Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201143
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5015201143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka,
IČO: 35 937 874, proti žalovanému: SKP, k.s., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, sídlo
kancelárie pre obvod Okresného súdu Žilina Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 44 915 691, správca
konkurznej podstaty úpadcu Karin Gogoláková VPIK CHINCHILLA - servis, s miestom podnikania
Medvedzie 166/49, 027 44 Tvrdošín, IČO: 35 015 039, v konaní o určenie popretých pohľadávok proti
podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/2/2016-51 zo dňa

19.05.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 18Cbi/2/2016-72 zo dňa 18.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/2/2016-51 zo dňa 19.05.2016 v spojení s opravným
uznesením č.k. 18Cbi/2/2016-72 zo dňa 18.08.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd určil, že žalobca je veriteľom
pohľadávok proti podstate prihlásených do konkurzného konania žalovaného uplatnením pohľadávok
proti podstate zo dňa 11.11.2015 za obdobie od januára 2015 do októbra 2015 v celkovej výške 1.585,10

Eur, ktoré sú nesporné čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Žalobcovi náhrada trov konania
nebola priznaná. Okresný súd v odôvodnení poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia,
že je veriteľom pohľadávok proti podstate prihlásených do konkurzného konania žalovaného uplatnením
pohľadávok proti podstate zo dňa 11.11.2015 za obdobie od 01/2015-10/2015 v celkovej výške 1.585,10
Eur, ktoré sú nesporné čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Žalobca žalobu odôvodil tým,
že svoje pohľadávky prihlásil ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a sú
splatné v priebehu konkurzu. Žalovaný neuznal uplatnený nárok, pohľadávku žalobcu poprel z dôvodu,

že uplatnené pohľadávky nesúvisia so správou a speňažovaním majetku úpadcu a že nejde ani o
také pohľadávky, ktoré by vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku, pretože správca po vyhlásení
konkurzu nepokračoval v prevádzkovaní podniku.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaný listom zo dňa 26.11.2015, doručeným
žalobcovi dňa 04.12.2015, oznámil neuznanie uplatnených nárokov ako pohľadávok proti podstate,
pričom obsahom tohto listu bola aj výzva na podanie žaloby o určenie pohľadávky proti podstate.

Dátum doručenia oznámenia spolu s výzvou nebol účastníkmi konania rozporovaný. Vzhľadom na
dátum podania žaloby - 14.12.2015, okresný súd posúdil včasnosť podania žaloby. Zo spisu Okresného
súdu Žilina sp. zn. 1K/29/2013 bolo zistené, že uznesením zo dňa 13.11.2013, sp. zn. 1K/29/2013
bolo okresným súdom začaté konkurzné konanie voči úpadcovi. Uznesením zo dňa 21.01.2014 bol namajetok úpadcu vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 17/2014
dňa 27.01.2014, teda účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 28.01.2014. Žalobca si listom zo dňa
11.11.2015 uplatnil pohľadávku proti podstate u žalovaného vo výške 1.585,10 Eur, ktorá vznikla po

vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu, a to z titulu neodvedenia poistného na zdravotné
poistenie za obdobie od 01.01.2015 do 31.10.2015. Súčasťou listu bol aj rozpis vykázaného poistného
za jednotlivé mesiace (č.l. 4-5 obsahu spisu).

3. Okresný súd poukázal na to, že medzi sporovými stranami nebolo sporu o vzniku pohľadávky žalobcu,

ani o jej výške, sporným bolo iba právne posúdenie povahy žalobcovej pohľadávky, a to či je alebo
nie je pohľadávkou proti podstate. Okresný súd poukázal na ust. § 16 ods. 1, § 24 písm. a) zákona
č. 580/2004 Z.z., v spojení s ust. § 86 ods. 1, § 87 ods. 2, § 87 ods. 4, § 87 ods. 7, § 87 ods.
8 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) a dospel k
záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť. Z oznámenia žalovaného o neuznaní nárokov ako
pohľadávok proti podstate a z jeho vyjadrenia vyplynulo, že poukazuje na § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005

