Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200732
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3016200732.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: LAMA SK, so sídlom Bratislava,
Tomášikova 30, IČO: 36 651 311, právne zastúpený JUDr. Zuzanou Porubskou, advokátkou, so sídlom
Nitra, Farská 25 proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Košice, Masarykova 10,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/4835 O-530/2016 zo dňa 5.
septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce, Košice č.: OPS/BEZ/2016/4835
O-530/2016 zo dňa 5. septembra 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom súdneho prieskumu je v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.09.2016,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie,
ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2500 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z
ust. § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce spočívajúce v tom, že na pracovisku
Hypermarket TESCO, Viestova 5, Myjava a Hypermarket TESCO, Nitrianska 1711/118, Partizánske, ako
zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, poskytol

zamestnancom T. D., nar. XX.XX.XXXX v období august - október 2015, J. H., nar. XX.XX.XXXX a J.
F., nar. XX.XX.XXXX v období september - október 2015 s dohodnutým druhom práce „samostatný
bezpečnostný pracovník“ mzdu v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti
práce pracovného miesta charakterizovaného výkonom pomocných, prípravných alebo manipulačných
prác podľa presných postupov a pokynov (t.j. zodpovedajúceho prvému stupňu náročnosti práce),
avšak pracovné miesto „samostatný bezpečnostný pracovník“ necharakterizuje výkon pomocných,
prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov, nakoľko podľa predloženej

náplne práce - prílohy č. 2 k pracovnej zmluve, zamestnanec vykonáva ďalšie činnosti v zmysle zákona
č. 473/2005 Z.z. o súkromnej bezpečnosti, ktorý vyžaduje od zamestnancov bezúhonnosť, spoľahlivosť
a splnenie ďalších podmienok a uvedení zamestnanci mali taktiež uzatvorenú dohodu o hmotnej
zodpovednosti. Na základe uvedeného dohodnutý druh práce „samostatný bezpečností pracovník“
zodpovedá minimálne druhému stupňu náročnosti práce a s prihliadnutím na absorpčnú zásadu aj za
poručenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia:

- § 120 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, spočívajúce
v tom, že žalobca na pracovisku Hypermarket TESCO, Viestova 5, 907 01 Myjava a Hypermarket
TESCO, Nitrianska 1711/118, 958 01 Partizánske ako zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie
zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, nepriradil pracovnému miestu stupeň náročnosti prácev súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 k zákonu
č. 311/2001 Z.z. Zákonníku práce v znení neskorších predpisov podľa najnáročnejšej pracovnej
činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve,

nakoľko zamestnanci T. D., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 06.08.2015, J. H., nar.
XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 07.09.2015 a J. F., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo
dňa 31.07.2015, mali v pracovnej zmluve dohodnutý druh práce „samostatný bezpečnostný pracovník“,
avšak uvedené pracovné miesto necharakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných
prác podľa presných postupov a pokynov podľa predloženej náplne práce - prílohy č. 2 k pracovnej

zmluve, na základe ktorej zamestnanec vykonáva ďalšie činnosti v zmysle zákona č. 473/2005 Z.z. o
súkromnej bezpečnosti, ktorý vyžaduje od zamestnancov bezúhonnosť, spoľahlivosť a splnenie ďalších
podmienok a uvedení zamestnanci mali taktiež uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Na
základe uvedeného dohodnutý druh práce „samostatný bezpečnostný pracovník“ zodpovedá minimálne
druhému stupňu náročnosti práce.

-§223ods.1zákonač.311/2001Z.z.Zákonníkaprácevzneníneskoršíchpredpisov,spočívajúcevtom,
že žalobca na pracovisku Hypermarket TESCO, Viestova 5, 907 01 Myjava uzatvoril s fyzickou osobu
dohodu o vykonaní práce, v ktorej dohodnutá pracovná úloha nie je vymedzená výsledkom, nakoľko
so zamestnancom T. D., nar. XX.XX.XXXX, uzatvoril dňa 31.07.2015 dohodu o vykonaní práce na
pracovnúúlohu„kontrolór“,avšakvrámcitaktodohodnutejpracovnejúlohynejdeoprácejednorazového

charakteruvymedzenévýsledkompráce,aleideopracovnúčinnosťvymedzenúdruhovoanaopakujúce
sa činnosti.

2. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného včas podanou žalobou, v ktorej namietal nesprávne
právne posúdenie veci, ako aj skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého

rozhodnutia, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom a v nich nemá oporu.

