Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sd/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200033
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200033.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa:

H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. C. XX, XXX XX P. F. C. proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava číslo XXX XXX XXXX
X zo dňa 26.8.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie
konanie.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.8.2015 bola navrhovateľovi podľa § 73, § 112 ods. 4
a 6 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o sociálnom poistení) znížená suma invalidného dôchodku od 10.10.2015 na 197,90 eur mesačne.
V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že navrhovateľ podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Trnava zo dňa 14.8.2015 má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť od 14.8.2015 vo výške 65%. V tejto súvislosti bolo zo strany odporkyne

konštatované, že posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností,
ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku. Ak by v budúcnosti došlo
k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže
navrhovateľ požiadať o opätovné posúdenie jeho invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Ďalej
bolo v rozhodnutí uvedené, že suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia

získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a
percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Samotný spôsob výpočtu hodnoty
priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaním
obdobím bol podrobne vysvetlený v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku číslo XXX XXX XXXX
z 30.6.2010.

2.
Navrhovateľnapadolsprávnosťtohtorozhodnutianávrhomnajehopreskúmanie,nesúhlasilsoznížením
sumy invalidného dôchodku. Poukázal na to, že jeho zdravotný stav a odbornými lekármi zistené viacerézdravotné problémy neodôvodňujú zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Ďalej uviedol, že aj posudkový lekár v poslednom posudku konštatuje zhoršenie jeho zdravotného stavu,
napriek tomu zotrval na určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 65%.

Mal za to, že vzhľadom na zistené diagnózy je značným spôsobom obmedzený vykonávať zárobkovú
činnosť, za posledných päť rokov bol tri roky práceneschopný. V podstate namietal, že ním predložené
lekárske nálezy a vyšetrenia nekorešpondujú so zisteniami posudkových lekárov, pokiaľ ide o jeho
zdravotný stav.

3.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa dňa 29.1.2016
uviedla, že zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa podľa záverov posudkových lekárov sociálneho
poistenia nie je na takej úrovni, ktorá by podľa ust. § 71 zákona o sociálnom poistení odôvodňovala
trvanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% a mala za to, že suma invalidného
dôchodku bola určená v súlade s ust. § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pričom spôsob jej

určenia navrhovateľ nenamietal. Ďalej bolo v tomto písomnom vyjadrení uvedené, že na základe
podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava dňa 2.11.2015 a posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 21.1.2016, pričom posudkoví lekári
sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ je od 14.8.2015 invalidný podľa ust.

§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mala za to, že navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku
predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) navrhovateľ nepreukázal, že
jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. Pokiaľ ide o určenie

dátumu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenej na 14.8.2015, tak
zástupkyňa odporkyne uviedla, že v tento deň bola vykonaná kontrolná lekárska prehliadka, kedy
objektívne bola posudkovým lekárom zistená zmena v zdravotnom stave navrhovateľa.

4.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods.
1,2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľom je dôvodné.

Podľa§250lods.1O.s.p.podľaustanovenítejtohlavysapostupujevprípadoch,vktorýchzákonzveruje

súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení

(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli

zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základea) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.

(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa výplata dávky zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca
v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

5.

V predmetnej veci je nepochybné, že zdravotný stav navrhovateľa bol viackrát posudzovaný
posudkovými lekármi (14.8.2015, 2.11.2015, 21.1.2016 a 13.2.2017), vždy s konštatovaním
posudkových lekárov, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u navrhovateľa
65% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V poslednom posudku posudkového lekára zo dňa
13.2.2017, ktorý bol vyhotovený v priebehu preskúmavacieho konania bolo konštatované, že dňa

14.8.2015 pri určenej kontrolnej lekárskej prehliadke bola u navrhovateľa miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť znížená na 65%, z toho 55% pre obojstrannú endoprotézu, už bez
funkčného obmedzenia. Zvýšenie o 10% bolo určené na poruchu kolena. V závere tohto posudku
bolo uvedené, že po podrobnom preskúmaní celej posudkovej spisovej dokumentácie, všetkých
navrhovateľom doložených odborných lekárskych nálezov ako i po vlastnom vypočutí navrhovateľa,

že dochádza k zhoršovaniu zdravotného stavu navrhovateľa a k pribúdaniu ochorení a zdravotných
postihnutí, avšak žiadne z dokumentovaných ochorení nie je takého stupňa ani priebehu, aby tieto
nálezy umožňovali zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia s vyššou mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť než bola uznaná na výmenu oboch bedrových zhybov (55%), horná
hranicazdanejpoložkyakojeuvedenévposudkuzodňa13.2.2017,pričomnavšetkyostatnéochorenia

navrhovateľa je možné zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len o 10%, čo
navrhovateľovi bolo uznané už od roku 2010.

6.Na základe vyššie zistených skutočností ako aj konštatovaní uvedených najmä v poslednom posudku
posudkového lekára nemožno považovať posudkovým lekárom určený dátum zníženia miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve od 14.8.2015 za dostatočne odôvodnený a doložený

vykonaným dokazovaním. Posudkovým lekárom nebolo podľa názoru súdu náležitým spôsobom
odôvodnené, a to ani v predchádzajúcich posudkoch, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich
na nárok na výplatu dávky práve od 10.10.2015. Je potrebné uviesť, že dátum zmeny miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôležitým faktorom, a preto posudkový lekár, resp.
odporkyňa mala uviesť, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky

(§ 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Znamená to, že malo byť dostatočným spôsobom zrejmé
a odôvodnené, v čom spočívalo zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľa (napriek konštatovaniu
posudkového lekára v poslednom posudku, že zdravotný stav navrhovateľa sa práve zhoršuje a že
mu pribúdajú zdravotné problémy), čo nekorešponduje s lekárskymi nálezmi a vyšetreniami odborných
lekárov predloženými navrhovateľom. Rozdielnym stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bolo vážnym spôsobom zasiahnuté do práv navrhovateľa, pričom opätovne súd

zdôrazňuje, že odporkyňa mala konkrétne uviesť, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich
na zníženie výplaty dávky, čo podľa názoru súdu u navrhovateľa nezodpovedá zdravotným problémom,
ktoré má. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že posudkový lekár sa musí vysporiadať
so všetkými odbornými závermi o zdravotnom stave poistenca tak, aby súdu vyčerpávajúcim spôsobom
bolo vysvetlené a zdôvodnené, z akého dôvodu má žiadateľ (navrhovateľ) nárok iba na znížený invalidný

dôchodok od určitého dátumu. Keďže v rozhodnutí odporkyne takéto dôvody neobsahuje, súd ho
považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

7.
Na základe vyššie zistených skutočností krajský súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo

dňa 26.8.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, keď
úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie riadne zdôvodniť v
zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak, aby dátum zmeny invalidity, resp. zníženie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v posudku jednoznačne odôvodnená.

8.
Podľa § 250r O.s.p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu.

9.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že v konaní úspešnému navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy
konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e možné podať odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.