Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20Er/292/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709207610
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Lešundáková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8709207610.3

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava
811 09, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36865141, proti
povinnému: M. C., T.. XX.X.XXXX, H. C., W.. G. XXXX/XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod č. EX 4952/09, o
vymoženie istiny 610,78 eur s prísl. a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

III. O trovách exekúcie a o trovách exekučného konania súd r o z h o d n e do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného spísaný u súdneho exekútora dňa 3.7.2009 sa začalo exekučné konanie proti
povinnému,atoovymoženieistiny610,78eursprísl.atrovexekúcie.Súdnyexekútorpožiadaltentosúd
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 6.8.2009, a to na základe rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s., Bratislava, sp.
zn. SR 02279/09 zo dňa 26.5.2009, právoplatného dňa 8.6.2009 a vykonateľného dňa 11.6.2009 (ďalej

„rozhodcovský rozsudok“).

Uznesením č.k. 20Er/292/2009-9 zo dňa 11.8.2009 súd podľa § 45 ods. 1 a 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, vrátane zmien, exekučné konanie zastavil v časti vymoženia úroku z omeškania
vo výške 0,25 % denne zo sumy 598,84 eur od 22.11.2008 do zaplatenia. Zároveň vydal poverenie na
vykonanie exekúcie v zostávajúcom rozsahu podľa návrhu.

Na základe podaného odvolania oprávneného odvolací Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 6CoE
221/2012 zo dňa 28.9.2012 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
V odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, a pritom z obsahu
napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, ako sa súd vyrovnal s platnosťou rozhodcovskej doložky vo
svetle judikatúry Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie. Úlohou súdu prvého stupňa

preto bude zadovážiť si zmluvu o úvere č. 7392260 zo dňa 19.3.2008 a všeobecné obchodné podmienky
k nej a posúdiť zákonnosť exekučného titulu a podmienok exekúcie z pohľadu materiálneho výkonu
spravodlivosti. Súčasne rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Súd vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere č. 7392260, uzavretej medzi účastníkmi dňa
19.3.2008, vrátane všeobecných obchodných podmienok a rozhodcovskej doložky, ktorú oprávnený

predložil dňa 9.5.2013.Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
„O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať ex offo, či sú splnené všetky
predpoklady na jeho vedenie. Na základe pokynu odvolacieho súdu súd preskúmal exekučný titul,
z ktorého vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej
dňa 19.3.2008, ako aj zmluvu o úvere č. 7392260 zo dňa 19.3.2008, vrátane všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, v rámci ktorých bola medzi účastníkmi dohodnutá v článku 17 rozhodcovská

doložka v tomto znení: Všetky spory, ktoré vznikli z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. ...(ďalej rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súd, a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu; b/

pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepožuje v prípade, ak pred podaním

žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.

V zmysle tejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd rozhodol a priznal oprávnenému plnenie,

ktoré je predmetom tejto exekúcie. Rozhodcovský súd neaplikoval žiadne právne predpisy o ochrane
spotrebiteľa, napriek tomu že povinný v tomto právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa§45ods.1a2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,vzneníúčinnomdo31.12.2014,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví: a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský

rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva
zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumentepodpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, účinného od 2.4.2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.6.2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak.

Podľa § 2 cit. Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 10.6.2010 (ďalej
„zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky

individuálne dohodnuté. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi
článok 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy

spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

Podľa článku 6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a/, článku 3 ods. 1 a ods. 3 smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky
znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu vprávach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Príloha obsahuje
indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku
kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto
rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú

sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo
Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd
oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku
o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 (Asturcom), sa má smernica
93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny
súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez
účasti spotrebiteľa, musí ihneď ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými

na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky.

Súd preskúmaním rozhodcovského rozsudku a zmluvy o úvere č. 7392260 zistil nasledovný stav:
Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere dňa 19.3.2008. Táto zmluva
má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasledujúce Občianskeho

zákonníka a na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné uviesť, že súd posúdil
predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z
Obchodného registra Slovenskej republiky, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z okolností utvárania zmluvy a
najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí

úveru konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou
nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku
bez ohľadu na dohodu strán.

Z dojednanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc bola založená vyššie uvedenou rozhodcovskou
doložkou. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka nebola v danom prípade
uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, ale len ako príloha k hlavnej zmluve v prílohe vo všeobecných
obchodných podmienkach, bez jednoznačnej zmienky v hlavnej zmluve. Podľa uznesenia Najvyššiehosúdu SR sp. zn. 2Cdo/245/2010 nie je obvyklé prílohou k hlavnej zmluve uzatvárať rozhodcovskú
doložku. Charakter iných všeobecných obchodných podmienok je záväzný za určitých striktných
podmienok. Podmienky ich záväznosti sú prísnejšie stanovené ako pri všeobecných obchodných

podmienkach. Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas a na to, aby
boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe,
alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Nie je zrejmé, či v konkrétnom prípade boli predložené
všeobecné obchodné podmienky platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z nepodpísaného
a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. V danom prípade je rozhodcovská

doložkaneprijateľná,pretoženebolaspotrebiteľomosobitnevyjednanáanútispotrebiteľaneodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor exekučného titulu so zákonom,
súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva. Podľa

vnútroštátneho práva, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou však v zmysle § 54
ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.
Týmtospôsobomzákonodarcareagujenanesprávnuaplikačnúprax.Vtomtovýpočtejesúčinnosťouod
1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo

samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy
nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teleologického výkladu, a teda
vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a

cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej
republike ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej
sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný

rozhodcom. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy o úvere, ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi

rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať
návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Svoj názor súd opiera o to,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky

vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy
ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna,
teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý

všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom
pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku
aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia,
ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok
práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného

výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame
dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho
súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a
účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálnetakú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný
vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok
stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej

doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon
GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená
podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/
EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce
zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky

podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa
stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie,
že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má
dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe
dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný
súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára rovnako

v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil
rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu zrejme bude, aby bol
tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude
prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd,
ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, síce úplne opomenul aplikovanie príslušných

kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Fakticky nerovný
stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, bol v tomto prípade ešte viac
prehĺbený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo
svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia §

52anasledujúceObčianskehozákonníkaatiežsmernice93/13/EHS.Nazákladeuvedenéhosúddospel
k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52
a nasledujúcimi Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Na základe vyššie cit. ustanovení právnych predpisov, judikatúry Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev, ako aj záverov odvolacieho súdu, súd dospel k záveru, že exekúcia je v danom prípade
neprípustná, a preto ju z vyššie uvedených dôvodov I. výrokom vyhlásil súd za neprípustnú v celom
rozsahu a súčasne tým istým uznesením z dôvodu hospodárnosti II. výrokom zastavil, a to aj bez návrhu.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný
má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa
námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu

(Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Otrováchexekučnéhokonaniavovzťahuksúdnemuexekútoroviaotrováchexekučnéhokonaniamedzi
oprávneným a povinným bude rozhodnuté v zmysle vyššie cit. právnej úpravy samostatným uznesením
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, o čom súd rozhodol III. výrokom tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde
v 3 vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu Krajskému

súdu v Prešove.

Proti III. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde
v 3 vyhotoveniach. Rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak bolo podané odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno ho odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 O.s.p. Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

odvolanie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.