Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/51/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107211921
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2107211921.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobkyne:

Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Smolenice, Cintorínska 3, Smolenice, IČO: 34 013 458, zastúpený
splnomocnenkyňou MAPLE & FISH s.r.o., Rajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432, proti žalovaným:
1. Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 2. Lesy Slovenskej republiky,
štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o vydanie nehnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v rade 1 je p o v i n n ý vydať a navrátiť žalobkyni vlastníctvo
k nehnuteľnostiam v podiele 1/1 vzhľadom k celku, a to:
- novovytvorený pozemok parcelné číslo XXX/XXX, parcela registra „C“, trvalé trávne porasty, o výmere

9503 m2, vytvorený na základe geometrického plánu číslo XXX/XXXX, vyhotoveného dňa 6. 12. 2008
B.. C. W., autorizovaného dňa 6. 12. 2008 B.. C. W., autorizovaným geodetom a kartografom, a
úradne overeného dňa 16. 12. 2008 Správou katastra pod číslom 2208/2008, ktorý tvorí prílohu tohto
rozhodnutia, pre katastrálne územie E., obec E., okres F., ktorý bol pôvodne zapísaný na liste vlastníctva
číslo 2, pre katastrálne územie E. ako pozemok parcelné číslo XXX, parcela registra „E“, orná pôda,
o výmere 806 m2, pozemok parcelné číslo XXX, parcela registra „E“, orná pôda, o výmere 709 m2,
pozemok parcelné číslo XXX, parcela registra „E“, orná pôda, o výmere 820 m2, parcelné číslo XXX/X,

parcela registra „E“, orná pôda, o výmere 745 m2, pozemok parcelné číslo XXX/X, parcela registra „E“,
orná pôda, o výmere 6924 m2, vydanom Správou katastra F.;

- pozemok parcelné číslo č. XXXX/X, parcela registra „E“, orná pôda, o výmere 5462 m2, pre katastrálne
územie E., obec E., okres F., zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, vydanom Katastrálnym úradom
v F., Správou katastra F.;
spolu s prislúchajúcou dokumentáciou, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobkyne voči žalovanému v rade 1 zamieta.

III. Žalovaný v rade 2 je povinný vydať a navrátiť žalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnostiam: novovytvorený
pozemok parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „C“, lesné pozemky, o výmere 501 m2, vytvorený na
základe geometrického plánu č. XXX/XXXX, vyhotoveného dňa 6. 12. 2008 B.. C. W., autorizovaného
dňa 6. 12. 2008 B.. C. W., autorizovaným geodetom a kartografom, a úradne overeného dňa 16. 12.
2008 Správou katastra F. pod číslom XXXX/XXXX, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia, pre katastrálne

územie E., obec E., okrem F., ktorý bol pôvodne zapísaný na liste vlastníctva číslo 2, pre katastrálne
územie E. ako pozemok parcelné číslo XXX, parcela registra „E“, orná pôda o výmere 806 m2, pozemok
parcelné číslo XXX, parcela registra „E“, orná pôda, o výmere 709 m2, pozemok parcelné číslo XXX,
parcela registra „E“, orná pôda, o výmere 820 m2, pozemok parcelné číslo XXX/X, parcela registra „E“,
orná pôda, o výmere 745 m2, pozemok parcelné číslo XXX/X, parcela registra „E“, orná pôda, o výmere
6924 m2, vydanom Správou katastra F. spolu s prislúchajúcou dokumentáciou, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.IV. V konaní medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1 žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania
právo.

V. Žalovaný v rade 2 je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 23. 4. 2007 doručeným tunajšiemu súdu dňa 24. 4. 2007 domáhala
voči pôvodne označeným žalovaným spoločne a nerozdielne vydania a navrátenia vlastníctva k
nehnuteľnostiam:
parcela č. XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 806 m2;

parcela č. XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 709 m2;
parcela č. XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 820 m2;
parcela č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 745 m2;
parcela č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 6 924 m2 pôvodne vedených v
Pozemkovoknižnej vložke číslo XX katastrálne územie E.;

parcela č. XXXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 3 248 m2 pôvodne vedených v Pozemkovoknižnej
vložke číslo XXXX, katastrálne územie E.;

parcela č. XXXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 5 462 m2 pôvodne vedených v
Pozemkovoknižnej vložke číslo XXXX, katastrálne územie E.;

parcelač.XXXX/X,druhpozemku:ornápôda,ovýmere576m2pôvodnevedenýchvPozemkovoknižnej
vložke číslo XXXX, katastrálne územie E., spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Podaním zo dňa 12. 6. 2008 doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 6. 2008 žalobkyňa okrem iného
upresnila svoj návrh v časti žalobného petitu tak, že žalovaný v rade 1 je povinný vydať a navrátiť
žalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnostiam:
parcela č. XXX, druh pozemku roľa, o výmere 806 m2;
parcela č. XXX, druh pozemku roľa, o výmere 709 m2;

parcela č. XXX, druh pozemku roľa, o výmere 820 m2;
parcela č. XXX/X, druh pozemku roľa, o výmere 745 m2;
parcela č. XXX/X, druh pozemku roľa, o výmere 6 924 m2; vedené v Pozemkovoknižnej vložke č. XX
v katastrálnom území E., vedené Katastrálnym úradom v F., Správou katastra F., v katastrálnom území
E., v katastri nehnuteľností v registri E na mape určeného operátu, vedené na Liste vlastníctva č. X ako

parcela č. XXX, druh pozemku orná pôda, o výmere 806 m2; parcela č. XXX, druh pozemku orná pôda,
o výmere 709 m2; parcela č. XXX, druh pozemku orná pôda, o výmere 820 m2; parcela č. XXX/X, druh
pozemku: orná pôda, o výmere 745 m2; parcela č. XXX/X, druh pozemku orná pôda, o výmere 6 924
m2, ktoré sú vedené v katastri nehnuteľností v registri C na katastrálnej mape, bez evidencie na liste
vlastníctva ako parcela č. XXX/A, druh pozemku trvalé trávne porasty, časť výmery, pôvodne vedených

v Pozemkovoknižnej vložke číslo XX katastrálne územie E.;

parcela č. XXXX, druh pozemku roľa, o výmere 3248 m2, vedená v Pozemkovoknižnej vložke číslo
XXXX v katastrálnom území E., vedená Katastrálnym úradom v F., Správou katastra F., v katastrálnom
území E., v katastri nehnuteľností v registri E na mape určeného operátu, evidovaná na Liste vlastníctva

č. XXXX ako parcela č. XXXX, druh pozemku orná pôda, o výmere 3248 m2;

parcela č. XXXX/X, druh pozemku roľa o výmere 5462 m2, vedená v Pozemkovoknižnej vložke č. XXXX
v katastrálnom území E., vedená Katastrálnym úradom v F., Správou katastra F., v katastrálnom území
E., v katastri nehnuteľností v registri E na mape určeného operátu, evidovaná na Liste vlastníctva č.

XXXX ako parcela č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda, o výmere 5462 m2 spolu s dokumentáciou,
ktorá k nim prislúcha, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný v rade 2 je povinný vydať a navrátiť žalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnostiam:
parcela č. XXX, druh pozemku roľa, o výmere 806 m2;

parcela č. XXX, druh pozemku roľa, o výmere 709 m2;parcela č. XXX, druh pozemku roľa, o výmere 820 m2;
parcela č. XXX/X, druh pozemku roľa, o výmere 745 m2;
parcela č. XXX/X, druh pozemku roľa, o výmere 6924 m2; vedené v Pozemkovoknižnej vložke č. XX v

katastrálnom území E., vedené Katastrálnym úradom v F., Správou katastra F., v katastrálnom území E.,
v katastri nehnuteľností v registri C na katastrálnej mape, bez evidencie na liste vlastníctva ako parcela
č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky, časť výmery spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Uznesenímč.k.26C/51/2007-89zodňa26.8.2008súdrozhodoltak,žeI.Súdkonanievočižalovanému
v rade 1 v časti požiadavky na vydanie a navrátenie žalobkyni vlastníctva k parcele č. XXXX/X, druh
pozemku: orná pôda, o výmere 576 m2 pôvodne vedených v Pozemkovoknižnej vložke číslo XXXX,
katastrálneúzemieE. zastavuje,II.Súdkonanievočižalovanémuvrade2včastipožiadavkynavydanie
a navrátenie navrhovateľovi vlastníctva k parcele č. XXXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 576
m2pôvodnevedenýchvPozemkovoknižnejvložkečísloXXXX,katastrálneúzemieE.zastavuje;parcele

č. XXXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 3 248 m2 pôvodne vedených v Pozemkovoknižnej vložke
číslo XXXX, katastrálne územie E.; parcele č. XXXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 5 462 m2
pôvodne vedených v Pozemkovoknižnej vložke číslo XXXX, katastrálne územie E.; parcele č. XXXX/
X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 576 m2 pôvodne vedených v Pozemkovoknižnej vložke číslo
XXXX, katastrálne územie E. zastavuje, III. Súd konanie voči žalovanému v rade 3 zastavuje.

Uznesením č. k. 26C/51/2007-477 zo dňa 6. 7. 2011 súd pripustil zmenu návrhu, žalovaný v rade
1 je povinný vydať a navrátiť žalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnostiam v podiele 1/1 k celku, a to:
novovytvorený pozemok parcelné číslo XXX/XX, parcela registra „C", zastavené plochy a nádvoria, o
výmere 631 m2, vytvorený na základe geometrického plánu č. 106/2008, vyhotoveného dňa 4. 12. 2008

B.. C. W., autorizovaného dňa 4. 12. 2008 Ing. C. W., autorizovaným geodetom a kartografom, a úradne
overeného dňa 16. 12. 2008 Správou katastra F. pod č. 2195/2008, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia,
pre katastrálne územie E., obec E., okres F., ktorý bol pôvodne zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX,
pre katastrálne územie E. ako pozemok parcelné číslo XXXX, parcela registra „E", orná pôda, o výmere
3248m2,vedenáKatastrálnymúradomvF.,SprávoukatastraF.,vobciE.,vydanomSprávoukatastraF.;

novovytvorený pozemok parcelné číslo XXX/XX, parcela registra „C", zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 1017 m2, vytvorený na základe geometrického plánu číslo 106/2008, vyhotoveného dňa 4. 12.
2008 B.. C. W., autorizovaného dňa 4. 12. 2008 B.. C. W., autorizovaným geodetom a kartografom, a
úradne overeného dňa 16. 12. 2008 Správou katastra pod číslom 2195/2008, ktorý tvorí prílohu tohto

rozhodnutia, pre katastrálne územie E., obec E., okres F., ktorý bol pôvodne zapísaný na liste vlastníctva
číslo XXXX, pre katastrálne územie E. ako pozemok parcelné číslo XXXX, parcela registra „E", orná
pôda, o výmere 3248 m2, vydanom Správou katastra F.;

novovytvorený pozemok parcelné číslo XXX/XXX, parcela registra „C", trvalé trávne porasty, o výmere