3.Správneorgánypodľajehonázorunesprávneprávneposúdiliporušeniapracovnoprávnychpredpisov,
ktorých sa mal dopustiť a tým určili nesprávnu (neprimeranú) výšku uloženej sankcie. Poukázal na to,
že zákon č. 125/2006 Z.z. v ust. § 19 ods. 1 písm. a) ustanovuje len hornú hranicu sankcie vo výške 100

000 eur. Avšak podľa § 19 ods. 2 zák.č. 125/2006 Z.z. inšpektorát uloží pokutu zamestnávateľovi v § 2
ods. 1 písm. a) od 1000 eur do 200 000 eur. Ust. § 19 ods. 3 zák.č. 125/2006 Z.z. pritom stanovuje, čo
je závažné porušenie povinností. Žalobca zdôraznil, že ani jeden z nedostatkov zistených v predmetnej
inšpekcii práce nedosiahol úroveň závažnosti porušení uvedených v § 19 ods. 3 zák.č. 125/2006 Z.z.,
napriek tomu však uložená sankcia presahuje aj dolnú úroveň sadzby pokuty, ktorú je možné uložiť za

tieto závažné porušenia. Poukázal na to, že za tak závažné porušenie pracovnoprávnych predpisov ako
je nelegálne zamestnávanie ukladajú inšpektoráty práce pokutu vo výške 2000 eur. Mal za to že mu
za vyplatenej nižšej mzdy (ktorá bola ihneď doplatená) a dve pochybenia formálneho charakteru bola
uložená neprimerane vysoká pokuta v sume 2500 eur.

4. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán a žalovaný brali do úvahy pri ukladaní
sankcie aj zistenia inšpekcie, pre ktoré však nebolo vedené správne konanie. Uvedené vyplýva z
odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia (na strane 6), v ktorom je uvedené že správny orgán
pri určovaní výšky pokuty prihliadol na skutočnosť, že sa nejednalo o ojedinelý nedostatok, nakoľko
bolo zistených 10 nedostatkov. Podľa žalobcu je neprípustné, aby správny orgán uložil za zistené

porušenia troch nedostatkov sankciu vo výške zohľadňujúcej údajné zistenie ďalších 10 nedostatkov.
Navyše nie je zrejmé, o ktoré konkrétne nedostatky malo ísť, preto ani nemal možnosť sa k týmto
nedostatkov vyjadriť a prípadné zistenia správnych orgánov napadnúť v rámci odvolania. Uviedol, že
v rozsiahlej písomnej komunikácii inšpektorátu zodpovedal na jeho otázky a zargumentoval viaceré
nesprávne interpretované ustanovenia zákonníka práce. Žalobca taktiež namietal, že v obdobných

veciach boli inými inšpektorátmi uložené nižšie sankcie, vo výške primeranej zisteným nedostatkom.
Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil správnemu súdu rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov,
ktorý kontrolovanému subjektu uložil pokutu vo výške 1000 eur a to za porušenie § 120 ods. 1 Zákonníka
práce (týkalo sa dvoch zamestnancov) a porušenie § 120 ods. 3 zákonníka práce. Taktiež predložil iné
rozhodnutie tohto inšpektorátu, ktorým bola kontrolovanému subjektu uložená pokuta v sume 700 eur

za porušenie § 87 ods. 4 a § 223 ods. 1 Zákonníka práce.5. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že pokuta vo výške 2500 eur bola
žalobcovi uložená za porušenie ust. § 120 ods. 1 zák.č. 311/2001 Z.z. a s prihliadnutím na absorpčnú
zásadu aj za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 3 zákonníka práce a § 223 ods. 1

zákonníka práce. U žalobcu bolo zistených 10 porušení právnych predpisov, správne konanie bolo
vedené za 3 porušenia. Okrem porušenia povinností podľa ustanovenia § 120 ods. 1 a 3 zákonníka
práce žalobca porušil aj § 223 ods. 1 Zákonníka práce. K námietke žalobcu, že správny orgán
nesprávneposúdilporušeniapracovnoprávnychpredpisov,ktorýchsažalobcadopustilaurčilnesprávnu
(neprimeranú) pokutu uviedol, že inšpektorát jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k

porušeniu ustanovenia § 120 ods. 1 a 3 a § 223 ods. 1 zákonníka práce. Okrem toho, že dospel
k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, popísal zodpovedne aj
skutkový stav, čo sa týka samotného porušenia povinností, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty.

6. K argumentom žalobcu, že výška uloženej sankcie za zistené porušenia pracovnoprávnych
predpisov v predmetnom konaní nie je primeraná závažnosti zistených porušení, uviedol, že výšku

sankcie uloženej prvostupňovým správnym orgánom považuje za dostatočnú a zohľadňujúcu konkrétny
prípad žalobcu. Správny orgán svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z tohto
rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným
spôsobom zdôvodnil, správnu použil v súlade so zákonom. Inšpektorát pri určovaní výšky pokuty,
prihliadal najmä na závažnosť zistených porušení povinností a závažnosť ich možných následkov,

nakoľko účastník konania ukrátil zamestnanca na jeho mzdových nárokoch a tiež prihliadol na počet
zamestnancov žalobcu, cca 1000 zamestnancov.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich doterajších argumentoch.

8. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe s prihliadnutím na ust.§ 195 zák.č.
162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou
zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho

prieskumu, súd vec rozhodol bez pojednávania, nakoľko účastníci nežiadali, aby bola vec prejednaná na
pojednávaní. Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych
spisov dospel správny súd jednohlasne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

9. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.09.2016, ktorým bolo

zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2500 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej
z ust. § 120 ods. 1 a ods. 3 a § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. zákonníka práce, ktoré sú presne
uvedené v odseku 1 tohto rozsudku.

10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobcu bola vykonaná dňa 13.01.2016 a 16.02.2016
inšpekcia o výsledku ktorej bol spísaný protokol č. ITN-8-52.3/P-E22,24, A25-16 zo dňa 16.2.2016. V
protokole je konštatovaných celkovo 10 nedostatkov. Správne konanie však začalo len pre 3 nedostatky,
ktoré vyplývajú z porušenia povinností vyplývajúcich z ust. § 120 ods. 1 a 3 zákonníka práce, tak ako
sú uvedené v odseku 1 tohto rozsudku. Začatie správneho konania bolo žalobcovi oznámené v súlade

so zákonom. K začatiu správneho konania sa žalobca v stanovenej lehote nevyjadril. Pri následnom
rozhodovaní inšpektorát vychádzal z protokolu o výsledku inšpekcie.

11. Obsah protokolu bol dňa 16.02.2016 prerokovaný so splnomocneným zástupcom žalobcu.
Správnosť zistení uvedených v protokole žalobca napadol vo vyjadrení doručenom inšpektorátu v

stanovenej lehote. V nadväznosti na toto vyjadrenie bol vyhotovený dodatok č. 1 k protokolu.

12. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák.č. 125/2006 Z.z. Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak
tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode

alebozaporušeniezáväzkovvyplývajúcichzkolektívnychzmlúvaždo100000eur,aakvdôsledkutohto
porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej
33 000 eur.13. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák.č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok

žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

14. Podľa § 19 ods. 6 zák.č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2
zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,

c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)

prvého bodu,

d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,

e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

15. Inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu
skutkového stavu. Zistené skutočnosti následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho
orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Výsledky a závery

inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého náležitosti stanovuje ust. § 14 zák.č.
125/2006 Z.z.. Uvedený protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných
prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne
dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť.
13. V predmetnej právnej veci predchádzalo začatiu správneho konania vykonanie inšpekcie, ktorej

závery sú zhrnuté v protokole zo dňa 16.2.2016. Inšpekciou bolo u žalobcu zistených celkovo 10
nedostatkov, pričom len pre tri z nich správny orgán začal správne konanie a v takto začatom konaní
uložil žalobcovi pokutu vo výške 2500 eur. Pri určovaní výšky pokuty však prihliadal na skutočnosť,
že celkovo bolo u žalobcu zistených 10 nedostatkov, pričom tieto nedostatky žiadnym spôsobom
nešpecifikoval. Správny súd dovodil, že ide o všetky porušenia, ktoré boli konštatované v protokole z

inšpekcie zo dňa 16.2.2016.

14. Správny súd konštatuje, že ust. § 19 ods.6 zákona č. 125/2006 Z.z. príkladmo stanovuje na
ktoré skutočnosti a okolnosti má správny orgán pri ukladaní trestu prihliadať, ktoré skutočnosti sú
pri takomto rozhodovaní relevantné. Ide najmä o 1) závažnosť zisteného porušenia povinností a

závažnosť ich následkov, 2) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti
zamestnávateľa, 3) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému
riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, resp. 4) či ide
o opakované zistenie toho istého nedostatku. Správny súd je toho názoru, že vyššie naznačené
okolnosti by mal správny orgán v procese rozhodovania o uložení pokuty zohľadňovať vždy, pričom

zákon nevylučuje, aby sa podľa okolností tej - ktorej konkrétnej veci prihliadalo aj na iné skutočnosti.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa žalovaný v plnom rozsahu
bez ďalšieho stotožnil, sú uvedené jednotlivé okolnosti stanovené v ust. § 19 ods. 6 zák.č. 125/2006
Z.z., pričom pri každej z nich sa správny orgán uviedol, ako na ňu pri určovaní výšky sankcie prihliadal.
Výslovne uviedol, že na riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa a skutočnosť, či zistené

porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa
neprihliadol, nakoľko sa porušenie týkalo pracovnoprávnych vzťahov. Takisto konštatoval, že nebolo
zistenéopakovanézistenietohoistéhonedostatku.Vrámci§19ods.6písm.d)zák.č.125/2006Z.z.však
prihliadal na to, že u žalobcu malo byť zistených celkovo 10 nedostatkov. Odhliadnuc od skutočnosti,
že správne orgány nesprávne oddelili okolnosti uvedené v ust. § 19 ods. 6 písm. d) zák.č. 125/2006

