Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413202885
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413202885.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů
1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: R. M.,
nar. XX.X.XXXX, bývajúca v F. V., Ul. Y. XXX/XX, zastúpená JUDr. Vierou Komanovou advokátkou
advokátskej kancelárie v Starej Ľubovni, Ul. 17.novembra 31, Stará Ľubovňa, o zaplatenie 1.040,13 eur

s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Cb/108/2013-32 zo dňa
27.6.2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo
výške 1.040,13 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 1.040,13 eur od

30.5.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.040,13 eur od 2.9.2010 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 3,47 eur, a to všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 62,- eur a
trovy právneho zastúpenia vo výške 236,99 eur, takisto v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa proti žalovanej domáhal podaným návrhom rozhodnutia
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Právnym titulom návrhu bola zmenka so zmenkovou
sumou vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku, zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne
zo zmenkovej sumy od 30.5.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrokom zo zmenkovej sumy uvedenej vo
výrokovej časti rozsudku od 2.9.2010 do zaplatenia a zákonné právo na zmenkovú odmenu vo výške
1/3 % zmenkovej sumy. Ďalej v návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom práv zo zmenky
vystavenej žalovanou 21.10.2009 na zmenkovú sumu uvedenú vo výrokovej časti rozsudku, pričom

táto sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 30.5.2010. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, pričom vystaviteľka doteraz nezaplatila žiadnu časť dlžnej sumy. Keďže zmenková listina je
opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Žalobca k návrhu pripojil aj originál zmenky a výpis z Obchodného registra. Na rubopise zmenky je

uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ zmenku previedol na žalobcu. Súd ďalej citoval Čl. 5
ods. 2 až 4 Nariadenia W. parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ďalej Čl. 13 ods. 1, 2 uvedeného
Nariadenia, Čl. 19 Nariadenia, Čl. 7 ods. 3 Nariadenia ďalej ustanovenie § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a v tejto
súvislosti konštatoval, že žalovaná vo vyjadrení k podanému návrhu nevzniesla námietky, iba požiadala
o povolenie splátok. Z prvopisu zmenky mal súd za preukázané skutkové tvrdenia žalobcu uvedené
v návrhu. Zmenka obsahuje údaj splatnosti, obsahuje náležitosti predpísané Článkom I. § 75 zákona

č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí
byť predložená do 1 roka od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiťlehotu dlhšiu (Čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej
zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Z návrhu
vyplýva, že remitent predložil žalovanej zmenku na platenie. Doložka bez protestu, ktorá je na zmenke

napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest proti neplateniu a súčasne preniesla dôkazné
bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na žalovanú (Čl. I. § 46 ods. 1, 2 v spojení s § 77
ods. 1 zmenkového zákona). Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie
na súde, navyše podľa Čl. I. § 53 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 zmenkového zákona, zmeškaním
lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky. V zmenkách splatných na videnie

môže vystaviteľ v zmysle Čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V danom prípade tak urobil sadzbou 0,25 % denne. Výška úrokovej miery, ktorú je
možné ustanoviť vo vistazmenke, zmenkovým zákonom upravená nie je. Jej určenie sa ponecháva na
samotného vystaviteľa. Podľa prvej vety Čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona
o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom
indosamentov, a to aj vtedy, ak je posledný z nich blankoindosamentom. Žalobca zmenku nadobudol

indosamentom a aj keď zjavne k indosácii došlo až po splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom
zmenky, preto môže podľa Čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona postihom
žiadať od žalovanej zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi, 6 % úrokmi odo dňa splatnosti a odmenu
vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. V ďalšom súd zdôraznil, že žalobca v návrhu uplatnil nárok zo zmenky,
predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca predložil originál

zmenky, ktorá je listinným cenným papierom, ktorý inkorporuje v listine ako takej samotné právo žalobcu.
Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné
ničíminýmnahradiť.Žalobcapredložilsúduakodôkazosvojichnárokochplatnúzmenku,ktoroudokázal
jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a
obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky. Žalobca je majiteľom zmenky,