9503 m2, vytvorený na základe geometrického plánu číslo 112/2008, vyhotoveného dňa 6. 12. 2008
B.. C. W., autorizovaného dňa 6. 12. 2008 Ing. C. W., autorizovaným geodetom a kartografom, a
úradne overeného dňa 16. 12. 2008 Správou katastra pod číslom 2208/2008, ktorý tvorí prílohu tohto
rozhodnutia, pre katastrálne územie E., obec E., okres F., ktorý bol pôvodne zapísaný na liste vlastníctva
číslo 2, pre katastrálne územie E. ako pozemok parcelné číslo XXX, parcela registra „E", orná pôda,

o výmere 806 m2, pozemok parcelné číslo XXX, parcela registra „E", orná pôda, o výmere 709 m2,
pozemok parcelné číslo XXX, parcela registra „E", orná pôda, o výmere 820 m2, parcelné číslo XXX/X,
parcela registra „E", orná pôda, o výmere 745 m2, pozemok parcelné číslo XXX/X, parcela registra „E",
orná pôda, o výmere 6924 m2, vydanom Správou katastra F.;

pozemok parcelné číslo č. 3254/2, parcela registra „E", orná pôda, o výmere 5462 m2, pre katastrálne
územie E., obec E., okres F., zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, vydanom Katastrálnym úradom
v F., Správou katastra F.;
spolu s prislúchajúcou dokumentáciou, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný v rade 2 je povinný vydať a navrátiť žalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnostiam:
novovytvorený pozemok parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „C", lesné pozemky, o výmere 501
m2, vytvorený na základe geometrického plánu č. 112/2008, vyhotoveného dňa 6. 12. 2008 B.. C. W.,
autorizovaného dňa 6. 12. 2008 B.. C. W., autorizovaným geodetom a kartografom, a úradne overenéhodňa 16. 12. 2008 Správou katastra F. pod číslom 2208/2008, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia, pre
katastrálne územie E., obec E., okrem F., ktorý bol pôvodne zapísaný na liste vlastníctva číslo 2, pre
katastrálne územie E. ako pozemok parcelné číslo XXX, parcela registra „E", orná pôda o výmere 806

m2, pozemok parcelné číslo XXX, parcela registra „E", orná pôda, o výmere 709 m2, pozemok parcelné
číslo XXX, parcela registra „E", orná pôda, o výmere 820 m2, pozemok parcelné číslo XXX/X, parcela
registra „E", orná pôda, o výmere 745 m2, pozemok parcelné číslo XXX/X, parcela registra „E", orná
pôda, o výmere 6924 m2, vydanom Správou katastra F. spolu s prislúchajúcou dokumentáciou, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku".

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že výzvou zo dňa 21.4.2006 vyzval žalovaných podľa zák.č. 161/2005
Z.z.nanavrátenievlastníctvaknehnuteľnýmveciamanaichvydanie,ktorénehnuteľnostisanachádzajú
v k.ú. E., vedené v PKV č. 23, 1463, 1524, 1612. Poukázal na § 5, ods. 3 citovaného zákona podľa
ktorého ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky
na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia výzvy, a ďalej na § 2, ods. 2 citovaného zákona podľa

ktorého musia byť splnené štyri kumulatívne podmienky aby oprávnenej osobe mohlo byť navrátené
vlastníctvo k nehnuteľným veciam. Prvou z podmienok je že právo na navrátenie vlastníctva môže
uplatniť oprávnená osoba ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území
SR, pričom katolícka cirkev je v SR registrovanou cirkvou a žalobca je útvarom Rímskokatolíckej cirkvi
(RKC) s právnou subjektivitou, ktorý je registrovaný na Ministerstve kultúry SR, má samostatnú právnu

subjektivitu a IČO. Druhou podmienkou je že nehnuteľnosti boli v čase odňatia vo vlastníctve cirkvi
ktorá je v súčasnosti registrovanou cirkvou v SR, pričom však podľa názoru žalobcu zákon nevyžaduje
aby nehnuteľné veci boli v čase odňatia vo vlastníctve toho istého útvaru registrovanej cirkvi, ktorý o
vydanie nehnuteľnosti žiada. Poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že RKC je z právneho hľadiska
subjektov „sui generis", jej charakteristickými vlastnosťami je univerzálnosť a jednotnosť, z čoho vyplýva

aj osobitné postavenie majetku RKC, ktorý majetok aj napriek skutočnosti, že z formálneho hľadiska je
zapísaný do vlastníctva jednotlivých útvarov RKC sa vyznačuje určitým stupňom jednotnosti, keďže vždy
sa jedná o majetok univerzálnej a jednotnej RKC - túto skutočnosť uznala SR uzatvorením základnej
zmluvy so Svätou stolicou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 326/2001 Z.z.). Rímskokatolícka
cirkev bola pôvodným výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na PKV č. 23, 1463, 1524 v

katastrálnom území Smolenice. Na základe Výmeru ONV v Trnave zo dňa 5. 2. 1960 Zn. 8-1290-1960
boli nehnuteľnosti pôvodne zapísané v PKV č.23, 1463, 1524 zapísané do vlastníctva československého
štátu. Systém registrácie cirkví a náboženských spoločností v čase odňatia nehnuteľností neexistoval a
bol zriadený zákonom č. 308/1991 Zb. Predmetné nehnuteľnosti boli v čase odňatia vo vlastníctve útvaru
Rímskokatolíckej cirkvi, ktoré je v súčasnosti registrovanou cirkvou so sídlom na území Slovenskej

republiky. Rímskokatolícka cirkev, ako štátom uznaná cirkev zriaďovala na území Slovenskej republiky
rímskokatolícke cirkevné obce, ktorých obvod spravidla kopíroval územné členenie krajiny. Náboženské
obceokreminéhobolioprávnenézriaďovaťvlastnéfundácie(základiny,fondy),ktoréslúžilikonkrétnemu
účelu a pre tento účel boli spôsobilé nadobúdať do vlastníctva nehnuteľnosti. Pre dobročinné účely
rímskokatolícke cirkevné obce zriaďovali fondy (základiny) a benefície, pre výchovné a vzdelávacie

účely sa zriaďovali školy, kostoly slúžili cirkevným a náboženským obradom. Otázka náboženských
fondov a základín bola riešená po roku 1945 zákonom č. 217/1949 Sb., ktorým bol zriadený Štátny
úrad pre cirkevné veci ako ústredný orgán, ktorý prevzal od ostatných ústredných orgánov štátnej moci
výlučnú pôsobnosť vo všetkých cirkevných a náboženských veciach. Vládne nariadenie č. 228/1949 Sb.
o pôsobnosti a organizácii Štátneho úradu pre cirkevné veci určilo rozsah pôsobnosti tohto orgánu, a

prináležala mu aj pôsobnosť v správnych veciach cirkví, náboženských spoločností, ich zložiek, komunít,
ústavou, základín, kostolov, obročí, fondov, reholí a kláštorov, ako aj ich veci hospodárske a finančné,
majetkovoprávne úkony, veci stavebné, správa cirkevných fondov a základín a pod. (§ 2 písm. b). Štátny
úrad pre veci cirkevné vo vyhláške č. 351/1950 Ú.l.I v zmysle § 2 písm. b) nar. vlády č. 228/1949 Sb. určil,
že správu majetkových podstát a kongregácií, ktoré neslúžia rehoľným účelom, preberá náboženský

fond a výnosy plynúce z týchto majetkových podstát zostávajú zachované pre náboženské účely
Rímsko-katolíckej cirkvi a vo vyhláške č. 352/1950 Ú1.I. zlúčil náboženský český a moravskosliezsky
fond a náboženskú základinu na Slovensku v jediný náboženský fond, pričom výnosy z tohto majetku
mali naďalej slúžiť výlučne náboženským účelom Rímsko-katolíckej cirkvi. Takto ustanovený fond mal
inú právnu a inštitucionálnu podobu ako to bolo pred rokom 1950. Cirkevné základiny a ich právna

subjektivita bola pred rokom 1950 odvodená od cirkevných zákonov a dohôd uzavretých medzi Cirkvou
a prestaviteľmi štátnej moci. Treťou podmienkou je skutočnosť, že právo na navrátenie vlastníctva je
možné uplatniť iba k nehnuteľnostiam ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné
stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatnéstavby súvisiace s ním a podiely spoločnej nehnuteľnosti; zákon v tejto súvislosti odkazuje zákon
č. 161/2005 Z.z. a na zákon č. 220/2004 Z.z. podľa ktorého sa poľnohospodárskou pôdou rozumie
produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice,

ovocné sady, záhrady a trvalé trávnaté porasty, pričom za trvalé trávnaté porasty sa považujú pozemky
lúk a pasienkov trvale porastené trávami. Štvrtou podmienkou je skutočnosť že nehnuteľná vec prešla
do vlastníctva štátu alebo obce v období od 8.5.1945 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3 zák.č.
161/2005 Z.z., postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa
zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a

lesnej pôde). Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaných poukázal na § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991
Zb. a § 50 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z.

K návrhu pripojil výzvy na vrátenie vlastníctva zo dňa 21. 4. 2006 doručené žalovaným, kópiu z PKV č. 23
(čiastočne v maďarskom jazyku), č. 1463, č. 1524, č. 1612 (čiastočne v maďarskom jazyku), identifikácie
parciel vedených na PKV č. 23, 1463, 1534, 1612 vyhotovené Správou katastra F. dňa 7. 3. 2006, výpis

z katastra nehnuteľnosti pre k.ú. E. LV č. X, XXXX, potvrdenie Štatistického úradu SR zo dňa 9. 4. 2001
o pridelení identifikačného čísla (34013458). K podaniu zo dňa 9. 1. 2009 žalobca predložil geometrický
plán č. 112/2008, č. 106/2008. K podaniu zo dňa 9. 5. 2008 žalobca predložil Uznesenie Ľudového súdu
v Trnave čd 418/1960, rozhodnutie Odboru pôdohospodárstva rady ONV v Trnave zo dňa 5. 2. 1960.

Podaním zo dňa 8. 8. 2013 žalobkyňa poukázala na to, že splnila podmienky minimálnych obsahových
náležitostí na reštitučnú výzvu podľa judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR s odkazom
na Uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/247/2009, nálezy ÚS sp. zn. IV. ÚS 27/2012, sp. zn. I. ÚS 206/2010,
sp. zn. I. ÚS 12/2010. Žalobca je subjektom Rímskokatolíckej cirkvi a právnickou osobou s vlastnou
právnou subjektivitou a teda subjektom spôsobilým v zmysle kanonického práva ako ja právneho

poriadku SR nadobúdať vlastnícke právo. V danej dobe zápisy v pozemkovoknižných vložkách v
prospech Rímskokatolíckej cirkvi neboli jednotné, v tom čase neexistoval žiaden právny predpis ktorý
by upravoval alebo zjednocoval tieto zápisy. Preto zápisy v pozemkovoknižných vložkách znejú na
rôzne subjekty (PKV č. 23 - Základnina kaplnky svätého Rocha /Saint Roche/ v E. /Szomolány/, PKV
č. 1524 - Rímskokatolícka cirkev v E. „Omšová základnina", PKV č. 1463 - Rímskokatolícka cirkev v

