Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladislav Puškáš

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216202676
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8216202676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému I. G., nar. XX.X.XXXX, N.. K. XXXX/XX, XXX XX
H., o zaplatenie 559,47 Eur s príslušenstvom, dňa 20.9.2016 bez nariadenia ústneho pojednávania takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 559,47 Eur s ročným
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 79,35 Eur za obdobie odo dňa 26.3.2013 do zaplatenia, s
8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 49,14 Eur za obdobie odo dňa 26.4.2013 do zaplatenia, s

8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 331,94 Eur za obdobie odo dňa 26.2.2014 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu
č. XXXXXXXXXZXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle
zákona o elektronických komunikáciách spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. špecifikované v zmluve, za
podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za
poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku.

3. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. riadne poskytla žalovanému služby a ich cenu vyúčtovala v zmysle
zmluvy a aktuálneho cenníka faktúrami č. 7301354932 splatnou dňa 25.2.2013 na sumu 99,04 Eur, č.
7302371847 splatnou dňa 25.3.2013 na sumu 79,35 Eur, č. 7303493037 splatnou dňa 25.4.2013 na
sumu 49,14 Eur a č. 7401436302 splatnou dňa 25.2.2014 na sumu 331,94 Eur.

4. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpila svoje

pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.

5. Pohľadávka žalobu vo výške 559,47 Eur nebola ku dňu podania žaloby uhradená. V zmysle § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ pri omeškaní s úhradou dlžnej sumy právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

6. Na základe uvedených platieb žalobca vyčísľuje úrok z omeškania ku dňu podania žaloby vo výške

8,75 % zo sumy 79,35 Eur od 26.3.2013 do zaplatenia, 8,75 % zo sumy 49,14 Eur od 26.4.2013 do
zaplatenia a 8,25 % zo sumy 331,94 Eur od 26.2.2014 do zaplatenia.

7. Žalovaný napriek riadnemu doručeniu žaloby s prílohami a výzve súdu, sa k žalobe žalobcu nevyjadril.8. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

9. Aj keď konanie bolo začaté pred 1.7.2016, lebo žalobca svoju žalobu súdu doručil dňa 19.5.2016, teda
za účinnosti vtedy platného zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), na konanie sa použije
nový procesný predpis v zmysle úpravy zákonom číslo 160/2015 Z.z. (ďalej iba C.s.p.) so zachovaním
právnych účinkov úkonov, ku ktorým došlo pred 1.7.2016.

10. Podľa § 297 písm. b/ C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je

potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

11. Podľa § 219 C.s.p. rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom
uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Rozsudok

sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je
možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí
rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám
ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.
Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

12. Predmetom konania tak, ako to uviedol žalobca v žalobe, je peňažný nárok vo výške 559,47 Eur. Ide
tak o spor, ktorého hodnota neprevyšuje 1.000,- Eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (žalovaný sa
k žalobe žalobcu nevyjadril, preto je treba vychádzať zo zistenia, že žalobcom produkované skutkové
tvrdenia nespochybňuje), pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci. Súd preto vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu.

13. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stránke
(9.9.2016), rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.9.2016.

14. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 18.1.2013 uzavrela so žalovaným pod číslom

XXXXXXXXXZXXX písomnú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, z obsahu ktorej vyplýva, že
spoločnosťSlovakTelekom,a.s.akoposkytovateľuzatvárasožalovanýmakoúčastníkomzmluvu,ktorej
predmetom je poskytovanie telekomunikačných služieb.

15. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. sa zaviazala žalovanému poskytovať telekomunikačné služby

špecifikované v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté
telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a cenníku.

16. Žalobca tvrdí, že aj keď poskytovateľ Slovak Telekom, a.s. poskytoval v zmluve dohodnuté služby,
žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy a cenu poskytnutých služieb riadne a včas

nezaplatil.

17. Podľa žalobcu žalovaný neuhradil cenu poskytovateľom poskytnutých mu služieb, ktoré vyúčtoval
faktúrou č. 7301354932 splatnou dňa 25.2.2013 na sumu 99,04 Eur, faktúrou č. 7302371847 splatnou
dňa 25.3.2013 na sumu 79,35 Eur, faktúrou č. 7303493037 splatnou dňa 25.4.2013 na sumu 49,14 Eur

a faktúrou č. 7401436302 splatnou dňa 25.2.2014 na sumu 331,94 Eur.