na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád,
teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy a nie
je ju možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa stotožnil s
právnou argumentáciou žalobcu s poukazom na ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, podľa ktorého,
kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných

vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky. V sporovom konaní tak nemôže urobiť žalovaná, tým menej súd. V tejto súvislosti súd prvého
stupňa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008, podľa

ktorého z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí
pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu žalovaná zmenkovú sumu aj
skutočne dlhuje. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky,
môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto
námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanej a nie na žalobcovi. Pokiaľ povinný

dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné
prenesenie dôkazného bremena zo žalovanej na žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za
určitých okolnosti uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená
zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti

strán, súd nie je oprávnený žalovanú na nich ani upozorniť. Posudzovanie základného vzťahu by malo
význam len vtedy, keby žalovaná ako spotrebiteľ vzniesla voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo
na jej škodu, alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky,
čobyvšakmuselavkonaníajpreukázať,atoajnapriektomu,ževčaseuzavretiaúverovejzmluvyplatila
právna úprava, ktorá sa v § 2 písm. a) a b) a v § 4 ods. 6 zákona č. 285/2001 Z.z. v znení účinnom do

11.6.2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie
svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru. Skutočnosť,
že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu uvedenú v § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom, mohla mať za následok

len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky. Vo vzťahu k
žiadosti žalovanej o povolenie splátok súd uviedol, že povolí splátky peňažného plnenia napr. v prípade,
že by vzhľadom na osobné a majetkové pomery žalovanej povinnosť uhradiť dlžnú sumu jednorazovým
plnenímmohloneprimeranýmspôsobomešteviaczhoršiťjejsituáciuazároveňexistujereálnamožnosť,že svoj dlh splatí v primeranej dobe v splátkach. Za daných okolností mal súd za to, že na povolenie
mesačných splátok nie sú splnené podmienky. Na základe týchto skutočností súd návrhu vyhovel. O
trovách konania rozhodol podľa Čl. 16 Nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá

nemala v konaní úspech.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Navrhla tento zrušiť a vec vrátiť na opätovné
prejednanie a rozhodnutie s tým, aby jej bola priznaná aj náhrada trov odvolacieho konania. V dôvodoch
odvolania poukázala na to, že v čase finančnej tiesne si od nebankovej spoločnosti požičala finančné

prostriedky na základe spotrebiteľského úveru. Uviedla ďalej, že pracovník nebankovej spoločnosti ju
mal v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. informovať o tom, že medzi dokladmi, ktoré má
podpísať pri uzavretí zmluvy o úvere je aj zmenka, čo jej podpísanie znamená a aký bude postup v
prípade, ak úver včas nesplatí, čo sa však nestalo. Tvrdenie, že remitent predložil zmenku na platenie
sa absolútne nezakladá na pravde. Je toho názoru, že súd prvého stupňa pochybil pri rozhodovaní
v tom smere, že sa vôbec nezaoberal otázkou, či zmluva o úvere bola platná a či nebola uzavretá v

rozpore so Zákonom o ochrane spotrebiteľa. Zmenka bola podpísaná v súvislosti s poskytnutým úverom
a je toho názoru, že v danom prípade je potrebné, aby potom aj zmenka, jej vyhotovenie a proces jej
vymáhania boli posudzované s prihliadnutím na Zákon o ochrane spotrebiteľa. Súd prvého stupňa sa
pri rozhodovaní o zmenke výlučne riadil Nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a zákonom č. 191/1950

Zb.. V danom prípade však nie je podľa nej možné postupovať len podľa Nariadenia č. 861/2007,
pretože zmenka bola použitá ako zabezpečovací prostriedok na poskytnutý úver a je potrebné riešiť aj
otázku týkajúcu sa spotrebiteľského úveru a podmienok, za akých bola zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavretá. Súd sa nezaoberal, či v danom prípade bola zmenka vyplnená správne, či nebolo porušené
právo z toho hľadiska, či vôbec bolo možné zmenku previesť na inú osobu, pričom je toho názoru, že

indosovaním zmenky došlo zo strany pôvodného veriteľa na nového vlastníka zmenky k obchádzaniu
Zákona o ochrane spotrebiteľa, aby v rámci konania neboli skúmané podmienky, za akých bola uzavretá
zmluva o úvere.

