Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412209005
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8412209005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: A.. Y. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX/XX, XXX XX Y. Z., štátneho občana SR, právne zastúpeného KUBINEC & PARTNERS
advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti
žalovanému: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. pole XXX/XX, XXX XX F., štátnemu občanovi SR, právne
zastúpenému JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, o
určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. 8C
327/2012-271 zo dňa 13.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe na určenie vlastníckeho práva tak, že
určil, že výlučným vlastníkom parcely registra "E" evidovanej na mape určeného operátu ako parcela č.
XXXX - orná pôda o výmere 2995 m2, parcely registra "E" evidovanej na mape určeného operátu ako
parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 3029 m2 a parcely registra "E" evidovanej na mape určeného

operátu ako parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 3016 m2, evidované Katastrálnym úradom Prešov,
Správou katastra Kežmarok, na LV č. XXX, k. ú. Y. Z., je žalobca. Súčasne žalovanému uložil nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.341,69 eur v lehote
troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c / OSP, § 123, § 129 ods. 1, ods. 2, §
132,§134ods.1Občianskehozákonníka,čl.20ods.1ÚstavySR,§4ods.2písm.c/,§5ods.3,§6ods.

1, § 13 ods. 1 z.č. 229/1991Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku. Výrok o trovách konania ustanovením § 142 ods. 1 OSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu - Y. J. nadobudol vlastnícke právo k predmetu
sporu na základe výmeru Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. XXXX/XX zo
dňa 16.05.1949 podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR. Tento výmer má charakter
verejnej listiny preukazujúcej vlastnícke právo prídelu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti,

pričom zápis v pozemkovej knihe mal len deklaratórny charakter. Výmer bol podpísaný povereníkom,
prevzal ho právny predchodca žalobcu, prevzatie vlastnoručne podpísal. Na základe vyššie uvedeného
súd dospel k záveru, že uvedený výmer je platný a záväzný a ako právny akt je právne bezchybný.
Rozhodnutie o odňatí prideleného majetku patrilo Povereníctvu pre pôdohospodárstvo a pozemkovúreformu. Zákonom č. 98/1950 Sb. došlo k zrušeniu pozemkového fondu a Vyhláškou č. 507/1950
U.v. prešla právomoc zrušenia prídelových listín do právomoci Krajského národného výboru. Okresné
národnévýborymalivrámciuvedenéhokonanialenprávomocvyjadriťsakodňatiupridelenéhomajetku.

S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX, ktorý je súčasťou
zväzku listín predložených Štátnym archívom v Levoči a ktorý je preškrtnutý s odkazom na spis č.
864/1950 a na ktorý poukazoval žalovaný, nemôže byť platne zrušený bez ďalšieho len samotným
jeho preškrtnutím a s odkazom na spis č. 864/1950, ktorý sa v Štátnom archíve v Levoči okrem iného
ani len nenachádza. Súčasťou predloženého zväzku listín je aj Výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/

XX zo 16.05.1949 o pridelení predmetu sporu právnemu predchodcovi žalobcu, ktorý do dnešných
dní nebol žiadnym kompetentným orgánom zrušený a nebolo preukázané, že by tak tomu bolo v
rozhodnomobdobí.Právnypredchodcažalobcuvšetkyparcelyvrátanesporných,ktorémubolipridelené
výmerom odovzdal do Jednotného roľníckeho družstva, ktoré vzniklo v roku 1950. Vlastnícke právo
nebolo právnemu predchodcovi žalobcu nikdy odňaté žiadnym relevantným individuálnym správnym
aktom. Nedošlo k tomu ani tým, že právny predchodcovia žalobcu si 30.11.1965 zúčtovali svoj výmer

o vlastníctve na Okresnom národnom výbore v Poprade a bola mu vydaná "Prídelová listina", v ktorej
sa sporné pozemky neocenili, pretože z tejto prídelovej listiny nemožno zistiť, ktorý výmer o vlastníctve
pôdy mal byť zúčtovaný. Navyše, táto prídelová listina sa netýka poľnohospodárskych pozemkov, ale
rodinného domu a k nemu prislúchajúcej záhrady. Táto prídelová listina bola vydaná dňa 30.11.1965,
keď už existovalo Jednotné roľnícke družstvo vo Veľkej Lomnici a pridelené nehnuteľnosti na základe

výmeru už boli družstvom prevzaté od prídelcu - právneho predchodcu žalobcu. Nič na tom nemohlo
zmeniť ani prípadné odovzdanie sporných pozemkov na základe Hospodárskej zmluvy o prevode
správy národného majetku vo vlastníctve štátu z 28.03.1965 č. S. - J. XXX/X-A-XX-/XX-JK do správy
majetku štátu pre Semenársky štátny majetok n.p. vo Veľkej Lomnici, ako nepopierateľné vlastníctvo
československého štátu, pretože táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Vedenie sporných

