Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107200926
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8107200926.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcov: 1./ K. Š., J.. XX.X.XXXX, G. U. XX,
K.Š., X./. F.. K. Š., J.. X.X.XXXX, G. Š. XX, K., X./. F.. S. Š., J.. XX.X.XXXX, G. K. XX, K., X./. D. P., J..
X.X.XXXX, G. S. J. XX, K., X./. F.. M. N., J.. X.X.XXXX, G. U. XX, K., X./. F.. S. H., J.. XX.X.XXXX, G. H.
XXXX/XX, K., X./. F.. Z. J., J.. XX.X.XXXX, G. G. XXXX/XX, H., X./. S.. M. N., J.. XX.X.XXXX, G. I., W. N.

XXX, K. - I., Č. V., X./. F.. S.. O. H., J.. X.X.XXXX, G. V. XXXXX/XX, K. - N., XX./. E. N., J.. XX.X.XXXX, U.
X, K., XX./. M. H., G. U. X, K., všetci právne zastúpení JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom, so sídlom
v Košiciach, Mlynská 26, proti žalovanému: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom
Komenského 50, Košice, IČO: 36 570 460, právne zastúpenému ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr.
Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova 1, Košice, IČO: 36 588 725, o určenie
vlastníckehopráva,oodvolanížalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduPrešovč.k.15C/9/2007-453

zo dňa 16.9.2015, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

Žalobcom v 2., 3., 6., 7., 9. a 10. raden e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) konanie proti žalobcom

v 2., 3., 6., 7., 9. a 10. rade zastavil. O trovách vo vzťahu žalovanej a žalobcov v 2., 3., 6., 7., 9. a 10.
rade rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 15.1.2007 sa pôvodní
žalobcovia domáli určenia, že pôvodná žalobkyňa v 1. rade Ž. Š., J.. XX.X.XXXX je výlučnou vlastníčkou
parcely KN XXXX/XX, zastavaná plocha, o výmere 58 m2 a parcely KN XXXX/XX, zastavaná plocha

o výmere 16 m2, v k.ú N.. Ďalej že pôvodná žalobkyňa v 2. rade D. P., J.. X.X.XXXX je výlučnou
vlastníčkou novovytvorenej parcely KN XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 49 m2 a KN XXXX/XX,
zastavaná plocha o výmere 17 m2, v k.ú. N.. Ďalej že pôvodní žalobcovia v 3., 4. a 5. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi parcely č. KN XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 25 m2, v podiele každý po 1/3.
Ďalej že súd určuje, že pôvodný žalobca v 6. rade je vlastníkom parcely KN XXXX/XX, zastavaná plocha
o výmere 64 m2, a to všetko podľa geometrického plánu XX/XXXXX spracovaného A., F.. M. P., úradne

overeným Správou katastra K. pod č. XXX/XXXX zo dňa 23.2.2006. V priebehu konania došlo k úmrtiu
pôvodnej žalobkyne v 1. rade Ž. Š., J.. XX.X.XXXX ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX. Súd preto ďalej
konal so všetkými osobami, ktoré prichádzali do úvahy ako dedičia po zomrelej pôvodnej žalobkyni 1.
rade Ž. Š. a to podľa oznámenia notára povereného prejednaním dedičstva ktorými boli: X./. K. Š., J..
XX.X.XXXX, G. U. XX, K., X./. F.. K. Š., J.. X.X.XXXX, G. Š. XX, K., X./. F.. S. Š., J.. XX.X.XXXX, G. K. XX,
K.. Z osvedčenia o dedičstve č.k. XXD/XXXX/XXXX-XXX zo dňa 9.2.2011 súd zistil, že nehnuteľnosti

o ktoré v konaní ide a to parcelu č. XXX/X zapísanú na LV č. XXXX pre obec Prešov, k.ú. N. v podiele
1/1, nadobudol po poručiteľke Ž. Š. jediný dedič a to K. Š.D., J.. XX.X.XXXX, G. U. XX, K.. V priebehukonania došlo taktiež k úmrtiu pôvodného žalobcu v 4. rade F.. M. N., J.. X.X.XXXX, ktorý zomrel dňa
XX.X.XXXX. Súd preto ďalej konal so všetkými osobami, ktoré prichádzali do úvahy ako dedičia po
zomrelom pôvodnom žalobcovi v 4. rade F.. M. N. podľa oznámenia notára povereného prejednaním

dedičstva ktorými boli: X./. F.. S. H., J.. XX.X.XXXX, G. H. XXXX/XX, K., X./. F.. Z. J., J.. XX.X.XXXX,
G. G. XXXX/XX, H., X./. S.. M. N.H., J.. XX.X.XXXX, G. I., W. N. XXX, K. - I., Č., X./. F.. S.. O. H., J..
X.X.XXXX, G. V. XXXXX/XX, K. - N., X./. E. N., J.. XX.X.XXXX, U. X, K.. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn.
XXD/XXXX/XXXX zo dňa 23. marca 2009 súd zistil, že nehnuteľnosti o ktoré v konaní ide a to parcelu
č. XXX zapísanú na LV č. XXXX pre obec K., k.ú. N. v podiele 1/3, nadobudol po poručiteľovi F.. M. N.

