Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Scud/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200388
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8014200388.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci žalobcov 1/ Y. H., bytom

K. XXB m.1, XX-XXX H., F. republika 2/ D. H. O., bytom X. č. 4, XX-XXX S., F. republika, 3/ U. X. W.,
bytom T. XX, XX-XXX P., F. republika, všetci právne zastúpení JUDr. Dušanom Remetom, advokátom
so sídlom Prešov, Masarykova č. 2, proti žalovanej Sociálnej poisťovni ústrediu, ul. 29. augusta č. 8
a 10, Bratislava za účasti W. U. W., N. XX, XXXXX H., F. republika, o žalobe v sociálnych veciach,
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovanej č. 7385-5/2014-BA zo dňa 12. februára 2014,
č. 7871-3/2014-BA zo dňa 29. januára 2014, č. 7802-3/2014-BA zo dňa 27. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredia Bratislava zo dňa 27. januára 2014 č. 7802-3/2014-

BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 17. augusta 2011 č.
705-3440187111-GC09/11-367, rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 29. januára
2014 č. 7871-3/2014-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 22.
augusta 2011 č. 705-3440207911-GC09/11-231, rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo
dňa 12. februára 2014 č. 7385-5/2014-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice
zo dňa 22. augusta 2011, č. 705-3440108911-GC09/11-721 a vracia vec Sociálnej poisťovni, pobočka
Košice na ďalšie konanie.

Žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že na základe kontroly reálneho vykonávania
činnosti zamestnancov žalobcov u zamestnávateľa W. U. W. vo veciach rozhodovala Sociálna
poisťovňa pobočka Košice. Súd v predmetných veciach rozhodoval rozsudkom zo dňa 25.11.2014 č.k.
11Scud/13/2014 a spojil na spoločné konanie veci vedené pod spisovými značkami 11Scud/13/2014,
11Scud/15/2014 a 1S/27/2014. Na základe odvolania žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením zo dňa 30.03.2016 spisovej značky 9Sžso/16/2015, 9Sžso/23/2015, 9Sžso/24/2015

rozsudok zrušil, vrátil vec na ďalšie konanie. Poukázal na to, že z administratívneho spisu žalovanej
vyplýva, že fyzická osoba W. U. W. podnikal pod obchodným menom W. U. W. CPF business group
a s týmto účastníkom súd ako s účastníkom konania nekonal, postupoval v rozpore s ustanovením §
250 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd citoval ustanovenie § 2 zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní, pričom živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne vo
vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených
týchto zákonom. Zdôraznil, že zánik živnostenského oprávnenia má iba ten následok, že fyzická

osoba už nie je oprávnená vykonávať živnosť, zánikom živnostenského oprávnenia však nedochádza
k zániku povinnosti fyzickej osoby, ktoré vznikli počas prevádzkovania živnosti vrátane povinnosti,
ktoré takej fyzickej osobe vznikli v spojení so zamestnávaním zamestnancov podľa pracovnej zmluvy
a nedochádza preto ani k zániku zodpovednosti, ktoré takej fyzickej osobe ako zamestnávateľovivznikli podľa predpisov sociálneho poistenia. Vzhľadom na to, že W. U. W. bol účastníkom správneho
konania aj po zániku jeho živnostenského oprávnenia v súlade s ustanovením § 173 ods. 1 zákona
461/2003 Z.z. ako fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom

sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím
správnych orgánov priamo dotknuté a to napr. vo vzťahu k jeho prípadným odvodovým povinnostiam
na sociálne poistenie podľa § 141 ods. 1 a § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, resp. práva na
vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu podľa § 145 ods. 1 tohto právneho predpisu.
Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd v ďalšom konaní konal s

W. U. W. ako s účastníkom správneho konania. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že vo
vzťahu k žalobcovi v prvom rade Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím zo dňa 22.08.2011
č. 705-3440108911-GC09/11-721 podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodovať a vzniku, prerušení a zániku sociálneho
poistenia v sporných prípadoch podľa § 210 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení rozhodla tak, že
zamestnancovi H. Y. H. nevzniklo povinné nemocenské poistenia, povinné dôchodkové poistenia a

povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.04.2010 do 31.08.2010 podľa slovenskej legislatívy.

2.Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade rozhodla rozhodnutím zo dňa
22.08.2011č.705-3440207911-GC09/11-231podľavyššiecitovanýchustanovenítak,žezamestnancovi
D. H. O. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie

v nezamestnanosti od 01.04.2010 podľa slovenskej legislatívy.

3.Rozhodnutím zo dňa 17.08.2011 vydaným pod č. 705-3440187111-GC09/11-367 vo vzťahu k U. X.
W. rozhodla sociálna poisťovňa pobočka tak, že tomuto zamestnancovi nevzniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.04.2010 do

30.11.2010 podľa slovenskej legislatívy.

4.Rozhodnutia sociálnej poisťovne pobočky boli odôvodnené tak, že tento prvostupňový orgán v
spolupráci s Inšpektorátom práce Košice vykonal fyzickú kontrolu slovenského zamestnávateľa W. U.
W., N. XX, H., F. republika, adresa miesta činnosti Južná trieda č. 53, Košice, IČO: 44990651, na

základe požiadavky poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava z dôvodu podozrenia na
obchádzanie poľských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Slovenský zamestnávateľ (fyzická
osoba s bydliskom v Poľsku) prijal na Slovensku do pracovného pomeru fyzické osoby, ktoré majú
bydlisko v Poľsku, a ktoré sú súčasne v Poľsku osobami samostatne zárobkovo činnými. Zamestnanci
majú uzatvorené pracovné zmluvy so 4 alebo 8 hodinovým mesačným pracovným časom, za mzdu 10

až 30,-- eur/mesačne - roznášanie letákov a pod..

5.Podľa článku 13 (3) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, na osobu
zamestnanú a súčasne samostatne zárobkovo činnú v odlišných členských štátoch sa vzťahuje
legislatíva štátu zamestnania. V prípade zamestnávateľa W. U. W., N. č. XX, H., F. republika, adresa

miesta činnosti Južná trieda č. 53, Košice, IČO: 44990651, nebolo možné preukázať reálny výkon
činnosti zamestnanca na Slovensku, ide o fiktívne založenú spoločnosť.

6.Pánovi H. Y. H. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné
poistenie v nezamestnanosti od 01.04.2010 do 31.08.2010 ako zamestnancovi u zamestnávateľa W. U.

W., N. XX, H., F. republika, adresa miesta činnosti Južná trieda č. 53, Košice, IČO: 44990651, pretože
nebolo možné preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca na Slovensku.