E.). Vo všetkých týchto prípadoch je vlastníkom nehnuteľností Rímskokatolícka cirkev a je jej výlučným
právom určiť, ktorý jej útvar s vlastnou právnou subjektivitou bude vlastníkom konkrétnych nehnuteľností
a z toho titulu vykonávať všetky práva s tým spojené. Poukázala na článok 24 ods. 3 Ústavy SR,
podľa ktorého „Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje
orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a

cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. Ďalej poukázala na čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 1
Základnej zmluvy, ktorá je typom zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR a má prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky. Podľa potvrdenia Rímskokatolíckej cirkvi Trnavskej arcidiecézy z 19. 9. 2008
Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Smolenice v minulosti vystupovala pod označením Rímskokatolícka
cirkev v Smoleniciach - omšová základnina (písomnosť založená na č.l. 599). Farnosti sú právnymi

nástupcami rímskokatolíckych fondov, školských fondov, fár, kostolov, oltárnictiev, obročí a iných
rímskokatolíckych cirkví patriacich fundácií a základín majúcich podstatu rímskokatolíckej cirkvi vlastnú.
Prechádza na ne všetok hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok zapísaný v pozemkovej knihe alebo v
katastrinehnuteľností(prípisKonferenciebiskupovSlovenskaz12.3.2012nač.l.600-603).Kprávnemu
nástupníctvu po cirkevných fondoch (základninách) a cirkevných organizáciách poukázala na rozsudok

NS SR sp. zn. 2 Cdo/201/2009 a Uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 138/2011-15. Podľa § 4 ods. 1
reštitučného zákona povinnou osobou je právnická osoba, ktorá spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve
Slovenskej republiky alebo nehnuteľné veci drží. Na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. E. /na ktorom je
evidovaná parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX, z ktorej boli v zmysle geometrického plánu vytvorené
parcely č. XXX/XX a XXX/XX)/ je ako vlastník zapísaná Slovenská republika - Slovenský pozemkový

fond. Na liste vlastníctva č. X k. ú. E. je ako vlastník evidovaný Čs. štát - ONV Trnava, čo je zápis
preklopený z PKV č. 23 k. ú. Smolenice, svedčiaci o prechode nehnuteľností na štát, a teda vlastníkom
týchto nehnuteľností je Slovenská republika. Z pozemkom parcela č. XXX, XXX, XXX, XXX/X a XXX/X
boli geometrickým plánom vytvorené parcely č. XXX/XXX druh pozemku orná pôda a parcela č. XXXX/
X druh pozemku lesné pozemky. Voči žalovanému v rade 1 sa domáha vydania nehnuteľnosti, ktorá je

poľnohospodárskou pôdou, jej vlastníkom je Slovenská republika a žalovaný v rade 1 vykonáva správu
ex lege v súlade s § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. Voči žalovanému v rade 2 sa domáha vydania
nehnuteľnosti, ktorá je lesným pozemkom, jej vlastníkom je Slovenská republika a žalovaný v rade 2
vykonáva správu nehnuteľností v súlade s § 50 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z.Podaním zo dňa 7. 3. 2014 žalovaný v rade 1 poukázal na znenie § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z.,
z ktorého vyplýva, že predmetom vydania sú výslovne nehnuteľnosti spĺňajúce legálnu definíciu pojmu

poľnohospodárska pôda v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z. (t. j. produkčne potenciálna
pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a
trvalé trávne porasty) v nie všetky nehnuteľnosti tvoriace poľnohospodársky pôdny fond. Nehnuteľnosti
novovytvorené KN C parcely č. XXX/XX zastavaná plocha KN C parcela č. XXX/XX zastavaná plocha,
sa nachádzajú v areáli Poľnohospodárskeho družstva Smolenice, ktorý je v súčasnosti v prevádzke

a je riadne využívaný. Obe nehnuteľnosti sa nachádzajú v areáli tvoria časť celku, skladajúceho sa
zo súboru nehnuteľností (administratívnych budov, poľnohospodárskych stavieb, účelových objektov,
skladov manipulačných spevnených plôch, prístupových komunikácií zastavaných plôch a zelene).
Pozemok parcela č. XXXX z ktorého sú geometrickým plánom č. 106/2008 vytvorené parcely č. XXX/XX
zastavaná plocha a č. XXX/XX zastavaná plocha bezprostredne súvisí s areálom poľnohospodárskeho
družstva a zasahuje pod jednotlivé stavby tam sa nachádzajúce. Novovytvorené parcely bezprostredne

súvisia s prevádzkou PD a sú riadne využívané. Súbor jednotlivých nehnuteľností v samostatnom areáli
PD je potrebné posudzovať ako celok. Druh pozemku parciel C je záväzný. Novovytvorené parcely
nespĺňajú podmienky § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. a preto ich nie je možné vydať.

Splnomocnenkyňa žalobcu uviedla, že žaloba bola podaná z dôvodu, že výzvy na vrátenie vlastníctva

boli doručené žalovanému v rade 1 dňa 28.4.2006 a žalovanému v rade 2 dňa 27.4.2006, to znamená,
že v zákonnej lehote. Poukázal na Uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/247/2009, kde žalobcom bola
farnosť, pričom výzva doručená povinnej osobe obsahuje označenie katastrálneho územia a čísla
PKV a výzva spĺňa náležitosti v zmysle zákona 161/2005 Z.z. Najvyšší súd SR uviedol, že nie je
podmienkou vzniku práva doručenie výzvy v takej forme, ako to uvádzajú žalovaní, ale podmienkami

vzniku práva sú existencia oprávnenej osoby, prechod vlastníckeho práva z oprávnenej osoby k veciam
vymedzeným v zákone na štát alebo na obec v rozhodnom období z dôvodu určeného zákonom
a existencia povinnej osoby. Na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní poukázali
na nahlásenie údajov ohľadne rímsko-katolíckej cirkvi, ktoré bolo zasielané na Ministerstvo kultúry
SR vypracované konferenciou biskupov Slovenska, v zmysle ktorej farnosti sú právnymi nástupcami

Rímsko-katolíckych fondov, školských fondov, fár, kostolov, oltárnistiev, obroči a iných rímsko-katolíckej
cirkvi patriacej fundácii a základín majúcich podstatu rímsko-katolíckej cirkvi vlastnú. Prechádza na
nich všetok hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok zapísaný v pozemkovej knihe alebo v katastri
nehnuteľností. Ohľadom pasívnej vecnej legitimácie žalovaných poukázala na rozhodnutia NS SR sp.
zn. 2Cdo /201/2009 a 2Cdo 208/2009. Pokiaľ ide o reštitučný titul poukázal na Rozhodnutie čd 418/1960,

kde je uvedené, že nehnuteľnosti od rímsko-katolíckej cirkvi v Smoleniciach prešli na Československý
štát v zmysle zákona 46/1948 Zb., čo je reštitučným titulom na navrátenie nehnuteľností, ktoré sú
predmetom tohto konania. Geodet sa vyjadril k charakteru parcely, o ktorej sa vedie konanie o opravu
chýb v katastrálnom operáte v správe žalovaného v rade 2, tak, že sa jedná o lesný pozemok. Pokiaľ
ide o LV č. X kat. územie E., z parciel registra E č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, o celkovej výmere

10004 m2, boli geometrickým plánom č. 112/98 vytvorené dve parcely spolu o výmere 10004 m2, jedna
je parcela registra C č. XXXX/X, druh pozemku, lesný pozemok, kde správu ex lege vykonáva žalovaný
v rade 2. Druhá vytvorená parcela registra C č. XXX/XX, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, kde ex
lege vykonáva správu žalovaný v rade 1. Pre účely vydávania nehnuteľnosti podľa zákona 161/2005
Z. z. je rozhodujúci skutkový stav a skutkový stav je taký, že od žalovaného v rade 2 žiadajú vydanie

lesného pozemku a od žalovaného v rade 1 žiadajú vydanie trvalého trávnatého porastu. Skutočnosť,
že ako vlastník je na LV č. X zapísaný Československý štát ONV Trnava a nie je uvedené kto vykonaná
správu tam evidovaných pozemkov, považujú za nepodstatnú, nakoľko dnes je zrejmé, že vlastníkom
pozemkov je štát ex lege vykonáva správu žalovaný v rade 1, resp. žalovaný v rade 2. Vydanie parc.
reg. E č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda považujú za nesporné. Parcela reg. C č. XXX/XX, a parc.

reg. C č. XXX/XX, ktoré vznikli geometrickým plánom č. 106/2008 z parc. reg. E č. 1504 a vo vzťahu k
námietke žalovaného v rade 1, že na parc. č. 1504 sa nachádzajú stavby, uvádzajú, že geometrickým
pánom č. 106/2008 boli parc. č. XXX/XX a XXX/XX vytvorené práve za tým účelom, aby sa na nich
nenachádzali stavby. Zákon č. 161/2005 Z. z. hovorí o povinnej osobe a povinnou osobou je tá, ktorá
vykonáva správu nehnuteľností vo vlastníctve SR. Z dostupných informácií, ktoré sú zverejnené aj na

internete vyplýva, že Smolenická fara je v zozname fár z roku 1390 a najstaršia písomná zmienka je z
roku 1240. Na fare bývali a spravovali farnosť kňazi, keď záznamy o kňazoch sú počnúc rokom 1746.
Existuje evidencia o tom, že na fare sa vykonávali krsty, pohreby, sobáše, krsty a evidencia je od
roku 1896. V PKV č. 1463 je uvedený ako vlastník Rímsko-katolícka cirkev Smolenice, PKV č. 1524 jeuvedený ako vlastník Rímsko-katolícka cirkev v Smoleniciach, omšová základina, PKV č 23 Základina
kaplnky sv. Rochusa v Smoleniciach. Žalobca je právnym nástupcom týchto subjektov, ktoré sú zapísané
na predmetných PKV. V čase, keď sa vykonávali zápisy na predmetné vložky platil intabulačný princíp,

teda vlastnícke právo sa nadobúdalo zápisom do PKV a zápis v PKV bol záväzný, hodnoverný a bola
chránená dobrá vôľa tretích osôb, ktoré sa naň spoliehali. Máme za to, že v danej dobe nebol spor o
tom, že vlastníkom týchto nehnuteľností boli subjekty zapísaných na týchto PKV ani, že išlo o cirkevné
subjekty. Nevie sa vyjadriť akým spôsobom zanikla kaplnka sv. Rochusa, ale má za to, že takýto dôkaz v
tejto veci ani nie je dôvodný, nakoľko cirkev si spravuje svoje veci sama. Nehnuteľnosti vydania, ktorých

sa žalobca domáha sú vedené ako trvalý trávnatý porast, lesné pozemky a zastavané plochy a nádvoria.
Zo strany žalovaného v rade 1 je namietané predovšetkým vydanie parciel ako zastavané plochy a
nádvoria. Keďže geometrickým plánom boli odčlenené tieto parcely tak, aby zodpovedali vydaniu v
zmysle reštitučného zákona a v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v zmysle vykonávacej
vyhlášky č. 79/1996 Z. z., ktorá bola účinná aj v čase nadobudnutia účinnosti reštitučného zákona je
pozemok určený nielen druhom pozemku ale aj kódom spôsobu využitia a v tomto prípade parcely č.

XXX/XXač.XXX/XXmajúkódspôsobuvyužitia13104,tedapozemkynaktorýchjedvor.Spoukazomna
už spomenutú vyhlášku tieto pozemky musia byť evidované ako zastavané plochy a nádvoria, nakoľko
týmto druhom sú označené aj pozemky na ktorých sa nachádza dvor. Je nepochybné, že nehnuteľnosti,
ktorýchvydaniasažalobcadomáhasútotožné,stýmiktoréoznačilvovýzveanásledneajvžalobe.Táto
skutočnosť vyplýva, tak z identifikácie parciel ako aj z predloženého geometrického plánu. Vzhľadom k

tomu, že v čase podania žaloby nedisponoval všetkými potrebnými dokumentmi, nehnuteľnosti označil
podľa údajov jemu dostupných a aktuálnych v čase podania žaloby, následne pristúpil k spresneniu
petitu tak, aby predmetom konania boli skutočne tie nehnuteľnosti, ktorých pôvodným vlastníkom bol, a
ktorých vydanie je možné v zmysle reštitučného zákona.

