Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216202460
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216202460.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnosudkyňouJUDr.IvanouJaďuďovouvprávnejvecižalobcuIntrumJustitiaSlovakia

s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 (zn. 5367432) zastúpeného JUDr. Ján
Šoltés, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej F. Q., nar: XX.XX.XXXX, bytom V. rad XXX/
XX, I. H., občan SR, o zaplatenie 1881,67 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 692,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne z tejto sumy od 16.1.2016 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 25 EUR mesačne,
vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

V časti o zaplatenie 828,77 Eur s príslušenstvom súd žalobu zamieta.

V časti o zaplatenie istiny 360,48 Eur s príslušenstvom súd konanie zastavuje.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa18.2.2016domáhalzaviazaniažalovanejnazaplateniesumy
1881,67eurspolus8,05%úrokomzomeškaniaročnezosumy1881,67Eurod16.1.2016anáhradytrov

konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Všeobecná úverová
banka, a.s. uzavreli Zmluvu o vydanie kreditnej platobnej karty dňa 17.6.2004 a žalovanej bol poskytnutý
úver vo výške 60000,-Sk. Tento sa zaviazala splácať mesačnými splátkami po 23,24 Eur. Žalovaná sa
dostala do debetu a konečný stav ku dňu 31.12.2015 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny,
poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej bol
1881,67 Eur. Dňa 8.11.2016 zobral žalobca v časti o zaplatenie sumy 360,48 Eur (poplatky a sankčný
úrok s prislúchajúcim úrokom z omeškania) späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

2. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa §
145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Preto v tejto časti súd konanie zastavil.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadril tak, že uznáva pohľadávku žalobcu, chce ju vrátiť, avšak nevie ju vrátiť
naraz, lebo majú exekúciu, mala by zarábať 500 Eur, majú 12 ročné dieťa a požiadala o 25 Eurové

splátky mesačne. Manžel pracuje a keďže má exekúciu tak dostáva 475,27 Eur. Majú aj splátky do
nebankových inštitúcií.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením obsahu zmluvy, zmluvy o postúpení
pohľadávok spolu s prílohou, výpismi z pôžičkovej karty Triangel, ostatnými listinami a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

5. Žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzavreli zmluvu o úvere na sumu 60.000,-Sk dňa
17.6.2004 a dňa 22.2.2006 na sumu 21000,-Sk, z ktorej žalovaná čiastočne zaplatila sumu 2229,15
eur. Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o úvere, ktorú
skutočnosť žalovaná ani nenamietala. Teda skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela.

6. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) strany majú povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 ods. 1 CSP
skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujúzanesporné.Podľačl.6ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní
rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

7. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

8. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa§153ods.1CSP,stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej

obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

9. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

10. Podľa § 503 Obch. zákonníka je dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred

dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.

11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.13. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č.
258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských

zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka.
Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a
nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č.
258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

14. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. h) a k) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 4 ods. 3 veta druhá citovaného zákona, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Súd mal za preukázané, že žalovaná sa dostala do nepovoleného prečerpania finančných
prostriedkov vo výške žalovanej sumy ( istiny) 692,42 Eur - v tejto časti mal súd žalobu za plne dôvodnú.
Taktiež zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy
692,42 Eur od 16.1.2016 do zaplatenia, keď žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávky nepresahuje

úrok z omeškania v zmysle v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

17. V časti uplatneného nároku na zaplatenie štandardného úroku vo výške 828,77 Eur, ktoré mali
byť špecifikované v Obchodných podmienkach, tieto boli zo strany žalobcu predložené nečitateľne,
ale zároveň súd poznamenáva, že neboli dohodnuté v zmluve a preto v tejto časti ako nedôvodnej

nevyhovel a žalobu zamietol. Štandardné úroky si žalobca uplatňoval v zmysle cenníka, ktorý bol platný
od 1.5.2009, ich výpočet nešpecifikoval, právne nezdôvodnil, predložil len výpis, v ktorom sa uvádza, že
mala byť vyhlásená okamžitá splatnosť, takúto listinu však žalobca nepredložil. Súd poznamenáva, že
vo výpise je dokonca dátum postúpenia pohľadávky na vymáhanie dňa 21.8.2013, kde úroky už museli
byť vypočítané a zarátané. Teda nárok žalobcom uplatneného zmluvného úroku je duplicitným nárokom.

Súd poukazuje i na to, že žalobca má nárok na zmluvný - obchodný úrok len do času účinkov vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z
dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom
sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvnéhoúroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru
poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil
navrhovateľ právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky

zposkytnutýchprostriedkovplatialendosplatnostidlhuaodsplatnostiúverujedlžníkvomeškaníamusí
platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z

omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovanú k plateniu zmluvných úrokov aj po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by
zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného štandardného úroku
zamietol.

18. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 4 CSP, keď vyhovel žiadosti žalovanej o možnosť
zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach pod následkom straty výhody splátok. Uvedenú výšku
splátky súd považoval za primeranú osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom žalovanej, výške
dlžnej sumy a lehote splácania pri stanovenej mesačnej splátke, pričom uloženie povinnosti zaplatenia
dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu na

finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú
sféru.

19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a keďže žalobca mal vo
veci úspech len čiastočný, súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.