7. Pánovi D. H. O. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné
poistenie v nezamestnanosti od 01.04.2010 ako zamestnancovi u zamestnávateľa W. U. W., N. XX, H.,

F. republika, adresa miesta činnosti Južná trieda č. 53, Košice, IČO: 44990651, pretože nebolo možné
preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca na Slovensku.

8.Pánovi U. X. W. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné
poistenie v nezamestnanosti od 01.04.2010 do 30.11.2010 ako zamestnancovi u zamestnávateľa W. U.

W., N. XX, H., F. republika, adresa miesta činnosti Južná trieda č. 53, Košice, IČO: 44990651, pretože
nebolo možné preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca na Slovensku. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti Sociálna poisťovňa,pobočka Košice rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokových častiach
rozhodnutí.9.Zo spisu ďalej vyplýva, že na základe samostatných odvolaní žalobcov v 1. až 3. rade rozhodovala
žalovaná a to vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade rozhodnutím zo dňa 12.02.2014 č. 7385-5/2014-BA, vo

vzťahu k žalobcovi v 2. rade rozhodnutím zo dňa 29.01.2014 č. 7871-3/2014-BA, vo vzťahu k žalobcovi
v 3. rade rozhodnutím zo dňa 27.01.2014 č. 7802-3/2014-BA podľa § 218 ods. 2 vo všetkých veciach
tak, že odvolanie žalobcov zamietla a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice boli potvrdené.

10.V odôvodnení rozhodnutí konštatovala obsah prvostupňového rozhodnutia, obsah odvolaní a po

preskúmaní napadnutých rozhodnutí v celom rozsahu dospela k záveru, že rozhodnutia boli vydané v
súlade s príslušnou právnou úpravou. Ďalej uviedla, že zamestnanec je podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona
o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.decembra 2010 fyzická osoba v pracovnom pomere.

11.Zamestnávateľ je podľa § 7 ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do
31.decembra 2010 pre fyzickú osobu v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku

ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere.

12.Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 31.decembra 2010
povinne nemocensky poistený je zamestnanec, kktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky
alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná

zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky neustanovuje inak.

13.Podľa § 15 ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 31.decembra 2010
povinne dôchodkovo poistený je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený.

14.Podľa § 19 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení povinné poistený v nezamestnanosti je zamestnanec,
ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.

15.Účastník konania (správne zamestnávateľ žalobcov) vykonával podnikateľskú činnosť na základe
živnostenského listu č. OŽP-C/2009/10826-5 zo dňa 25.09.2009, s dátumom vzniku živnostenského

oprávnenia 01.novembra 2009. V živnostenskom registri bol účastník konania zapísaný pod číslom
820-66829. Do registra zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou, pobočkou Košice bol účastník
konaniaprihlásenýod01.04.2010.Zvýpisuzoživnostenskéhoregistravyplýva,žepodnikateľskýsubjekt
(účastník konania) ukončil svoju činnosť, ktorú vykonával na základe osvedčenia o živnostenskom
oprávnení dňa 23.06.2012.

16.Pán H. Y. H. bol vedený v registri poistencov sociálnej poisťovne ako zamestnanec účastníka konania
od 01.04.2010 do 31.08.2010.

17.PánD.H.O.bolvedenývregistripoistencovsociálnejpoisťovneakozamestnanecúčastníkakonania

od 01.04.2010 do 31.10.2011.

18.PánU.X.W.bolvedenývregistripoistencovsociálnejpoisťovneakozamestnanecúčastníkakonania
od 01.04.2010 do 30.11.2010.

18.Žalovaná dôvodila v odôvodnení rozhodnutí, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa
od 01.mája 2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady
(EHS)č.1408/71zodňa14.júna1971ouplatňovanísystémovsociálnehozabezpečenianazamestnané
osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v
znení neskorších zmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 z 21.marca

1972.

19.Od 01.mája 2010 sa uplatňujú Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z
29.apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.septembra 2009 a vykonávacie Nariadenie Európskeho

parlamentuaRady(ES)č.987/2009zo16.septembra2009,ktorýmsavykonávanariadenieč.883/2004.

20.Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II. základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov,v ktorých vykonávajú činnosť, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva
žiadneho členského štátu.

21.Podľa článku 13 (2) základného nariadenia, pokiaľ články 14 a 17 neustanovujú inak, na osobu
zamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj
vtedy,akmábydliskonaúzemíinéhočlenskéhoštátu,aleboaksasídloalebomiestopodnikaniapodniku
alebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.

22.V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu základné nariadenie v
článku 14 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosť v dvoch alebo
viacerých členských štátoch.

23.Podľa článku 14 (2) (b) základného nariadenia osoba iná než uvedená pod písm. a/, ktorá je obvykle
zamestnaná na území dvoch alebo viacerých členských štátov, podlieha

i/ právnym predpisom členského štátu, na území ktorého má bydlisko, ak vykonáva svoju činnosť
čiastočne na tomto území alebo pre viaceré podniky alebo viacerých zamestnávateľov, ktorí majú svoje
sídla alebo miesta podnikania na území rôznych členských štátov;
ii/ právnym predpisom členského štátu, na území ktorého sa nachádza sídlo alebo miesto podnikania
podniku alebo fyzickej osoby, ktorý ju zamestnáva, ak nemá bydlisko na území žiadneho členského

štátu, kde vykonáva svoju činnosť.

24.Podľačlánku14(c)(a)základnéhonariadeniaosoba,ktorájesúčasnezamestnanánaúzemíjedného
členského štátu a samostatne zárobkovo činná na území druhého členského štátu, podlieha pokiaľ psím.
b/ neustanovuje inak, právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva závislú činnosť

alebo ak vykonáva takúto činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, právnym predpisom
určeným podľa článku 14 ods. 2 alebo 3.

25.Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci status osoby ako zamestnanca, resp.
samostatne zárobkovo činná osoby, ale aj výkon činnosti, Preto je dôležité skúmať pri aplikácii

osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len jedného členského
štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s
uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu že pojem reálneho
výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich
uplatniteľnú legislatívu ustanovených v hlave II. základného nariadenie je pojem reálneho výkonu

činnosti jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho
zabezpečenia.

26.Keďže sociálna poisťovňa nie je oprávnená vstupovať do pracovno-právnych vzťahov, požiadala
Inšpektorát práce Košice o súčinnosť pri posúdení zákonnosti dôvodov pri uzatváraní pracovných

pomeroch (pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vznikli na základe pracovnej zmluvy, v ktorej je
dojednaný pracovný pomer na kratší pracovný čas - 4 hodiny mesačne, pri určení mzdových podmienok
- 10,00 eur mesačne. Pracovné zmluvy boli uzavreté na neurčitý čas so skúšobnou dobou 3 mesiace).