Žalovaní v rade 1 uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť. Výzva nespĺňa predpoklad § 37 OZ a § 5
Zákona č. 161/2005 Z.z. Žalobca vo výzve uviedol len PKV vložky, výzvu formuloval všeobecne a
neuviedol konkrétne sporné parcely s ich výmerou , ktoré žiada vydať. Zároveň nepreukázal reštitučný
titul. Žalobca si v prekluzívnej lehote nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 3 a § 5 reštitučného
zákona. Namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, vzhľadom na to, že za predchádzajúceho

vlastníka pozemkov nepovažuje rímsko-katolícke základiny, ale fyzické osoby, ktoré boli zakladateľom
a vlastníkom tých základín. Pokiaľ ide o parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX/X a XXX/X na LV č. X
katastrálne územie E., je nesprávne uvedený vlastník Československý štát - ONV Trnava, nakoľko sa
jedná o neexistujúci subjekt. Podľa správnosti by ako vlastník mal byť zapísaný Slovenská republika
- Správa slovenského pozemkového fondu. Novovytvorené parcely reg. C č. XXX/XX a č. XXX/XX,

druh pozemku zastavaná plocha, sa nachádzajú v areáli PD Smolenice, obe nehnuteľnosti tvoria časť
celku skladajúceho sa zo súboru nehnuteľností tvoriacich areál poľnohospodárskeho družstva. Podľa
charakteru registra C sa jedná o zastavané plochy. Z vyjadrenia PD Smolenice vyplýva, že sporné
nehnuteľnosti tvoria časť areálu PD Smolenice, ktoré sú riadne prevádzkované a nachádzajúce sa v
samotnom areáli PD. Novovytvorené parcely č. XXX/XX a č. XXX/XX, zastavaná plocha tvoria časť

celku skladajúceho sa z poľnohospodárskych stavieb, účelových objektov, komunikácií, spevnených
plôch a zelene. Predmetné parcely súvisia s hlavnými stavbami a neslúžia poľnohospodárskej výrobe.
Z predložených dôkazov bez pochybností vyplýva, že sporné nehnuteľnosti nemožno považovať za
slúžiacepoľnohospodárskejvýrobeanizanehnuteľnosťprepoľnohospodárskuvýrobunepostrádateľnú.
Na základe uvedeného v žiadnom prípade nie je možné ani za použitia extenzívneho výkladu

subsumovať pod § 2 zákona č. 161/2005 Z.z. predmetné parcely a s ohľadom na uvedené nemôžu byť
nehnuteľnosťami, ku ktorým sa vracia vlastnícke právo oprávnenej osobe.

Právna zástupkyňa žalovaného v rade 2 uviedla, že návrh navrhuje zamietnuť. Žalobca bol povinný
do 30.4.2006 nezameniteľným a určitým spôsobom špecifikovať po kom si uplatňuje svoje práva,

špecifikovať a preukázať teda právne nástupníctvo po pôvodných vlastníkoch, špecifikovať v súlade s
katastrálnym zákonom nehnuteľnosti, ku ktorým si svoje právo uplatňuje, preukázať rovnako v hmotno-
právnej lehote reštitučný titul, tzv. okamih prechodu majetku na štát. Výzva nenapĺňa náležitosti, ktoré
kladie § 3 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z. z., v ktorom sa výslovne uvádza, že nehnuteľná vec sa vydá
oprávnenejosobevstavevakomjekudňuúčinnostitohtozákona.Totoustanoveniejepretonevyhnutné

interpretovať s § 3 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorý výslovne ukladá náležitosti pre špecifikovanie
nehnuteľnosti. Geometrické plány žalobca vyhotovil až 4.12. a 6.12. 2008, t.j. po uplynutí prekluzívnej
lehoty.Kaktívnejvecnejlegitimáciidávadopozornostilistinnýdôkazžalobkyneoznačenýakopotvrdenie
štatistického úradu, a to dátum vzniku žalobcu spájaný s dátumom 4.11.1994. Žalovaný v 2 radesa nemôže stotožniť s tvrdením žalobkyne ohľadom toho, že bol pôvodným výlučných vlastníkom
nehnuteľnosti zapísaných v PKV. Podotýkame, že tento údaj je relevantný, nakoľko podľa § 21 ods. 2
písm. g/ zák. č. 540/2001 každý kto sa uchádza o pridelenie IČA, musí uviesť dátum svojho vzniku,

t.j. vzniku svojej právnej subjektivity. Pojem základina nie je exkluzívnym pojmom kódexu kánonického
práva, nakoľko ide o pojem ktorý je súčasťou všeobecného občianskeho práva, pričom sa jedná o
účelové združenie súkromného majetku s cieľom výkonu práva patróna, ktorý ho zriadil. Kánonické
právo konštatuje a pripúšťa existenciu súkromným právnických osôb, ktoré vytvárajú veriaci s cieľom
naplnenia vyšších cieľov, avšak konajú vo vlastnom mene nie v mene cirkvi. Rovnako ako žalovaný v

1. rade aj žalovaný v 2 rade má za to, že je tu nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane oboch
zúčastnenýchapoukazujemenato,žepetitznievydaťanavrátiťvlastníctvo.Podľa§5zákona161/2005
Z. z. však boli zo zákona správcovia štátneho majetku splnomocnení iba k jedinému postupu a to k
uzatvoreniu dohody. Ak teda žalobkyňa neuspela v tzv. predvýzvovom konaní, potom bola pred voľbou,
či sa bude domáhať žalobu o nahradenie vôle voči správcovi majetku, t.j. na uzatvorenie dohody, kde
účastníkom by bol správca alebo bude žiadať vydať nehnuteľnosti a navrátiť vlastníctvo, avšak to je

už možné žiadať len od vlastníka, teda od Slovenskej republiky. Žalobca vo vzťahu k LV č. X uvádza,
že za vlastníka považuje Slovenskú republiku a teda z jeho pohľadu je určenie správy nerozhodné.
Účastníkom tohto konania na strane žalovaných však nie je Slovenská republika, ale žalobca určil
žalovaných dvoch správcov. Žalobyňa súdu relevantne nepreukázala, že je právnym nástupcom po
subjekte zapísanom v PKV č. 23 k.ú. E., t.j. že je právnym nástupcom po omšovej základine. Farnosť

nebola právnym subjektom na základe kódex Iuris kanonici z roku 1917. Žalobca vznikol 4.11.1994
a teda nemá historický kontext na omšovú základinu a rovnako nepreukázal jej zánik. V kontexte
listinného dôkazu zo dňa 12.8.2014 vydaného Ministerstvom kultúry SR poukazuje opatrenia MK SR č.
33/2001, z ktorého jednoznačne vyplýva, že vydávanie potvrdení je možné iba vo vzťahu k registrácii
vedenia, ktoré organizácie sú cirkevné, avšak nespadá do právomoci MK SR vydávať potvrdenia ako

je to aj predložené v listine zo dňa 12.8.2014 a z 19.9.2008 o historických či iných cirkevno-právnych
skutočností. Farnosť mohla najskôr vzniknúť na základe CIC z roku 1983, čo znamená, že je to mimo
rozhodného obdobia posudzovania právnej subjektivity a charakteru základiny sv. Rochusa. Pred CIC
1983 bol v účinnosti CIC z roku 1917, ktorý pojem farnosť nepoznal. Nie je možné spodobňovať pojem
fara a farnosť. Nie je im známe, na základe akej skutočnosti MK SR uvádza verejnoprávnych charakter

základiny sv. Rochusa, keď práve z listinného dôkazu žalobcu vyplýva výkon patronátneho práva grófa
Juraja Erdody. V podaní zo dňa 9. 9. 2014 preukazuje skutočnosť, že i kánonické právo rozlišuje verejné
právnické osoby a súkromné právnické osoby. Práve v predloženej publikácii sa vyslovene uvádza,
že súkromné právnické osoby konajú vo vlastnom mene a nie v mene cirkvi. Žalobca ako originálny
subjekt práva vznikol až dňom 4.11.1994 a nemohol z hľadiska CIC 1983 vzniknúť skôr ako 27.11.1983,

čo je mimo rozhodného obdobia pre posudzovanie otázky zachovania kontinuity tvrdeného právneho
nástupníctva po vlastníkovi zapísanom v PKV č. 23 k.ú. E.. Tvrdenie žalovaného v rade 2 o existencie
patronátneho práva pre Obec E. potvrdil žalobca vlastným listinným dôkazom. Žalobca vo vzťahu k
preukázaniu právneho nástupníctva po pôvodnom vlastníkovi PKV 23 k.ú. E. nepreukázal a to ani z
pohľadu KAN 120 CIC 1983, z ktorého vyplýva, že ak by malo dôjsť k zániku cirkevnej právnickej osoby

tak musí buď existovať rozhodnutie o zrušení resp. preukázať, že cirkevná právnická osoba nevyvíjala
činnosť viac ako 100 rokov. Z rozhodnutia zo dňa 23. 7. 1962, ktorý hovorí o stave zápisu a ktorý vlastne
vychádza aj v súčasnosti na LV č. X, k.ú. E., kde subjektom je označované ONV v Trnave s odkazom
trvalého bezplatného užívania JRD Smolenice.

Z oznámenia Poľnohospodárskeho družstva v Smoleniciach na čl. 723 vyplýva, že areál družstva tvorí
jeden uzatvorený samostatný celok, stavby nachádzajúce sa na parcele č. 1504 sú vo vlastníctve
družstva, boli postavené v šesťdesiatych rokov min. storočia, majú pridelené súpisné čísla. Nakoľko na
pozemku je stavba prístupové cesty k stavbám) nie je možné pozemok vydať na užívanie.

Zo žiadosti žalovaného v rade 2 zo dňa 18. 3. 2014 (na čl. 725) vyplýva, že požiadal Okresný úrad
Trnava, Katastrálny odbor o zmenu údajov na LV č. X k.ú. E., a to zmenu vlastníka: B 1 Slovenská
republika - správe Slovenského pozemkového fondu v celosti 1/1, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO:
17 335 345. Nakoľko na zápise údajov registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) do katastra
nehnuteľností je na LV č. X namiesto vlastníka Slovenská republika uvedený pôvodný zápis z PKV č. 23

- Čs. štát-ONV Trnava. Identickú žiadosť požal žalovaný v rade 2 vyhotovil dňa 12. 5. 2011 (na č.l. 738).

Z oznámenia Okresného úradu Trnava zo dňa 11. 6. 2014 vyplýva (na č.l. 727) parcely registra E č.
XXX, XXX, XXX, XXX/X a XXX/X sú zlúčené do parciel registra C č. XXX/X - trvalé trávne porasty a č.XXXX - lesné pozemky. Záväzný je druh pozemku parciel registra C. Z uvedeného vyplýva, že do správy
Slovenského pozemkového fondu prislúcha iba časť parciel č. XXX, XXX, XXX, XXX/X a XXX/X a to
časti, ktoré sú zlúčené v parcele reg. C č. XXX/X.