18. Zmluvný vzťah založený zmluvou uzavretou medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným je právne
upravený zákonom číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.19. Podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;

to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v
písomnej forme.
Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo

iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných

služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení

účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,

e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Ustanoveniaodsekov2a3sanevzťahujúnazmluvy,ktorýchpredmetomjeposkytovanieverejnejslužby
prenosu obsahovej služby uzatvorené medzi podnikom a účastníkom, ktorým je poskytovateľ obsahovejslužby. Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas
určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej
verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť

uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov.
Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný
zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny
poskytovateľa služieb. Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka
nesmie podnik viazať na písomnú formu.

Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak
a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od
oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik
neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch
mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od

zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná
zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo
orgánu Európskej únie,
b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o

poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej
reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,
c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 , účastník má právo odstúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie

výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 .
Za podstatné zmeny zmluvných podmienok sa na účely tohto zákona považujú jednostranné zmeny v
neprospech účastníka týkajúce sa najmä zmeny ceny, zdroja a spôsobu výpočtu ceny za poskytovanú
službu, zmeny kvality poskytovanej služby alebo zmeny času trvania zmluvy o poskytovaní verejných

služieb vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Za podstatné zmeny
zmluvných podmienok na účely tohto zákona sa považujú aj zmeny tých zmluvných podmienok, na
ktorých sa zmluvné strany písomne v zmluve dohodli, že sa budú považovať za podstatné. Dôvod zmeny
podstatných zmluvných podmienok musí byť vopred určený v zmluve o poskytovaní verejných služieb.
Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník

oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 7 len vo vzťahu k tej verejnej službe
alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie
je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej

osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov,20) alebo používa také zariadenie v rozpore
so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z
akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú

službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti
ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní
verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania
verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť
účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným

zriadením. Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť
od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno
účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.20. Podľa § 43 citovaného zákona podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením

neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí

primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať

údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),

b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa §
56 ods. 3 písm. a) ,
c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej
jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho

práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k
informačnej službe o telefónnych číslach. Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods.

2 písm. g) , je podnik poskytujúci
verejnú sieť alebo verejnú službu povinný poskytovať
a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky
uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60 ,

b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,
c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ
(MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov
podobných aplikácií,
d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,

e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,
f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré
umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka,
okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,
g) cenové poradenstvo,

h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov
pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,
i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím,
aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným
postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia
k internetu.

Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť
jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností. Podnik počas krízovej situácie
alebo mimoriadnej situácie zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby
alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu. Počas krízovej situácie alebo
mimoriadnej situácie je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre

orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia
a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území. Prednostným volaním sa na účely tohto zákona
rozumie zabezpečenie regulácie prevádzky verejných sietí a poskytovania verejných služieb s cieľom
umožniť subjektom podľa predchádzajúcej vety prednostné využívanie verejných služieb v období
krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie. Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať
prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnej situácie na zabezpečenie

komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia. Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o
poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej
sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Účastník má právo na
a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,

b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo
musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej
služby.
Účastník verejnej telefónnej služby má právo
a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom
informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania
„112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov.

Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik

povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.

21. Zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako
poskytovateľom a žalovaným ako účastníkom dňa 18.1.2013 je síce upravená osobitným zákonom,

teda už citovaným zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ale ide o vzťah
občianskoprávny, aj keď v Občianskom zákonníku výslovne ako typ zmluvy neupravený (podľa §
51 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj inú zmluvu než
len výslovne upravenú v tomto zákone) a naviac charakteru spotrebiteľského v zmysle § 52 a násl.
Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. ku dňu 18.1.2013.

22. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 18.1.2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

23. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia zmluvy o
poskytovaní verejných služieb medzi žalobcom a žalovaným nemôžu byť síce pochybnosti o charaktere
tejto zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, ale môžu byť pochybnosti o nutnosti na posúdenie právneho
vzťahu ňou založeného použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Túto pochybnosť ale
rozptyľuje ustanovenie odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia v znení účinnom od 1. mája 2014.