27.Inšpektorát práce Košice zaslal Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 17.06.2011 odpoveď na

žiadosť o poskytnutie súčinnosti, z ktorej vyplýva, že Inšpektorát práce Košice v rámci výkonu inšpekcie
práce s cieľom preveriť reálnosť vykonávaných aktivít zamestnancov zamestnávateľa, navštívil osobne
sídlo (miesto činnosti podniku zahraničnej osoby uvedenej v živnostenskom liste pre zahraničnú osobu),
t.j. Južná trieda č. 53, Košice - Juh. Na uvedenej adrese nebol zamestnávateľ zastihnutý. Z tohto dôvodu
Inšpektorát práce Košice zaslal výzvu na predloženie dokladov, ktorá sa vrátila ako zásielka neprevzatá

v odbernej lehote. Inšpekcia práce bola ukončená úradným záznamom vypracovaným dňa 27.05.2011.
Zúradnéhozáznamuoskutočnostiachzistenýchprivýkoneinšpekcieprácevyplýva,žeinšpekciapráce,
zameraná na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, mzdových predpisov a kontrolu nelegálneho
zamestnávania u zamestnávateľa W. U. W. sa začala dňa 29.04.2011. Nájomníci bytov na adrese Južná
trieda 53, Košice, oznámili inšpektorom práce, že účastník konania má na uvedenej adrese prenajatý

byt. V byte sa nachádza len výnimočne. Žiaden telefonický kontakt nie je dostupný.

28.Vzhľadom na to, že na základe inšpekcie práce sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti
zamestnancov zamestnávateľa, Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodla, že zamestnancomúčastníka konania nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné
poistenie v nezamestnanosti a to žalobcovi v 1. rade od 01.04.2010 do 31.12.2010, žalobcovi v 2. rade
od 01.04.2010 a žalobcovi v 3. rade od 01.04.2010 do 30.11.2010 podľa slovenskej legislatívy.

29.Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS
Varšava, že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkúvajú pre
poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých
prípadoch cieľom tejto činnosť nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej

republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti,
ktorú vykonávajú v Poľskej republike.

30.Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie
členských štátov na základe článku 84 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať,
vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi

sebou. Preto inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava bola oprávnená požadovať preukázane
relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne sociálna poisťovňa, ktorá je
príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná
rozhodujúce skutočnosti preskúmať.

31.KontrolavykonanáSociálnoupoisťovňou,pobočkaKošicedňa16.05.2011,naktorúúčastníkkonania
sa odvoláva, nebola zameraná na preukázanie reálneho výkonu činnosti účastníka konania, ale na
odvod poistného na sociálne poistenie v súlade s § 242 a nasl. Zákona o sociálnom poistení.
Kontrolnézistenianemajúvplyvnaposúdenieuplatniteľnejlegislatívyvsúladesozákladnýmnariadením
a vykonávacím nariadením. Výkon činnosti je oprávnený kontrolovať len inšpektorát práce, ktorého

kontrolné zistenia sú pre sociálnu poisťovňu záväzné. Kontrola odvodu poistného na sociálne poistenie
bola vykonaná ešte pred oznámením Inšpektorátu práce Košice o zistených skutočnostiach.

32.Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že žalobcovia v 1. až 3. rade vykonávali činnosť
ako zamestnanci na území Slovenskej republiky, a preto nemôžu byť poistení na území Slovenskej

republiky ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného nariadenia, t.j. článku 13 (2) (a),
článku 14 (2) (b) a článku 14 (a), čoho dôsledkom sa na nich nevzťahujú slovenské právne predpisy
sociálneho zabezpečenia.

33.NazákladelistupoľskejinštitúciesociálnehozabezpečeniaZUSz10.10.2013sociálnapoisťovňadňa

10.12.2013akceptovalanávrhpoľskejinštitúciesociálnehozabezpečeniaZUSnauzatvoreniespoločnej
dohody medzi sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s
článkom 16 (4) vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle
ktorej bolo žalobcom v 1. až 3. rade určené poľské zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť.

34.Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia
a povinné poistenie v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky žalobcovi v 1. rade v období od
01.04.2010 do 31.12.2010, žalobcovi v 2. rade od 01.04.2010 a žalobcovi v 3. rade od 01.04.2010 do
30.11.2010 nevzniklo.

35.Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočky Košice je nesporné, že
výroky rozhodnutí odôvodnila tým, že v konaní nebol preukázaný reálny výkon činnosti žalobcov ako
zamestnancov na území Slovenskej republiky.

36.Z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov, ale predovšetkým žalovanej, ktorá argumentuje ňou

citovanými článkami základného nariadenia a ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení je nesporné, že pravidlá, ktoré majú určiť uplatniteľnú legislatívu, majú za úlohu zabezpečiť, aby
sa na zamestnanca a samostatne zárobkovo činnú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých
členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho
členského štátu. Základné nariadenie v článku 13 upravuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba

vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch.

37.Článok 13 (3) základného nariadenia upravuje, že osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch,podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak
vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch právnym predpisom určeným v
súlade s článkom 13 (1) základného nariadenia.

38.Z predložených administratívnych spisov možno konštatovať, že konanie v týchto veciach
bolo začaté na podnet príslušnej poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia (ZUS Varšava) o
preskúmanie rozhodujúcich skutočností za účelom určenia uplatniteľnej legislatívy, tzn. či zamestnanci
v predmetných veciach (žalobcovia) skutočne vykonávajú zamestnanie na území Slovenskej republiky,

lebo výkon zamestnania vzbudzuje pochybností z dôvodu, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré
sprostredkúvajú pre poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských
štátoch a v niektorých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je samotný výkon zamestnania na pracovnú
zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie
ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej republike.

