Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508897234
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3508897234.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny
Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného S. Z., vo veci pobočky J., O.
XXXX, proti povinnému O. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. A. nad K.,
D.. E. 5, o vymoženie 7.820,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13. decembra 2016, č. k. 1Er/38/2008-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods.
2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Výrokom II. súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu
trov exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že poverením č. XXXX*XXXXXX zo dňa 22.12.1998
poveril súdneho exekútora JUDr. P. A. st., so sídlom v J., A. E., vykonaním exekúcie na vymoženie

uloženej povinnosti zaplatiť 235.611,- Sk (7.820,85 Eur) s príslušenstvom, a to na základe exekučného
titulu - výmeru S. zo dňa 01.04.1993, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.12.1995.
Súdny exekútor doručil súdu dňa 03.11.2014 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa
28.08.2005 zomrel. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29D/489/2005-150 zo dňa 28.11.2007,
bola schválená dohoda dedičov o prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom. Predmetné exekučné
konanie začalo dňa 06.11.1998. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že spôsobilosť povinného mať

práva a povinnosti (a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania) zanikla jeho smrťou bez právneho
nástupcu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
zastavil. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 79,20 Eur, pozostávajúce z odmeny podľa
počtu hodín vynaložených na exekúciu vo výške 33,20 Eur, paušálnej sumy za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti vo výške 16,60 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 16,20 Eur a DPH vo
výške 13,20 Eur podľa platnej sadzby. Súdny exekútor má v zmysle uvedených zákonných ustanovení

právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. V zásade platí, že trovy
exekúcie znáša povinný. Povinný v priebehu exekučného konania zomrel, jeho povinnosť vyplývajúca
z exekučného titulu neprešla na právneho nástupcu, preto aj aplikácia ustanovenia § 197 ods. 1
Exekučného poriadku ako základnej zásady pri určení subjektu povinného hradiť trovy exekúcie je s
poukazom na vyššie uvedené vylúčená. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či možno v predmetnej veci
zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie. Oprávneného je možné zaviazať na zaplatenie trov

exekúcie len výnimočne, a to v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie cit.
zákonného ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2001, súd môže uložiť oprávnenému nahradenie
nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Po preskúmaní veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený nemohol
pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Exekučné konanie sa začalo v
roku 1998, a to na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a návrhu oprávneného, ktorý

bol podaný dôvodne. Povinný zomrel dňa 28.08.2005, t.j. takmer 7 rokov po začatí exekučného konania.
Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie,ktorým bola skutočnosť, že osoba označená ako povinný nie je spôsobilá byť účastníkom exekučného
konaniaapovinnosťzexekučnéhotituluneprešlanaprávnychnástupcov(dedičov)povinného.Súdprvej
inštanciezdôraznil,žepodľaExekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomvčasezačatiaexekučnéhokonania,

ktorý je nutné na vec aplikovať, nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Z
tohto dôvodu dospel súd k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie bol
zaviazaný oprávnený podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2001. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, a to voči výroku II.
o nepriznaní náhrady trov exekúcie. Namietal, že v zmysle Exekučného poriadku vykonal všetky
úkony na zistenie majetku povinného, tak ako boli vyčíslené vo vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa
30.10.2014. Poukázal na to, že v zmysle § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, pričom súdny exekútor si

nevyberá návrhy na vykonanie exekúcie a ani nemôže odmietnuť prijatie návrhu od oprávneného. Každý
oprávnený znáša riziko, že svoju pohľadávku nevymôže, keď podáva návrh na vykonanie exekúcie.
Domáhal sa zrušenia uvedeného rozhodnutia v časti trov a priznania náhrady trov exekúcie v zmysle
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

3. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za vecne správne.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,

osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku
rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Pokiaľ ide o napadnutý výrok II. /o trovách exekúcie/, odvolací súd konštatuje, že v tomto smere
došlo zo strany súdu prvej inštancie k nesprávnemu poučeniu účastníkov o možnosti podať voči tomuto
výroku odvolanie.

10. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku a pokiaľ by
zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo v
Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania.

11. Subsidiárne použitie ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde
Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu, čo však nemožno aplikovať v prejednávanej veci. O trovách
exekúcie totižto nie je potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o nároku, potom o výške), ako v Civilnom
sporovom poriadku, ale súd rozhodne jedným uznesením o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí a
preto prípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o trovách exekúcie nemožno odvodzovať od ustanovenia

§ 357 písm. m) CSP.12. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci odvolanie voči výroku
II. o trovách konania nie je prípustné a boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle § 386
písm. c) CSP.

13. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej
rozhodovacej praxi v identických resp. obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne
kolégium Krajského súdu v Trenčíne, pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k
trovám exekúcie, preto senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).