Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/262/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113208024
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113208024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: T. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX, právne zastúpená: JUDr. Katarína Lešková, advokátka so sídlom Prešov, Plzenská 2,
proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Košice, Garbiarska 2,
právne zastúpený: JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát so sídlom Košice, Boženy Nemcovej 22, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C
124/2013-271 zo dňa 10.07.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice z 19.01.2012
sp. zn. 2C 2620/2012. Rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania nebola individuálne dojednaná.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal v podstate
nesprávnosť záveru o tom, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a nebola dojednaná individuálne.

Žalovaný ďalej poukázal na dôležitú právnu skutočnosť, a to na zmenu právnej úpravy, v dôsledku
ktorej predmetný rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Súd
sa touto skutočnosťou nijako nezaoberal, uvedená zmena právnej úpravy bola vykonaná zákonom č.
335/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2015. Podľa tejto úpravy po 31.03.2015 nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať. Skutočnosť, že rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať znamená, že rozhodcovský rozsudok v podstate stráca svoju právoplatnosť. V dôsledku toho

súd v súčasnosti koná a rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorý už nikoho nezaväzuje.
Zánikom záväznosti rozhodcovského rozsudku stratilo súdne konanie svoj význam. Možno konštatovať
aj zánik vecnej legitimácie účastníkov konania, nakoľko cieľom konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudkujejehozrušenie,atedanajmäzánikpovinnostiupravenejvovýrokurozhodcovskéhorozsudku.
Účastníci v dôsledku zmeny zákona už nie sú nositeľmi pôvodne priznanej povinnosti, resp. práva, a
preto súd musí za tohto stavu žalobu zamietnuť. Navrhovateľom sledovaný cieľ už nastal v dôsledku
uvedenej zmeny právnej úpravy. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesplnil svoju povinnosť

podľa § 118 ods. 2 O.s.p., to malo vplyv na spôsob uplatnenia práva na právnu pomoc žalovaným
a zapríčinilo, že rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné. Uviedol, že súd dôkazy nevykonal podľa §
122 a nasl. O.s.p., najmä neboli čítané či oboznámený obsah listinných dôkazov. Nie je zrejmé akým
spôsobom a ktoré z navrhovaných dôkazov a listín súd vykonal a akým spôsobom. Súd porušil zásadurovnostiúčastníkov.Žalobaozrušenierozhodcovskéhorozsudkupodliehapoplatkovejpovinnosti,pokiaľ
súd konal napriek tomu, že nebol zaplatený súdny poplatok, porušil tým zásadu rovnosti účastníkov.
Súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, ale

opomenul svoju povinnosť zisťovať a preukázať pri potencionálne neprijateľnej zmluvnej podmienky
aj to, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Rozhodcovská doložka
takúto nerovnováhu nespôsobovala. Súd nevykonal ani test primeranosti zmluvnej podmienky, a tak
nepostupoval v súlade s článkom 4 Smernice 93/13/EHS. V ust. § 53 ods. 1 OZ vyžadovalo preukázanie
existencie takej podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa a ktorá nebola zároveň individuálne dojednaná. Súd neuviedol, ktoré
konkrétne ustanovenie by malo spôsobovať značnú nerovnováhu a v čom značná nerovnováha spočíva.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so zmluvnou podmienkou,
rozhodcovskou doložkou a rovnako mal možnosť ovplyvniť jej podstatu. Žalobca sa rozhodol túto
rozhodcovskú doložku uzavrieť, a to pristúpením k osobitným zmluvným dojednaniam, čo osvedčil
vlastnoručným podpisom. Žiadna plná moc nebránila žalobcovi, aby si všetky dokumenty prečítal,

aby požadoval vysvetlenie od sprostredkovateľa a ak by rozhodcovskú doložku nechcel uzavrieť,
tak by jednoducho osobitné zmluvné dojednania nepodpísal. Žiaden zákon neukladal ani neukladá
žalovanému ani sprostredkovateľovi poučovaciu povinnosť voči spotrebiteľovi v takom rozsahu ako
ju súd v odôvodnení predpokladá. Až po platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala kauzálne fáza
dojednávania osobitných zmluvných dojednaní, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Osobitné

zmluvné dojednania boli graficky umiestnené na konci listu pod deklaratórnym podpisom žalobcu
potvrdzujúcim prevzatie všeobecných poistných podmienok. Žalobca osobitným podpisom vyjadril svoj
súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky, to, že s touto rozhodcovskou doložkou teraz nesúhlasí
je irelevantné. Podstatné je, že s ňou súhlasil v čase jej uzatvorenia, nemal voči nej výhrady, nič
mu nebránilo sa s ňou oboznámiť, ďalšie vysvetlenia nežiadal. Súd poskytnutím ochrany takémuto