39.Správne orgány závery obsiahnuté v odôvodneniach rozhodnutí založili na dokazovaní realizovanom
Inšpektorátom práce Košice na základe žiadosti Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 21.03.2011
vo všetkých troch prípadoch a národný inšpektorát práce v liste zo dňa 17.06.2011 uviedol, že za
účelom posúdenia zákonnosti dôvodov na uplatňovanie spôsobu uzatvárania pracovných pomerov
zamestnávateľským subjektom W. U. W., U. trieda XX, O...., ktoré zamestnávajú poľských štátnych

občanov na území Slovenskej republiky uviedol, že Inšpektorát práce Košice v rámci výkonu inšpekcie
práce najprv navštívil sídlo subjektu v Košiciach osobne, následne z dôvodu ich nezastihnutia na
uvedených adresách im zaslal výzvu na predloženie dokladov a obe listové zásielky sa na inšpektorát
práce vrátili ako nedoručené v odbernej lehote. Z tohto dôvodu inšpektorát práce vypracoval úradný
záznam o skutočnostiach zistených pri výkone inšpekcie práce. Z úradného záznamu o skutočnostiach

zistených pri výkone inšpekcie práce zo dňa 27.05.2011 č. IKO-26-42-2.4/UZ-E 24.25-11, z ktorého
vyplýva, že 29.04.2011 inšpektori práce začali kontrolu zameranú na dodržiavanie pracovnoprávnych
predpisov, mzdových predpisov a kontrolu nelegálneho zamestnávateľa u zamestnávateľa W. U. W.,
U. trieda XX, O., IČO: XX XXX XXX, právna forma 101 škeč. 46.19.0. Úradný záznam ďalej obsahuje
nasledovnýtext(citácia):„InšpektoriprácezačaliprevierkunaadreseJužnátrieda53,Košiceuvedenejv

informatívnom výpise zo živnostenského registra, kde nám bolo nájomníkmi bytov oznámené, že vyššie
uvedená fyzická osoba má na uvedenej adrese prenajatý byt, avšak nachádza sa tam iba výnimočne.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa na adrese Južná trieda 53, Košice nikto nenachádzal, inšpektorát
práce zaslal oznámenie o výkone inšpekcie práce a výzvu na predloženie dokladov, ktorá sa vrátila ako
zásielka neprevzatá v odbernej lehote a na uvedenú fyzickú osobu nie je ani žiaden dostupný telefonický

kontakt. Na základe vyššie uvedeného je inšpekcia práce ukončená úradným záznamom.“

40.Žalobcovia boli všetci zamestnancami uvedeného zamestnávateľa.

Žalobcovia žaloby odôvodnili tým, že boli zamestnancami zamestnávateľa W. U. W., U. trieda XX,

O., ktorý vykonával na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť na základe osvedčenia o
živnostenskom oprávnení a výkon podnikateľskej činnosti ukončil ku dňu 23.06.2012. Mal registrovaný
status zamestnávateľa a za účelom riadneho výkonu svojej podnikateľskej činnosti zamestnával
viacerých zamestnancov a to na základe pracovných zmlúv uzatváraných v súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky. Vo vzťahu k svojim zamestnancom si riadne plnil všetky povinnosti podľa

osobitných právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o oznamovaciu povinnosť a platenie odvodov na
jednotlivé druhy sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskoršíchpredpisov.ŽalobcaH.Y.H.ďalejpoukázalnato,žeprvostupňovýsprávnyorgánnapadnutým
rozhodnutím rozhodol tak, že mu nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové
poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.04.2010 do 31.08.2010 podľa slovenskej

legislatívy a to z dôvodu, že vykonanou kontrolou u zamestnávateľa nebol preukázaný reálny výkon
práce žalobcu na území Slovenskej republiky. Žalobca v 2. rade konštatoval, že rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, pobočky Košice bolo rozhodnuté tak, že mu nevzniklo povinné nemocenské poistenia,
povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.04.2010 do 31.10.2011
podľa slovenskej legislatívy a to preto, že vykonanou kontrolou u zamestnávateľa nebol preukázaný

reálny výkon práce tohto žalobcu na území Slovenskej republiky. Žalobca v 3. rade U. X. W.ś
rovnako uviedol, že napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice bolo rozhodnuté,
že mu nevzniklo povinné nemocenské poistenia, povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie v
nezamestnanosti od 01.04.2010 do 30.11.2010 podľa slovenskej legislatívy a to preto, že vykonanoukontrolou u zamestnávateľa nebol preukázaný reálny výkon práce tohto žalobcu na území Slovenskej
republiky.

41.Žalobcovia zhodne uviedli, že prvostupňové rozhodnutia napadli odvolaním, o ktorých rozhodovala
žalovaná a to tak, že odvolanie každého zo žalobcov zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

42.Žalobcovia argumentovali ustanoveniami Nariadenia ES č. 883/2004 a to bodu 8, podľa ktorého
všeobecná zásada rovnakého zaobchádzania je mimoriadne dôležitá pre pracovníkov, ktorí nemajú

bydlisko v členskom štáte ich zamestnania, vrátane cezhraničných pracovníkov. Ďalej dôvodili, že
podľa bodu 15 základného nariadenia je potrebné, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva,
podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo
prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by
z toho mohli vzniknúť. Bod 17 základného nariadenia upravuje, že vzhľadom na čo najefektívnejšie
zaručenierovnostizaobchádzaniasovšetkýmiosobamipôsobiaciminaúzemíčlenskéhoštátujevhodné

ako všeobecné pravidlo určiť za uplatniteľné právne predpisy toho členského štátu, v ktorom daná osoba
vykonáva svoju činnosť ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobková činná osoba.

43.Základné nariadenie v čl. I. písm. a/ upravuje, že činnosť ako zamestnanec znamená každú činnosť
alebo rovnocennú situáciu, ktorá sa za takú považuje na účely právnych predpisov v oblasti sociálneho

zabezpečenia členského štátu, v ktorom takáto činnosť alebo rovnocenná situácia existuje.

44.Podľa čl. 11 bod 3 písm. a/ základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu a podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne

vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných
členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako
zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym
predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

45.Podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych
vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch, vykonáva pre
zamestnávateľa závislú prácu.

46.Podľa § 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamestnanec na účely nemocenského

poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak,
fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods.
1 písm. a/ a ods. 2 a 3.

47.Podľa § 210 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú

rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a/ a § 179 ods. 1 písm. a/ a b/. Organizačné
zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60
dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní,
čo treba oznámiť účastníkom konania.

48.Žalobcovia nesúhlasia s napadnutými rozhodnutiami a s nimi súvisiacimi rozhodnutiami
prvostupňového orgánu a majú za to, že tieto rozhodnutia sú nezákonné.

49.Vo vzťahu k dôvodom nezákonnosti rozhodnutí prvostupňového orgánu a napadnutých rozhodnutí
žalovanej poukazujú žalobcovia predovšetkým na skutočnosť, že tieto rozhodnutia boli vydané v rozpore

s ustanovením § 210 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení, lebo neboli vydané v zákonnej lehote, ktorá
objektívne začala plynúť podaním prihlášky (registračného listu) zamestnanca. V tomto smere je zrejmé,
že aj ak by došlo (v rozpore so zákonom) k posunutiu okamihu začatia konania na deň oznámenia
o vykonaní kontroly Inšpektorátom práce Košice (17.06.2011), aj v takom prípade by boli rozhodnutia
vydané po zákonnej lehote.