24. Podľa už citovaného § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2014 (článok
II. bod 1 a článok XIV. zákona č. 102/2014 Z.z.) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

25. Z uvedeného vyplýva, že zákonom číslo 102/2014 Z.z. (článok II. bod 1) bolo ustanovenie § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené treťou vetou síce s účinnosťou od 1. mája 2014 (čl. XIV.

zákona), no zákon č. 102/2014 Z.z. vo vzťahu k článku II. bod 1, ktorým bola táto veta doplnená, nemá
prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho zásadu v nej vyjadrenú o prednostnom použití ustanovení
Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch je nutné použiť aj v prípade, že k právnemu úkonu
zakladajúcemuspotrebiteľskývzťahdošlopred1.5.2014,tedaajnaprávnyvzťahmedziSlovakTelekom,
a.s. a žalovaným, založený nimi uzavretou zmluvou dňa 18.1.2013.

26. Pri posudzovaní obsahových náležitostí zmluvy, a v konečnom dôsledku nároku žalobcu čo do jeho
dôvodnosti, je tak nutné vychádzať, okrem zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
ako špeciálneho právneho predpisu upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej úpravy
Občianskehozákonníkaiustanovenízákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľov.Opomenúťpritom

nemožno ani Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá do právneho poriadku Slovenskej republiky bola prevzatá zákonom číslo 150/2004 Z.z.

27. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 18.1.2013, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a
mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu
práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi
plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené
sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa
plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak

spotrebiteľvýslovneotakétoplnenienepožiadal.Akdodávateľnepreukážeopak,považujesaopakujúce
sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa
osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia

výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4
písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť
a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o
vypovedaníadôvodevypovedaniatejtozmluvybezzbytočnéhoodkladupísomneinformujespotrebiteľa.
Ustanoveniaodseku4písm.g)ai)oneprijateľnýchpodmienkachsanepoužijúnaspotrebiteľskúzmluvu,

ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné

príkazy vystavené v cudzej mene.
Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa
osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže

bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne
informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne
podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o
možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,

a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré

dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných
príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob
úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

28. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a
cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a
označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

29. Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná

podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, aj napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

30. Podľa článku 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka, boli individuálne dohodnuté nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola

individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

31. Podľa článku 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia

priaznivejšia pre spotrebiteľa.

32. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

33. Podľa článku 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

34. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

35. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej vznikol medzi spoločnosťou Slovak

Telekom, a.s. a žalovaným právny vzťah, obsahom ktorého bolo poskytovanie služieb elektronickej
komunikácie spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalovanému oproti záväzku žalovaného spoločnosti
Slovak Telekom, a.s. zaplatiť cenu týchto služieb vo výške podľa príslušného cenníka a na základe
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. vykonanej fakturácie, je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, ktorej
obsah bol spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. vopred pripravený ako formulár. Zmluvné podmienky tejto

zmluvynebolitakindividuálnezmluvnýmistranamidojednané,aleideopodmienkyurčenéspoločnosťou
Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľom pre široký okruh užívateľov jeho služieb, bez ich možnosti obsah
týchto podmienok ovplyvniť. Súd ju preto v zmysle zásad citovaných zákonných ustanovení podrobil
kontrole, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.36. Žalovaný, ako to už súd opakovane konštatoval, sa k žalobe žalobcu a tvrdeniam žalobcu v
žalobe produkovaným, nevyjadril. Rovnako žalovaný sa nevyjadril ani k obsahu žalobcom predložených

listín, včítane obsahu faktúr, ktorými Slovak Telekom, a.s. fakturoval cenu ním poskytovaných služieb
elektronickej komunikácie.

37. Vzhľadom na uvedené, súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný tvrdenia žalobcu v žalobe, obsah
zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ani obsah faktúr, ktorými Slovak Telekom, a.s. fakturoval cenu

poskytovaných služieb v období, za ktoré žalobca žiada ich zaplatenie, nespochybňuje a to nielen čo
do výšky fakturovaných cien poskytovaných služieb, ale ani čo do ich splatnosti a tvrdenia žalobcu, že
žalovaný cenu služieb doposiaľ neuhradil.

38. Súd ale zdôrazňuje, že vzhľadom na charakter právneho vzťahu, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj
peňažný nárok voči žalovanému i postavenie žalovaného v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľa, aj

pri nečinnosti žalovaného súd bol povinný dbať o to, aby nečinnosť žalovaného, ktorá mohla prameniť
aj z jeho nevedomosti ako spotrebiteľa, nebola na jeho ujmu a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch
strán (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012).