Z.z. s tým, že pohľadávky na verejnom zdravotnom poistení, ktoré si žalobca uplatnil prihláškou voči
podstate, nepovažuje za pohľadávky, ktoré by mohli byť subsumované za pohľadávky proti podstate
a zároveň za takéto pohľadávky možno považovať len tie, ktoré súvisia so speňažovaním majetku a
prevádzkovaním podniku. Takisto uviedol, že on neprevádzkuje podnik úpadcu. Okresný súd poukázal,
že prevádzkovanie podniku je činnosťou pravidelne sa opakujúcou, ktorú vykonáva nejaká osoba vo

vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom zisku, ktorý môže byť aj strata. To, že sa
správca rozhodol oboznámiť veriteľa, že on podnik neprevádzkuje, ešte nemá žiadny právny dopad na
tretie osoby, pretože prevádzkovanie podniku nie je ako také právnym úkonom voči tretím osobám. Na
to, aby mohol prevádzkovať podnik, musí spĺňať zákonné podmienky, medzi ktorými je teda vydanie
živnostenského listu a regulérny zápis do živnostenského registra.

4. Okresný súd mal za to, že žalobca správne poukázal na ustálenú judikatúru súdov, ale aj osobitosť
postavenia pohľadávok vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia ako pohľadávok iného druhu
pohľadávok verejnoprávnych, ktoré majú osobitné postavenie, a ktoré spravuje zdravotná poisťovňa na
základe zákonného zmocnenia. Bolo potrebné konštatovať, že výpočet pohľadávok voči podstate je len

príkladmý. Nemôže obsiahnuť všetky možnosti, ktoré naskytá bežný praktický život a jedným z nich
je aj existencia pohľadávok z verejného zdravotného poistenia. Podľa názoru okresného súdu žalobca
správne poukázal na to, že úpadca ešte pred vyhlásením konkurzu vykonával samostatne zárobkovú
činnosť a v r. 2013, čiže rok pred vyhlásením konkurzu mal zdaniteľné príjmy. Na základe týchto
zdaniteľných príjmov, pričom ešte pred podaním daňového priznania bol vyhlásený konkurz, úpadca

podal daňové priznanie. Na základe tejto informácie sa vypočítavajú predpisy samostatne zárobkovo
činnej osoby na verejné zdravotné poistenie. Vymeriavacím základom v roku 2013, na základe ktorého
saplatíverejnézdravotnépoistenievroku2015,bolačiastka17.200Eur,taknazákladetejtoskutočnosti
úpadcovi vznikla povinnosť platiť verejné zdravotné poistenie vo výške 158,51 Eur mesačne. Verejné
zdravotné poistenie je založené už narodením, teda nedá sa z neho vystúpiť, je povinné a nie je ani

poistením sociálnym, ktoré sa zakladá len nejakým zdaniteľným príjmom. To znamená, že zdravotné
poistenie ako také bez ohľadu na vyhlásenie konkurzu bude vždy a nedá sa z neho vystúpiť, teda každá
fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území SR a spĺňa zákonom stanovené podmienky, je zákonom
zdravotne poistená. Okresný súd sa stotožnil s názorom žalobcu s poukazom na ustálenú judikatúru,
či bude niekto v konkurze alebo bude niekto v inom statuse alebo reštrukturalizácii, tieto pohľadávky

vznikajú vždy. Ide iba o to, kto je platiteľom týchto pohľadávok a v určitej situácii, ktorú mal správca
vyvolať, mohla byť situácia, kedy tieto pohľadávky mal platiť štát. Aj keď pohľadávky proti podstate nie je
možné paušalizovať, pretože tento druh pohľadávok musí byť vždy riadne zdokladovaný, je pravdou, že
tieto vznikajú najčastejšie v príčinnej súvislosti so správou a udržovaním majetkovej podstaty dlžníka,
prípadne v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 87