50.Organizačná zložka žalovanej bola v danej veci povinná rozhodnúť najneskôr do 60 dní od začatia
konania. Uvedenú lehotu bolo možné predĺžiť iba z dôvodu mimoriadnej zložitosti prípadu až o 60 dní,
k čomu však nedošlo. Rovnako nedošlo ani k využitiu možnosti prerušiť konanie podľa § 193 ods. 3Zákonaosociálnompoistení.Žalovanáakoodvolacíorgánrozhodlatiežpouplynutílehoty(ažpotakmer
2 a pol roku), preto majú žalobcovia za to, že rozhodnutia prvostupňového aj odvolacieho orgánu sú
nezákonné už len vzhľadom na túto skutočnosť samú bez potreby ich ďalšieho skúmania.

51.S nezákonnosťou napadnutých rozhodnutí a rozhodnutí prvostupňového orgánu podľa žalobcov
bezprostredne súvisí aj list žalovanej - „oznámenie týkajúce sa spoločností, ktoré na území Slovenskej
republiky vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy“ zo dňa 25.07.2013, v ktorom žalovaná informuje
príslušný poľský orgán sociálneho zabezpečenia (ZUS, Department Ubezpieczen i Sladek) o tom,

že zamestnanci žalobcu a ďalších vybraných zamestnávateľov nepodliehajú slovenským právnym
predpisom a o tom, že v prípade podania odvolania zo strany žalobcu a ďalších zamestnávateľov
tieto zamietne a potvrdí rozhodnutia svojich organizačných zložiek. Z uvedeného je zrejmé, že
zo strany žalovanej došlo takýmto spôsobom už vopred k prejudikovaniu rozhodnutí žalovanej a
jej organizačných zložiek o tom, že zamestnanci žalobcu a ďalších označených zamestnávateľov
nepodliehajú slovenským právnym predpisom bez toho, aby žalovaná vzala do úvahy zistený skutkový

stav a argumentáciu žalobcu a ďalších zamestnávateľov. Žalovaná zaškatuľkovala zamestnávateľa
žalobcov ako zamestnávateľa spadajúceho do kategórie tzv. schránková firma a ďalej sa už nezaoberala
individuálnymi okolnosťami a zisteniami, z ktorých vyplýva, že zamestnávateľ žalobcov nie je žiadnou
schránkovou firmou, ale riadne v SR podnikal a žalobcovia ako zamestnanci riadne prácu vykonávali.

52.Ak na základe takéhoto oznámenia došlo k uzatvoreniu akejsi spoločnej dohody zo dňa 10.12.2013
medzi žalovanou a ZUS Varšava bez akejkoľvek možnosti zamestnávateľa alebo zamestnanca do tohto
procesuvstúpiťalebobyťnaňomúčastnýabrániťsaprotizákonnémupostupužalovanej,jeodkazovanie
na túto dohodu v rozhodnutí celkom bezpredmetné. Rovnako táto dohoda nebola uvedená ako dôvod
prvostupňových rozhodnutí, preto nie je možné na ne prihliadať.

53.V ďalšom poukazujú žalobcovia na to, že vydaním rozhodnutia prvostupňového orgánu
a napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania, pretože u
zamestnávateľa žalobcov boli zamestnanci vo vzťahu ku ktorým pri existencii rovnakých podmienok
organizačná zložka žalovanej nerozhodla o tom, že nepodliehajú slovenskej legislatíve, resp. rozhodla

o zániku poistenia až po uplynutí platnosti formulárov A1. Týmto bol vo vzťahu k porovnateľným
zamestnancom zamestnávateľa žalobcov uplatnený diametrálne odlišný postup ako vo vzťahu k iným
zamestnancom, najmä občanom Poľskej republiky a to napriek tomu, že podkladom pre rozhodnutie
prvostupňového orgánu bol jednotne zistený skutkový stav vo vzťahu k všetkým zamestnancom toho
istého zamestnávateľa.

54.Okrem doteraz namietaného je rozhodnutie prvostupňového orgánu nepreskúmateľné, keďže
správny orgán rozhodol o zániku sociálneho poistenia zamestnanca (zamestnancov) spätne na základe
kontroly vykonanej v júni 2011. Pri tejto kontrole objektívne nebolo možné zistiť okolnosti o reálnom
výkone závislej práce zamestnanca a o registrovanom mieste podnikania spätne, preto výsledky tejto

kontroly nemôžu byť relevantným podkladom pre náležité zistenie skutkového stavu a pre správne
rozhodnutie.

55.Zamestnávateľ žalobcov v priebehu kontroly, ktorú u neho vykonala organizačná zložka žalovanej
(tzn. pred kontrolou Inšpektorátom práce Košice), riadne a včas predložil pracovné zmluvy, mzdové

listy, výplatné pásky a evidenciu dochádzky svojich zamestnancov, čo bez akýchkoľvek pochybností
preukazuje výkon závislej práce zamestnancov u tohto zamestnávateľa v pracovnom pomere na území
Slovenskej republiky.

56.V tomto chápaní majú žalobcovia za jednoznačne preukázané, že uplatniteľnou legislatívou pre

ich sociálne zabezpečenie je legislatíva Slovenskej republiky. Minimálne sú rozhodnutia žalovanej a
prvostupňového správneho orgánu nezákonné v retroaktívnej časti, keď nevydali rozhodnutie odo dňa
zistenia údajného nesplnenia podmienok uplatniteľnosti predpisov SR, ale spätne rozhodli o zániku
sociálneho poistenia žalobcov za minulú obdobie.

57.Vo vzťahu k samotnému dôvodu vydania rozhodnutí prvostupňového orgánu a rozhodnutí žalovanej
(nepreukázanie reálneho výkonu práce žalobcov na území Slovenskej republiky), poukazujú žalobcovia
na to, že ich zamestnávateľ ako podnikateľský subjekt vykonával reklamné a marketingové služby,
čo podmieňuje aj charakter činnosti jeho zamestnancov. Prioritnou pracovnou náplňou zamestnancovbolo najmä roznášanie letákov do poštových schránok, zakladanie letákov za stierače automobilov na
parkoviskách, osobná ponuka letákov v nákupných centrách a pod.. Žalobcovia vykonávali túto činnosť
na takmer celom území Slovenskej republiky a išlo predovšetkým o reklamu pre poľské spoločnosti. V

tomto smere je objektívne nemožné zastihnúť žalobcov alebo iných zamestnancov v konkrétny časový
okamih na adrese miesta podnikania zamestnávateľa, lebo to nedovoľuje povaha tejto podnikateľskej
činnosti a pracovnej činnosti zamestnancov.

