Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/201/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217490
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713217490.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu CD

Consulting,s.r.o.,IČO:26429705,sosídlomNaganaOfficeCenter,Kčervenémudvoru3269/25a,Praha
3, ČR, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom 811 09
Bratislava, Grösslingova 4, v mene ktorej koná advokát a konateľ Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
proti žalovanej Y. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Z.
H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX, o zaplatenie 769,-- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 769,-- € od 30.10.2009 do
zaplatenia z a s t a v u j e .

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaná má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Štát má právo na náhradu štátom preddavkovaných trov voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.3.2013 žiadal žalobca zaviazať žalovanú na
zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 769,-- €, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo zmenkovej

sumy od 30.10.2009 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy od 13.1.2010 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej sumy a nahradiť trovy konania. Žalobu
odôvodňoval tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa
16.3.2009 na zmenkovú sumu 769,-- €. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „bez
protestu“, „predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaná mala zaplatiť túto zmenku pri predložení
na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila.
Z tohto dôvodu žiadal žalobca, aby súd v zmysle článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

ES č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal žalovanú rozsudkom.

2. Žalobca návrh podal na vzorovom tlačive „A“ a návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4, ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Ako dôkazy pripojil originál zmenky, ktorá
bola uložená do súdnej úschovy súdu a do spisu bola založená fotokópia (čl.13) vyhotovená tunajším
súdom, ako aj výpis z obchodného registra na žalobcu. Zároveň uviedol, že netrvá na nariadení ústneho

pojednávania.3. Stranou v konaní je zahraničná právnická osoba, preto súd v súlade s Nariadením konštatoval, že
právomoc súdov SR v tejto veci je daná s poukazom na článok 2, bod 1 Nariadenia a podľa článku 11
preambuly, článku 4, bod 1 a článku 25, bod 1, písm. a/ Nariadenia je daná príslušnosť tunajšieho súdu.

4. V súlade s Nariadením zaslal súd dňa 15.1.2014 žalobu spolu s prílohami a tlačivom „C“ pre európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ako tlačivom na odpoveď. Žalovaná uvedené listiny
prevzala 24.1.2014 s tým, že súdu zaslala vyjadrenie doručené 12.2.2014. Vo vyjadrení poukazovala na
exekučné konanie, ktoré nadobudlo právoplatnosť vo veci Pohotovosti sp. zn. XXEr XXX/XXXX. Peniaze

zo zmenky nikdy nečerpala a vec považovala za ukončenú. Navyše namietala vôbec oprávnenie
spoločnosti Pohotovosť postúpiť pohľadávku na žalobcu.

5. Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa
vedie konanie. Procesným právom, ktoré upravuje súdne konanie bol do 30.6.2016 občiansky súdny

poriadokaod1.7.2016civilnýsporovýporiadok,ktorýmsasúdspravovalpriprejednávaníarozhodovaní
vo veci. Vzhľadom k tomu, že bola daná možnosť iného právneho posúdenia veci súd považoval za
potrebnénariadiťvoveciústnepojednávanie.VsúladesNariadenímčlánku5,bod1vspojenísčlánkom
7, bod 1, písm. c/ súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie a to aj napriek tomu, že
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné a žiadna zo strán nepožiadala o

nariadenie ústneho pojednávania. Žalovaná splnomocnila na pojednávanie Z. H. a zároveň zaslala súdu
vyjadrenie, kde namietala pravosť podpisu na vystavenej zmenke. Uviedla, že jej podpis bol sfalšovaný a
nikdy nebrala pôžičku od spoločnosti Pohotovoť a zmenku nikdy nepodpisovala. Opätovne poukazovala
na exekučné konanie, kde exekúcia bola zastavená. Vzhľadom na vyjadrenia žalovanej súd vo veci
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie ručné písmo, identifikácia

