Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416208572
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6416208572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľky: X. H., rod. P., nar.
XX. XX. XXXX, t. č. bytom M., X. O.. XX/X, zastúpená na základe splnomocnenia C. H., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. O. B., M. N. XXX/XX, t. č. bytom M., X. O.. XX/X, proti osobe povinnej platiť výživné:
U. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. O. B., M. N. XXX/XX, o návrhu na určenie výživného, o odvolaní
osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 01. 12. 2016 č.
k. 9Pc/5/2016 - 68, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil U. H. - osobe povinnej platiť výživné

povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 160,- Eur mesačne, počnúc dňom 19. 09. 2016,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Zročné výživné za obdobie od 19. 09. 2016 do
01. 12. 2016 vo výške 378,70 Eur uložil osobe povinnej platiť výživné zaplatiť v mesačných splátkach vo
výške 40,- Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia,
až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia
súd poukázal na to, že z rodného listu navrhovateľky mal preukázané, že rodičmi navrhovateľky sú X.

H. a U. H., ktorý sa na základe rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 8P/356/2007 stal
osvojiteľom navrhovateľky a bol zapísaný v knihe narodení na miesto biologického otca navrhovateľky.
Navrhovateľka navštevuje F. F. H.M. vo K., X. ročník, výživou je odkázaná na svojich rodičov. V čase
rozhodovania súdu prvej inštancie manželstvo rodičov navrhovateľky trvalo, avšak rodičia navrhovateľky
nežili v spoločnej domácnosti a osobnú starostlivosť o navrhovateľku zabezpečovala matka, s ktorou
navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti. Otec (osoba povinná platiť výživné) zabezpečuje osobnú
starostlivosť o ďalšie dve maloleté deti, pochádzajúce z manželstva rodičov navrhovateľky. Súd mal za

preukázané, že navrhovateľka študuje mimo miesta bydliska, pričom navštevuje strednú školu vo K.,
je ubytovaná v školskom internáte vo K., preukázala náklady spojené s ubytovaním vo výške 30,- Eur
mesačne a platby za stravu, a to raňajky a večere za 20 pracovných dní 35,- Eur mesačne, pričom
deklarovala výdavky na stravu a obedy v sume 100,- Eur mesačne, cestovné z miesta bydliska do miesta
štúdia a vreckové 80,- Eur mesačne, úhradu ošatenia a obuvi 60,- Eur mesačne, náklady spojené so
štúdiom, ako sú školské pomôcky osobitnej potreby, keďže študuje na F. H.M., ako výtvarné potreby a
podobne, vo výške 30,- Eur mesačne, mesačné poplatky pre školu 6,- Eur, poistné 4,- Eurá, náklady

na zabezpečenie osobitných potrieb, ako je vyhotovenie portfóliových obrázkov 30,- Eur, jednorazové
úhrady školných poplatkov 100,- Eur, mesačnú úhradu na stužkovú 10,- Eur, jednorazovú úhradu
stužkovej 200,- Eur, zakúpenie ošatenia na stužkovú 60,- Eur, výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti s
uspokojovaním jej potrieb, ako sú kultúrne predstavenia, úhrada telefónu a internetu 10,- Eur mesačne.Súd mal preukázaný príjem matky navrhovateľky vo výške 743,- Eur netto, otca vo výške 1 192,- Eur
netto mesačne. Otec navrhovateľky deklaroval náklady na byt vo výške 190,- Eur, inkasné poplatky
49,- Eur mesačne, úhradu mobilu 30,- Eur mesačne, strava pre celú rodinu 350,- Eur mesačne, 50,-

Eur ošatenie, 25,- Eur a 16,- Eur poistky mesačne, potreby pre maloletého U. a maloletého U., ktorí
sú vo veku X rokov, vo výške 40,- Eur mesačne, obedy 12,- Eur, školská družina 10,- Eur, H.M., 20,-
Eur, mimoškolské športové aktivity - M., 8,60,- Eur poistky, 8,- Eur mesačne školské výdavky, 4,- Eurá
mesačne zdravotná starostlivosť pre maloleté deti. Úhradu tvrdeného poskytnutého výživného zo strany
osoby povinnej, t. j. otca navrhovateľky, vo výške 100,- Eur v konaní pred súdom nepreukázal. Súd