Z potvrdenia Ministerstva kultúry SR zo dňa 12. 8. 2014 (na čl. 750) vyplýva, že Rímskokatolícka cirkev,
Farnosť Smolenice má právnu subjektivitu a je právnym nástupcom po zaniknutej verejnej cirkevnej
právnickej osobe označenej ako Základina Kaplnky svätého Rochusa (Saint Roche) Smolenice.

Z potvrdenia Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavsko-trnavská arcidiecéza zo dňa 19. 4. 2007 vyplýva, že
Rímskokatolícka farnosť Smolenice bola zriadená v zmysle zákona č. 308/1991 Zb. a dosiaľ
nebola zrušená. Subjektom práv v zmysle zákona č. 305/1991 Zb. je Rímskokatolícka cirkev, Farnosť
Smolenice, ktorej štatutárnym zástupcom je Dp. Patrik Bacigál.

Z potvrdenia Štatistického úradu SR zo dňa 9. 4. 2001 vyplýva, že Rímskokatolícka cirkev, farnosť

Smolenice, je cirkevná organizácia, s dátum vzniku 4. 11. 1994, s IČO-m 34 013 458.

Z výzvy na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. zo dňa
21. 4. 2006 vyplýva, že Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Smolenice vyzýva Slovenský pozemkový fond
na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, pôvodne zapísaných a vedených v pozemkovoknižných

vložkách, okrem iného PKV č. 23, 1463, 1524, 1612 katastrálne územie E. (doručené dňa 28. 4. 2006).
Zároveň z výzvy vyplýva určenie dôvodu na prechod vlastníctva na štát odkaz na § 3 zákona č. 161/2005
Z. z., čo osvedčuje zápis v časti B v pripojených pozemnoknižných vložkách, ktoré sú verejnými listinami,
resp. dokumentoch, ktoré na ne odkazujú.

Z výzvy na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. zo
dňa 21. 4. 2006 vyplýva, že Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Smolenice vyzýva LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, pôvodne zapísaných a vedených
v pozemkovoknižných vložkách, okrem iného PKV č. 23, 1463, 1524, 1612 katastrálne územie E.
(doručené dňa 27. 4. 2006). Zároveň z výzvy vyplýva určenie dôvodu na prechod vlastníctva na štát

odkaz na § 3 zákona č. 161/2005 Z. z., čo osvedčuje zápis v časti B v pripojených pozemnoknižných
vložkách, ktoré sú verejnými listinami, resp. dokumentoch, ktoré na ne odkazujú.

Z potvrdenia Ministerstva kultúry SR zo dňa 23. 9. 2008 vyplýva, že Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej
republike je v zmysle zákona č. 30/1991 Zb. v znení neskorších predpisov registrovanou cirkvou.

Základnou právnou normou Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike je Kódex kánonického práva
(CIC z roku 1983, kde sa v kánone 515 ods. 3 uvádza: Zákonne zriadená farnosť má na základe
samého práva právnu subjektivitu. Farnosti sú zastúpené farárom alebo správcom farnosti. Farnosti
sú súčasne právnymi nástupcami rímskokatolíckych farských fondov, školských fondov, fár, kostolov,
oltárnictiev, obročí a iných rímskokatolíckych cirkví patriacich farských fundácií a základnín majúcich

podstatu rímskokatolíckych cirkví vlastnú. Farnosti spadajúce pod Rímskokatolícku cirkev v Slovenskej
republikevminulostimalianepretržitemajúprávnusubjektivitu,vlastniliavlastniahnuteľnýanehnuteľný
majetok, pričom v minulosti vystupovali pod rôznymi označeniami a názvami tak ako sú uvedené aj v
pozemkovoknižných vložkách.

Z rozhodnutia Odboru pôdohospodárstva rady ONV v Trnave zo dňa 5. 2. 1960 vyplýva, že podľa
§ 10 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. prevádza nehnuteľnosti parc.č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXX/X, XXXX/
X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/XX zapísané vo
vložke č. 23, 117, 674, 1463, 1524, 1612 kat. územie E. na Československý štát - a zároveň tieto podľa

ods. 2 § 7 vl. nar. č. 81/158 Z. prideľuje do operatívnej správy Odbor pôdohospodárstva rady ONV v
Trnave v 1/1, 1, 3. Od Rím.kat.cirkvi Smolenice predmetné nehnuteľnosti boli vykúpené zákonom č.
46/1948 Zb.

Z Uznesenia čd 418/1960 Ľudového súdu v Trnave zo dňa 12. 2. 1960 vyplýva, že súd povoľuje v

pozemkovej knihe kat. územie Smolenice tieto zápisy: vo vložke 23 na celé nehnuteľnosti pod A I. r.č.
1-17 parc. čís. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X dľa B1, vo vložke číslo 117 sa odpisujú nehnuteľnosti parc.čís. XXX/
X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X a zapisujú sa do vložky 23 tejto knihy, vo vložkeč. 23 zapisujú sa nehnuteľnosti parc.čís. XXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X odpísané sem z vložky 117 tejto knihy a na celé vkladá sa vlastnícke právo, vo vložke čís.
674 na 1-cu nehnuteľnosti A I. r.č.1.parc. č. XXXX B XX, vo vložke čísl. 1463 na celú nehnuteľnosť A

I. r.č. 2.parc. č. XXXX R vo vložke číslo 1524 na celú nehnuteľnosť A I.r.č.1.parc. č. XXXX/X dľa R vo
vložke číslo 1612 na 3-ni nehnuteľnosti A I.r.č.1.parc.číslo XXXX/XX dľa R podľa rozhodnutia odboru
pôdohospodárskeho rady ONV v Trnave zo dňa 5. 2. 1960 zn.:Pôd/8-1290/1960 vkladá vlastnícke právo
podľa § 10 zákona č. 46/1948 Zb. pre Československý štát v správe: Odbor pôdohospodárstva rad ONV
v Trnave v 1/1, 1, 3. Bývalý vlastník: Základina kaplnky sv. Rochusa Smolenice, Rímsko.kat. cirkev,

kostol Smolenice.

Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 23. 3. 1937 vyplýva, že Dr. Hugo Eller ako predávajúci a Rím.kat.
cirkev v Smoleniciach ako kupujúca uzavreli: predavač predáva kupujúcej strane svoju nehnuteľnosť vo
vložke obce E. č. XXXX pod r.č . A I.2 č. XXXX, roľu, takzvanú „Hruščova" za kúpnu cenu 3612 Kč.

Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 27. 1. 1943 vyplýva, že K. D. ako odpredávajúca a Omšová
základinazastúpenáJozefomŠimúthomfaráromvSmoleniciachakokupiteľkaodpredávanehnuteľnosti
v kat.území obce E. vo vložke č. XXXX pod A.I.r.č.1.2.parc.č. XXXX/X, XXXX/XX v celosti.

Z vložky č. 23 katastrálne územie E. vyplýva, že pod por.č. 1 je zapísaná č. XXX ornica v hone pod

Zámky 224 siah, pod por. č. 2 je zapísaná č. XXX ornica v hone pod Zámky 197 siah, pod por. č. 3 je
zapísaná č. XXX ornica v hone pod Zámky 228 siah, pod por. č. 4 je zapísaná č. XXX/X ornica v hone
pod Zámky 207 siah. Parcela č. XXX/X roľa v hone Pod zámky 325 siah. V časti B)vlastníctvo pod bodom
1 Základina Kaplnky svätého Rokusa (Saint Roche) v Smoleniciach (Szomolány). Pod bodom 2 Podľa
rozhodnutia Odboru pôdohospodárstva rady ONV v Trnave zo dňa 5. 2. 1960 čís.p.8-1290/60 zapisujú

sa sem pod Á,II.r.č.1-8 nehnuteľnosti parc.č. XXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX odpísané z vložky čl. 117 tejto poz.knihy. Pod bodom 3 vkladá sa pripísané nehnuteľnosti, ako
na nehnuteľnosti v tejto vložke pod A.I.r.č.1-18 už zapísané, vlastnícke právo podľa § 10 zákona č. 46/48
Zb. pre Čsl. Štát, v správe Odboru Pôdohospodárstva rady ONV v Trnave.

Z vložky č. 1463 katastrálne územie E. vyplýva, zápis pod radovým číslom 2, parcelné číslo XXXX
roľa v hone. V časti B vlastníctvo pod bodom 4. došlo 8. 4. 1937 čd. XXXX vkladá sa vlastníctvo
Rímskokat.cirkvi v Smoleniciach. Pod bodom 5 čd 418/1960 podľa rozhodnutia Odboru pôdohosp.rady
ONV v Trnave z 5/2 1960 č.Pod.8-1290/1960 a § 10 zák. č. 46/48 Zb., vkladá sa vlastnícke právo: Čsl.
Štátu, v správe Odboru pôdohospodárstva rady ONV v Trnave.

Z vložky č. 1524 katastrálne územie E. vyplýva zápis pod radovým číslom 1 parcelné číslo XXXX/X roľa.
V časti B vlastníctvo pod bodom 4 došlo 9. 4. 1943 čd XXXX vkladá sa vlastnícke právo Rímskokat.cirkvi
vSmoleniciachOmšovázákladina.Podbodom6čd418/1960podľarozhodnutiaOdborupôdohosp.rady
ONV v Trnave z 5/2 1960 č.Pôd.8-1290/1960 a § 10 zák. č. 46/48 Zb., vkladá sa vlastnícke právo: Čsl.

Štátu, v správe Odboru pôdohospodárstva rady ONV v Trnave.

Z vložky č. 1612 katastrálne územie E. vyplýva zápis pod poradovým číslom 1, parcelné číslo XXXX/
XX lúka, panský dolný dieľ 45 a, 89 m2. V časti B vlastníctvo po bodom 2 podľa kúpnopredajnej zmluvy
dňa 18. 2. 1943 vkladá sa vlastnícke právo Rímskokatolíckej cirkvi v Smoleniciach Omšová základina v

3 inách. Pod bodom 4 čd 418/1960 podľa rozhodnutia Odboru pôdohosp.rady ONV v Trnave z 5/2 1960
č.Pôd.8-1290/1960 a § 10 zák. č. 46/48 Zb., vkladá sa vlastnícke právo: Čsl. Štátu, v správe Odboru
pôdohospodárstva rady ONV v Trnave, 3-inami.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom splnomocnenkyne žalobcu, žalovaného v rade 1 a právnej

zástupkyne v rade 2, oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie ako i s obsahom celého
spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v PKV č. 23 (pôvodná parc. XXX, XXX, XXX, XXX/X,
XXX/X v celku) pre k. ú. E. bola v čase odňatia bola Základina Kaplnky svätého Rokusa v Smoleniciach,
výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v PKV č. 1463 (pôvodná parc.č. XXXX v celku) pre k.ú.