ods. 2 uvádza len príkladom pohľadávky proti podstate, pričom nimi môžu byť aj pohľadávky takého
charakteru, z ktorých vyplýva, že nemusia nutne súvisieť so správou a speňažovaním majetku, ale
ani s prevádzkovaním podniku. V danom prípade ide ohľadom zdravotného poistenia o verejnoprávnu
povinnosť. Okresný súd podotkol, že podobné stanovisko vo vzťahu k pohľadávkam z titulu poistného
na zdravotné poistenie ako pohľadávkam proti podstate v situácii, keď správca konkurznej podstaty

neprevádzkuje podnik úpadcu, zaujala aj judikatúra vyšších súdov - napr. rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici z 19. júna 2014, sp. zn. 43CoKR/18/2014, či rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžso 37/2014 z 27.10.2015. Vzhľadom k týmto úvahám okresný súd vyhovel žalobe žalobcu a určil,
že ním uplatnené pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate.5. Okresný súd v rovine vykonávaného dokazovania poukázal na ust. § 132 O.s.p., keď v zmysle tohto
zákonného ustanovenia každý dôkaz hodnotil jednotlivo, ako aj všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol úspešný v
spore. Mal právo na náhradu trov konania, ktoré trovy si neuplatnil, preto okresný súd mu náhradu trov
konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a ako odvolacie dôvody uviedol
poukaz na ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p.. Žalobca si podaním zo dňa 11.11.2015 uplatnil
u správcu nárok vo výške 1 585,10 Eur, ktorý predstavuje neuhradené poistné na zdravotné poistenie.
Správca podaním zo dňa 26.11.2015 oznámil žalobcovi, že neuznáva žiadny z nárokov uplatnených
žalobcom ako pohľadávku proti podstate. Správca neuznal nároky uplatnené ako pohľadávky proti
podstate z dôvodu, že podmienkou klasifikácie pohľadávky ako pohľadávky proti podstate je nielen

časové hľadisko, tzn. moment jej vzniku po vyhlásení konkurzu, ale zároveň jej právna povaha, t.j. v
prípade pohľadávok na poistnom na zdravotné poistenie najmä skutočnosť, že pohľadávka súvisí so
správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, alebo s prevádzkovaním podniku počas
konkurzu. Vo vzťahu k pohľadávkam na poistnom na zdravotné poistenie v zmysle § 87 ods.
2 písm. i) a k) zákona č. 7/2005 Z.z. sa zákonom výslovne zakotvuje, že pohľadávky na daniach,

poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na
starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po
vyhlásení konkurzu, sú pohľadávkami proti podstate len v tom prípade, ak súvisia s prevádzkovaním
podniku počas konkurzu a/alebo so správou a speňažovaním majetku. Charakteristickým znakom týchto
pohľadávok proti podstate je fakt, že ide o verejnoprávne nároky, ktoré vznikli počas konkurzu a zároveň

súvisia s prevádzkovaním podniku a/alebo so správou a speňažovaním majetku, pričom oba tieto znaky
musia byť splnené kumulatívne. Podľa žalovaného okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v
rozpore s platným a účinným zákonom č. 7/2005 Z.z. uviedol, že ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005
Z.z. vymedzuje pohľadávky proti podstate len demonštratívne. Pri odôvodnení vychádzal z rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.06.2014, sp. zn. 43CoKR/18/2014, ktorý ale reflektuje

právny stav účinný pred 01.01.2012, kedy boli v ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. pohľadávky proti
podstate skutočne vymedzené len demonštratívne. Novela zákona č. 7/2005 Z.z., ktorá je účinná odo
dňa 01.01.2012, však zaviedla taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate, čo je zrejmé aj zo znenia
ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., v ktorom je uvedené, že: pohľadávky proti všeobecnej podstate
sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí... ako aj z ust. § 87 ods. 2 písm. m) zákona

č. 7/2005 Z.z., ktoré stanovuje, že pohľadávky proti podstate sú a ako posledné sa uspokojujú aj ďalšie
pohľadávky, avšak za predpokladu, že ich za pohľadávky proti podstate označuje zákon č. 7/2005 Z.z..
Pohľadávkami proti podstate sú len tie pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a ktoré ako
pohľadávky proti podstate výslovne a taxatívne uvádza ustanovenie § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.,
resp. ostatné pohľadávky, ktoré za pohľadávky proti podstate výslovne označuje zákon č. 7/2005 Z.z. vo

svojom inom ustanovení, napr. § 21 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žiadne iné pohľadávky nie sú podľa
aktuálnej úpravy pohľadávky proti podstate a je potrebné ich do konania uplatňovať prihláškou podľa
§ 28 zákona č. 7/2005 Z.z..