Z.z. a mali ich za dve samostatné kritéria, pričom je zrejmé, že ide o vyjadrenie jedného kritéria (mali
prihliadnuťnato,čiideosystémovézlyhanieriadeniaochranyprácealebonaopakojednotlivézlyhanie),
prihliadali na také nedostatky, ktoré mali byť u žalobcu zistené, avšak neboli predmetom dokazovania
v správnom konaní. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že správne orgány žiadnym spôsobomtieto nedostatky nekonkretizovali a to dokonca ani odkazom na protokol z vykonanej inšpekcie. Z
odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, o aké konkrétne nedostatky ide, akej boli závažnosti a podobne.
Okrem toho, ako bolo uvedené vyššie, inšpekcia je procesom zisťovania skutkového stavu ešte pred

začatím správneho konania. Protokol z inšpekcie slúži najmä ako podklad pre rozhodnutie správneho
orgánu, či začať správne konanie a v začatom správnom konaní predstavuje jeden z dôkazných
prostriedkov. Nezbavuje však bez ďalšieho správny orgán povinnosti riadne zistiť skutkový stav a
prípadne vykonať za týmto účelom ďalšie dokazovanie. Je zrejmé, že žalobca nesúhlasil so zisteniami
uvedenými v protokole z inšpekcie a teda ani zo správnosťou zistení ohľadne týchto nedostatkov.

Inšpektorát začal správne konanie len pre tri z konštatovaných porušení zákona. Ostatné zistenia,
ktoré žalobca rozporoval pred začatím správneho konania, neboli predmetom správneho konania a teda
logicky ani predmetom dokazovania a rozhodovania v rámci takto začatého konania. Z tohto dôvodu
sa správny súd nemohol zaoberať ich správnosťou, pričom samotné uvedenie týchto nedostatkov v
protokole bez ďalšieho neznamená, že boli naisto zistené. Ako bolo uvedené vyššie protokol z vykonanej
inšpekcie je dôkazným prostriedkom v začatom správnom konaní, avšak nevylučuje vykonanie ďalšieho

dokazovania ohľadne správnosti zistení, ktoré sú v ňom obsiahnuté. S poukazom na uvedené je správny
súd toho názoru, že tieto nedostatky, resp. porušenia zákona nemôžu byť kritériom pre určovanie výšky
pokuty, tak ako tomu bolo v prejednávanej právnej veci. Ak teda správne orgány pri určovaní výšky
pokuty prihliadali na presne neurčené ďalšie porušenia zákona, ktoré neboli predmetom správneho
konania, zaťažili svoje rozhodovanie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci a správny súd takéto

nezákonné rozhodnutie zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

15. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu, že iné inšpektoráty v obdobných právnych veciach
rozhodovali tak, že ukladali kontrolovaným subjektom nižšie pokuty správny súd vo všeobecnosti
uvádza, že aj v prípade rozhodovania správnych orgánov platí zásada legitímneho očakávania, ktorá

v sebe zahŕňa povinnosť rozhodovať v skutkovo zhodných veciach obdobne, tak aby nevznikali
neodôvodnené rozdiely. Správne orgány sú povinné udržať pri svojom rozhodovaní určitú mieru
kontinuity. Tato zásada označovaná ako legitímne očakávanie sa uplatňuje najmä tam, kde je správnym
orgánom dané diskrečné oprávnenie, ktoré svojou samotnou podstatou dáva menšiu právnu istotu
než situácie jednoznačne určené právnymi predpismi. Je teda na správnych orgánoch, aby tuto istotu

adresátom verejnej správy v maximálnej možnej miere zaistili. Bude teda vecou správnych orgánov, aby
následne po zrušení rozhodnutia žalovaného o veci opätovne rozhodli, pričom je potrebné, aby ukladaní
sankcie v rámci svojej diskrečného oprávnenia dbali na legitímne očakávanie účastníka a súčasne
je potrebné, aby bola výška sankcie určená bez ohľadu na iné, bližšie nešpecifikované porušenia a
nedostatky, ktoré neboli predmetom správneho konania.

16. Súd rozhodol v zmysle § 175 S.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému
žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p.. O výške trov rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník v zmysle ust. § 175 ods.
2 S.s.p..

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo

sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).