58.Žalobcoviaakcentovali,žerovnakoniejemožnézosamotnejokolnostinezastihnutiazamestnávateľa

alebo zamestnanca v mieste podnikania v čase výkonu kontroly vyvodiť záver, že u žalobcov nebol
preukázaný reálny výkon práce zamestnancov na území Slovenskej republiky. Takýto hypotetický
záver, o ktorý žalovaná a jej pobočka opreli svoje rozhodnutia, v právnom štáte neobstojí. V tejto
súvislosti žalobcovia poukázali na iné rozhodnutia žalovanej č. 8519-5/2012-BA zo dňa 28.06.2012,
prostredníctvom ktorého žalovaný v skutkovo a právne obdobnej veci (hoci u iného zamestnávateľa -
kde bola vykonaná kontrola v jeho sídle, pričom tam nikto nebol) zrušila rozhodnutie svojej organizačnej

zložky s poukazom na to, že „v rámci odvolacieho konania sa na základe zistených a preukázaných
skutočností nepodarilo objektívne preukázať, že účastník konania na území Slovenskej republiky reálne
činnosti nevykonával“.

59.Z týchto rozhodnutí žalovanej v porovnaní s napadnutými rozhodnutiami žalovanej celkom

jednoznačne vyplýva porušenie princípu právnej istoty, keď žalovaná tendenčne rozhoduje podľa toho,
ako sa jej to hodí, pričom nerešpektuje zásahu rovnakého rozhodovania v rovnakých prípadoch. Ak
v citovanom rozhodnutí nezastihnutie zamestnávateľa na adrese miesta podnikania bolo vyhodnotené
tak, že sa ním nepreukázalo nevykonávanie činnosti, musí tento záver vyplývať aj v tomto prípade.

60.Žalobcovia na území Slovenskej republiky vykonávali činnosť zamestnanca riadne a v súlade so
zákonom, za ktorú poberali dohodnutú mzdu, pričom v tejto súvislosti si ich zamestnávateľ plnil všetky
povinnosti podľa osobitných právnych predpisov.

61.Žalovaná sa k jednotlivým žalobám vyjadrila v písomných podaniach a navrhla žaloby ako nedôvodné

zamietnuť. Zotrvala na skutkových zisteniach a to, že kontroly zamerané na reálny výkon činnosti
zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna
poisťovňa vykonávať na základe podnetov poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS (Základ
Ubezpieczeň Spolecznych), Varšava. Vo viacerých prípadoch ZUS Varšava žiadala Sociálnu poisťovňu
o informáciu, či dotknuté osoby vykonávajú činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky, kde

má zamestnávateľ sídlo. ZUS Varšava zdôvodnila svoju žiadosť tým, že v posledných rokoch na území
Poľskej republiky vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby
úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania
na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne
zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú.

62.Taktiež sociálna poisťovňa zaznamenala v predchádzajúcich rokoch nárast registrácii tzv. poľských
zamestnávateľov, ktorí prihlásili na povinné sociálne poistenie zamestnancov v pracovnoprávnom
vzťahu, ktorých príjem sa pohyboval v rozpätí od 25,00 eur do 50,00 eur a pracovná činnosť v
rozsahu 4 až 10 hodín mesačne. Sociálna poisťovňa ako inštitúcia príslušná na vykonávanie ustanovení

základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia bola oprávnená preveriť, či nedochádza zo strany
osôb s bydliskom v Poľskej republike k obchádzaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia a k
zneužívaniu slovenského systému sociálneho zabezpečenia.

63.Na základe podnetu ZUS Varšava a z dôvodu pretrvávajúceho trendu narastajúceho poštu

registrovaných „poľských zamestanávateľov“ vzbudzujúceho podozrenie zo zneužívania systému
verejného zdravotného poistenia, ktoré avizovala najmä ZP Dôvera a Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, Sociálna poisťovňa vykonala a naďalej vykonáva kontroly reálneho výkonu činnosti
zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, a ktorých
zamestnávateľ má sídlo na území Slovenskej republiky, pričom o zistených skutočnostiach informuje

príslušnú inštitúciu sociálneho zabezpečenia v Poľskej republike. Následne, len v tých prípadoch,
kde sa nepreukáže reálny výkon činnosti dotknutého zamestnanca na základe špecifických kritérií,
rozhoduje Sociálna poisťovňa o tom, že zamestnancovi nevzniklo, resp. zaniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskejlegislatívy. V prípade, ak sociálna poisťovňa už vystavila zamestnancom žalobcov formulár E 101 SK/
PD A1, títo zamestnanci podliehajú slovenskej legislatíve až do dňa platnosti formulárov. Sociálna
poisťovňa tieto formuláre spätne neruší. Následne po ukončení platnosti príslušného formulára sociálna

poisťovňa rozhoduje o zániku sociálneho poistenia dňom, ktorým platnosť formulára skončila. Ak
sa jedná o zamestnancov, ktorým doteraz nebol vystavený formulár PD A1 o určení uplatniteľnej
legislatívy a na základe kontrol vykonaných sociálnou poisťovňou nebol preukázaný reálny výkon
činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky a splnenie podmienok registrovaného sídla
zamestnávateľa, sociálna poisťovňa rozhoduje o tom, že dotknutému zamestnancovi povinné sociálne

poistenie na území Slovenskej republiky nevzniklo.

64.Žalovaná ďalej argumentovala, že je povinná vykonať kontrolu splnenia podmienok na určenie
uplatniteľnejlegislatívyvždy,akpríslušnáinštitúciavmiestebydliskadotknutejfyzickejosoby,ktorážiada
o určenie uplatniteľnej legislatívy, nadobudne pochybnosti ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy
a požiada sociálnu poisťovňu za týmto účelom o poskytnutie potrebných údajov. V každom takomto

prípade je sociálna poisťovňa povinná preveriť relevantné skutočnosti a informovať každý členský štát
Európskej únie, ktorý požiadal sociálnu poisťovňu o spoluprácu, nielen Poľskú republiku, o zistených
skutočnostiach. Povinnosť príslušných orgánov a inštitúcii členských štátov navzájom spolupracovať,
vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach a poskytovať svoje služby a komunikovať medzi
sebou priamo, vyplýva z čl. 76 základného nariadenia. Orgány a inštitúcie členských štátov spolupracujú

aj v oblasti boja proti podvodom a omylom v rámci základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia,
čo vyplýva z rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5
z 18.03.2010.