E. bola v čase odňatia nehnuteľností Rímskokatolícky cirkev,
výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v PKV č. 1526 (pôvodná parc.č. XXXX/X v celku) pre
k.ú. E. bola v čase odňatia nehnuteľností Rímskokatolícka cirkev v Smoleniciach Omšová základina,vlastníkom v podiele 3/4-ca nehnuteľností zapísaných v PKV č. 1612 (pôvodná parc.č. XXXX/XX) pre
k.ú. E. bola v čase odňatia nehnuteľností Rímskokatolícka cirkev v Smoleniciach Omšová základina.
Parcela registra E č. XXXX orná pôda o výmere 3248 m2 predtým vložka č. 1463) a parcela registra

E č. XXXX/X orná pôda o výmere 5462 m2 (predtým vložka č. 1524) boli na LV č. XXXX prepísané na
základe rozhodnutia č. C3 ROEP 16/2004 - v.z. 191/64. Nehnuteľnosť parcela registra E č.XXX orná
pôda o výmere 806 m2, č. 840 m2 o výmere 709 m2, č. XXX orná pôda o výmere 820 m2, č. XXX/
X o výmere 745 m2 a č. XXX/X orná pôda o výmere 6924 m2 (predtým vložka č. 23) boli na LV č. X.
prepísané na základe zápisu Dohody o vydaní nehnuteľnosti - v. z. 194/96.

Na nehnuteľnosti uvedené na PKV pre k. ú. E. č. 23 (pôvodne parc.č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X),
PKV č. 1463 (pôvodná parc.č. XXXX), PKV č. 1526 (pôvodná parc.č. XXXX/X), PKV č. 1612 (pôvodná
parc.č. XXXX/XX), ktoré boli predmetom žaloby, bolo podľa rozhodnutia ONV - odbor pôdohospodárstva
v Trnave zo dňa 5. 2. 1960 č. Pôd./8-1290/1960 vložené vlastnícke právo pre Československý štát (v
správe ONV - odbor pôdohospodárstva v Trnave), t.j. pôvodnému vlastníkovi bolo vlastníctvo odňaté na

základe výkupu v zmysle zák.č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k
poľnohospodárskej a lesnej pôde). T.č. je ako vlastník pozemkov vedená Slovenská republika, správcom
majetku je žalovaný.

Listom zo dňa 21. 4. 2006 (doručený bol žalovanému v rade 1 dňa 28. 4. 2006 a žalovanému v rade

2 dňa 27. 4. 2006) žalobca vyzval žalovaných na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na
vydanie nehnuteľných vecí nachádzajúcich sa v k.ú. E., vedených na PKV č. XX, XXXX, XXXX, XXXX
(ktoré sa týkajú tohto konania), XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX.

Na základe geometrického plánu číslo 106/2008, vyhotoveného dňa 4. 12. 2008 B.. C. W.,

autorizovaného dňa 4. 12. 2008 B.. C. W., autorizovaným geodetom a kartografom autorizovaný geodet
a kartograf, a ktorý dňa 16. 12. 2008 úradne overila Správa katastra F. pod číslom XXXX/XXXX pre k.ú.
E., obec E., okres F., boli z pôvodnej parcely č. XXXX pôvodne zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX
novovytvorené parcely (o vydanie ktorých žiada žalobca) č. XXX/XX, parcela registra „C", zastavené
plochy a nádvoria, o výmere 631 m2 a č. XXX/XX, parcela registra „C", zastavané plochy a nádvoria,

o výmere 1017 m2.

Na základe geometrického plánu číslo 112/2008, vyhotoveného dňa 6. 12. 2008 B.. C. W.,
autorizovaného dňa 6. 12. 2008 B.. C. W., autorizovaným geodetom a kartografom autorizovaný geodet
a kartograf, a ktorý dňa 16. 12. 2008 úradne overila Správa katastra F. pod číslom 2208/2008 pre k.ú.

E., obec E., okres F., bola z pôvodných parciel č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X pôvodne zapísaných
na liste vlastníctva č. X novovytvorená parcela (o vydanie ktorej žiada žalobca) č. XXX/XXX, parcela
registra „C", trvalé trávne porasty o výmere 9503 m2.

Účastníci konania sa zhodli iba na tom, že predmetné výzvy zo dňa 21. 4. 2006 boli žalovaným doručené

a kedy a na tom, že k dohode o vydaní nehnuteľností neprišlo. Samotná výzva pokiaľ ide o jej náležitosti,
preukázanie dôvodu odňatia nehnuteľností, právne nástupníctvo žalobcu po pôvodných vlastníkoch t. j.
aktívna vecná legitimácia žalobkyne a pasívna legitimácia žalovaných boli medzi účastníkmi sporné.

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam

cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (reštitučný
zákon) tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré neboli vydané podľa
osobitného predpisu a prechod vlastníctva k niektorým nehnuteľným veciam.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným

veciam, ktoré tvoria a) poľnohospodársku pôdu, b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej
hospodárskej usadlosti, c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, d)
podielyspoločnejnehnuteľnosti.(poľnohospodárskoupôdousavzmysle§2písm.b)zákonač.220/2004
Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy rozumie produkčne potenciálna pôda evidovaná v
katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty).

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným
veciam podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská
spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu,ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8.5.1945, židovským
náboženským obciam od 2.11.1938 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 161/2005 Z.z. oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo
k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe c) odňatia bez náhrady
postupom podľa zák.č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zák.č. 46/1948 Zb.
o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku
dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo
nehnuteľnú vec drží.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným
veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30.4.2006, ak v tejto

lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 prvá veta zákona č. 161/2005 Z.z. povinná osoba uzavrie s oprávnenou
osobou do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve
podľa odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde
v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní

pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení ku dňu podania návrhu pozemkový fond spravuje poľnohospodárske
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom 22) a podiely spoločnej
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. 22a) Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je
známy 22b) okrem pozemkov, ktoré patria do lesného fondu.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v platnom znení pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo
vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom 22) a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve

štátu ustanovené osobitným predpisom. 22a) Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník
nie je známy 22b) okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej
nehnuteľnosti,ktorýchvlastníkniejeznámy.Podrobnostiopodmienkachprenajímania,predaja,zámeny
a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v platnom znení správu lesného
majetku vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom
je ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov.

Podľaustanovenia§50ods.6zákonač.326/2005Z.z.olesochvplatnom znenísprávcapodľaodsekov

3 a 4 vykonáva práva vlastníka 69) k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho
ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy. Vedie evidenciu lesného
majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. v platnom znení cirkvi a náboženské spoločnosti,

ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona vyvíjali svoju činnosť zo zákona alebo na základe štátneho súhlasu,
sa považujú za registrované podľa tohto zákona; ich zoznam je uvedený v prílohe tohto zákona, ktorá
tvorí jeho súčasť.

Podľa článku 19 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou zo dňa 24. 11.

2000, katolícka cirkev môže nadobúdať vlastnícke právo k hnuteľným a nehnuteľným veciam, ako aj k
nehmotným veciam, a má právo tieto veci scudzovať. Tieto práva sa môžu uplatňovať len v súlade s
podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky.Podľa čl. 2 ods. 1 Základnej zmluvy Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
č. 326/2001 Z. z. Slovenská republika uznáva právo Katolíckej cirkvi v Slovenskej republike (ďalej
len "Katolícka cirkev") a jej členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahŕňa najmä verejné

vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení poslania Katolíckej cirkvi,
vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom, vykonávanie vlastníckeho práva k jej
finančným a materiálnym prostriedkom a spravovanie jej vnútorných vecí.

Podľa čl. 24 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. v planom znení ďalej len Ústava SR) cirkvi a

náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú
svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie
nezávisle od štátnych orgánov.

Pokiaľ ide obsah samotnej výzvy zo dňa 21. 4. 2006 v tejto súvislosti má súd preukázané, že táto
obsahovala okrem označenia konkrétnych pozemkovoknižných vložiek aj dôvod prechodu vlastníctva

na štát s odkazom na § 3 zákona č. 161/2005 Z. z., čo osvedčujú zápisy v časti B v pripojených
pozemnoknižnýchvložkách,ktorésúverejnýmilistinami.Pričom§5ods.1reštitučnéhozákonaupravuje
len spôsob uplatnenia práva na navrátenie vlastníctva, a to formou výzvy, ktorá musí mať písomnú
formu, musí byť urobená do 30. 4. 2006 a v tejto lehote musí byť preukázaný prechod vlastníctva
k nehnuteľnostiam na štát alebo obec z niektorého reštitučného dôvodu vymedzeného v § 3 tohto

zákona. Pričom neuplatnenie práva v stanovenej lehote spôsobuje jeho zánik. Výzvu však nie je
možné považovať za právny úkon, pretože s ňou nebol spojený vznik práva na navrátenie vlastníctva,
pretože vznik tohto práva bol podmienený splnením podmienok a to existenciou oprávnenej osoby,
prechodom vlastníctva práva tejto osoby k nehnuteľnostiam vymedzeným v zákone na štát alebo na
obecvrozhodnomobdobízdôvoduurčenéhoreštitučnýmzákonom,existencioupovinnejosoby.Výzvou

sa malo uplatniť existujúce právo. Na takúto výzvu nebolo možné klásť prísne formálne a obsahové
požiadavky vyžadované zákonom pre platnosť právnych úkonov. Z hľadiska interpretácie § 5 ods. 1
reštitučného zákona vyplýva, že pre riadne uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva bolo postačujúce,
ak v písomnej výzve doručenej povinnej osobe do 30. 4. 2006 boli nehnuteľnosti, ku ktorým sa uplatnilo
právo na navrátenie vlastníctva, označené aj len odkazom na konkrétne pozemnoknižné vložky s

uvedením konkrétneho katastrálneho územia a rovnako bolo postačujúce, ak reštitučný dôvod v zmysle
§ 3 reštitučného zákona bol preukázaný odkazom na dokument zapísaný v pozemkových vložkách,
z ktorých bol tento dôvod zistiteľný. Podľa § 68 zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) v čase
doručenia výzvy žalovaným bol katastrálny operát verejný, každý mal právo doň nahliadať a robiť
si z neho výpisy, odpisy a náčrty. V § 69 tohto zákona správa katastra bolo povinná na požiadanie

vyhotoviť potvrdený výpis alebo potvrdenú kópiu z pozemkových kníh, pričom tieto listiny boli označené
za verejné. Verejne dostupnou listinou s možnosťou jej vyžiadania z príslušného archívu bol aj dokument
zistiteľný z pozemkových vložiek na základe ktorého bolo zapísané vlastnícke právo štátu. Žalovaným
boli dostupné všetky potrebné údaje týkajúce sa uplatneného práva na navrátenie vlastníctva vydaním
nehnuteľností. Súd prisvedčil argumentácii žalobkyne ohľadom splnenia podmienky určitosti predmetnej

výzvy na navrátenie vlastníckeho práva v súlade s § 37 Občianskeho zákonníka v spojení s § 5 ods.
1 reštitučného zákona.