jediný dedič, a to S.. M. N., J.. XX.X.XXXX, G. I., W. N. XXX, K. - I., Č.. Nakoľko súd zistil, že v konaní o
dedičstve nadobudli nehnuteľnosti, o ktoré v konaní ide, iba K. Š., J.. XX.X.XXXX, G. U. XX, K. M. S.. M.
N., J.. XX.X.XXXX, G. I., W. N. XXX, K. - I., Č., bolo preto potrebné konanie voči ostatným dedičom, ktorí
prichádzali do úvahy ako potenciálni dedičia, zastaviť podľa § 107 ods. 1 v spojení s § 107 ods. 3 O.s.p.,
per analogiam, nakoľko títo dedičia, s ktorými súd konal ako s účastníkmi konania, tieto nehnuteľnosti
nenadobudli. Vo vzťahu žalovanej a žalobcov v 2., 3., 6., 7., 9. a 10. rade žiaden z účastníkov nemá

na náhradu trov konania právo podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pretože konanie bolo zastavené.
Na záver súd poznamenal, že o pripustení zmeny petitu žalobcov zo dňa 30.7.2015 bude súd môcť
rozhodnúť až po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia a ustálení okruhu účastníkov konania.

3. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie. Má za to, že na rozhodnutie o zastavení konania voči žalobcom v
2., 3., 6., 7., 9. a 10. rade neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko súd pri výklade § 107 ods. 3
O.s.p. vec nesprávne právne posúdil. Podľa žalovaného z obsahu spisu je zrejmé, že nehnuteľnosti
tvoriace predmet konania o určenie vlastníckeho práva sú odlišné od parcely č. XXX/X o výmere 469 m2
a parcely č. XXX o výmere 671 m2, teda nehnuteľnosti nadobudnuté dedičmi v dedičských konaniach

nie sú totožné s nehnuteľnosťami tvoriacimi predmet konania o určenie vlastníckeho práva. Hoci ust.
§ 107 ods. 3 O.s.p. umožňuje nepokračovať po skončení dedičského konania v súdnom konaní s tými
právnymi nástupcami poručiteľa, s ktorými súd pôvodne konal, ak v dedičskom konaní nenadobudnú
veci alebo práva, ktoré sú predmetom súdneho konania, nekonať ďalej s takýmito osobami môže súd
v sporovom konaní iba vtedy, ak predmetom sporového konania a dedičského konania bola totožná

vec alebo právo. V tomto prípade predmet konania o určenie vlastníckeho práva nebol predmetom
dedičského konania, pretože ani poručitelia v čase svojej smrti neboli zapísaní ako jeho vlastníci. Preto
je vylúčené, aby súd mohol na vec aplikovať § 107 ods. 3 O.s.p., a so žalobcami v 2., 3., 6., 7., 9.
a 10. rade prestal konať ako s právnymi nástupcami po poručiteľoch, a je povinný s nimi konať aj
naďalej, keďže predmetom medzičasom skončeného dedičského konania neboli nehnuteľnosti, ktoré

sú predmetom konania o určenie vlastníckeho práva. Žalovaný poukazuje aj na to, že v predmetnom
konaní sú žalobcovia nerozlučnými spoločníkmi v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p., teda účastníkmi konania na
strane žalobcu majú byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po osobe zapísanej v pozemkovoknižnej
vložke v čase keď došlo k vyvlastneniu a pokiaľ nežijú, tak ich právni nástupcovia. Taktiež má za to,
že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľným a nezrozumiteľným rozhodnutím, ktorého odôvodnenie

bolo vyhotovené v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p..

