, že žalobe žalobcu vyhovel a
zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.321,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 2.321,42 Eur od 22.10.2013 do zaplatenia a súčasne ho zaviazal na zaplatenie
úrokov z omeškania. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Krajský súd v Bratislave následne uznesením č.k. 1Cob/136/2015-108 z dňa 06.10.2016 napadnutý
rozsudok Okresného súdu Bratislava II zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: oznámenia o
šetrení poistnej udalosti, listu navrhovateľa zo dňa 07.11.2011, listu navrhovateľa zo dňa 30.05.2012,

poistnej zmluvy č. 6809085296, záznamu o dopravnej nehode, oznámenia o poistnom plnení, výpisu z
obchodného registra žalobcu, faktúry č. 22011567, kalkulácie opravy a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z oznámenia o šetrení poistnej udalosti súd zistil, že v tomto oznámení zo dňa 21.06.2012
žalovaný uviedol, že žalobcom uplatnený nárok nie je možné uhradiť z povinného zmluvného poistenia

uzatvoreného u žalovaného, nakoľko poistený žalovaného nenahlásil poistnú udalosť žalobcovi a táto
nebola vyšetrovaná políciou.

8. Z listov žalobcu zo dňa 07.11.2011 a zo dňa 30.05.2012 súd zistil, že žalobca týmito listami požiadal
žalobcu o uhradenie sumy 2.321,42 €.

9. Z poistnej zmluvy č. 6809085296 súd zistil, že dňa 14.12.2010 uzatvorila spoločnosť C&C Service,
s.r.o. ako poistený so žalobcom ako poistiteľom zmluvu, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie
motorového vozidla tov. zn. Volkswagen Touareg, EČV: K. na obdobie od 16.12.2010 do 15.12.2010.

10. Zo záznamu o dopravnej nehode súd zistil, že súd zistil, že dňa 19.10.2011 došlo približne v čase
o 8:40 hod. na ulici Vajnorská v Bratislave k dopravnej nehode keď vodička motorového vozidla tov.
zn. Nissan Micra, EČV: K. P. Z. nestihla zabrzdiť a narazila do motorového vozidla tov. zn. Volkswagen
Touareg, EČV: K., ktoré viedol vodič B. P.. Podpisy oboch vodičov na zázname o dopravnej nehode sú
nečitateľné.

11. Z oznámenia poistnom plnení súd zistil, že dňa 03.11.2011 žalobca ukončil šetrenie poistnej udalosti
a poukázal sumu 2.321,42 na účet podnikateľa Autoservis Hilka - Stanislav Hilka.

12. Z faktúry č. 22011567 súd zistil, že Autoservis Hilka vystavil dňa 03.11.2011 faktúru za opravu

motorového vozidla tov. zn. Volkswagen Touareg, EČV: K. v sume 2.984,87 €.

13. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

14. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

15. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

16. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.17. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

18. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

19. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

20. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

21. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

22. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24.Podľa§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Žalobca sa svojim návrhom domáhal od žalovaného náhrady škody v sume 2.321,48 €. Nárok na
náhradu škody v uvedenej výške prešiel na žalobcu v súlade s ust. 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

nakoľko v uvedenej výške žalobca uhradil škodu svojmu poistenému z havarijného poistenia. Žalobca si
svoj nárok na náhradu škody uplatnil v súlade s § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla priamo voči žalovaného,
u ktorého bolo uzatvorené
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tov. zn. Nissan Micra.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcovho nároku.

26. Premlčaním právo na plnenie nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba
namietne premlčanie po uplynutí premlčacej lehoty. To znamená, že premlčané právo trvá ďalej ako tzv.
naturálne právo a jemu zodpovedajúca povinnosť sa mení na naturálnu obligáciu. Súd je povinný na

námietku premlčania prihliadať a ak je právne opodstatnená nemôže premlčané právo priznať.

27. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie

jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia
doba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone
či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú
možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu

škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom
nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním. Ďalšou podmienkou pre
začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je vedomosť poškodeného o tom, kto za vzniknutú škodu
zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel oškode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o
týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť
subjektívna premlčacia doba.

