Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Judita Knociková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12Pc/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116215500
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116215500.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou vo veci navrhovateľa Z. X., nar. XX.XX.XXXX,

bytom W., T. XX/XX a otca navrhovateľa Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Q. X/X o určenie výživného
na plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Otec navrhovateľa j e p o v i n n ý platiť výživné na navrhovateľa vo výške 100,- eur mesačne od
01.09.2016, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.8.2016, domáhal od svojho otca
platenia výživného vo výške 100,- eur mesačne. Uviedol, že za účelom lepšieho umiestnenia na trhu

práce nastúpil do 1. ročníka denného štúdia na vysokej škole a to T. učení technickom v U. a z toho
dôvodu ukončil svoj pracovný pomer ku dňu 31.8.2016. Tvrdil, že má mesačné výdavky spolu 270,- eur
a pozostávajú z mesačného poplatku za internát 2.670,- CZK, poplatku za internet 7,- eur, platby za 20
obedov x 56,- CZK, 1.000,- CZK za raňajky a večere, cestovné domov na víkendy (5,50 eur jedna cesta),
cestovné v MHD v Brne 276,- CZK a 30,- eur vreckové. Navrhovateľ nemal väčšie zdravotné problémy,
užíval iba lieky na alergiu, za ktoré doplácal asi 14,- eur 3 razy do roka. Žije v spoločnej domácnosti
so svojou matkou a mladším bratom. Jeho matka nové manželstvo neuzavrela. Potvrdil, že predtým

nedokončil 1. ročník na inej vysokej škole. Navrhovateľ svoje skutkové tvrdenia preukázal potvrdením o
štúdiu, žiadosťou o ukončenie pracovného pomeru, rodným listom, potvrdeniami, písomným vyjadrením
svojej matky. Náhradu trov konania nežiadal.

2. Otec navrhovateľa nesúhlasil s požadovaným výživným. Bol ochotný dobrovoľne platiť výživné najviac
50,- eur mesačne vzhľadom na svoj príjem. Potvrdil, že jeho bývalá manželka- matka navrhovateľa mu
po rozvode vyplatila z titulu vyporiadania BSM sumu 25.000,- eur. K tejto sume si zobral úver na sumu

500,- eur a za tieto peniaze si kúpil garsónku, v ktorej býva sám. Platí mesačne za nájom bytu 130,-
eur, 11,- eur za elektrinu, 6,- eur za internet, 10,- eur za mobil, cestovné MHD do práce, 6 - 7,- eur za
lieky na platničky. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť na brata navrhovateľa určenú súdom vo výške
70,- eur mesačne. Kým navrhovateľ pracoval, dobrovoľne platil jeho bratovi výživné 90,- eur mesačne.
Tvrdil, že navrhovateľ si mohol našetriť nejaké peniaze na štúdium, môže si zobrať študentskú pôžičku,
predať svoje auto a takto si zabezpečiť finančné prostriedky na štúdium. Poukázal na to, že navrhovateľ
už študoval na inej vysokej škole. K svojim skutkovým tvrdeniam predložil správu o zárobku. Náhradu

trov konania nežiadal.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámení rodného listu navrhovateľa, správ o
zárobku, potvrdenia o návšteve školy, doklady o nákladoch a zistil tento skutočný stav veci :4. Z rodného listu navrhovateľa bolo nepochybné, že navrhovateľ je synom Ivana Kohoutka a Ľubice
Kohoutkovej, rod. Marušincovej.

5. Navrhovateľ a jeho otec potvrdili, že manželstvo otca a matky navrhovateľa bolo rozvedené a po
rozvode matka navrhovateľa vyplatila sumu 25.000,- eur z titulu BSM otcovi navrhovateľa, ktorý si k tejto
sume pridal 500,- eur na úver a kúpil si garsónku, v ktorej sám býva.

6. Podľa správ o zárobku matka navrhovateľa mala čistý priemerný mesačný príjem 586,03 eur + 23,52
eur prídavky na deti a otec navrhovateľa vo výške 563,13 eur. Obaja mali ešte 1 vyživovacie povinnosť
k bratovi navrhovateľa.

7. Podľa vyjadrenia navrhovateľa a písomného vyjadrenia jeho matky navrhovateľ s matkou a mladším
bratom žili v spoločnej domácnosti, kde matka navrhovateľa platila náklady za byt mesačne a to 160,-

eur- nájomné, 147,67 eur - hypotéku na vyporiadanie BSM, 30,- eur- elektrinu, 4,64 eur -SIPO, 5,- eur-
plyn. Otec navrhovateľa býva v garsónke, na ktorú spláca úver vo výške 500,- eur mesačne 33,22 eur
a platí náklady za byt mesačne: 130,- eur- nájomné, 11,- eur - elektrina, 6,- eur - internet.

8. Podľa potvrdenia Vysokého účení technického v Brne zo dňa 14.6.2016 navrhovateľ je

v akademickom (školskom) roku 2016/2017 študentom 1. ročníka denného štúdia na Fakulte
elektrotechniky a komunikačných technológií. Podľa cenníka a potvrdenia o banke navrhovateľ zaplatil
za internát poplatok 2.670,- CZK za mesiac. Podľa denného menu v jedálni VUČ v Brne cena obeda pre
študenta je 56,- CZK (Kč), podľa info o autobusových spojeniach cena spojenia Brno -Trenčín je 5,50 eur.

9. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností , možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.

11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno právo na výživné pre plnoleté deti priznať len odo dňa
začatia súdneho konania.

12. Podľa citovaných ustanovení súd určil výživné otcovi navrhovateľa vo výške 100,- eur mesačne od
podania návrhu dňa 1.9.2016 s prihliadnutím na odôvodnené potreby navrhovateľa, príjmy a náklady
i existenciu 1 ďalšej vyživovacej povinnosti otca a matky navrhovateľa. Otec navrhovateľa má súdom
určenú povinnosť platiť výživné 70,- eur mesačne na mladšieho brata navrhovateľa, žiaka strednej školy.
Životné náklady navrhovateľa, študenta vysokej školy sú vyššie ako na strednej škole. Okrem toho súd

zohľadnil väčšie úverové zaťaženie matky navrhovateľa z titulu vyporiadania BSM s otcom navrhovateľa
a zabezpečenia si bývania oproti otcovi navrhovateľa (asi o 100,- eur mesačne). Príjmy oboch rodičov
sú takmer rovnaké.

13. Podľa § 52 CSP (Civilného sporového poriadku) bolo rozhodnuté o náhrade trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne
písomne, dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľ si žalobca nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalovaný domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.