pisateľa v osobe Ing. I. Y.. Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania nadobudlo právoplatnosť
11.8.2014. Po zadovážení potrebných listinných podkladov na porovnanie pravosti podpisu a po
predĺžení lehoty na vyhotovenie znaleckého posudku znalkyňa dňa 5.9.2016 doručila znalecký posudok.
V zmysle záverov znaleckého posudku uviedla, že sporný podpis k priezvisku I. obsiahnutý na zmenke
zo dňa 16.3.2009 je pravým podpisom Y. I., avšak nie je možné určiť akým spôsobom bol na spornú

písomnosť prenesený (nie je možné vylúčiť technické falšovanie). Podpis k priezvisku I. obsiahnutý na
zmluve o úvere č. zmluvy 6780166 zo dňa 16.3.2009 je pravým podpisom a vyhotovila ho Y. I..

6. Po nariadení znaleckého dokazovania zobral žalobca čiastočne žalobu späť v časti uplatňovaného
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a žiadal priznať len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne

zo zmenkovej sumy.

7. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

8. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9.Vzhľadomnadispozíciužalobcusčasťouuplatňovanéhonárokusúdvyzvalžalovanúprostredníctvom
splnomocnenej zástupkyni, aby sa vyjadrila, či súhlasí s čiastočným zastavením konania v časti
uplatňovaného denného úroku zo zmenky. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa
20.12.2016 uviedla, že nesúhlasia so zastavením ani s čiastočným zastavením konania, nakoľko
žalovaná si nikdy peniaze od nich nečerpala a nikdy nepodpísala zmenku, celé to považovala za podvod

o čom spísali na príslušnom OO PZ podanie a aj bola žalovaná vypočutá. Nakoľko na jej meno boli
čerpané viaceré pôžičky. Aj napriek tomu, že žalovaná nesúhlasila so zastavením konania v časti
uplatňovaného zmenkového úroku, súd s poukazom na znenie ustanovenia § 146 ods. 1 CSP dospel
k záveru, že nesúhlas nie je z vážnych dôvodov a preto postupoval v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2
CSP a konanie v časti uplatňovaného nároku na priznanie zmluvného úroku 0,19% denne zo zmenkovej

sumy od 30.10.2009 do zaplatenia zastavil vzhľadom na dispozíciu žalobcu. Vo zvyšku o nároku žalobcu
konal, vec prejednal a rozhodol.10. Žalovaná aj naďalej zotrvávala na svojich vyjadreniach týkajúcich sa čerpania finančných
prostriedkov od spoločnosti Pohotovosť a podpísania zmenky. Namietala pravosť zmenky, pravosť
podpisu s tým, že celé považovala za podvod, poprela, že by peniaze od pohotovosti získala, čerpala a

zmenku mala podpísať. Nárok považovala v celom rozsahu za nedôvodný.

11. Žalobca k žalobe pripojil originál zmenky vystavenej k zmluve č. 6780166 spoločnosti Pohotovosť,
s.r.o. Bratislava splatnej „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka
bola vystavená 16.3.2009 na zmenkovú sumu 769,-- €. Podľa textu zmenky sa zaviazala žalovaná Y.

I., Y. XXX, XXX XX, r.č. a podpis zaplatiť okrem zmenkovej sumy zmenkový úrok 0,25% denne od
30.10.2009. Zmenka bola podpísaná a na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola
zmenka prevedená na spoločnosť žalobcu.

12. Z predmetnej zmenky je zrejmé, že bola vystavená k úverovej zmluve č. 6780166 spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o. zo dňa 16.3.2009. Zároveň z vyjadrenia podaní vyplýva, že spoločnosť Pohotovosť

zmluvou poskytla žalovanej ako fyzickej osobe úver za podmienok upravených a dohodnutých v zmluve.
Tieto skutočnosti vyplývajú aj z exekučného spisu XXEr XXX/XXXX, ktorý si súd pripojil a oboznámil sa.
Z uvedeného spisu bolo zistené, že na tunajší súd podal 13.8.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcievprospechspoločnostiPohotovosťprotipovinnému
Y. I. - žalovanej. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 7.4.2010 sp.

zn. SR 01557/10, ktorý priznal nárok spoločnosti Pohotovosť na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa
16.3.2009 č. zmluvy 6780166, predmetom ktorej bol poskytnutý úver v sume 300,-- € za ďalších tam
dohodnutých podmienok. Exekučné konanie bolo právoplatne skončené rozhodnutím Okresného súdu
Zvolen zo dňa 21.3.2011 tak, že súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.2.2012 a následne

súd exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekúcie dňa 16.8.2012, právoplatné 11.9.2012.

13. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doložil zmenku platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplyniekonajúcemusúdusúvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťouuplatnenéhonároku,jetento

ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd
pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí, prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z
vykonaného dokazovania vyplynie (spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu

SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015).

14. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vypĺňacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka vystavená (spoločné stanovisko
občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR

zo dňa 20.10.2015).

15. Zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité správanie
aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je
výkonompráva,aleprotiprávnymúkonom.Výkonupráva,ktoréjejehozneužitím,súdynesmúposkytnúť

ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s Ústavou chránenými právami (nález Ústavného súdu
ČR sp. zn. IV.ÚS 457/2010).

16. Podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon zmenkový a šekový), majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

17. Podľa článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového vlastná zmenka obsahuje:1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

18. Podľa článku I. § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená
na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

19. Podľa článku I. § 5 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo na
určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto

doložka za nenapísanú.

20. Podľa článku I. § 33 ods. 1 zmenkového a šekového zákona zmenku možno vystaviť:
na videnie,
na určitý čas po videní,

na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.

21. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú
neplatné.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2009 (ďalej len OZ) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 a 2 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia uvádza, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

28. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení do 31.12.2009 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijaťod dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

31. Podľa ods. 7 vyššie citovaného zákonného ustanovenia veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú
spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

32. Predmetom konania bol spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva. Miesto
vystaveniaajplatobnépodmienkysanachádzalinaúzemíSR.Vzhľadomktomusavzájomnémajetkové
vzťahy strán v konaní spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky. Za nespornú skutočnosť v

konaní považoval uzatvorenie zmluvy o úvere so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá bola pripojená
a oboznámená v rámci exekučného spisu sp. zn. 28Er 626/2010. Rovnako túto skutočnosť potvrdil
aj znalkyňa, ktorá uviedla, že podpis na úverovej zmluve je pravým podpisom žalovanej. Súčasne
so zmluvou o úvere mala byť rovnakým dátumom vystavená aj zmenka dňa 16.3.2009. Žalovaná
od počiatku, teda od okamihu ako jej bola doručená žaloba spolu s tlačivom C, ku ktorej sa mala

vyjadriť namietala dôvodnosť uplatňovaného nároku s tým, že finančné prostriedky nikdy nedostala
a zmenku nepodpísala. Vzhľadom na postoj a vyjadrenia súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie,
kde znalkyňa síce uviedla, že sa jedná o jej pravý podpis, ale pripustila technické falšovanie s tým, že
nie je možné určiť akým spôsobom bol na spornú písomnosť prenesený. To znamená, že nevyvrátila
vyjadrenie žalovanej, že sa nejedná o jej podpis a že zmenku nikdy nepodpísala. To, že sa medzi

stranami konania jedná o spotrebiteľa je zrejmé. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú
pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je tu vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Úver poskytnutý žalovanej právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. túto
charakteristiku spĺňa. Jednoznačne sa tu jedná na strane právneho predchodcu žalobcu o dodávateľa
s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a v prípade žalovanej o spotrebiteľa

v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 OZ. Spoločnosť Pohotovosť v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti mala poskytnúť žalovanej ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi úver. Uvedené je zrejmé nielen z
úverovej zmluvy, ale aj zo zmenky, kde má žalovaná vystupovať ako fyzická osoba a nie ako podnikateľ
o čom svedčí uvedenie rodného čísla žalovanej. Rovnako súd konštatuje, že spolu s úverovou zmluvou
boli vopred pripravené aj všeobecné podmienky poskytovania úveru, ktoré rovnako ako úverovú zmluvu

nemohla žalovaná žiadnym spôsobom ovplyvniť a tieto boli vopred pripravené.

33. Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu a to, že zo zmenky
samotnej ako abstraktného cenného papiera v zásade nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o
spotrebiteľa. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí, že na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného

návrhunastranežalovanejideospotrebiteľajepotrebnéposkytnúťmuochranuprostredníctvomprávnej
úpravy o ochrane spotrebiteľa (Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku zo dňa 20.10.2015 pri rokovaní
občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp.
zn. Pl.ÚS 16/2012 zo dňa 16.10.2012, sp. zn. IV.ÚS 457/2010 zo dňa 18.7.2013 a sp. zn. I.ÚS 290/2015
zo dňa 16.9.2015, ktoré riešiac problematiku použiteľnosti zmenky z pohľadu ochrany spotrebiteľa

konštantne zohľadňujú, že v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnúť od ich špecifických záujmov
a postavenia. Všeobecné súdy pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a
aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov
neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu).

34. Vychádzajúc zo spoločného stanoviska občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia NS SR
zo dňa 20.10.2015, keďže súd mal za to, že vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ čo v konaní bolo
nesporne preukázané, skúmal zmenku až po úroveň dohody o vyplňujúcom práve aplikujúc právnu
úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka vystavená, resp., keď mala byť zmenka vystavená, t.j.
16.3.2009. V opačnom prípade ak by súd dospel k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej

zmenky nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej išlo by o neprijateľné zníženie právnej
ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ustanovenia §
17 zákona zmenkového a šekového by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri následnommožnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez
výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody
s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka

by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej
úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.

35. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je
jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou a právny vzťah založený medzi stranami konania je vzťahom

občiansko-právnym v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Aj napriek
tomu, že všeobecné podmienky obsahujú klauzulu v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka, to znamená, že všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa upravujú ustanoveniami
obchodného zákonníka, táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka o preferovaní právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v občianskom zákonníku a preto je
neplatná. S poukazom na tieto skutočnosti súd potom považuje zmluvné dojednanie a to dohodu o

vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ obísť právne
predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s ustanovením
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú

vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. V zásade
je potrebné uviesť, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka
zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola
obsiahnutá v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa

pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny
a príslušenstva. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bola vystavená bez vyplnenia zmenkovej sumy a dátumu začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom
zmenkovú sumu vyplnil veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči žalovanej ako dlžníčke,
ktoré podľa uváženia veriteľa vznikli ku dňu vyplnenia zmenky. Navyše je otázke, či skutočne bola

zmenka podpísaná žalovanou, keďže túto okolnosť žalovaná v priebehu celého konania namietala a ani
znaleckým dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne ustáliť, že sa jedná o jej podpis. Takéto zmluvné
dojednanie o vyplnenie zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie
mení vzťah medzi stranami konania zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je v
zásade kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa musí súd vyhodnotiť ako neprijateľný a tým

neplatný v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. v zmysle ustanovenia § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do
rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou čo je taktiež v
rozporesustanovením§ 53ods.4,písm.o/Občianskehozákonníka.Nazákladeuvedenýchskutočností
súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky je neprijateľnou a teda neplatnou

zmluvnou podmienkou a zamietol návrh žalobcu v celom rozsahu aj s poukazom na vyššie citované
spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015.

36. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

37. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa ods. 2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

39. V konaní mala v plnom rozsahu úspešnosť žalovaná, keď súd žalobu v celom rozsahu ako

nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o priznanie zmenkového úroku v časti 0,19% denne zo zmenkovej
sumy, v ktorej časti súd konanie pre dispozíciu žalobcu so žalobou konanie zastavil, súd vychádzal z
ustanovenia § 256 ods. 1 CSP a mal za to, že zastavenie konania v tejto časti rovnako zavinil žalobca
a preto prináleží právo na náhradu trov konania protistrane. To znamená, že žalovaná bola v plnomrozsahu úspešná a vzniklo jej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S poukazom na znenie
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP súd rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške
bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