8. Žalovaný v ďalšej časti svojho odvolania poukázal na ust. § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Uviedol,

že účelom zavedenia systematiky pohľadávok proti podstate novelizáciou zákona č. 7/2005 Z.z. v roku
2012, bolo chrániť predovšetkým veriteľov prihlásených pohľadávok pred neúmerným zaťažovaním
jednotlivých konkurzných podstát pohľadávkami proti podstate. Zákonodarca touto novelou reagoval
najmä na skutočnosť, že v dôsledku priraďovania všetkých nárokov vzniknutých po vyhlásení konkurzu
pod pohľadávky proti podstate, dochádzalo k častému zrušovaniu konkurzov pre nedostatok majetku,

na čo zákonodarca reagoval taxatívnym výpočtom pohľadávok proti podstate a rozšírením možnosti
uplatnenia iných nárokov prihláškou aj po uplynutí základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Je
preto potrebné rešpektovať, že takáto úprava zákona č. 7/2005 Z.z. je lex specialis aj vo vzťahu k
zákonom upravujúcich osobitné nároky zdravotných poisťovní. Je preto dôležité, aby nielen správca, ale
aj súd arbitrárne neumožňoval uspokojovať takéto nároky ako pohľadávky proti podstate, keď v zákone

č. 7/2005 Z.z. nie sú medzi pohľadávkami proti podstate zahrnuté. Žalovaný mal za to, že okresný súd
vec nesprávne právne posúdil, keď v rozpore s výslovnou zákonnou úpravou pohľadávok proti podstate
označil za pohľadávku proti podstate aj pohľadávku, ktorá nespĺňa kritériá na takéto určenie stanovené§ 87 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalovaný preto mal za to, že je nevyhnutné rozsudok okresného súdu zmeniť
tak, že žaloba bude zamietnutá s priznaním trov súdneho konania žalovanému.

9. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného za aplikácie ust. § 379,
§ 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za

rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov
3:0.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/36/2016-83

zo dňa 09.03.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia dňa 11.04.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

12. Krajský súd primárne uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval ustanovenia
Civilného sporového poriadku, a to zákona č. 160/2015 Z.z. („CSP“), pretože táto zákonná úprava
nadobudla účinnosť od 01. júla 2016 podľa ust. § 474 CSP, keď aj v zmysle prechodného ust. § 470
ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti.

13. Vzhľadom k uvedenej právnej úprave preto aj na odvolanie žalovaného, ktoré bolo datované dňom
06.06.2016 a doručené Okresnému súdu v Žiline dňa 16.06.2016, boli aplikované ustanovenia CSP, ako
aj na odvolacie konanie pred Krajským súdom v Žiline.

14. Základným odvolacím dôvodom bola námietka žalovaného, že pri odôvodnení napadnutého
rozsudku okresný súd napriek správnej citácii ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii(ďalejlen„zákonč.7/2005Z.z.“)vzneníúčinnomod01.01.2012argumentovalprávnym
stavom účinným pred 01.01.2012, kedy boli v ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. pohľadávky proti

podstate vymedzené len demonštratívne. Žalovaný ako odvolateľ mal za to, že takýmto postupom
okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď v rozpore s výslovnou zákonnou úpravou pohľadávok
proti podstate označil za pohľadávku proti podstate aj pohľadávku žalobcu, ktorá nespĺňa kritériá na
určenie takejto pohľadávky proti podstate stanovené v ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., a to
konkrétne pod písm. i) a k) tohto uvedeného zákonného ustanovenia. Základom odvolacieho konania

preto bolo posúdenie, či pohľadávky uplatnené žalobcom ako pohľadávky na verejnom zdravotnom
poistení v celkovej sume 1.585,10 Eur za obdobie od 01/2015 do 10/2015 sú pohľadávky proti podstate.

