Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Petríková
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6C/14/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314223498
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314223498.2
Rozhodnutie
Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľa: mal. S. R., T.. XX.X.XXXX, v zastúpení zákonných
zástupcov: I. R., T.. XX.X.XXXX Z. V. R., T.. XX.X.XXXX, B. H. Y. XX, W., v konaní zast.: Mgr. Peter
Senovský, advokát, so sídlom Tekovská 22, Levice, proti odporkyni: Y. H., T.. XX.X.XXXX, H. Ľ. X, W.,
v konaní zast.: JUDr. Ján Kuriačka, advokát, so sídlom Bernolákova 2, Levice, o zaplatenie 1712,- €
s prísl., takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ v návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 1.12.2014 žiadal prostredníctvom právneho
zástupcu súd, aby zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 1.712 € ako náhradu škody na zdraví, za
utrpenú bolesť ako aj náhradu nákladov spojených s liečením. Ako uviedol, mal. S. utrpel dňa 27.8.2013
úraz - spadol zo schodov pred bytovým domom na ľavý lakťový kĺb. K pádu došlo v dôsledku toho,
že syn odporkyne, mal. C. G. C. bez zjavnej príčiny strčil do poškodeného, ktorý spadol. Následkom
pádu utrpel navrhovateľ zlomeninu ľavého lakťového kĺbu, ktorej liečba si vyžiadala operáciu v Detskej
fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave a následnú rehabilitačnú liečbu. Celkový čas liečby
predstavoval bezmála jeden rok. Navrhovateľ - poškodený ako aj syn odporkyne boli v čase predmetnej
udalosti sedemročné deti. Dohľad nad navrhovateľom vykonávala v čase predmetnej udalosti jeho
matka, ktorá stála cca 2 metre od dieťaťa. Nakoľko syn odporkyne konal náhle, nečakane a bez
zjavnej príčiny, ani vlastná matka nedokázala v tej rýchlosti svoje dieťa zachytiť, čím by sa predišlo
zraneniu, z čoho vyplýva, že náležitý dohľad nezanedbala. Na druhej strane dohľad nad vinníkom
mala vykonávať jeho matka, ktorá bola v rozhodnom čase na neznámom mieste a nebola ani len
v dohľade od udalosti. Z uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že odporkyňa náležitý dohľad
zanedbala. Výška náhrady za bolesť, ktorú si navrhovateľ uplatňuje, vyplýva z bodového ohodnotenia
v lekárskom posudku o bolestnom zo dňa 7.8.2014 v ohodnotení 80 bodov, každý v hodnote 16,48
€, t.j. 1.318,40 €. Náklady spojené s liečením navrhovateľ vyčíslil vo výške 393,60 € a špecifikoval
v prílohe návrhu. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vyzýval odporkyňu na zaplatenie
predmetnej pohľadávky, čo odporkyňa odmietla a doposiaľ navrhovateľovi náhradu škody nezaplatila ani
z časti. Lehota na zaplatenie uvedená vo výzve uplynula najneskôr 4.9.2014. Odo dňa nasledujúceho
po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie si navrhovateľ uplatňuje úroky z omeškania z dlžnej sumy v
zákonnej výške. Taktiež si uplatnil priznanie náhrady trov konania.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 30.4.2015 odmietla zaplatiť žalovanú sumu, nakoľko náležitý
dohľad nezanedbala. Uviedla, že jej syn je bezproblémové dieťa, ani v škole ani v kolektíve detí nemá
a nikdy nemal žiadne konflikty. K nešťastnej udalosti došlo pri bežnom hraní sa detí, ale podstatou
úrazu je skutočnosť, že na schodišti, kde došlo k udalosti, nebolo v tom čase osadené žiadne zábradlie,
pričom na všetkých ostatných vchodoch zábradlie je. Až dva týždne po úraze došlo zo strany správcuk namontovaniu zábradlia aj na tomto schodišti. Deti sa pred bytovkou hrali ako mnohokrát predtým a
hrávajú sa už bez prítomnosti rodičov, nakoľko sú už vo veku, keď nemôžu byť rodičia stále s nimi. Pokiaľ
na mieste bola matka navrhovateľa a videla, že hra detí je nebezpečná, mala zasiahnuť a deti upozorniť
na možný úraz a pád zo schodov. Odporkyňa si nie je vedomá, že by sa jej syn správal agresívne a
mal konflikty s inými deťmi. Aj podľa jeho tvrdenia došlo k udalosti nešťastnou náhodou, nie úmyselným
sotením od navrhovateľa. Podaný návrh žiada zamietnuť.