40. V konaní vznikli štátom preddavkované trovy nariadením znaleckého dokazovania. Súd uložil
uznesením žalobcovi zložiť preddavok na trovy dôkazu, proti ktorému síce podal žalobca odvolanie,
avšak Krajským súdom v Banskej Bystrici zo dňa 15.10.2015 bolo uznesenie aj v tejto časti uloženej
povinnosti preddavku na trovy dôkazu potvrdené. Po vyhotovení znaleckého posudku si uplatnila

znalkyňa znalečné, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 9.9.2016, právoplatné 20.9.2016. Odmena
znalkyni bola vyplatená predbežne z rozpočtových prostriedkov štátu. Predchádzajúca právna úprava v
zmysle ustanovenia občianskeho súdneho poriadku v ustanovení § 148 ods. 1 upravovala právo štátu na
náhradu trov konania podľa výsledkov konania proti účastníkovi, ktorý nemal úspech vo veci samej. Od
1.7.2016 platí nová právna úprava, ktorá upravuje procesný postup súdu ako aj strán v konaní. V druhej
časti konanie v prvej inštancie 6.Hlava trovy konania upravuje civilný sporový poriadok ustanovením §

251 a nasledujúcich ako rozhodovať o trovách konania a čo všetko sú trovy konania. Pri trovách dôkazu
v zmysle ustanovenia § 253 CSP je uvedené, že v prípade ustanovenia znalca ak strane nebolo priznané
oslobodenie od súdneho poplatku uloží spolu s ustanovením znalca súd povinnosť zložiť preddavok v
rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania a ak strana v určenej lehote preddavok
nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná (§ 253 ods. 3 CSP). Následne v prípade znalca je ustanovenie

§ 260 CSP, ktoré upravuje rozhodovanie o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu,
kde odkazuje na ustanovenia osobitného predpisu. Ďalej nasleduje ustanovenie § 262, ktoré upravuje
rozhodovanie o trovách konania , avšak bližšie neupravuje čo v prípade s trovami, ktoré vznikli štátu
v súvislosti s vyplatením výdavkov spojených s nariadením znaleckého dokazovania z rozpočtových
prostriedkov štátu. Pri rozhodovaní o štátom preddavkovaných trov súd vychádzal z článku 4 Civilného

sporového poriadku, kde je upravená analógia a dotváranie práva súdom.

41. Podľa článku 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

42. Podľa ods. 2 vyššie citovaného článku ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu
vec podľa normy, ktorú by si zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanieprocesnýchvzťahov,zohľadňujúcestavapoznatkyprávnejnáukyaustálenúrozhodovaciu

prax najvyšších súdnych autorít.

43. S poukazom na vyššie citovaný článok 4 základných princípov Civilného sporového poriadku má
sudca povinnosť správať sa ako racionálny zákonodarca a je mu daná zodpovednosť dotvoriť právo na
konkrétny prípad tak ako by zrejme konal aj zákonodarca, ktorý by upravoval tento prípad všeobecne. Pri

posudzovaní nároku štátu na náhradu vyplateného znalečného predbežne z rozpočtových prostriedkov
štátu je teda štát stranou v konaní a vzniklo mu podľa názoru súdu právo na náhradu týchto vyplatených
finančných prostriedkov. V konaní bol žalobca v celom rozsahu neúspešný a preto súd rozhodol o nároku
štátu v rozsahu 100% voči žalobcovi na vyplatenie štátom preddavkovaných trov, ktoré vznikli v súvislosti
s vykonaným znaleckým dokazovaním znalkyňou z odboru kriminalistika, odvetvie ručné písmo a

identifikácia pisateľa. Keďže samotné paragrafové znenie civilného sporového poriadku neobsahuje
konkrétnu úpravu, súd vychádzal a postupoval v zmysle článku 4 s tým, že v minulosti predchádzajúcou
procesnou normou bola táto situácia riešená a upravená, preto obdobne postupoval aj po účinnosti
civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolaciedôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).