15. Z obsahu podanej žaloby žalobcu bolo nesporné, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že je
veriteľom pohľadávok proti podstate prihlásených do konkurzného konania žalovaného, uplatnením

pohľadávok proti podstate zo dňa 11.11.2015 za obdobie od 01/2015 do 10/2015 v celkovej výške
1.585,10 Eur, ktoré sú nesporné čo do právneho dôvodu a výšky vymáhateľnosti. Žalobca v žalobe
poukázal na to, že ide o pohľadávky na verejnom zdravotnom poistení v celkovej sume 1.585,10 Eur
za obdobie od 01/2015 do 10/2015 ako pohľadávky proti podstate, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu
a sú splatné v priebehu konkurzu, keďže uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/29/2013 zo dňa

21.01.2014 bol na majetok úpadcu - dlžníka Karin Gogoláková VPIK CHINCHILLA - servis, s miestom
podnikania Medvedzie 166/49, 027 44 Tvrdošín, IČO: 35 015 039, vyhlásený konkurz, ktoré uznesenie
bolo publikované a zverejnené v Obchodnom vestníku č. 17/2014 dňa 27.01.2014, preto účinky
vyhlásenia konkurzu nastali dňa 28.01.2014. Žalobca v žalobe odôvodňoval svoj nárok vyplývajúci z ust.
§15ods.1,§16zákonač.580/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,kedyplatiteľpoistnéhonaverejné

zdravotné poistenie je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej
zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci, pričom podľa ust. § 20 zákona č. 580/2004 Z.z.
v znení neskorších predpisov vykazovanie poistného - platiteľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej
poisťovni preddavok na príslušný kalendárny mesiac. Výška preddavkov je vypočítaná na základedaňového priznania úpadcu za rok 2013, ktoré príslušný správca dane spracovával počas roku 2014.
Žalobca sa v podstate podanou žalobou domáhal, že pohľadávka na verejnom zdravotnom poistení v
celkovej sume 1.585,10 Eur za obdobie od 01/2015 do 10/2015 je pohľadávkou proti podstate v zmysle

ust. § 87 ods. 2, 7 zákona č. 7/2005 Z.z.. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo oznámenie správcu
konkurznej podstaty úpadcu o neuznaní uplatnených pohľadávok zo strany žalobcu, a to oznámenie zo
dňa 26. novembra 2015, v ktorom sa vo vzťahu k neuhradenému poistnému na verejnom zdravotnom
poistení v celkovej sume 1.585,10 Eur za obdobie od januára až do októbra 2015 zo strany správcu
konkurznej podstaty úpadcu uvádza, že táto pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate v zmysle ust.

§ 87 ods. 2 písm. i) a k) zákona č. 7/2005 Z.z., keďže táto pohľadávka by sa stala pohľadávkou proti
podstate len v prípade, ak by správca pokračoval v prevádzkovaní podniku úpadcu a nejedná sa podľa
názoru správcu ani o pohľadávky, ktoré by súviseli so správou a speňažovaním majetku úpadcu.

16. Krajský súd v rámci svojho konania preto posudzoval, či pohľadávka žalobcu, ktorá sa týkala
neuhradeného poistného na verejnom zdravotnom poistení v celkovej sume 1.585,10 Eur za obdobie

od 01/2015 do 10/2015, je alebo nie je pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 zákona č.
7/2005 Z.z.. Pre podstatu otázky riešenej nielen v konaní pred súdom prvej inštancie, ale aj v odvolacom
konaní bolo potrebné opätovne poukázať na citáciu ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého
pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:
a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky

predbežného správcu,
b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom,
c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,
d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený,

e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie
sú uvedené v horšom poradí,
f)odmenalikvidátoraazodpovednéhozástupcuanáhradanutnýchvýdavkovzaichčinnosťpovyhlásení
konkurzu,

g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci
vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo
vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti
so správou konkurznej podstaty,

h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac,
v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi
zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu,
i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne

poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý
kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho

mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah
ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písm. g) a h),
k), pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,

l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú
zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,
m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

17. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona

č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 580/2004
Z.z.“) povinnosť platiť poistné vzniká
a) dňom vzniku verejného zdravotného poistenia (§ 4),
b) dňom, od ktorého je poistenec zamestnancom podľa § 11 ods. 3,c) dňom, od ktorého je poistenec samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 11 ods. 4,
d) dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť platiť poistné za zamestnanca alebo za
samostatne zárobkovo činnú osobu,

e) dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť štátu platiť poistné za osoby uvedené v
§ 11 ods. 7.

18. Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a
odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci.

Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

19. Podľa ust. § 24 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom,
samostatne zárobkovo činnou osobou alebo platiteľom poistného podľa § 11 ods. 2, je povinný
vypočítať preddavok na poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykazovať
poistné príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 15 až 17 a § 20) a odvádzať preddavky na poistné za

poistencov, ktorých potvrdené prihlášky sa stali predmetom prevodu poistného kmeňa podľa osobitného
predpisu.

20. Spornosťou bolo posúdenie pohľadávky žalobcu, či ide o pohľadávku proti podstate v zmysle ust.
§ 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Pri riešení tejto spornosti krajský súd zobral do úvahy nielen znenie

rozhodnýchzákonnýchustanovenítak,akoopätovnebolizacitovanéajvodôvodnenítohtorozsudku,ale
aj princíp právnej istoty, ktorý je vyžadovaný čl. 2 ods. 2 CSP, na ktorý princíp právnej istoty kladie dôraz
aj rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR, keď je vyžadované, aby sa na určitú právne relevantnú
otázkuvrovnakýchpodmienkachdalarovnakáodpoveď,t.j.abysaporovnateľné,resp.obdobnésituácie
posudzovali po právnej stránke rovnakým spôsobom. Táto požiadavka právnej istoty korešponduje

nielen s ustálenou rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR, ale aj s judikatúrou ESĽP, keďže tento
princíp právnej istoty patrí k základným znakom právneho štátu, ktorým nepochybne je aj Slovenská
republika. Krajský súd preto poukazuje aj na svoju rozhodovaciu činnosť, a to rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 13CoKR/26/2016 zo dňa 23.11.2016, ktorý sa týkal úpadcu Karin Gogoláková VPIK
CHINCHILLA - servis, s miestom podnikania Medvedzie 166/49, 027 44 Tvrdošín, IČO: 35 015 039,

keď v tejto sporovej právnej veci bola riešená otázka pohľadávok proti podstate, ktorou pohľadávkou
bolo neuhradené poistné na sociálne poistenie za obdobie september až december 2014 vo výške
1.394,28 Eur a za obdobie január až jún 2015 vo výške 2.091,42 Eur, za primeraného použitia aj
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 13CoKR/15/2016 zo dňa 23.11.2016. Pri posudzovaní
tejto sporovej právnej veci a aplikácie ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení so zisteným

skutkovým stavom je potrebné mať na zreteli aj výklad právnej normy, keď je potrebné aplikovať metódy
výkladu, a to jazykový výklad, logický výklad, systematický výklad, historický a teologický výklad so
zameraním interpretovať právnu normu z hľadiska účelu a zmyslu, aby aj prijaté aplikovanie právnej
normy, riešenie bolo akceptovateľné z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti.