39. Na dôkaz svojho tvrdenia o poskytovaní služieb verejnej služby (služieb elektronickej komunikácie)

spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a ich ceny, žalobca súdu predložil faktúry spoločnosti Slovak
Telekom, a.s. číslo 7301354932 zo dňa 8.2.2013 na sumu 99,04 Eur za obdobie 8.1.2013 - 7.2.2013 so
splatnosťou dňa 25.2.2013, číslo 7302371847 zo dňa 8.3.2013 na sumu 79,35 Eur za obdobie 8.2.2013
- 7.3.2013 so splatnosťou dňa 25.3.2013 a číslo 7303493037 zo dňa 8.4.2013 na sumu 49,14 Eur za
obdobie 8.3.2013 - 7.4.2013 so splatnosťou dňa 25.4.2013.

40. Žalovaný neodporoval ani tvrdeniu, že faktúry v tomto znení boli žalovanému riadne a v súlade so
zmluvnými podmienkami doručené, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť tieto faktúry uhradiť v lehote
ich splatnosti a žalovaný tak doposiaľ neurobil.

41. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Nepremlčujúsatakistoprávazvkladovnavkladnýchknižkáchalebonainýchformáchvkladovabežných
účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

42. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

43. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

44. Žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 99,04 Eur na základe faktúry číslo
7301354932 splatnej dňa 25.2.2013 sumy 79,35 Eur na základe faktúry číslo 7302371847 splatnej dňa

25.3.2013 a sumy 49,14 Eur na základe faktúry číslo 7303493037 splatnej dňa 25.4.2013, spolu sumy
vo výške 227,53 Eur žalobou, ktorú súdu doručil dňa 19.5.2016, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej
premlčacej doby v zmysle citovaného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka.

45. Aj keď premlčanie nároku žalobcu v tejto časti žalovaný nenamietal (§ 100 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) súd na premlčanie nároku v časti o zaplatenie 227,53 Eur musel podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. prihliadnuť.46. V prípade tohto zákonného ustanovenia, ktoré do zákona č. 250/2007 Z.z. bolo doplnené zákonom č.
102/2014 Z.z. (článok VIII. bod 12) s účinnosťou od 1.5.2014, totiž platí rovnako, ako v prípade tretej vety
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že toto zákonné ustanovenie je nutné použiť aj na spotrebiteľský

právny vzťah vzniknutý pred 1.5.2014, lebo citovaný zákon vo vzťahu k tomuto zákonnému ustanoveniu
nemá prechodné ustanovenie.

47. Z uvedeného dôvodu preto žalovanému nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť cenu služieb
poskytnutých spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ktorých cenu táto spoločnosť žalovanému

vyfakturovala faktúrou číslo 7301354932 sumou 99,04 Eur, číslo 7302371847 sumou 79,35 Eur a číslo
7303493037 sumou 49,14 Eur.

48. Z obsahu žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 559,47
Eur pozostávajúcej okrem už uvedených súm 99,04 Eur podľa faktúry číslo 7301354932, sumy 79,35
Eur podľa faktúry číslo 7302371847 a sumy 49,14 Eur podľa faktúry číslo 7303493037 aj zaplatenia

sumy 331,94 Eur podľa faktúry číslo 7401436302.

49. Z faktúry číslo 7401436302, tvoriacej prílohu žaloby žalobcu vyplýva, že faktúra bola vystavená dňa
8.2.2014 na sumu 331,94 Eur so splatnosťou dňa 25.2.2014 a titulom pohľadávky je zmluvná pokuta.

50. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

51. Žalobca túto časť svojho nároku bližšie neodôvodňuje. Už z tohto dôvodu tak žalobcovi túto časť ním
uplatňovaného nároku by nebolo možné priznať. K zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretej
medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným dňa 18.1.2013 však pripojil dodatok k tejto
zmluve, ktorý mal byť uzavretý toho istého dňa, pričom z tabuľky č. 1 dodatku možno zistiť okrem iného

údaj „zmluvná pokuta 331,94 Eur“. Ďalší text tejto listiny je ale písaný takým drobným písmom, že je
takmer voľným okom bez použitia optických pomôcok nečitateľný.