nehnuteľností ako majetku československého štátu malo za následok iba to, že tieto nehnuteľnosti
nemohli byť prejedanané v riadnom dedičskom konaní po právnom predchodcovi žalobcu - Y. J., ktorý
zomrel dňa 29.06.1979. Na základe uvedeného potom súd ustálil, že štátu nikdy nesvedčil žiaden
právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva nehnuteľnosti, a tak naďalej zostalo zachované právo
oprávnenej osoby Y. J.. Ten zomrel, a preto oprávnenými osobami boli jeho deti a manželka, ktorí

požiadali o prejednanie novoobjaveného majetku v dedičskom konaní, v ktorom tieto pozemky na
základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX a Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX boli v súlade
s Osvedčením o dedičstve č. 11D 834/2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 01.01.2003, priznané do
výlučného vlastníctva žalobcu. Vlastníctvo žalovaného k predmetu sporu nadobudnuté od štátu na
základe Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam z 09.12.2002 je vlastníctvom

nadobúdaným na základe zmluvy, a preto sa na takúto zmluvu vzťahuje zásada nemo ad alium plus
iuris transferre potest, quam ipse habet (nikto nemôže previesť viac práv, než má sám). Jej uplatnenie
znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého
odvodzuje derivatívne svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda
ho ani nemohol ďalej platne previesť. V čase podpisu zmluvy táto bola síce platná, avšak vlastnícke

právo na žalovaného prešlo až zápisom do katastra nehnuteľností, kedy sa zmluva stala účinnou, a
to dňa 22.01.2003, kedy bol povolený vklad. Medzitým však došlo k prejednaniu dedičstva, o čom mal
vedomosť aj príslušný pozemkový úrad a Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 01.01.2003.
To znamená, že vlastnícke právo žalobcu bolo deklarované skôr, než bol povolený vklad vlastníckeho
práva v prospech žalovaného. Žalobca bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvedel, že sporné

pozemky neboli zapísané na jeho list vlastníctva, kontaktoval žalovaného a predložil mu Osvedčenie o
dedičstve. O tejto skutočnosti svedčí aj súhlas s prevodom vlastníctva zo 06.05.2004, ktorý vlastnoručne
žalovaný podpísal a súhlasil s prevodom vlastníckeho práva k sporným pozemkom na žalobcu. Na
základe uvedeného je preto námietka žalovaného o vydržaní nedôvodná, keďže nemohlo dôjsť ani k
vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pre nesplnenie ich základných zákonných podmienok

- nepretržitej oprávnenej držby a dobromyseľnosti na strane žalovaného. Pokiaľ ide o naliehavý právny
záujem žalobcu, ten podľa súdu vyplýva i z právnej skutočnosti, podľa ktorej sporné parcely, ktorých
určenie vlastníckeho práva je predmetom tohto konania, boli prejednané v rámci dedičského konania po
poručiteľovi a zákonným dedičom sa stal práve žalobca. A teda nie je možné iným spôsobom domôcť
sa určenia vlastníckeho práva v prospech žalobcu. K otázke uplatnenia si vlastníckeho práva žalobcom

určovacou žalobou, a nie podľa reštitučných predpisov, súd poukázal na právny názor ÚS SR vyslovený
v konaní pod sp. zn. II. ÚS 249/2011, podľa ktorého slovenský právny poriadok nevylučuje uplatnenie
práv určovacou žalobou za súčasnej existencie reštitučného zákonodarstva v prípade, ak si žalobca,ktorý nevyužil možnosť uplatniť si svoj nárok na základe reštitučných predpisov, podal žalobu, ktorou
žiadal určiť, a teda deklarovať existenciu svojho vlastníckeho práva (II. ÚS 231/09).

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 365
ods. 1 písm. h/ CSP. Odvolacie námietky žalovaného možno zhrnúť do nasledovných rovín: (1) právny
názor žalovaného, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti titulom dedenia sa nadobúda až zápisom
vlastníckeho práva do katastra, (2) nekonanie žalobcu v zmysle zásady „bdelým patria práva“ a tým
premárnenie prekluzívnej lehoty na uplatnenie si nároku podľa lex specialis - reštitučného zákona, v

dôsledku čoho tak žalobcovi potom neprináleží právo uplatniť si svoj nárok určovacou žalobou, (3)
nedostatočné vyporiadanie sa súdu prvej inštancie so žalovaným tvrdenými nezrovnalosťami týkajúcich
sa výmeru č. XXXX/XX zo dňa 16.05.1949, (4) spochybnenie predpokladov nadobudnutia vlastníctva
titulom vydržania k predmetu sporu žalovaným zo strany súdu prvej inštancie a (5) nepreukázanie
naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na
konkrétnu judikatúru. Súčasne rozporoval trovy právneho zastúpenia s poukazom na vzdialenosť medzi

Kežmarkom a Banskou Bystricou. Napadnutý rozsudok navrhol zrušiť, alternatívne zmeniť, a žalobný
návrh zamietnuť.

5. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, zákonný
a spravodlivý. Tvrdenia žalovaného označil za vágne a bez opory vo vykonanom dokazovaní.

V predmetnom konaní bolo žalobcom dostatočne preukázané, že vlastnícke právo k predmetu
sporu svedčí v prospech žalobcu. V rámci vykonaného dokazovania nebolo zo strany žalovaného
spochybnené vlastnícke právo žalobcu ani jedným jediným dôkazom, preto súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne
posúdil. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného je vlastne zhrnutím jeho rozvetvenej právnej

argumentácie,ktorúprodukovalvkonaní,resp.kontraargumentáciaajsuvedenímkonkrétnejjudikatúry,
ktorá podporuje právny názor žalobcu. Napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť a uplatnil si trovy konania.

6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Podľa jeho názoru v prípade kladného
rozhodnutia by bol poškodený na svojich vlastníckych právach chránených Ústavou SR už po druhý

krát. Nemôže byť preto na jeho úkor zvýhodnený žalobca, ktorý nebol bdelým pri ochrane svojich práv.

7. Na uvedené vyjadrenie žalovaného, žalobca už nereagoval.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovejstránkeKrajskéhosúduvPrešovedňa15.03.2017 a dospelk záveru,žeodvolaniežalovaného

nie je dôvodné.

9. Žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tomu je potrebné uviesť.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Odvolací súd má naproti názoru žalovaného za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Z

odôvodnenianapadnutéhorozsudkujednoznačnevyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Keďže ani v priebehu
odvolaciehokonaniasanatýchtoskutkovýchaprávnychzisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojil
náležitéapresvedčivéodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie,naktorévplnomrozsahuvzmysle
§ 387 ods. 2 CSP odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

11. K nadobudnutiu vlastníctva dedením je žiaduce uviesť, že smrť fyzickej osoby je v majetkových
veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia podľa § 460 Občianskeho
zákonníka. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, avšak s ohľadom na princíp ingerencie štátupri nadobudnutí dedičstva, dedičstvo musí byť súdom prejednané; až uznesením súdu o potvrdení
dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa nadobúda dedičstvo, no s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.
Tomu potom zodpovedá aj záznamové konanie na katastri. V prejdnávanom prípade právny predchodca

žalobcu zomrel dňa 29.06.1979. Ku tomuto dňu teda žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetu tohto
sporu. Táto skutočnosť bola rozhodnutím v dedičskom konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
01.01.2003 iba deklarovaná. Naproti tomu, vlastnícke právo na základe zmluvy sa nadobúda až vkladom
dokatastra.Účinkyvkladuspočívajútedavnadobudnutívlastníckehoprávaknehnuteľnosti,t.j.vovecno
- právnych následkoch. Zmluva, na základe ktorej mal byť predmet sporu prevedený na žalovaného

bola uzatvorená dňa 09.12.2002, no vklad bol povolený až dňa 22.01.2003. Vtedy už jednoznačne
svedčilo vlastnícke právo žalobcovi titulom dedenia. Štát, ktorý nikdy naproti tomu nebol vlastníkom
nehnuteľností, nemohol potom vlastnícke právo previesť zmluvou na žalovaného.

12. K námietke žalovaného, že žalobca nekonal v zmysel zásady „bdelým patria práva“, a tým premárnil
prekluzívnu lehotu na uplatnenie svojho nároku podľa lex specialis - reštitučného zákona, v dôsledku

čoho tak žalobcovi potom neprináleží právo uplatniť si svoj nárok určovacou žalobou je potrebné
uviesť, že ustálená rozhodovacia prax ÚS SR a NS SR už prekonala názory na ktoré v
tejto otázke poukazoval žalovaný. Tá nateraz jednoznačne nevylučuje uplatnenie vlastníckeho práva
určovacou žalobou za súčasnej existencie reštitučného zákonodarstva. Reštitučný zákon č. 503/2003
Z.z., na základe ktorého mal podľa názoru žalovaného postupovať žalobca, nadobudol účinnosť dňa