Súd na pojednávaní vypočul zákonnú zástupkyňu, matku mal. navrhovateľa a odporkyňu a zistil
nasledovný skutkový stav:
Matka navrhovateľa vypovedala, že k úrazu došlo v období konca prázdnin. V tom čase bolo vonku
niekoľko rodičov a veľa detí. S S. tam bola ona aj s mladšou 1,5 ročnou dcérou. Deti sa hrali a keď sa
chystali domov, C. aj s S. stáli na schodoch do vchodu, s nimi tam sedel ešte jeden chlapec, z ničoho
nič sa Patrik zahnal a strčil S., ktorý spadol zo schodov. Nespadol dole schodmi, ale z boku, keďže na
schodisku nebolo zábradlie. Hneď k nemu pribehla, pribehol aj C., ktorý potom ušiel. Zavolala manžela a
išli na pohotovosť. Tam im povedali, že syn bude musieť absolvovať operáciu, avšak v Leviciach takého
operácie nerobili, preto ich poslali do Bratislavy, dcéru cestou zaviezli k starým rodičom do Pukanca a
odišli s manželom do Bratislavy. Pôvodne mali operáciu vykonať až ráno, ale nakoniec sa kvôli S. stavu
sa ho rozhodli operovať v noci, operácia trvala 2,5 hodiny, prebehla bez komplikácii, tieto sa vyskytli
až po operácii, kedy S. vracal. Lekári mali podozrenie na otras mozgu, ktoré však po vyšetreniach
vylúčili. Nakoniec zistili, že S. zle reagoval na lieky proti bolesti. Po čase mal nastúpiť na rehabilitačnú
liečbu, avšak vyskytli sa komplikácie s drôtmi v lakti, ktoré mu začali samé vychádzať, preto mu ich
museli akútne vybrať, mával bolesti a odpadával. Pri rehabilitácii veľmi ťažko spolupracoval. Našťastie
z predpokladanej 30 % nehybnosti neostala žiadna. Pri prudkých pohyboch síce ešte bolesti má a vidno
mu aj kde ho operovali. Patrik pri sotení chytil S. oboma rukami za hornú časť ruky a sotil ho. Matka
nevie, z akého dôvodu, lebo sa predtým ani nehádali. Matka potvrdila, že na schodišti nebolo zábradlie.
V predmetnom vchode do bytového domu nebýval ani S. ani C.. Matka rovnako potvrdila, že S. s C.
nikdy nemali žiadny konflikt.
Odporkyňa vypovedala, že v čase, keď sa deti hrali vonku, ona bola doma, kde si robila potrebnú prácu.
C. sa zvykol hrávať vonku sám, ona na neho dohliadala, pozerala sa na neho cez balkón a vždy vykukla
z okna, bývali vtedy na 3 poschodí. C. prišiel domov vyplašený a s plačom, nič však nechcel povedať,
až na druhý deň prišla za matkou pani, ktorá je kamarátka S. matky, obidve majú ešte malé deti, tak na
pieskovisku bývajú veľmi často a povedala, čo sa stalo. Keď sa odporkyňa C. znovu na to pýtala, veľmi
sa rozplakal a nechcel nič povedať. Nakoniec to rozpovedal až po nejakom čase a povedal, že sa hrali
na schodoch s S. a ešte s jedným chlapčekom, pričom to opísal tak, že tento tretí chlapček strčil do C. a
tým pádom on do S.. To, že odtiaľ ušiel, povedal že S. matka na neho nakričala a že na neho vrieskala, či
mu chce zabiť syna. Čo sa týka zábradlia, toto bolo na schodište namontované asi týždeň po incidente.
Odporkyňa si myslí, že matka S. mala zabrániť tomu, aby sa deti hrali na takom nebezpečnom mieste,
ako sú schody. Keď ona C. kontrolovala z okna, nevidela, že by sa hrali na schodišti. Odporkyňa neverí,
že C. strčil do S. z ničoho nič, jej syn je nekonfliktný, nie je žiadny bitkár, do teraz má z tohto traumu,
nakoľko aj keď mu niekto ublíži, vôbec mu to nevráti.
Z komplexného hodnotenia zo ZŠ Saratovská 85, Levice zo 16.2.2016 okrem iného vyplýva, že mal. S.
R. je priateľský a milý žiak, ktorý chodí do školy rád, v triede je obľúbený. Na hodinách nevyrušuje, do
vyučovacieho procesu sa aktívne zapája, javí sa ako vyrovnané a spokojné dieťa.
Triedna učiteľka mal. C. C. v komplexnom hodnotení zo dňa 12.2.2016 uviedla, že mal. C. je milý a
zhovorčivý chlapec, v triednom kolektíve veľmi obľúbený. Je to veľmi šikovný a dobrý športovec, žije
pre basketbal. Jeho správanie je slušné, veku primerané, dodržiava pravidlá školského poriadku. Počas
prestávok veselý, spoločenský, živý a hravý.
Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 7.8.2014
vypracovaného detským chirurgom MUDr. Michalom Šebom bola výška náhrady za bolesť u mal. S.
ohodnotená na 80 bodov. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S03594-OL-2014 zo dňa
14.5.2014 je výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2014 za jeden bod je 16,48 €.Podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou,
zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky;
spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí
škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť
jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.
Podľa § 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti,
ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú
bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené
s liečením.
Podľa § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s
pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.
Podľa § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka, náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu,
kto ich vynaložil.