Žalobca v odpovedi na odvolanie žalovanej navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa. Zdôraznil, že vo svojom návrhu si uplatnil nárok zo zmenky, že táto je listinný cenný papier, ktorý
inkorporuje v listine ako takej samé právo žalobcu. Uviedol ďalej, že súdu predložil ako dôkaz o svojich
nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom
č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Upozornil na ustanovenie § 17 Zákona o zmenkách

a šekoch, z ktorého vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Naviac
kauzálna námietka voči žalobcovi by musela byť vznesená zo strany žalovanej, a predovšetkým táto v
tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Ďalšie uvádzané námietky sa už
netýkali rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V stanovisku žalovanej táto uviedla, že nesúhlasí s názorom žalobcu a má za to, že v danom prípade
je potrebné celú záležitosť posudzovať aj z pohľadu spotrebiteľa, pretože zmenka, ktorú podpísala bola
zmenkou zabezpečovacou, ktorou si zmenkový veriteľ zabezpečoval vrátenie požičaných finančných
prostriedkov.

V ďalšej odpovedi žalobcu tento poukázal na to, že aj v komunite jednoduchých a nevzdelaných
bolo všeobecne známe, že ak dlžník podpíše zmenku, bude ju musieť na vyzvanie zaplatiť. Každý
občan preto má možnosť pred vystavením zmenky zvážiť, či ju podpíše, alebo uprednostní inú formu
potvrdenia svojej povinnosti uhradiť dlh. Nie je možné pripustiť, aby sa vytvorila osobitná skupina

subjektov (spotrebitelia), u ktorých by sa vtedy účinné právne predpisy vykladali inak, ako pre všetky
ostatné subjekty. Žalobca mal na základe uvedených skutočností za to, že zmenka je platná, uplatnený
nárok je v celom rozsahu dôvodný, a preto žiadal, aby súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania prejednal

vec v medziach, ktorých sa žalovaná domáhala jej preskúmania a dospel k záveru, že jej odvolanie je
dôvodné.Odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním poukazuje na spoločné stanovisko občiansko-právneho
kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, v
zmysle ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu

na povahu procesného nástroja, ktorý použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonov, ak to z vykonaného
dokazovaniavyplynie.Akjevystaviteľomzmenkyspotrebiteľ,jemožnétútoskúmaťažpoúroveňdohody
o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
3. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu posúdiť

nárok na uplatnený úrok zo zmenkovej sumy ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Ďalej odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súd je i pri rešpekte ku špecifickej, prísne formálnej
povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinný vždy prihliadnuť i k okolnostiam konkrétnej

veci. V prípade spotrebiteľa potom súd nesmie prehliadať jeho špecifické záujmy a postavenie. Pri
svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia
zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z
účastníkov zmenkových vzťahov.

Súd pri svojom rozhodovaní nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru, nezabezpečil
si zmluvu č. 702900118, z ktorej by bolo možné zistiť, či táto zmluva nebola spotrebiteľskou zmluvou
a či žalobcom predložená zmenka nebola zabezpečovacou zmenkou, ktorou si veriteľ zabezpečoval
plnenie z uvedenej zmluvy. Číslo tejto zmluvy je uvedené na zmenke, a preto bolo povinnosťou súdu si
túto zabezpečiť a zisťovať okolnosti rozhodujúce v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru.

Z tohoto dôvodu odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom vykonať dokazovanie v zmysle vyššie uvedeného právneho

názoru odvolacieho súdu a potom na základe tohto vo veci rozhodnúť. Súčasne súd prvého stupňa v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.