na základe vykonaného dokazovania mal za to, že navrhovateľka, i keď je plnoletou osobou, výživou
je naďalej odkázaná na svojich rodičov, keďže študuje v riadnom dennom štúdiu. Otec navrhovateľky
má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletému U. a maloletému U., ktorých osobnú starostlivosť
po ukončení spolužitia s matkou navrhovateľky zabezpečuje. Súd s prihliadnutím na všetky okolnosti
pri zohľadnení opodstatnených a dôvodných potrieb na strane navrhovateľky, ako i schopnosti a
možnosti na strane osoby povinnej platiť výživné, dospel k názoru, že primeraná vyživovacia povinnosť

predstavuje sumu 160,- Eur mesačne, pričom poukázal, že i matke navrhovateľky svedčí zákonná
vyživovacia povinnosť i pri zohľadnení osobnej starostlivosti o navrhovateľku, ktorú jej matka poskytuje.
Suma 160,- Eur zodpovedá nielen opodstatneným potrebám navrhovateľky, ale i reálnym schopnostiam
a možnostiam na strane otca. Súd zároveň určil zročné výživné za obdobie odo dňa podania návrhu
na začatie konania, t. j. odo dňa 19. 09. 2016 a toto zročné výživné určil do dňa rozhodovania súdu, t.

j. do dňa 01. 12. 2016 celkovou sumou 378,70 Eur, ktoré zročné výživné povolil otcovi navrhovateľky
splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- Eur spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti,
keďže navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia vyživovacej povinnosti sumou 200,- Eur
mesačne, návrh navrhovateľky zamietol, pričom súd zohľadnil, že osobe povinnej platiť výživné svedčia
ďalšie dve vyživovacej povinnosti, okrem navrhovateľky, vo vzťahu k dvom maloletým deťom, ktorých

aktuálne osobnú starostlivosť otec navrhovateľky v čase rozhodovania súdu zabezpečoval.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec navrhovateľky
- osoba povinná platiť výživné. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu čo do výšky
vyživovacej povinnosti. Má za to, že súd neprimerane vysoko určil jeho vyživovaciu povinnosť, pričom

nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že i napriek tomu, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o rozvode
manželstva, stará sa o dve maloleté deti, na ktorých výživu matka navrhovateľky neprispieva. Vo
veci podal i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom nebolo do dňa podania odvolania
rozhodnuté. Má za to, že primerané výživné predstavuje sumu 100,- Eur mesačne, ktoré výživné by
s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa, ktoré poberá matka navrhovateľky, umožnilo

uspokojiť odôvodnené potreby navrhovateľky. Súd zohľadnil jeho príjem, avšak nezohľadnil dostatočne
jeho nevyhnutné výdavky, na ktoré poukazoval, či už týkajúce sa domácnosti alebo maloletých detí,
o ktoré sa sám stará. Súd nesprávne zhodnotil skutočný stav pomerov u navrhovateľky a u neho,
určil neprimerane vysoké výživné a neprimerane vysoké splátky zročného výživného. Na základe
nevyhnutnýchapreukázanýchpotriebnavrhovateľkapotrebujenaichzabezpečenie160,-Eurmesačne,

pričom na jej výžive by sa mala podieľať aj matka navrhovateľky. Výdavky, na ktoré poukazovala,
ničím nepreukázala. Súd neprihliadol na skutočnosť, že z jeho čistého príjmu sú mu robené zrážky za
používanieosobnéhofiremnéhovozidlanasúkromnéúčelyatakistoneprihliadolnazrážkynadoplnkové
dôchodkové poistenie. Má za to, že rozhodnutie súdu je svojvoľné a arbitrárne. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, určil výšku výživného na sumu 100,- Eur mesačne a upravil

výšku zročného výživného a umožnil mu splácať zročné výživné v mesačných splátkach vo výške 20,-
Eur, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu osoby povinnej platiť výživné uviedla, že rozsudok
súdu prvej inštancie vychádza zo zistenia úplného skutkového stavu a vykonaných dôkazov, tento

považuje za zákonný a správny. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
Poukázala na to, že Okresný súd Žiar nad Hronom vydal uznesenie č. k. 24P/24/2016 - 98 vo veci
starostlivosti o maloleté deti U. H. a U. H., obe narodené dňa XX. XX. XXXX, ktorým nariadil neodkladné
opatrenie a uložil matke dočasne prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 50,- Eur
mesačne na každé dieťa zvlášť, ktorú vyživovaciu povinnosť matka riadne plní; taktiež detské prídavky

na obidve maloleté deti od L. XXXX poberá otec maloletých detí. Vo veci rozvodu manželstva otca a
matky navrhovateľky Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní sp. zn. 24P/24/2016 dňa 09. 02. 2017
rozviedol manželstvo rodičov navrhovateľky, pričom rozsudok obsahuje aj úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému U. H. a U. H..4. Otec navrhovateľky v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že súd neprihliadol
na jeho príjem, ktorý je znížený o zrážky zo mzdy, ktoré sú uvedené v potvrdení o príjme, poukázal,