65.Pri kontrole odvodu poistného na sociálne poistenie vykonanej Sociálnou poisťovňou, pobočka

Košice dňa 16.05.2011 pobočka sociálnej poisťovne zistila, že pracovnoprávne vzťahy zamestnancov
vznikli na základe pracovných zmlúv, v ktorých boli dojednané pracovné pomery na kratší pracovný
čas 4 hodiny mesačne, pri určení mzdových podmienok - 10,00 eur mesačne. Zamestnávateľ týmto
spôsobom zamestnával približne 400 zamestnancov (k 21.03.2011 bolo do poistenia prihlásených
318 zamestnancov, celkovo bolo prihlásených 426 zamestnancov), všetci s trvalým pobytom v Poľskej

republike.

66.Vzhľadom na neštandardný postup viacerých podobných zamestnávateľov a veľké množstvo
zamestnancov požiadala Sociálna poisťovňa, pobočka Košice o súčinnosť pri posúdení zákonnosti
dôvodov na uplatňovanie spôsobu uzatvárania pracovných pomerov Národný inšpektorát práce Košice.

S cieľom preveriť reálnosť vykonávaných aktivít zamestnávateľom prostredníctvom registrovaných
zamestnancov vykonal Národný inšpektorát práce kontrolu, v rámci ktorej poverení zamestnanci osobne
navštívili sídlo zamestnávateľa uvedené vo výpis zo živnostenského registra. Následne z dôvodu,
že na adrese sídla nebol nikto zastihnutý, bola zamestnávateľovi zaslaná výzva na predlženie
dokladov. Listová zásielka sa vrátila ako nedoručená v odbernej lehote. Z úradného záznamu národného

inšpektorátu práce o skutočnostiach zistených pri výkone inšpekcie práce vyplýva, že na adrese
uvedenej vo výpise zo živnostenského registra má fyzická osoba W. U. W. prenajatý byt, v ktorom sa
nachádza len výnimočne, čo potvrdili nájomníci bytov Južná trieda 53, Košice. Telefonický kontakt na
zamestnávateľa nebol dostupný.

67.Aj za predpokladu, že zamestnanci vykonávajú činnosť mimo registrovaného sídla zamestnávateľa
(roznášanie letákov na území Slovenskej republiky), je nevyhnutné, aby sa v registrovanom sídle
zamestnávateľa uskutočňovali také rozhodovacie právomoci, na základe ktorých by dochádzalo k
reálnemu výkonu činnosti zamestnancov dotknutého zamestnávateľa. V sídle zamestnávateľa by sa
mali prijímať zásadné rozhodnutia spoločnosti, t.j. mali by sa uskutočňovať stretnutia zamestnávateľa

so zamestnancami, uzatvárať zmluvy s klientmi, ukladať účtovné doklady (objednávky, faktúry), viesť
mzdová evidencia, prideľovať práce zamestnancom. Výnimočne zdržiavanie sa v sídle spoločnosti
(zamestnávateľa) vzbudzuje odôvodnený predpoklad, že nemôže ísť o také sídlo spoločnosti, v ktorom
sa reálne vykonáva činnosť zamestnávateľa.

68.Vo vzťahu k námietke žalobcu, že sociálna poisťovňa nevyhodnotila vykonávanie činnosti každého
zamestnanca na území Slovenskej republiky individuálne, žalovaná uviedla, že sociálna poisťovňa na
základe skutkových zistení dospela k záveru, že zamestnávateľ žalobcov nespĺňa kritéria stanovené naurčenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania, a preto je nutné z tejto skutočnosti vychádzať aj
vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom.

69.Pokiaľ žalobcovia poukazujú na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vydala rozhodnutie
oneskorene po zákonom určenej lehote 60 dní odo dňa podania prihlášky (registračného listu),
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, v ktorom
Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky
sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka sociálnej poisťovne urobila

voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.). Zákon č. 461/2003 v znení
neskorších predpisov však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať
aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi
pre rozhodnutie.

70.Vzhľadom na to, že sociálna poisťovňa ústredie konanie o odvolaní prerušila, lehota na rozhodnutie

o odvolaní v súlade s§ 193 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z. neplynula.
Po zistení relevantných skutočností potrebných na rozhodnutie sociálna poisťovňa ústredie pokračovala
v konaní o odvolaní a vydala rozhodnutie vo veci.

71.Zároveň žalovaná poukazuje na list sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 10.12.2013, ktorým sociálna

poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS zo dňa 10.10.2013
na uzatvorenie spoločnej dohody medzi sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho
zabezpečenia ZUS v súlade s článkom 16 (4) vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorej bolo aj
žalobcom určené poľské zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť. Keďže k dohode medzi sociálnou
poisťovňou a ZUS Varšava došlo až 10.12.2013, nemohlo sa prvostupňové rozhodnutie opierať o túto

dohodu.Skutočnosť,žeZUSVaršavanavrhlasociálnejpoisťovnidohodu,nazákladektorejajžalobcovia
podliehajúpoľskéhozákonodarstvu,potvrdzujesprávnosťpostupusociálnejpoisťovneprirozhodovanív
predmetnejveci.Podľanázorusociálnejpoisťovnejepotrebnépovažovaťrozhodnutiapobočkysociálnej
poisťovne ako prvostupňového orgánu a rozhodnutia sociálnej poisťovne ústredie ako odvolacieho
orgánu za jeden celok.

72.Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky sociálnej poisťovne.
Organizačná zložka sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná
vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného
stavu veci. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom

rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky sociálnej poisťovne, či určitú
skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba vykonať dôkazy ďalšie,
alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.

73.Tvrdenie žalobcov, že sociálna poisťovňa porušuje princíp rovnakého zaobchádzania, nie je
opodstatnené. Na základe schválených postupov pobočky sociálnej poisťovne rozhodujú o zániku
sociálneho poistenia po skončení platnosti formulárov E 101/PD A1, resp. o nevzniku povinného
sociálneho poistenia, ak nebolo definitívne rozhodnuté o uplatniteľnej legislatíve, vo vzťahu ku všetkým
zamestnancom bez rozdielu národnosti, či štátnej príslušnosti.

74.Vo vzťahu k námietke žalobcov, ktorou poukazujú na rozhodnutie sociálnej poisťovne ústredie č.
8519-5/2012-BA zo dňa 28.06.2012 žalovaná konštatovala, že ide o jediné rozhodnutie v skutkovo a
právne obdobnej veci, ktorým bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového orgánu. Sociálna poisťovňa
ústredie prehodnotila svoj právny názor a následne vo všetkých ostatných obdobných prípadoch

postupovala tak, že rozhodnutia prvostupňových orgánov, na základe ktorých účastníkom konania
nevzniklo, resp. zaniklo sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy, po vyhodnotení skutkového
a právneho stavu potvrdila. Poznamenáva, že predmetom tohto konania nie je posudzovanie
povinného sociálneho poistenia zamestnanca zamestnávateľa Adam Bocheński - PROJEKT PLUS, ale
zamestnancov zamestnávateľa W. U. W..

