Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314209014
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314209014.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň: JUDr.

Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková,
advokátka a konateľka, proti žalovanej: K. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, o zaplatenie 449,61
eura s príslušenstvom,, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 17C/234/2014
- 22 zo dňa 24. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia istiny v sume 449,61 eura s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru a trov
konania. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že z
dokazovania vykonaného zmluvou o revolvingovom úvere číslo 8100022577, zmluvných dojednaní,
oznámenia veriteľa o schválení úveru, karty klienta, oznámenia o zosplatnení zo dňa 26.08 2010 zistil,
že dňa 08.07.2009 uzatvoril žalobca so žalovanou zmluvu, nazvanú zmluva o revolvingovom úvere číslo

8100022577, v zmysle ktorej, bol žalovanej schválený úver vo výške 663,88 eura, pričom podľa karty
klienta jej bola reálne vyplatená čiastka len vo výške 587,63 eura. Úver bol dohodnutý so splatnosťou 24
mesiacov, vždy k 13. dňu v mesiaci po 45,64 eura, pričom zo zmluvy nevyplýva splatnosť istiny, úrokov
a poplatkov, ako ani konečná splatnosť úveru, RPMN úveru 67,34 %, ročná úroková sadzba 68,91
%. Uvedenú zmluvu súd prvej inštancie vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu o úvere, nejedná sa o
revolvingový úver, pretože obsahom zmluvy sú len údaje týkajúce sa úveru a podmienky jeho splácania
(aj keď nie úplne, pretože v nej absentujú zákonné náležitosti). Obsahom zmluvy však nie je poskytnutie

revolvingu, ani jeho výška, ani podmienky splácania. Zároveň predložené oznámenie veriteľa a kartu
klienta je nutné, v spojení so zmluvou o úvere, považovať za zmätočné a tieto právne úkony vo
vzájomných súvislostiach činia zmluvu neurčitou, zmätočnou a v dôsledku toho absolútne neplatnou. Z
karty klienta vyplýva, že žalovaná splatila žalobcovi celkovo sumu vo výške 645,75 eura, pričom žalobca
v úvodných tabuľkách karty klienta uvádza niekoľko údajov o poskytnutí úveru a revolvingu, ktoré činia
vyplatenie úveru a revolvingu veľmi neprehľadným, nezrozumiteľným, neurčitým a to aj pre osoby
vysokoškolsky vzdelané, prípadne pôsobiace v tejto sfére, nie to ešte pre spotrebiteľa odkázaného na

veriteľa(ktorýnavyšezneužívatieseňspotrebiteľa),čojevpríkromrozporesochranoupráv spotrebiteľa
a so zákonným postupom veriteľa. V uvedených tabuľkách sa uvádzajú tieto údaje: Poskytnutá čiastka:
663,88 eura, poskytnuté celkom 663,88 eura, dátum vyplatenia: 8.7.2009, vyplatené čiastka 587,63
eura, vyplatené vrátane revolvingov: 587,63 eura, splatené: 645,75 eura, poplatok právnika (?!): 94,44eura, údaje o revolvingu nie sú vyplnené, z čoho vyplýva, že revolvingový úver nebol schválený a/
alebo/ani vyplatený. V dôsledku omeškania so splátkou č. 11, 12 a 13 vyzval žalobca žalovanú listom
zo dňa 26.08.2010 na zaplatenie dlžných splátok vo výške 136,92 eura s tým, že ak uplynie 15 dní

od doručenia oznámenia žalobcu, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať
splatnými až v budúcnosti a tým žalovaná stráca výhodu splátok a celý dlh je povinná splatiť naraz.
Nie je zrejmé, kedy a či toto oznámenie žalovaná prevzala, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že
žalovaná nenamietala doručenie oznámenia ani tvrdenia obsiahnuté v žalobe. Súd prvej inštancie potom
uzavrel, že ku dňu 19.09.2010 došlo k zosplatneniu úveru. Dňom 20.09.2010 si žalobca mohol prvýkrát

uplatiť svoje právo - začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 20.09.2013. Žaloba bola súdu
doručená až dňa 15. 4. 2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Po premlčaní v spotrebiteľskom vzťahu
nie je možné žalobcovi priznať žalovanú sumu aj keď námietka premlčania vznesená nebola, žalobu
preto ako nedôvodnú súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol. Právne svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 4 ods. 2, ods. 3, ods. 4), zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, ods. 2, § 54 ods. 2, § 37, § 39, § 100 ods. 1, 2, § 101,

a § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (v ďalšom texte „O.s.p."), keď po procesnej stránke bola v celom rozsahu úspešná
žalovaná, v konaní si však náhradu trov neuplatnila.

2. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote
odvolaním žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že
žalobe vyhovie a žalovanú zaviaže na náhradu trov konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom
na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p., §

205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. Žalobca namietol zákonnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý
na premlčanie prihliadol ex offo. Konanie vo veci začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa
15.04.2014. V priebehu konania nebola žalovaným vznesená námietka premlčania. Ustanovenie § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z. bolo do zákona doplnené s účinnosťou dňa 01.05.2014. Prechodným ustanovením
§ 29b zák. č.250/2007 pre zmeny účinné od 01.05.2014 zákonodarca upravil otázku spätnej účinnosti

novej úpravy len na niektoré ustanovenia, ustanovenie § 5b medzi ne zaradené nebolo. Súd prvej
inštancie tak svojím postupom porušil zákaz spätnej pôsobnosti právnych noriem a v konaní, ktoré bolo
začaté pred 01.05.2014 použil také ustanovenie, ktoré nebol oprávnený aplikovať. Aplikácia § 5b zák. č.
250/2007 Z.z. v postupe a rozhodnutí súdu predstavuje retroaktívnu zmenu hmotnoprávneho postavenia
účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý existoval v deň podania žaloby.Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007

Z.z. by sa mohlo vzťahovať na postup súdu len v konaní, ktoré začalo od účinnosti daného ustanovenia.
Jeho dôsledkom je zásah do hmotnoprávnej pozície strán, nie do ich procesného postvenia.Žalobca
súčasne napadol postup súdu prvej inštancie aj z hľadiska porušenia princípu legitímneho očakávania a
predvídateľnosti postupu súdu. V čase podania žaloby žiadne ustanovenie o tom, že súd na premlčanie
prihliada aj bez námietky dlžníka neplatilo, a teda žalobca ho ani nemal ako predvídať. Z napadnutého

rozsudku je nepreskúmateľné, na základe čoho dospel súd k záveru, že pri posudzovaní premlčania mal
postupovať podľa občianskoprávnej úpravy. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, čo okrem
iného znamená aj to, že úprava Obchodného zákonníka sa použije vždy, ibaže je niektorá otázka v ňom
neupravená alebo osobitný predpis obsahuje samostatnú úpravu na ochranu spotrebiteľa výhodnejšie.
Úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou určenou naochranu spotrebiteľa.

Preto sa malo postupovať podľa obchodnoprávnej regulácie premlčania, čo však konajúci súd nespravil.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „C.s.p."), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas,

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplneniadokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 posledná veta C.s.p.).

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného
dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia
poukazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími
námietkami žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.

10. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
nesprávne aplikoval právny predpis v otázke posúdenia plynutia premlčacej doby - namietal aplikáciu

ustanovenia§5bzákonač.250/2007Z.z.jednakzdôvodu,žeprichádzakporušeniuviacerýchprávnych
princípov, jednak z dôvodu, že žalobca svoj nárok uplatnil žalobou dňa 15.04.2014, pričom uvedené
ustanovenie nadobudlo účinnosť až 01.05.2014 a namietol aj aplikáciu ustanovení Občianskeho
zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby.

11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 01. mája 2014)
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Citované ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a citované ustanovenie §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť 01. mája 2014. Právne predpisy, ktorých súčasťou
sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo

14/2014).

16. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k plynutia premlčacej doby (§ 100 ods. 1, § 101Občianskeho zákonníka) napriek skutočnosti, že žalobca si uplatnil svoj nárok ešte pred účinnosťou
citovaných ustanovení. Na námietku žalobcu o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka pri skúmaní
premlčania dáva odpoveď zákonodarca treťou vetou ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v

zmysle ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené
ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)). Odvolací súd podporne poukazuje aj
nadôvodovúsprávukzákonuč.102/2014Z.z.,ktorýmbolapripojenák§52ods.2tretiaveta(„Navšetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.") a kde sa uvádza nasledovné:
„Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo s touto zmluvou súvisiace, najmä na vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov
v záväzkových vzťahoch, sa vždy použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita Občianskeho

zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na
právnyrežimmohlapoužiťprávnaúpravaObchodnéhozákonníka."Súdprvejinštanciepretopostupoval
správne, keď premlčanie posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne a svoje rozhodnutie náležite ,

v súlade s v tom čase účinným ustanovením § 157 O.s.p. odôvodnil. Žalobcom vznesené odvolacie
námietkysúnedôvodné,pričomnezistilzobsahuspisuvadytýkajúcesaprocesnýchpodmienokkonania
(§ 380 ods. 2 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto podľa citovaného ustanovenia §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

18. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).