že časť jeho mzdy tvoria výkonnostné prémie, ktoré nie sú garantované a pravidelné. Doplnil, že sa
stará a vychováva maloletých synov U. a U., s ktorými sú spojené značné pravidelné a aj nepravidelné
výdavky (napr. štartovné na súťaže v M. od 15 - 25,- Eur za jedného, ktoré súťaže bývajú aj dvakrát do
mesiaca, ošatenie, ktoré musí kupovať a ktoré zničia veľmi často, majú ísť do školy v prírode v cene
114,- Eur za jedného, v lete bude sústredenie z U. M. 140,- Eur za jedného). Navrhovateľka v návrhu

uvádza značné náklady spojené so štúdiom, ktoré však nijako nezdokladovala. Pokiaľ bývali v spoločnej
domácnosti, vie, že náklady na štúdium boli minimálne, pretože väčšinu prác robila na notebooku a
pomôcky na kreslenie už mala nakúpené. Mal za to, že na starostlivosti o navrhovateľku by sa mala
podieľať aj matka, ktorej príjem nie je nízky.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 CSP a
§ 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Odvolací súd uvádza, že navrhovateľka, ako dcéra osoby povinnej platiť výživné, sa podaným
návrhom domáhala určenia vyživovacej povinnosti otca k nej určením výživného vo výške 200,- Eur

mesačne, počnúc dňom 19. 09. 2016, ktorého dňa bol návrh na určenie výživného Okresnému súdu
Žiar nad Hronom aj doručený. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že pred rozhodnutím vo veci samej
súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, pričom súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 01. 12.
2016, na ktoré pojednávanie účastníci boli riadne predvolaní.

8. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí,

ako aj s jeho dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci návrhu
navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia vyživovacej povinnosti voči otcovi - osoby povinnej platiť
výživné, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom dospel k správnym skutkovým aj
právnym záverom. Súd vec právne posúdil v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 a 2 a § 75 ods. 1

Zákona o rodine. Námietky otca navrhovateľky, uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd nepovažuje za
prijateľné práve z dôvodov, že okresný súd vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne
posúdil, pričom otec navrhovateľky v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania a právne posúdenie vykonané súdom prvej
inštancie. Otec navrhovateľky v odvolaní neuviedol ani žiadnu skutočnosť, ktorá by mala za následok

úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe okresného súdu alebo o prípadnej nesprávnosti
rozhodnutia, pričom odvolací súd takúto vadu ani nezistil.

11. Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil
správne, rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie

správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na to, že rodičia navrhovateľky majú vyživovaciu
povinnosť k trom deťom, a to k navrhovateľke a dvom maloletým deťom - k maloletému U. H. a
maloletémuU.H..Navrhovateľkažijevspoločnejdomácnostismatkou,ktoránavrhovateľkeposkytujeaj
osobnústarostlivosť,pričomnavrhovateľkaještudentkou,študujemimosvojhobydliska.MaloletýU.H.aU. H. sa nachádzajú v osobnej starostlivosti otca navrhovateľky, z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že
súžiakmizákladnejškoly,obidvajasúnarodenívrokuXXXX.Súdprvejinštanciemalriadnymspôsobom
preukázané, že matka navrhovateľky dosahuje o svojho zamestnávateľa priemernú mzdu netto vo výške

743,- Eur, otec navrhovateľky dosahuje priemernú mzdu vo výške 1 192,- Eur mesačne. V konaní
bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka má zvýšené náklady predovšetkým so štúdiom mimo
miesta bydliska, spočívajúce v nákladoch za ubytovanie, ako aj stravovanie, okrem toho má náklady aj v
súvislosti so štúdiom, ako aj ďalšie bežné náklady s prihliadnutím na vek navrhovateľky a od tohto veku
sa odvíjajúce aj potreby navrhovateľky. Vzhľadom na príjem otca navrhovateľky odvolací súd má za to,