4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že im nie je známe, ako žalovaný dospel k
záveru, že nehnuteľnosti nadobudnuté dedičmi po nebohej Ž. Š. ako pôvodnej žalobkyni v 1. rade a
nebohom pôvodnom žalobcovi v 4. rade M. N., nie sú totožné s nehnuteľnosťami tvoriacimi predmet

tohto konania o určenie vlastníckeho práva, nakoľko z geometrického plánu Č.. X/XXXX jednoznačne
vyplýva, že novovytvorené parcely „C“ KN č. XXXX/XX a „C“ KN č. XXXX/XX, určenie vlastníckeho
práva ku ktorým je predmetom tohto konania, sú vytvorené z pôvodnej m.p.č. parcely „E“ KN XXX/X,
ktorú v rámci dedičského konania po nebohej Ž. Š., nadobudol K. Š. a novovytvorená parcela „C“ KN
č. XXXX/XX, určenie vlastníckeho práva ku ktorej je predmetom tohto konania, je vytvorená z pôvodnej

m.p.č. parcely „E“ KN XXX, ktorú v rámci dedičského konania po nebohom M. N. nadobudol S.. M. N..
Jediný rozdiel medzi nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom dedičstva po nebohých a nehnuteľnosťami,
určenie vlastníckeho práva ku ktorým je predmetom tohto konania, je len v zápise predmetných parciel,
keď tieto boli v rámci dedičského konania „prededené“ v stave „E“ KN, pričom v predmetnom konaní sú
s poukazom na geometrický plán č. X/XXXX označované v stave „C“ KN. Po smrti pôvodnej žalobkyne

v 1. rade Ž. Š. a pôvodného žalobcu v 4. rade M. N.H. súd pokračoval v konaní s osobami, ktoré
prichádzali do úvahy ako ich dedičia. Nakoľko dedičské konania po nebohej Ž. Š. a po nebohom M.
N. sú už skončené a z osvedčení o dedičstve jednoznačne vyplýva, kto zdedil nehnuteľnosti, určenie
vlastníckeho práva ku ktorým je predmetom tohto konania, nie je dôvod, aby súd konal so žalobcami v 2.,3., 6., 7., 9. a 10. rade, nakoľko títo dedičia, s ktorými súd konal ako s účastníkmi konania, nehnuteľnosti,
určenie vlastníckeho práva ku ktorým je predmetom tohto konania, nenadobudli a navyše k účasti v
predmetnom konaní na strane žalobcu nedali súhlas, resp. s účasťou v predmetnom konaní na strane

žalobcu nesúhlasia. Odvolanie žalovaného považujú žalobcovia za nedôvodné a navrhujú, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie potvrdil.

5. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalovaného
ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a
teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba odvolanie prejednať podľa
právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu
majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou

súčasťouprincípovprávnehoštátuzaručenéhovčl.1ods.1ÚstavySR.Súčasťouprincípuprávnejistoty
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny
predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo
niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny

status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval
a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne
postavenie nadobudnuté v minulosti.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací skúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či

odvolanie podal oprávnený subjekt a dospel k záveru, že žalovaný nie je na podanie odvolania
oprávnený.

7. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti objektívnu a subjektívnu stránku.

8. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje len vecný aspekt
tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.

9. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje
osobnýaspekt toho,ktopodávaodvolanie-čijeunehodanýdôvod,ktorýhooprávňujepodaťodvolanie.

Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke
negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne procesné
oprávnenie ale nemá účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorý týmto
rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach.

10. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho oboch stránkach
jeho prípustnosti (tak objektívnej, ako aj subjektívnej), posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale
vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania. Ak odvolací súd dospeje k
záveru, že odvolateľ nie je z určitého dôvodu subjektívne oprávnený podať odvolanie, nie je potrebné
ďalej skúmať, či jeho odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.

11. V danom prípade je odvolaním žalovaného napadnuté uznesenie, ktorým súd zastavil konanie proti
žalobcom v 2., 3., 6., 7., 9. a 10. rade.

12. Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti odvolania bolo potrebné vziať na zreteľ to, že žalovaný

z procesného hľadiska (ktoré je v tomto zmysle rozhodujúce), nemôže byť týmto rozhodnutím negatívne
dotknutý. Negatívne dotknutí týmto rozhodnutím môžu byť len žalobcovia v 2., 3., 6., 7., 9. a 10. rade,
voči ktorým súd konanie zastavil, ktorí však odvolanie nepodali. Keďže v danom prípade žalovaný
po (rozhodujúcej) procesnej stránke nebol negatívne dotknutý napadnutým výrokom uznesenia, z
procesného hľadiska mu týmto výrokom nebola spôsobená ujma na jeho pomeroch.

13. S prihliadnutím na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že i keď je odvolanie žalovaného
v danej veci z objektívneho hľadiska prípustné, predsa len žalovaný nie je subjektívne oprávnenýnapadnúť odvolaním uznesenie, ktorým bolo zastavené konanie voči žalobcom v 2., 3., 6., 7., 9. a 10.
rade.

14. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie v danom prípade podal ten, kto na
odvolanie nie je (subjektívne) oprávnený. Vzhľadom na to odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol
(§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

15. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol, keďže jeho odvolanie bolo odmietnuté a žalobcovia v

2., 3., 6., 7., 9. a 10. rade si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto odvolací súd žalobcom
v 2., 3., 6., 7., 9. a 10. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).