21. Právna úprava zákona č. 7/2005 Z.z. od 01. januára 2012 vyprecizovala výpočet pohľadávok proti
podstate ich zaradením do tried v zmysle ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom okresného súdu v tom, že žalobcom uplatnená pohľadávka neuhradeného
poistného na verejnom zdravotnom poistení titulom preddavku patrí medzi pohľadávky proti podstate
tak, ako sú definované v ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Táto pohľadávka mala súvis s

prevádzkovaním podniku úpadcu v roku 2013, keď výška preddavkov bola vypočítaná na základe
daňového priznania úpadcu za rok 2013. Podľa výpisu zo živnostenského registra úpadca Karin
Gogoláková VPIK CHINCHILLA - servis, s miestom podnikania Medvedzie 166/49, 027 44 Tvrdošín,
IČO: 35 015 039 mala oprávnenie na výkon činnosti ako samostatne zárobkovo činná osoba a bola
platiteľom poistného na verejné zdravotné poistenie. Pri závere, že uplatnená pohľadávka žalobcu

je pohľadávkou proti podstate, v zmysle ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. sa vychádza aj z
rozhodného momentu, z ktorého sa táto pohľadávka odvodzuje, keď výška preddavkov neuhradeného
zdravotného poistného vychádza z daňového priznania úpadcu za rok 2013, t.j. zo stavu prevádzkovania
podniku úpadcu. Povinnosť platiť poistné a pohľadávka žalobcu na zaplatenie neuhradeného poistného
na verejnom zdravotnom poistení tak mala vecný súvis s prevádzkovaním podniku úpadcu, čím bolo

splnené kritérium vyžadované k tomu, aby išlo o pohľadávku proti podstate. Ak sa žalovaný bránil tým,
že predmetná pohľadávka nemôže byť pohľadávkou proti podstate, pretože správca neprevádzkuje
podnik úpadcu, tak krajský súd uvádza, že táto obrana vzhľadom k rozhodnému momentu, od ktorého sa
odvíja pohľadávka veriteľa, nebola opodstatnená. Krajský súd poukazuje na to, že z údajov z výpisu zoŽivnostenského registra Okresného úradu Námestovo č. živnostenského registra: 510-3208, týkajúceho
sa úpadcu, vyplýva, že úpadca je zapísaný v živnostenskom registri, nedošlo k ukončeniu, resp. zániku
živnostenského oprávnenia, je len vyjadrené pozastavenie činnosti od 18.1.2017 do 18.1.2018.

22. Pri vecnej súvislosti uplatnenej pohľadávky žalobcu s prevádzkovaním podniku úpadcu, za obdobie
uplatnenej pohľadávky nebola ukončená alebo pozastavená živnosť, resp. prevádzkovanie podniku
úpadcu. Na základe vyššie uvedených zhodnotení, pokiaľ u pohľadávky žalobcu išlo o pohľadávku
proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., tak dôvody žalovaného, ktoré viedli

k popretiu pohľadávky žalobcu, neboli správne. Ak okresný súd žalobe žalobcu o určení popretých
pohľadávok vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom vo vyvolanom
odvolacom konaní potvrdené. Na tomto vecne správnom rozhodnutí okresným súdom je bez vplyvu
to, pokiaľ v odôvodnení svojho rozsudku odkazoval na rozhodnutia iných všeobecných súdov, ktoré
vychádzali z právnej úpravy zákona č. 7/2005 Z.z., platnej a účinnej pred 01. januárom 2012, ak sa
poukazovalo na demonštratívny výpočet pohľadávok v zmysle pôvodnej právnej úpravy vyplývajúcej v

ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Vo výslednom rozhodnutí okresným súdom, pokiaľ bolo určené,
že žalobca je veriteľom pohľadávok proti podstate, tak nedošlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, čo
znamená, že nedošlo ani k nesprávnemu právnemu vyhodnoteniu. Je namieste, v súvislosti s druhom
uplatnenej pohľadávky poukázať aj na argumentáciu samotného žalobcu, ktorý zvýrazňuje charakter
neuhradeného poistného na verejnom zdravotnom poistení titulom preddavkov, keď ide o osobitný druh

verejno-právnej pohľadávky, od ktorej závisí poskytovanie zdravotnej starostlivosti, keď každá fyzická
osoba, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, je aj zákonom zdravotne poistená.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, na strane

ktorého nebol preukázaný vznik nároku na náhradu trov odvolacieho konania, keďže sa k odvolaniu
žalovaného nevyjadril, preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že
žaloba nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.