že je bezpochyby v možnostiach a schopnostiach otca navrhovateľky poskytovať navrhovateľke bežné
výživné vo výške 160,- Eur mesačne, a to aj za situácie, že má otec maloletých detí zároveň vyživovaciu
povinnosť k dvom maloletým deťom, ktoré sú v jeho osobnej starostlivosti, čo v konaní pred súdom
žiadnym spôsobom spochybnené nebolo, pričom správne súd prvej inštancie poukázal na to, že rovnako
matka navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke a pri zohľadnení osobnej starostlivosti
matky o navrhovateľku, ktorú jej matka poskytuje, je primeraná výška vyživovacej povinnosti od otca

navrhovateľky vo výške 160,- Eur mesačne, berúc do úvahy aj vyživovaciu povinnosť matky k dvom
maloletým deťom, ktoré súd v osobnej starostlivosti otca. Nemožno prisvedčiť odvolacej námietke otca
navrhovateľky, že by súd neprimerane vysoko určil vyživovaciu povinnosť a nedostatočne zohľadnil
skutočnosť, že sa stará o dve maloleté deti a nesprávne zhodnotil skutočný stav pomeru u navrhovateľky
a u otca navrhovateľky a že by určil neprimerane vysoké výživné a rovnako neprimerane vysoké splátky

zročného výživného. Pokiaľ namietal, že z jeho čistého príjmu sú robené zrážky za používanie osobného
firemného vozidla na súkromné účely a zároveň namietal, že súd neprihliadol na zrážky na doplnkové
dôchodkové poistenie, odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu má
vždy prednosť pred ostatnými výdavkami. Odvolací súd poukazuje na to, že rozsah nákladov na úhradu
životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, schopnosti

osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. V zmysle ustanovenia § 62, § 75 Zákona
o rodine základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť
voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, pričom súd prvej inštancie v tomto smere náležite mal
zistený skutkový stav. Súd pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádza jednak
zo všeobecných hľadísk, t. j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorý je rôzny vzhľadom na

vek, zdravotný stav, spôsoby prípravy na jej budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa, pričom zároveň
súd musí vychádzať aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.
Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a
možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že
dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň

rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa. S prihliadnutím na príjem otca
navrhovateľky vo výške 1 192,- Eur mesačne určenie vyživovacej povinnosti sumou 160,- Eur mesačne,
je podľa názoru odvolacieho súdu určenie takého výživného, ktoré je otec navrhovateľky schopný bez
ujmy na svojej vlastnej výžive, berúc do úvahy aj okolnosť, že otec navrhovateľky zabezpečuje osobnú
starostlivosť o dve maloleté deti, narodené v roku 2007. Určené výživné je primerané a je určené v

rozsahu, ktorý je otec navrhovateľky schopný navrhovateľke poskytovať a zároveň takéto výživné je
primerané s prihliadnutím na potreby navrhovateľky, ktoré potreby sú odôvodnené jej vekom, spôsobom
prípravy na budúce povolanie a pri zohľadnení vyživovacej povinnosti matky, ktorá sa o navrhovateľku
aj osobne stará, je výživné vo výške 160,- Eur opodstatnené. Toto výživné zodpovedá jednak potrebám
navrhovateľky, ako aj reálnym schopnostiam a možnostiam na strane otca navrhovateľky. Vzhľadom už

na vyššie uvedené, nebolo preto možné prihliadnuť na námietku otca navrhovateľky v odvolaní, že z
jeho čistého príjmu sú robené zrážky za používanie osobného firemného vozidla na súkromné účely
a zrážky na doplnkové dôchodkové poistenie. Rovnako súd prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výšky
mesačnej splátky na zročnom výživnom túto splátku určil v primeranej výške s prihliadnutím na samotnú
výšku zameškaného výživného tak, aby boli pokryté potreby navrhovateľky vo vzťahu k zabezpečeniu

jej výživy, keďže otec navrhovateľky, ako osoba povinná poskytovať výživné, svoju zákonnú povinnosť
podieľať sa na zabezpečení výživy navrhovateľky za obdobie, za ktoré súd určil zročné výživné, t. j. odo
dňa podania návrhu, si neplnil. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne
správny, pričom súd druhej inštancie sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

12. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že o trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval,
keďže v zmysle § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy štátu, rozhoduje súd len
na návrh, pričom takýto návrh účastníkmi konania podaný nebol.13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).