spotrebiteľovi vytvára právny rámec do budúcna, aby si spotrebitelia nikdy nečítali čo podpisujú, a
teda vlastne, aby v prípade akýchkoľvek povinností mohli prehlásiť, že si to neprečítali a súd im
poskytne ochranu. Súd uprednostnil ústne tvrdenie žalobcu pred listinnými dôkazmi, preto žalovaný
namieta porušenie rovnosti účastníkov konania. Súd sa nezaoberal ani nevysporiadal s argumentáciou
žalovaného v súvislosti s aplikáciou 19 odstavca odôvodnenia Smernice 93/13/EHS, pričom toto

ustanovenie má pre posúdenie prejednávanej veci rozhodujúci význam. Rozhodcovská doložka má
vplyv na výpočet výšky poistného, a preto je vyňatá zo súdnej kontroly aj z pohľadu Smernice 93/13/
EHS. Súd nesprávne posúdil aj možnosť odstúpenia žalobcu od rozhodcovskej doložky. Túto možnosť
dal žalovaný všeobecne všetkým svojim klientom a urobil tak vo forme vyhlásenia zverejnenia Dodatku
č. 2 VPP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prv ej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

3. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie stupňa správne zistil
skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom zisteným

súdom prvej inštancie a s jeho právnymi závermi. Dojednaná rozhodcovská doložka je formulovaná
ako výhradná (všetky spory sa majú podľa nej riešiť v rozhodcovskom konaní) a bola obsiahnutá v
predtlačenom formulári všeobecných poistných podmienok zmluvy, a teda už podpisom zmluvy žalobca
uzavrel aj rozhodcovskú doložku. Dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktorou sa spotrebiteľ zaviaže,
že všetky spory vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní a je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka). Jej neprijateľnosť
by mohla byť vyvrátená iba dôkazom o individuálnom dojednaní takejto doložky, takéto dôkazy v
konaní neboli vykonané a takýto skutkový stav nebol preukázaný. Ani skutočnosť, že žalobca mohol od
dojednanej rozhodcovskej doložky následne odstúpiť, nemožno považovať za dôkaz o individuálnosti jej
dojednania. Podstatný je spôsob a forma dojednania zmluvnej podmienky, nie možnosť od dojednanej

zmluvnej podmienky odstúpiť. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 1/2012
zo dňa 21.3.2012, podľa ktorého rozhodcovská doložka žalovaného je neplatná z dôvodu, že nebola
individuálne dojednaná a spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy,
keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú aj predtlačený formulár VPP pre životné poistenie a

tedarozhodcovskádoložkaobsiahnutávčlánkuXV.,atobezohľadunato,čiúčastnícipodpísaliosobitné
zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach.4. Osobitné zmluvné dojednanie v poistnej zmluve, kde poistník a poisťovňa vyjadrili obaja spoločne a
každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu, že sa na
miesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu, nie je platným dojednaním rozhodcovskej

doložky.

5. Všetky tieto závery viedli k následku - zrušeniu rozhodcovského rozsudku postupom podľa § 40
ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, teda bolo preukázané, že rozhodcovská doložka
nebola dohodnutá platne. Všetky tieto závery sú správne a vychádzajú z vykonaných dôkazov. Aj keď

rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov zaväzovať, zákon ho právne nezrušil, a teda sa možno
domáhať jeho zrušenia súdom.

6. Predmetom súdneho konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalší postup po zrušení
rozhodcovského rozsudku vyplýva zo zákona, kde konajúci orgán (či už všeobecný súd alebo
rozhodcovský súd) rozhodne o tom, či je splnená dispozícia právnej normy preto, aby ten - ktorý

orgán pokračoval v konaní. Nie je nevyhnutné, aby bol obsahom výroku súdu aj dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

7. Odvolací súd považuje za zákonný postup, ak žalobkyňa nebola vyzvaná na zaplatenie súdneho
poplatku, pretože je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) Zákona

o súdnych poplatkoch (ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojho práva na ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami).

8. Súd v danej veci neaplikoval smernicu, ale právo SR, a preto nebolo potrebné vysporiadať sa s
aplikáciou 19. odstavca odôvodnenia Smernice 93/13/EHS.

9. Vecne správny je aj výrok o trovách.

10. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené. Zo spisu vyplýva, aké
dôkazy boli vykonané a že boli vykonané zákonným spôsobom. Odvolací súd nezistil žiadne vady

týkajúce sa procesných podmienok, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil postupom podľa § 387 ods.
1 CSP.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421

ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.