75.V predmetnej veci súd postupoval podľa ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho
poriadkuvzhľadomnato,žepodľaustanovenia§491ods.1,2akniejeďalejustanovenéinak,platítento
zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutiajeho účinnosti. Právne účinky úkonom, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona je možné uplatňovať ustanovenia tohto zákona ak by boli v neprospech žalobcu,

ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

76.Správny súdny poriadok v ustanovení § 2 ods. 1, 2 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje
správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby,
v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto

tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

77.Podľa § 3 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku na účely tohto zákona sa rozumie

administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Podľa
§ 3 ods. 1 písm. b) rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za
rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby alebo sa jej priamo dotýka.

78.Z predloženého administratívneho spisu a z dokazovania vykonaného správnymi orgánmi podľa
názoru súdu je zrejmé, že tieto závery o tom, že žalobcom zaniklo, resp. nevzniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti na základe vykonanej

kontroly Inšpektorátom práce Košice, je predčasné a vzhľadom na veľký počet zamestnávateľov
zamestnávajúcich poľských občanov ide o dedukcie, že ide o fiktívne spoločnosti. Na základe výsledkov
kontroly nebolo preukázané, že žalobcovia na území Slovenskej republiky reálne nevykonávali činnosť
ako zamestnanci, a preto nemôžu podliehať slovenským právnym predpisom podľa čl. 13 (3) základného
nariadenia, záver je uskutočnený na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Z predloženého

administratívneho spisu nie je zistiteľné, akým spôsobom bolo preukázané, že žalobcovia reálne
činnosť zamestnancov nevykonávali. Je treba poukázať na tú skutočnosť, že rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočky Košice sú odôvodnené veľmi stručne, ktorý nedostatok v druhostupňových
rozhodnutiach žalovaná sa snažila doplniť argumentáciou, že zamestnávateľ žalobcov nereagoval
na výzvu Inšpektorátu práce Košice na predloženie dokladov a zásielka sa vrátila ako nedoručená.

Žalovaná uzavrela, že na základe výsledkov šetrenia vykonaného inšpekciou práce sa nepodarilo
preukázať reálny výkon činnosti žalobcov, a preto prvostupňové rozhodnutia sú správne.

79.Tak, ako súd uvádzal vyššie, závery správnych orgánov sú iba dedukciou, pretože vzhľadom na
zistené skutočnosti vznikajú vážne pochybnosti o reálnom výkone činnosti žalobcov ako zamestnancov,

avšak v tomto štádiu konania je takto zistený skutkový stav nedostatočný pre takýto záver.

80.Zo zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že sociálna poisťovňa má vykonať dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, pretože podľa § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej
poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na

ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - podkladom na
rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - organizačná zložka sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje
rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v

neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods. 4 citovaného zákona dôkazom je všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia
účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny a vyjadrenia a
potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe
alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne.

81.Aplikovanie vyššie citovaných ustanovení neneguje ani ustanovenie § 196 ods. 6, podľa ktorého
účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.82.Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. - organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

83.Na základe vyššie citovaných ustanovení bolo povinnosťou správnych orgánov vo veci vykonať
rozsiahle dokazovanie a jednoznačne malo byť v konaní preukázané, že žalobcovia ako zamestnanci
zamestnávateľa reálne nevykonávali činnosť na území Slovenskej republiky, a preto nepodliehajú
legislatíve Slovenskej republiky.

84.Z doteraz vykonaného dokazovania, ktoré je nedostatočné na vykonanie objektívneho záveru,
že žalobcovia na území Slovenskej republiky reálne činnosť zamestnancov nevykonávali, považuje
správny súd za predčasný a zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci. Ak
Sociálna poisťovňa, pobočka Košice a následne žalovaná napadnutými rozhodnutiami rozhodli, súd po
preskúmaní postupu a rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je
nedostatočné na jednoznačný záver tak, ako ho prezentujú v odôvodnení rozhodnutí a ich rozhodnutia

nie sú odôvodnené v súlade s ustanovením § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, ktoré ukladá organizačnej zložke sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bola organizačná zložka vedená pri hodnotení dôkazov a pri hodnotení
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

85.Aj keď podľa názoru súdu počet zamestnávateľov - podnikateľov Poľskej republiky a zamestnancov,
tiež občanov Poľskej republiky, vyvoláva vážne a dôvodné podozrenie, že ide o postup, ktorým sa poľskí
občania ako samostatne zárobkovo činné osoby v Poľskej republike vyhýbajú povinnosti platiť poistné
v Poľskej republike, netreba pritom zabúdať na to, že Slovenská republika podľa článku 1 (1) Ústavy
Slovenskej republiky je zvrchovaný demokratický a právny štát. Podľa článku 2 (2) štátne orgány môžu

konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

86.Ak teda zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ukladá
organizačnej zložke, teda pobočke a ústrediu zistiť dostatočne skutkový stav, aby mohla vo veci
rozhodnúť objektívne a na základe dostatočne zisteného stavu veci a nielen z vyššie citovanými

ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení, ale predovšetkým poukázať aj na to, že sociálnej poisťovni
pobočke bolo známe, kto platí jednotlivé druhy poistného, počet zamestnávateľov a zamestnancov
občanov Poľskej republiky a už v predchádzajúcom období bolo potrebné vykonať nielen kontrolu
platenia poistného, ale aj reálny výkon činnosti zamestnancov občanov Poľskej republiky.

87.Ani veľký počet rozhodovaných vecí nemôže byť dôvodom na taký postup, ktorý sa javí ako
paušalizovanie a nedostatočné zistenie stavu veci a to dokonca retroaktívne.

88.Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutiami Sociálnej
poisťovni pobočky Košice a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci, preto podľa § 191 ods. 1 písm. e), ods. 3 písm. a) a vrátil vec
SociálnejpoisťovnipobočkeKošicenaďalšiekonanie.Povinnosťousprávnychorgánovvďalšomkonaní
je vo veci opätovne rozhodnúť a to na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v konaní musí
byť nesporne preukázané, že žalobcovia na území Slovenskej republiky reálne nevykonávali činnosť
zamestnancov.

89.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a žalobcom,
ktorí mali v konaní úspech súd priznal nárok na náhradu trov konania o výške ktorej rozhodne
samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum
právnej pomoci.