52. Súd v predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku opakovane konštatoval, že právny vzťah
založený zmluvou o poskytovaní verejných služieb uzavretou dňa 18.1.2013 spoločnosťou Slovak

Telekom, a.s. a žalovaným, je spotrebiteľským vzťahom a uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou,
pri uzatváraní ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vystupovala ako dodávateľ a žalovaný vystupoval
ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka). Ide pritom o štandardný
spotrebiteľský vzťah, v rámci ktorého neboli zmluvné podmienky individuálne dojednané.

53. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom
spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa je pritom garantovaná tak

vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.

54. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že sa nejedná o výpočet
taxatívny a ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou

podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom môže byť nielen
samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob jeho
formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v procese
uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami neprijateľnými sú aj také zmluvné podmienky,
ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so

spotrebiteľom.

55. Na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku zo dňa 18.1.2013 spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. použila ňou bežne, pre tento účel, používaný formulár s predtlačeným textom,ktorý je voľným okom, bez použitia optických pomôcok, nečitateľný. Veľkosť písma textu, okrem
tabuľkových častí, reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi oboznámiť sa s týmto textom a
vyhodnotiť dôsledky obsahu zmluvy a jej dodatku. Spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľovi

pritom nič nebránilo zmluvu a jej dodatok pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť
oboznámiť sa s celým rozsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú
časť dodatku zmluvy akou sú nesporne podmienky, za ktorých sa žalovaný zaviazal, pre prípad
porušenia zmluvných povinností, zaplatiť zmluvnú pokutu, mali byť uvedené zvýrazneným písmom, aby
spotrebiteľa upozorňovali na nevyhnutnosť dodržiavania zmluvných povinností, pri porušení ktorých mu

vzniká povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Podľa názoru súdu dodávateľ Slovak Telekom, a.s. takýto text
zmluvy a jej dodatku použil zámerne, v snahe odradiť žalovaného ako spotrebiteľa od možnosti reálne
sa oboznámiť s obsahom zmluvy a jej dodatkom, včítane záväzku o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu
a tým získať kvalifikovaný obraz o podmienkach tohto záväzku.

56. Takýto spôsob formálneho vyjadrenia zmluvných podmienok v dodatku zmluvy o poskytovaní

verejných služieb súd považoval za nekalú praktiku dodávateľa Slovak Telekom, a.s. v procese
uzatvárania zmluvy a jej dodatku, ktorého obsahom má byť záväzok žalovaného zaplatiť zmluvnú
pokutu a podmienky tohto záväzku, brániacu žalovanému ako spotrebiteľovi sa s týmito podmienkami
kvalifikovane oboznámiť a vyhodnotiť ich dôsledky. Nemožnosť spotrebiteľa získať kvalifikovaný obraz
o zmluvných podmienkach vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Drobné písmená formulárového dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb pripraveného dodávateľom, bez možnosti žalovaného ako spotrebiteľa ovplyvniť nielen jeho
obsah, ale tiež formu, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka a tým dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb aj za neplatný podľa odseku 5 §
53 Občianskeho zákonníka.

57. Ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nebolo nikdy zahrnuté medzi dôvody tzv. relatívnej
neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka, preto nemôže byť sporu, že dodatok k zmluve je
absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd pritom dodáva, že z obdobných dôvodov,
aj keď v prípade iného druhu spotrebiteľskej zmluvy, k rovnakému právnemu záveru dospel aj Najvyšší

súd Slovenskej republiky vo svojej veci sp. zn. 1Cdo 320/2013 (rozsudok zo dňa 24.11.2015).

58. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona
(ex lege) a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným
schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

59. Pre súdom konštatovanú absolútnu neplatnosť dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb,
v ktorom bol obsiahnutý právny úkon podľa ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, teda záväzok
žalovaného zaplatiť dodávateľovi Slovak Telekom, a.s. zmluvnú pokutu, takýto záväzok žalovanému
vôbec nevznikol, v dôsledku čoho či už samotný dodávateľ alebo žalobca na základe zmluvy o postúpení

tejto pohľadávky, sa splnenia tohto záväzku nemôžu domáhať. Ak takýto záväzok žalovanému voči
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. nevznikol, nemohol byť ani touto spoločnosťou na žalobcu postúpený.
Žalovaný tak nie je povinný žalobcovi zaplatiť podľa faktúry spoločnosti Slovak Telekom, a.s. číslo
7401436302 zo dňa 8.2.2014 zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur.

60. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

61. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalovaný bol v spore v celom rozsahu
úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi a to v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.