28. V zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prechod práva na náhradu škody z poistného na
poistiteľa nastáva ex lege okamihom vyplatenia poistného plnenia. Vyplatením náhrady škody dochádza
iba k prechodu práv z poisteného na poistiteľa, nie k vzniku nových práv poistiteľa. Zmena v osobe
veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Preto poistiteľ si právo na náhradu škody musí uplatniť

v premlčacej dobe, ktorá začala plynúť poistenému ako poškodenému. Poistiteľ len preberá vyplatením
plnenia jeho práva, teda dochádza k zákonnej cesii a nie k vzniku nových práv poistiteľa, nakoľko pri
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prechádza právo poisteného na
náhradu škody na poisťovňu a nárok, ktorý prešiel na poisťovňu, si ponecháva charakter nároku na
náhradu škody aj čo do dôsledkov týkajúcich sa premlčania.

29. Súd pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vychádzal z právneho
názoru vysloveného krajským súdom v Bratislave v uznesení 1Cob/136/2015-108, ktorý je pre súd v
súlade s § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Krajský súd v Bratislave v predmetnom uznesení uviedol, že pre
začatie plynutie subjektívnej premlčacej doby je významný subjektívny prvok pozostávajúci z tohto, kedy
sa poškodený dozvie nielen o škode, ale sa dozvie aj o tom, kto za túto škodu zodpovedá. Subjektívna

premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku
poškodeného, týkajúcu sa jeho vedomostí o škode, ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme
určitého druhu a rozsahu, ktorú možné objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený
mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Teda aspoň v približnej sume s možnosťou jej
dodatočného spresnenia.

30. Vychádzajúc z uvedeného výkladu ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd ustálil
ako začiatok plynutia subjektívnej lehoty až deň, kedy škodná udalosť nastala, keďže už v tento deň
žalobca mal poškodený vedomosť o tom, že mu škoda vznikla a zároveň mal vedomosť aj o tom, kto mu
škodu spôsobil a zároveň mal vedomosť aj o (aspoň približnom) rozsahu poškodenia vozidla a teda aj

o približnej výške spôsobenej škody. Poškodený si svoje nároky voči škodcovi, resp. voči žalovanému
mohlo uplatniť už v tento deň a preto je deň 19.10.2011 potrebné považovať aj za začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty na náhradu škody spôsobenej dopravnou nehodou, ktorá uplynula dňa
19.10.2013. Žalobca si svoj nárok na náhradu škody, ktorý na neho prešiel v súlade s § 813 ods. 1
Občianskeho zákonníka, uplatnil žalobou, ktorá bola doručená súdu až dňa 22.10.2013, t.j. po uplynutí

premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

31. Nákoľko námeitka premlčania žalobcových nárokov vznesená žalovaným je právne odpostatnená
súd bol povinný na túto námietku premlčania prihliadať a z tohto dôvodu nemohol žalovabcovi premlčané
právo priznať.

32. Súd len pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania nemôže maž za
preukázané skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že dňa 19.10.2011 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej
bolo poškodené osobné motorové vozidlo tov. zn. Volkswagen Touareg, EČV: K., ktoré sa stretlo s
vzodilomtov.zn.NissanMicra,EČV:K..Zapreukázanéniejemožnépovažovaťnajmäskutkovétvrdenie

žalobcu o tom, že škoda bola spôsobená práve prevádzkou motorového vozidla Nissan Micra, EČV: K..
Toto skutkové tvrdenie preukazoval žalobca iba listinným dôkazom záznamom o dopravnej nehode. Z
tohto záznamu však nie je možné jednoznačne ustáliť, že by vodička motorového vozidla Nissan Micra,
EČV-K.-XXXMB skutočne uznala svoje zavinenie, nakoľko podpisy oboch vodičov na tomto zázname
sú nečitateľné.

33. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, že ju zamietol.

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní
plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu
preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z.).