01.01.2004. V tom čase už však žalobca disponoval právoplatným rozhodnutím v dedičskom konaní.

13. K námietke žalovaného o nezrovnalostiach týkajúcich sa výmeru č. XXXX/XX zo dňa 16.05.1949, na
základe ktorého mal právny predchodca žalobcu nadobudnúť vlastníctvo k premetu sporu je potrebné
uviesť, že samotné preškrtnutie tohto výmeru a označenie ho na základe toho za neplatný, a to s

poukazom na spis č. 864/50, resp. s poukazom na záznam o prevedení zmien v prídelovom pláne
pridelencamizodňa10.01.1950,kdebolprávnypredchodcažalobcuuvedenýpodč.45súbezprávneho
významu. Totiž odnímať pridelený majetok mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodársku a
pozemkovú reformu v prípade, že pridelca nehospodáril s odbornou starostlivosťou riadneho hospodára
(§ 23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR). Rozhodnutie o odňatí prideleného majetku však

vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu neexistuje. Rovnako tak potom „zrieknutie sa“ nároku
právneho predchodcu žalobcu konštatované v zázname o prevedení zmien zo dňa 10.01.1950 nemohlo
privodiťžiadneprávneúčinky.Ničnatomnemôžezmeniťaniprídeloválistinazodňa30.11.1965,pretože
tá sa netýkala poľnohospodárskych pozemkov, ale rodinného domu a k nemu prislúchajúcich pozemkov,
a bola vystavená v čase, kedy nehnuteľnosti pridelené výmerom boli už družstvom dávno prevzaté

od právneho predchodcu žalobcu. Možno teda uzavrieť, že z obsahu spisu nevyplýva, že by došlo k
zrušeniu spomínaného výmeru, k strate, alebo obmedzeniu vlastníckeho práva právneho predchodcu
žalobcu k premetu sporu.

14. K námietke spochybnenia existencie vydržacích predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva

žalovaným zo strany súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že posúdenie toho, či je držiteľ
dobromyseľný, alebo nie je, je potrebné hodnotiť vždy objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska
(osobného presvedčenia) účastníka. Pri hodnotení dobrej viery je vždy potrebné brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom
požadovať, nemal, resp. nemohol mať, po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec

patrí. Vedomosť žalovaného, najneskôr od roku 2004, že si na predmet sporu titulom dedenia nárokuje
žalobca, takéto pochybnosti jednoznačne indikujú. Navyše k zápisu vlastníckeho práva v prospech
žalovaného došlo dňa 22.01.2003, a žaloba bola podaná na súde dňa 30.10.2012.

15. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je daný tým, že sa žalobca domáha

určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, pri ktorých je v katastri ako vlastník zapísaný žalovaný, pričom
sám žalobca disponuje listinou spôsobilou k záznamu jeho vlastníckeho práva do katastra.

16. Odvolací súd záverom uvádza, že podľa jeho právneho názoru dal v tomto rozhodnutí odpoveď na
podstatné argumenty strán konania, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám konania ich právo na

spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené všetky očakávania strán,
teda súd nerozhodol úplne v súlade s ich právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu ich
základnéhoprávanaspravodlivésúdnekonanie.Súdtotižpostupovalvsúladesovšeobecnezáväznýmiprávnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán konania na súdnu ochranu, túto stranám
konania poskytol v požadovanej kvalite.

17. Odvolací súd tak potom napadnutý výrok rozsudku čo do veci samej s osvojením si odôvodnenia
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

18. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť

č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie
uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 220
ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné reagovať na celý obsah odvolania a kontra
argumentáciu k nemu, pretože neboli spôsobilé privodiť zmenu právneho posúdenia veci.

19. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, tento je potrebné zrušiť. Súd prvej inštancie pri priznávaní
trov právneho zastúpenia žalobcu nekriticky, bez verifikácie prevzal žalobcom určenú vzdialenosť (320
km) medzi sídlom advokáta zastupujúceho žalobcu (Banská Bystrica) a sídlom súdu (Kežmarok), ktorá
nekorešponduje so skutočnou vzdialenosťou, a ktorú bolo možné ľahko overiť napr. z aplikácie Google

Maps ( jednosmerná cesta cez Čertovicu 129 km, resp. cez Pusté Pole 135 km, resp. cez Donovaly 144
km). Samotná vzdialenosť má vplyv jednak na náhradu za stratu času, a jednak na náhradu cestovného.

20. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
zrušil odvolaním napadnutý výrok o trovách konania a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej

inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21.Úlohousúduprvejinštancietakbudeznovarozhodnúťotrováchkonania,vyporiadaťsasvytýkanými
nedostatkami, a následne o ich výške znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite v zmysle zásad
uvedených v § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).