Na strane žalobkyne vystupuje a je vecne legitimovaný ako právny nástupca pôvodných subjektov
zapísaných na pôvodných pozemkovoknižnej vložke č. 23, 1463, 1524, 1612. Súd sa stotožnil s

tvrdením žalobkyne, že táto je aktívne legitimovaná na podanie žaloby aj s poukazom na Uznesenie
Konferencie biskupov Slovenska zo dňa 14. 9. 1995, A podľa dobovej predprevratovej judikatúry (viď
nález Najvyššieho správneho súdu z dňa 25. júna 1925, č. 9720/26 atď.) platilo, že cirkevným majetkom
(bona ecclesiastica) rímskokatolíckej cirkvi sa rozumel súbor vecí a práv majúcich majetkovú cenu, ktoré
patrili cirkvi, trvale boli spojené s niektorým cirkevným ústavom a slúžili účelom cirkvi. I keď sa uznávalo,

že sú právnym predmetom jednotlivých majetkových podstát cirkevného majetku jednotlivé cirkevné
zariadenia a ústavy (kostoly, korporácie, benefiria základiny a pod.) a že i platné právo priznávalo
týmto ústavom právnu subjektivitu, nebolo možné prehliadnuť, že tieto ústavy, resp. majetkové podstaty
im patriace, neprestávali medzi sebou právne súvisieť a že nestrácali preto svoj osobitný charakter a
vlastnosť, ako článok celého veľkého organizmu cirkvi a že zostávali preto tiež v majetkovoprávnom

pomere vo svojej organizmom cirkvi náboženskej podriadenosti. Uvedené nie je v rozpore s platnými
predpismi, vzťahujúcimi sa na subjekty vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nesporne patriacim
cirkevným útvarom, ako jeho účelovým organizáciám a je i v súčasnosti naplnením idey spravodlivosti
v prejednávanej veci vo vzťahu k pôvodným cirkevným majetkom. Súd má za to, že výhradažalovaných k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie označenej žalobkyne nie je dôvodná. Podľa dobovej
predprevratovej judikatúry (viď nález Najvyššieho správneho súdu zo dňa 25. 6. 1925, č. 9720/26)
platilo, že cirkevným majetkom (bona ecclesiastica) rímskokatolíckej cirkvi sa rozumel súbor vecí a

práv majúcich majetkovú cenu, ktoré patrili cirkvi, trvale boli spojené s niektorým cirkevným ústavom
a slúžili účelom cirkvi. I keď sa uznávalo, že sú právnym predmetom jednotlivých majetkových podstát
cirkevného majetku jednotlivé cirkevné zariadenia a ústavy (kostoly, korporácie, benefíria, základiny a
pod.) a že i platné právo priznávalo týmto ústavom právnu subjektivitu, nebolo možné prehliadnuť, že
ústavy, resp. majetkové podstaty im patriace, neprestávali medzi sebou právne súvisieť a že nestrácali

preto svoj osobitný charakter a vlastnosť, ako článok celého veľkého organizmu cirkvi a že zostávali
preto tiež v majetkovoprávnom pomere vo svojej organizmom cirkvi náboženskej podriadenosti. Za
situácie, keď na Slovensku už nepôsobí náboženská základina, ktorej majetok bol priamo zviazaný
s rímskokatolíckou cirkvou, pre posúdenie, či žalobkyňa je alebo nie je oprávnenou osobou, nie je
podstatnou samotná skutočnosť, že náboženská základina netvorila súčasť hierarchického zriadenia
rímskokatolíckej cirkvi. Pri výklade pojmu oprávnenej osoby pre účely uvedeného zákona nemožno

obísť, aký bol pôvod (majetkový základ), účel a ciele uvedeného fondu a zároveň sta, že ukončením
jeho činnosti sa zmarili účel a ciele fondu bezprostredne zviazané s rímskokatolíckou cirkvou, t. j.,
že krivda spáchaná na fonde prestavovala priamu krivdu voči rímskokatolíckej cirkvi, ktorú napraviť
nepochybne sledoval zámer reštitučného zákona. Prijatý výklad nie je až neprípustne rozširujúci, je
konformný aj s judikatúrou prijímanou za prvej Československej republiky, kedy sa pre účely aplikácie

príslušnej zákonnej úpravy majetok verejného fondu (náboženského) chápal aj ako cirkevný majetok
(dôvody rozhodnutia Najvyššieho súdu z 21. 3. 1922 R I 313/22). Medzinárodná zmluva „Modus
Vivendi" uzavretá dňa 17. 12. 1927 medzi Československou republikou a Svätou stolicou nadobudla
platnosť 2. 2. 1928, boli hranice diecéz stotožnené so štátnymi hranicami. Československá republika
v čl. I tejto zmluvy uznala, že Svätá stolica má právo ohraničiť svoje diecézy a Svätá stolica sa

zaviazala, že žiadna časť Československej republiky nebude podriadená ordinárovi, ktorého sídlo je za
hranicami Československej republiky a že zároveň žiadna československá diecéza nebude presahovať
štátne hranice. V článku II tejto zmluvy sa strany dohodli, že nútená správa cirkevných majetkov
nehnuteľných a hnuteľných v Československu je dočasná, až do dohody určenej v článku I a zveruje
sa komisii pod predsedníctvom episkopátu príslušného územia. V súlade so zmluvou „Modus Vivendi"

Svätá stolica Apoštolská konštitúcia z 2. 9. 1937 určila obvody diecéz na území Československej
republiky tak, aby sa kryli so štátnymi hranicami. Touto Apoštolskou konštitúciou bolo rozhodnuté aj
o rozčlenení Ostrihomskej arcidiecézy a ostatných diecéz Maďarskej republiky, ktoré zasahovali aj na
územie Slovenskej republiky. Apoštolská konštitúcia opätovne oddeľuje územie Trnavskej apoštolskej
administratúry konštituovanej na aricidiecézu od Ostrihomskej arcidiecézy. Natrvalo pripojuje Trnavskej

arcidiecéze tri farnosti Rábskej diecézy, nachádzajúce sa na území Slovenska, ktoré boli dovtedy
spravované Trnavskou apoštolskou administratúrou. Taktiež odčleňuje a pripája k Trnavskej arcidiecéze
dve farnosti patriace k Opátstvu sv. Martina na Panónskej ceste, ktoré boli na území Slovenska. Okrem
toho trinásť farností Satmárskej diecézy, ktoré boli na území Slovenska, oddeľuje od tejto diecézy a
pričleňuje ku Košickej diecéze. Košickú a Rožňavskú diecézu oddeľuje od Jágerskej cirkevnej provincie

a natrvalo ich pripája ku konštituovanej Trnavskej cirkevnej provincii. Apoštolská konštitúcia „Qui divino"
prideľuje Trnavskej arcidiecéze ako sufragánne diecézy Nitriansku, Banskobystrickú a Spišskú, ktoré
dovtedy boli priamo podriadené Svätej stolici a tiež diecézy Košickú a Rožňavskú. Svätá stolica oboma
Apoštolskými konštitúciami potvrdila krytie hraníc slovenských diecéz s československými štátnymi
hranicami. Rímskokatolícka cirkev bol na území Slovenska štátom uznaná cirkev aj v období, ktoré

je podľa zákona č. 161/2005 Z. z. rozhodné pre zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd
spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam a bola vlastníkom aj tých nehnuteľností, ktoré
boli v čase odňatia štátom vedené v pozemkových knihách na subjekty Rímskokatolíckej cirkvi. Ani
cirkevné základiny či iné útvary mimo územia SR nemali k týmto majetkom v období odňatia štátom už
žiadne práva ani de facto ani de iure. Svätá stolica im právo spravovať majetky odňala dňa 29. 5. 1922.

Týmto je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne. V danej veci ide o cirkevný majetok, ktorý podliehal
osobitnejúprave.ČeskoslovenskárepublikaaSvätástolicauzavreli17.12.1927zmluvuModusVivendi,
ktorá nadobudla platnosť 2. 2. 1929. Cirkevným Praescriptonium sacricanti a Qui divino bola zriadená
samostatná Slovenská provincia. Svätá stolica územne zladila hranice diecéz so štátnymi hranicami. Na
základe toho treba Rímskokatolícku cirkev so sídlom na Slovensku považovať za vlastníčku všetkých

nehnuteľnostínaúzemíSlovenska.Rímskokatolíckejcirkviponechávaprávospravovaťsvojezáležitosti,
najmä rozhodovať o organizačnej štruktúre, ustanovovať svoje orgány a svojich duchovných, riadiť si
svojimi vnútornými predpismi, zriaďovať svoje rehole a iné inštitúcie nezávislé od štátnych orgánov a
na plnenie svojho poslania vykonávať činnosti fakultatívne uvedené v ustanovení § 6 ods. 1 zákona č.138/1991 Zb. v platnom znení. Pokiaľ by z kanonického práva vyplývali iné závery, tieto nie sú záväzné,
lebo sudcovia pri rozhodovaní nie sú viazaní nielen podzákonnými normami, ale ani normami, ktoré nie
sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, teda nie sú viazaný kanonickým právom.

Pasívnavecnálegitimáciažalovanéhovrade1jepodľasúdudaná,pretožepodľa§4ods.1reštitučného
zákona povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti reštitučného zákona spravuje
nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo ju drží. Výklad uvedeného ustanovenia
nasvedčuje tomu, že tu ide o dve samostatné možnosti označenie povinnej osoby a charakteristiky, ktoré

jej uvedený zákon dáva a umožňuje, aby oprávnená osoba uplatnila svoj nárok proti povinnej osobe,
ktorá zároveň môže spravovať a držať nehnuteľnú vec, alebo môže túto vec len spravovať alebo len
držať. V tejto súvislosti súd vychádzal z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX. katastrálne územie, na ktorom
je ako vlastník parcely č. XXXX/X o výmere 5462 m2 orná pôda v podiele 1/1 zapísaný: SR - Slovenský
pozemkový fond a taktiež ako vlastník parcely č. XXXX o výmere 3248 orná pôda v podiele 1/1 je
zapísaný: SR - Slovenský pozemkový fond (uvedené sa týka novovytvorených parciel č. XXX/XX a č.

XXX/XX). Je nepochybné, že žalovaný v rade 1 v čase podania výzvy, podania žaloby, po podaní žaloby
je zapísaný v evidencii nehnuteľností ako správca sporných nehnuteľností. Žalovaný v rade 1 je taktiež
pasívne legitiovaným účastníkom konania vo vzťahu k novovytvorenej parcele č. XXX/XXX vytvorenej
z parciel č. XXX, XXX, XXX, XXX/X XXX/X, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X v podiele 1/1,
bez ohľadu na to, že ako vlastník je zapísaný Čs. štát-ONV Trnava. Slovenský pozemkový fond je

v zmysle zákona správcom sporných nehnuteľností, pretože podľa zákona č. 330/1991 Zb. spravuje
poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. Žalovaný v rade 1 bez ohľadu na stav zápisu v
evidencii nehnuteľností, je v zmysle reštitučného zákona osobou povinnou.

Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v rade 2 v tomto konaní vo vzťahu k novovytvorenej

parcele č. XXXX/X a to z parciel č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, ktoré sú vedené na liste vlastníctva
č. X a ako vlastník je zapísaný Čs. štát-ONV Trnava súd má za to, že žalovaný v rade 2 má pasívnu
legitimáciu, keď podľa registra C sa jedná o lesné pozemky o výmere 501 m2 (geometrický plán č.
112/2008) a to bez ohľadu na to, že ako vlastník je na LV č. X zapísaný Čs. štát-ONV Trnava. Žalovaný
v rade 2 je v zmysle zákona správcom sporných nehnuteľností, pretože podľa zákona č. 326/2005 Z.

z. spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, pričom údaje registra C sú záväzné.
Žalovaný v rade 2 bez ohľadu na stav zápisu v evidencii nehnuteľností, je v zmysle reštitučného zákona
osobou povinnou vo vzťahu k predmetnému pozemku.