V prejednávanej veci navrhovateľ žaloval odporkyňu o náhradu škody na zdraví, ktorú mal
navrhovateľovi spôsobiť jej maloletý syn. Žalovaná bola len odporkyňa z dôvodu, že jej syn pre
maloletosť nebol schopný posúdiť následky svojho konania, pričom odporkyňa ako matka bola
povinná nad ním vykonávať náležitý dohľad. Zodpovednosť dohliadajúcich osôb spočíva na princípe
predpokladaného zavinenia. V prípade maloletých detí majú povinnosť vykonávať dohľad v prvom rade
rodičia. Pri osobách, ktoré sú na dohľad povinné, zákon vyžaduje, aby preukázali, že náležitý dohľad
nezanedbali.Náležitýmdohľadompritomniejenepretržitéabezprostrednésledovanie,aledohľad,ktorý
je primeraný okolnostiam, najmä veku, vlastnostiam a chovaniu osoby maloletého. Od rodičov nemožno
za normálnych okolností požadovať, aby boli s dieťaťom na každom kroku. Pri úvahe, ako intenzívny
má byť náležitý dohľad, je potrebné vychádzať aj z povahových vlastností dohliadanej osoby a z jej
celkovéhosprávaniasa.Doúvahytiežmôžeprichádzaťspoluzavineniepoškodeného,rovnakojemožné
spoluzavinenie osôb, ktoré mali nad maloletým poškodeným vykonávať dohľad.
V konaní bolo preukázané, že mal. navrhovateľ následkom pádu zo schodov utrpel vážne poranenie
ruky, ktoré si vyžiadalo operačný zákrok a dlhodobú rehabilitačnú liečbu. V čase bezprostredne pred
úrazom sa navrhovateľ, mal. S. a syn odporkyne, mal. Patrik spolu s ďalším chlapcom, hrali resp. sedeli
na schodoch vedúcich do vchodu bytového domu, pričom na predmetnom schodišti nebolo osadené
zábradlie tak, ako to bolo v iných vchodoch. Obe deti boli v tom čase vo veku 7 rokov, čo je podľa
názoru súdu vek, kedy rodičia nemusia byť nepretržite s nimi. Matka mal. C. uviedla, že syn sa bežne
hrával s deťmi vonku, pričom ona ho priebežne sledovala z okna bytu. Matka mal. S. bola vonku s ním,
pretože bola aj s 1,5 ročnou dcérou, ktorá pochopiteľne nepretržitý dohľad vyžaduje. Obe deti nemali
žiadne problémy so správaním, neboli agresívne, ani nemali konflikty medzi sebou, čo okrem triednych
učiteliek zhodne uviedli aj ich matky, a teda vzhľadom na ich správanie a vlastnosti nebolo potrebné nad
nimi vykonávať sprísnený dohľad. K pádu mal. S. zo schodov malo podľa jeho matky dôjsť úmyselným
sotením mal. C.. Uvedené sotenie však videla len S. matka, ako sama uviedla, napriek tomu, že v tom
čase boli na mieste aj iní rodičia. Mal. C. však neskôr svojejmatke uviedol, že ten tretí chlapček, ktorými s
nimisedel,strčildonehoaonnáslednedoS.,ktorýspadol.Soteniunepredchádzalažiadnahádkamedzi
deťmi, bitka či „klbčenie“. Sporné teda ostalo, ktoré dieťa v skutočnosti do S. strčilo. Na druhej strane,
keďže na predmetných schodoch nebolo zábradlie, matka mal. S., ktorá bola prítomná, mala predvídať
a vyhodnotiť situáciu tak, že uvedené miesto môže byť pre deti nebezpečné vzhľadom k možnému pádu,
ku ktorému mohlo dôjsť aj inak, nie len v dôsledku strčenia. V predmetnom vchode dokonca S. nebýval,
takže na schodoch vôbec nemal čo robiť. Preto možno zanedbanie náležitého dohľadu v konkrétnej
situácii prisúdiť aj matke S.. Tiež však možno konštatovať, že aj matka C. vediac, že pred bytovým
domom sa nachádza schodisko bez zábradlia, mala syna poučiť, aby na uvedené miesto nešiel (keďže v
tom vchode rovnako nebýval a nemal preto dôvod tam ísť), prípadne ho kontrolovať častejšie. Vzhľadom
na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, preto súd
podaný návrh zamietol.Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Odporkyňa mala v konaní úspech, patrí jej právo na náhradu trov konania. Súd jej však túto náhradu
nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považuje jednak charakter sporu, predmet
ktorého vznikol v dôsledku konania maloletých detí, kde čiastočnú zodpovednosť majú obe matky.
Rovnako súd prihliadol na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, kedy je pochopiteľné, že
rodičia mal. navrhovateľa, ktorý preukázateľne utrpel bolesť, sa snažili túto bolesť kompenzovať aspoň
finančne, preto súd zastáva názor, že zaviazanosť mal. navrhovateľa náhradou trov konania odporkyni,
by pre neho bolo neprimerane tvrdé.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.