Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 4, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216205935
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216205935.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: M. L., G.. XX.XX.XXXX, K. R.G. XXXX/X, I., o
zaplatenie 120,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 80,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne zo sumy 80,- eur od 21.5.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 33,34%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, Hlavné
námestie 12, Kežmarok, sa žalobou doručenou súdu dňa 22.4.2016 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 120,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 21.5.2013
do zaplatenia a náhradu trov konania. Právny predchodca žalobcu žalobu odôvodnil na tom skutkovom
základe, že dňa 7.12.2012 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o pôžičke č.
20336678, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky

vo výške 202,- eur. Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 12 mesačných splátkach v sume 10,-
eur. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil sumu 82,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju
povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom - predžalobná
upomienka zo dňa 11.5.2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.
Žalobca vyčíslil celkovú výšku dlžnej sumy nasledovne: istina 202 eur plus náklady na vymáhanie
pohľadávky 0,- eur mínus prijaté úhrady 82 eur = 120,- eur.

2. Súd uznesením č. k. 9C/47/2016-24 zo dňa 20.12.2016 pripustil zmenu účastníka konania na strane
žalobcu tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154.

3. Na pojednávanie dňa 4.5.2017 sa nedostavil žalobca ani žalovaný, predvolanie mali riadne vykázané,
svoju neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti žalobca, žalovaný
dňa 4.5.2017 telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu choroby a súhlasil s

pojednávaním bez jeho prítomnosti. Z uvedených dôvodov súd podľa § 180 CSP pojednával a rozhodol
v neprítomnosti strán sporu.4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o pôžičke zo dňa 7.12.2012, všeobecných
obchodných podmienok, predžalobnej upomienky zo dňa 5.11.2013 s doručenkou od žalovaného,
prehľadu splátok a úhrad a ostatných k spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného

dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.

5. Na základe zmluvy o pôžičke č. 3620376162 (20336678) zo dňa 7.12.2012 právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 202,- eur na predmet financovania pôžičky - Sony Xperia
Micro White. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných 12 mesačných splátkach po 10,- eur

s konečnou splatnosťou január 2014, pri priemernej RPMN 40,60%, RPMN 0%, ročnej úrokovej sadzbe
0% a akontácii vo výške 40,59% = 82,- eur.

6. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu spolu 82,- eur.
Právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 5.11.2013 vyzval žalovaného k úhrade
celkovej sumy vo výške 123,- eur v lehote 3 dní od doručenia upomienky. Uvedený list žalovaný prevzal

dňa 17.5.2013.

7. Žalobca listom zo dňa 24.4.2017 uviedol, že predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a odkázal na aktuálny právny
názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit

Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová.

8. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodol

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným existoval záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o pôžičke, na základe ktorej bola

žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 120,- eur na kúpu tovaru - Sony Xperia Micro White v cene
202,- eur. Uvedenú pôžičku sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi v 12-ich mesačných splátkach po
10,- eur do januára 2014. V zmluve bola dohodnutá priemerná hodnota RPMN 40,6 % a akontácia
vo výške 82,- eur. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný uhradil spolu sumu 82,- eur. Keďže si
žalovaný riadne neplnil svoje zmluvné povinnosti, žalobca si od žalovaného uplatnil nárok na zaplatenie

dlžnej sumy titulom poskytnutej pôžičky súdnou cestou. Súd tak dospel k záveru, že žalovanému
bola poskytnutá pôžička podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zmluvu o
poskytnutí pôžičky č. 3620376162 (20336678) zo dňa 7.12.2012 považoval za spotrebiteľskú s ohľadom
na povahu zmluvných strán (§ 52 Občianskeho zákonníka), ako aj s poukazom na § 1 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

10. S poukazom na spotrebiteľský charakter posudzovaného právneho vzťahu a taktiež vzhľadom na
skutočnosť, že sa každá splátka poskytnutej pôžičky stala splatnou samostatne, súd sa predovšetkým
zaoberal otázkou, či vzhľadom na čas splatnosti jednotlivých splátok pôžičky nedošlo v právnom vzťahu
medzi stranami sporu k oslabeniu žalobcom uplatňovaných nárokov. Za týmto účelom súd aplikujúc §

5b zákona o ochrane spotrebiteľa v spojitosti s § 101 Občianskeho zákonníka skúmal premlčanie práva
žalobcu z jednotlivých splátok pôžičky. Pre zdôraznenie správnosti použitia občianskoprávnej úpravy v
otázke premlčania, tzn. použitia 3 - ročnej premlčacej doby v spotrebiteľských zmluvách, súd poukazuje
na ustálenú prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2011, sp. zn.
5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. 17 Co/167/2011,

rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 06. 2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. I ÚS 402/2013).

11. Keďže žaloba bola podaná dňa 22.4.2016, súd vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona o

ochrane spotrebiteľa (ex offo) konštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie dlžných splátok za obdobie
predchádzajúce dňu 22.4.2013 je premlčaný, t.j. splátka zo dňa 20.1.2013, zo dňa 20.2.2013, zo dňa
20.3.2013azodňa20.4.2013.Podľaprehľadusplátokaúhradžalovanýdňa7.12.2012uhradilakontáciu
vovýške82,-eur.Keďže4splátkyspoluvovýške40,-eur(4x10,-eur)sdátumom20.1.2013,20.2.2013,
20.3.2013a20.4.2013bolisplatnéužpredpodanímžaloby,nárokžalobcujevuvedenejčastipremlčaný.

12. Vychádzajúc z uvedeného, keďže žaloba je dôvodná len v časti, pretože nárok je vo výške 40,-
premlčaný, súd žalobu v časti sumy vo výške 40,- eur s príslušenstvom z dôvodu premlčania zamietol.
Súd tak žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 80,- eur. Súd taktiež zaviazal žalovaného zaplatiťžalobcovi uplatnené príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 80,-
eur od 21.5.2013 do zaplatenia. Výška uplatneného úroku z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

13. Čo sa týka rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, na ktorý žalobca v liste zo dňa 23.3.2017 odkazoval, súd uvádza,
že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený
poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15

poskytol výlučne výklad Smernice a nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď celkový úspech žalobcu

bol 33,34 % (pôvodne uplatnená suma 120,- eur, priznaná suma 80,- eur, úspech žalobcu 66,67%,
úspech žalovaného 33,33%, celkový úspech žalobcu 33,34%). Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému
nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá. Podľa pomeru
úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalobcovi. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Komárno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.