Všetky uvedené pozemky boli odňaté v rozhodnom čase od 8.5.1945 do 1.1.1990 náboženskej

spoločnosti /cirkvi, ktorej právny nástupca je útvarom registrovanej cirkvi na Slovensku ktorý má právnu
subjektivitu aj v súčasnosti, žalovaní boli ako povinná osoba žalobkyňou v lehote riadne vyzvaní na
ich vrátenie, v lehote bolo toto právo (keďže neprišlo k dohode o vydaní nehnuteľných vecí) uplatnené
na súde, žalovaný v rade 1 je subjektom ktoré nehnuteľnosti vo vlastníctve SR spravuje (§ 34, ods.
3 zák.č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách), avšak vo vzťahu k
novovytvorenému pozemku parcelné číslo XXX/XX, parcela registra „C", zastavené plochy a nádvoria,
o výmere 631 m2, vytvorený na základe geometrického plánu č. 106/2008, vyhotoveného dňa 4. 12.
2008 B.. C. W., autorizovaného dňa 4. 12. 2008 B.. C. W., autorizovaným geodetom a kartografom, a
úradne overeného dňa 16. 12. 2008 Správou katastra F. pod č. 2195/2008, pre katastrálne územie E.,

obec E., okres F., ktorý bol pôvodne zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie
E. ako pozemok parcelné číslo XXXX, parcela registra „E", orná pôda, o výmere 3248 m2, vedená
Katastrálnym úradom v F., Správou katastra F., v obci E., vydanom Správou katastra F. a zároveň k
novovytvorenému pozemku parcelné číslo XXX/XX, parcela registra „C", zastavané plochy a nádvoria,
o výmere 1017 m2, vytvorený na základe geometrického plánu číslo 106/2008, vyhotoveného dňa 4.

12. 2008 B.. C. W., autorizovaného dňa 4. 12. 2008 B.. C. W., autorizovaným geodetom a kartografom,
a úradne overeného dňa 16. 12. 2008 Správou katastra pod číslom 2195/2008, pre katastrálne územie
E., obec E., okres F., ktorý bol pôvodne zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie
E. ako pozemok parcelné číslo XXXX, parcela registra „E", orná pôda, o výmere 3248 m2, vydanom
Správou katastra F., súd návrh zamietol, nakoľko ich vydanie by bolo v rozpore s ustanovením § 2

ods. 1, písm. a) zák.č. 161/2005 Z.z., podľa ktorého právo na navrátenie vlastníctva možno uplatniť
len k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, keďže je zrejmé, že nehnuteľnosti
novovytvorené parcely č. XXX/XX, č. XXX/XX sú označené ako druh pozemku „zastavané plochy
a nádvoria", a teda nie sú poľnohospodárskou pôdou. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, ževydať možno aj pozemky,ktoré nie sú v čase vydania poľnohospodárskou pôdou, keďže určenie druhu
pozemku (ako „poľnohospodárskej pôdy") je rozhodujúci v čase odňatia. Sú má za to, že ak je totiž v
reštitučnom zákone taxatívne ustanovené, že sa vlastnícke právo vracia k nehnuteľným veciam ktoré

tvoria poľnohospodársku pôdu, tak sa vlastnícke právo k nehnuteľným veciam, ktoré poľnohospodársku
pôdu netvoria (v tomto konkrétnom prípade zastavané plochy a nádvoria) nevracia (argumentum a
contrario). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že je síce pravdou, že žalované nevydané parcely s
druhom pozemku „zastavané plochy a nádvoria" nie sú pozemkami, ktorých vydanie by bolo vylúčené
v zmysle § 6 reštitučného zákona, na druhej strane je tiež nepochybné že uvedené parcely nie sú

poľnohospodárskou pôdou, čiže pozemkami, ktorých vydanie by bolo možné v zmysle § 2, ods. 1
reštitučného zákona (podľa názoru súdu ustanovenie § 6 reštitučného zákona iba bližšie upravuje ktoré
nehnuteľnosti nepodliehajú vôbec reštitúcii, a to aj v prípade, že by boli v súčasnosti zapísané ako
poľnohospodárska pôda - ustanovenie § 6 reštitučného zákona, preto nemožno vykladať tak, že ak sa
vlastníctvo nenavracia k pozemkom uvedeným v tomto paragrafe, tak sa vracia vlastníctvo k všetkým
ostatným pozemkom). Pozemkový poľnohospodársky majetok, ktorého sa budú týkať reštitučné nároky

cirkvi a náboženských spoločností tak predstavuje pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo
do neho patrí, pozemky, ktoré sú ako poľnohospodárska pôda využívané na poľnohospodársky výrobu,
a ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a
trvalý trávny porast a aj iné pozemky, ktoré síce neslúžia poľnohospodárskej výrobe, ale sú pre ňu
nepostrádateľné.

Pokiaľ ide o novovytvorený pozemok parcelné číslo XXX/XXX, parcela registra „C", trvalé trávne porasty,
o výmere 9503 m2, vytvorený na základe geometrického plánu číslo 112/2008, vyhotoveného dňa 6. 12.
2008 B.. C. W., autorizovaného dňa 6. 12. 2008 B.. C. W., autorizovaným geodetom a kartografom, a
úradne overeného dňa 16. 12. 2008 Správou katastra pod číslom 2208/2008, pre katastrálne územie

E., obec E., okres F., ktorý bol pôvodne zapísaný na liste vlastníctva číslo 2, pre katastrálne územie E.
ako pozemok parcelné číslo XXX, parcela registra „E", orná pôda, o výmere 806 m2, pozemok parcelné
číslo XXX, parcela registra „E", orná pôda, o výmere 709 m2, pozemok parcelné číslo XXX, parcela
registra „E", orná pôda, o výmere 820 m2, parcelné číslo XXX/X, parcela registra „E", orná pôda, o
výmere 745 m2, pozemok parcelné číslo XXX/X, parcela registra „E", orná pôda, o výmere 6924 m2,

vydanom Správou katastra F., súd poukazuje na to, že samotný žalovaný v rade 1 výzvou zo dňa 12. 5.
2011 a identickou výzvou zo dňa 18. 3. 2014 požiadal Okresný úrad Trnava, Katastrálny odbor o opravu
údajov katastra nehnuteľností na LV č. X k. ú. E. v zmysle § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. v časti B: 1.
Slovenská republika - v správe Slovenského pozemkového fondu v celosti 1/1 s odvolaním sa na § 1,
§ 17, § 22 zákona o pôde č. 229/1991 Zb. a § 34 zákona o pozemkových úpravách č. 330/1991 Zb. s

tým, že poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve SR spravuje žalovaný v rade 1. Zistenie práva správy k
sporným pozemkom a to bez ohľadu na stav zápisu v evidencii nehnuteľností, ovplyvňuje postavenie
účastníkovvtomtokonaní.Nadväzujúcnauvedenéasohľadompreukázanéskutočnostiajnasprávanie
sa žalovaného v rade 1 ako správcu týchto sporných nehnuteľností (predmetné žiadosti na Katastrálny
odbor) ako aj vyjadrenie Okresného úradu F., Katastrálneho odboru zo dňa 11. 6. 2014 (na čl. 727 spisu

a na č.l.733 spisu - parcely registra E č. XXX, XXX, XXX, XXX/X a XXX/X sú zlúčené do parciel registra C
č. XXX/X - trvalé trávne porasty a č. XXXX - lesné pozemky), keď do správy Slovenského pozemkového
fondu prislúcha časť parciel č. XXX, XXX, XXX, XXX/X a XXX/X a to časti, ktoré sú zlúčené v parcele
reg. C č. XXX/X, je žalovaný v rade 1 ako správca v zmysle reštitučného zákona osobou povinnou a teda
aj pasívne legitimovaným účastníkom konania v časti požiadavky k novovytvorenej parcele č. XXX/XXX.

Súd považoval návrh v tejto časti za dôvodný a v tejto časti návrhu voči žalovanému v rade 1 vyhovel,
keď má za osvedčené splnenie predpokladov v zmysle reštitučného zákona, pokiaľ ide o dodržanie
určitosti výzvy, jej doručenie, právne nástupníctvo žalobkyne po právnej predchodkyni uvedené v PKV
č. 23 (Základina Kaplnky svätého Rokusa v Smoleniciach), pasívnu legitimáciu žalovaného v rade 1
má súd preukázanú v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 330/1990 Zb. a v súlade s vyššie uvedeným

odôvodnením.

Návrh žalobkyne v časti pozemku parcelné č. XXXX/X, parcela registra orná pôda, o výmere 5462
m2, pre katastrálne územie E., obec E., okres F., zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, vydanom
Katastrálnym úradom v F., Správou katastra F. (pôvodne PKV č. 1524) súd považoval za dôvodný a v

tejto časti návrhu voči žalovanému v rade 1 vyhovel, keď má za osvedčené splnenie predpokladov v
zmysle reštitučného zákona, pokiaľ ide o dodržanie určitosti výzvy, jej doručenie, právne nástupníctvo
žalobkyne po právnej predchodkyni uvedené v PKV č. 1524 (Rímskokatolícka cirkev v Smoleniciach,Omšová základina), pasívnu legitimáciu žalovaného v zmysle zápisu na LV č. XXXX k. ú. E. ale aj
ustanovenia § 34 zákona č. 330/1990 Zb.

Súd považoval návrh za dôvodný voči žalovanému v rade 2 týkajúci sa novovytvoreného pozemku
parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „C", lesné pozemky, o výmere 501 m2, vytvorený na základe
geometrického plánu č. 112/2008, vyhotoveného dňa 6. 12. 2008 B.. C. W., autorizovaného dňa 6. 12.
2008 B.. C. W., autorizovaným geodetom a kartografom, a úradne overeného dňa 16. 12. 2008 Správou
katastra F. pod číslom 2208/2008, pre katastrálne územie E., obec E., okrem Trnava, ktorý bol pôvodne

zapísaný na liste vlastníctva číslo X, pre katastrálne územie E. ako pozemok parcelné číslo XXX, parcela
registra „E", orná pôda o výmere 806 m2, pozemok parcelné číslo XXX, parcela registra „E", orná pôda,
o výmere 709 m2, pozemok parcelné číslo XXX, parcela registra „E", orná pôda, o výmere 820 m2,
pozemok parcelné číslo XXX/X, parcela registra „E", orná pôda, o výmere 745 m2, pozemok parcelné
číslo XXX/X, parcela registra „E", orná pôda, o výmere 6924 m2, vydanom Správou katastra F.. Súd
má za osvedčené splnenie predpokladov v zmysle reštitučného zákona, pokiaľ ide o dodržanie určitosti

výzvy, jej doručenie, právne nástupníctvo žalobkyne po právnej predchodkyni uvedené v PKV č. 23
(Základina Kaplnky svätého Rokusa v Smoleniciach), pasívnu legitimáciu žalovaného v zmysle vyššie
uvedeného ale aj ustanovenia § 50 zákona č. 326/2005 Z. z.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku súd môže o náhradu trov konania
rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú
zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania

súd samostatným uznesením.

O náhradu trov konania žalobkyne a žalovaného v rade 1 súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2
Občianskehosúdnehoporiadku,keďúčastnícibolivkonaníúspešníkaždý50%,apretobolorozhodnuté
tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O náhradu trov konania žalobkyne a žalovaného v rade 2 súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobkyňa
bola v konaní celkom úspešná.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Žalobkyňa vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. § 79
ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a
ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a

označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v
intenciách tvrdení uvádzanými žalobkyňou, ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh. Skutkové zistenia
nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich
skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie
dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ). Súd nevyhovel

návrhu žalobkyne na vykonanie obhliadke, ktorú považoval za nehospodárnu a nadbytočnú s ohľadom
na preukázané skutočnosti v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.