Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 11, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/272/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613211674
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5613211674.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu mal. Y. L., W.. XX.XX.XXXX, bytom U. N. Q., R..

W.. F. XXX, zastúpeného zákonnou zástupkyňou E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N. Q., R.. W.. F. XXX,
právne zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Žiškom, so sídlom v Martine, E. B. Lukáča č. 2, proti
žalovanému R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. N. Q., R..W.. F. XXX/XX, právne zastúpeného JANČI
& Partners s.r.o., sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, v konaní o náhradu škody a ochranu
osobnosti samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 930,21 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 941,63 eur, k rukám právneho
zástupcu žalobcu advokáta Mgr. Vladimíra Žišku, so sídlom v Martine, E. B. Lukáča 2, v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Elektronickým podaním, doručeným tunajšiemu okresnému súdu 05.11.2013, doplneným písomným
podaním doručeným tunajšiemu okresnému súdu 11.11.2013 sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného
zaviazal na zaplatenie sumy 2.883,75 eur z titulu náhrady škody spôsobenej na zdraví, a to bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia. Domáhal sa aj zaplatenia nemajetkovej ujmy 1.000 eur a náhrady

trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.11.2011 maloletého žalobcu pri hre s kamarátmi napadol
pes žalovaného bojového plemena pitbul a spôsobil mu škodu na zdraví zahryznutím do pravého
predkolenia a brucha. Za škodu zodpovedá žalovaný podľa ustanovení zákona č. 282/2002 Z. z..
Porušením povinnosti žalovaného došlo aj k zásahu do osobnostného práva žalobcu na zdravie, ktorého
obsahom je aj zdravie psychické. V dôsledku útoku psa je žalobca bojazlivý voči zvieratám a obzvlášť
psom, čo znižuje kvalitu jeho života.

Žalovaný v písomnej replike z 24.02.2015 poprel objektívnu zodpovednosť za škodu v zmysle zák. č.
282/2002 Z. z. uvedúc, že ide o zodpovednostný právny vzťah založený na § 420 ods. 1 a § 415
Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.). Zodpovednosť založená na zavinení je subjektívna a
zbaví sa jej ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Poukázal na rozhodnutie R5/1981 riešiace otázku
zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ aj v prípade škody spôsobenej domácky chovaným zvieraťom.
Žalobca nepreukázal akékoľvek porušenie právnej povinnosti žalovaného, ktorý vznik škody nezavinil.
V čase škodovej udalosti žalovaný neviedol psa mimo chovného priestoru. V uvedenom okamihu za

psa zodpovedala osoba, ktorá nad ním vykonávala dohľad, čo nebol žalovaný, ktorý psa riadne uzavrel
v koterci a zabezpečil pred útekom, čím si riadne splnil prevenčnú povinnosť. Žalobca nepreukázal
existenciu príčinnej súvislosti. Na očkovanie a návštevy zverolekára so psom chodil žalovaný z dôvodu
imobility jeho otca, ktorý bol vlastníkom psa, resp. pes bol spoločný (celej rodiny) a nemal jedinéhovýlučného vlastníka. Namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie poukážuc na rozhodnutie
NS ČR sp.zn. 25CdO/3117/2006 a NS ČR sp.zn. 25CdO/2432/2008. Vzniesol námietku premlčania,
keďže škodová udalosť sa stala 05.11.2011 a žaloba bola na súde podaná 11.11.2013. Faxové podanie

bolo potrebné doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu, pričom ide o lehotu hmotno-
právnu. Súd by mal skúmať aj spoluzavinenie poškodeného, ktorý psa opakovane dráždil. Pes napadol
práve jeho, pričom v danom okamihu sa na uvedenom mieste nachádzalo viac osôb.

Tunajší okresný súd rozsudkom č. k. 8C/272/2013-147 zo dňa 29.04.2015 zaviazal žalovaného na

zaplatenie istiny 1.953,54 eur, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu
trov konania. Rozsudok sa stal v zaväzujúcej časti právoplatný 03.07.2015. Rovnako sa stal právoplatný
v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá o istinu 1.000 eur.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 11Co/13/2016-190 zo dňa 25.02.2016 uvedený rozsudok okresného
súdu vo výroku, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu 1.953,54 eur

a v zamietnutí žaloby v časti 1.000 eur ponechal nedotknutý. Vo zvyšnej zamietajúcej časti a vo výroku
o náhradách trov konania bol prvostupňový rozsudok zrušený, lebo žalovaný ako držiteľ psa v zmysle
§ 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. niesol plnú zodpovednosť za spôsobenú škodu v čase napadnutia
maloletého žalobcu psom, pretože bol doma. Ďalej odvolací súd poukázal na potrebu vychádzať z
bodového hodnotenia podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR zverejneného v Zbierke zákonov

pod č. 155/2011, pretože výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011 je
15,38 eur a predmetné opatrenie nadobudlo účinnosť 31.05.2011. Z opatrení Ministerstva zdravotníctva
SRvyplýva,naakýkonkrétnyrokbolaustanovenávýškanáhradyzabolesťazasťaženiespoločenského
uplatnenia postupom podľa ods. 2 § 5 zákona č. 437/2004 Z. z.. Bezdôvodným bolo aj odpočítanie sumy
187,17 eur poistného plnenia z čiastky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia uhradeného

žalobcovi komerčnou poisťovňou, pretože ide o plnenie z iného právneho dôvodu, než je uplatnený.

Zákonný zástupca - otec maloletého žalobcu na pojednávaní uviedol, že v mieste ich bydliska sú za
rodinnými domami záhrady a za nimi ulička, v ktorej sa deti, medzi nimi aj jeho syn Y., hrali futbal. Nad
maloletým žalobcom v tom čase nevykonával dozor nikto. Vedel, kde je jeho syn a súhlasil s tým, aby sa

syn išiel na uvedené miesto hrať sám, bez dozoru. Bolo zvykom, že na uvedenom mieste sa deti hrali
futbal bez dozoru viackrát, žiadne nešťastie ani úraz sa tam v minulosti nestali. V susednej záhrade boli
prítomní Y. a U. V., ktorých vnuk E. Y. hral futbal tiež. Vzdialenosť ich záhrady od miesta, kde sa deti
hrali, je asi 10-15 metrov. V tom čase boli rodičia maloletého žalobcu vnútri domu a susedia V. im prišli
oznámiť, že ich syna Y. pohrýzol pes. Chceli ho zaviesť do nemocnice, ale pani V. privolala sanitku, ktorá

prišla pred dom. Videl, že syn má pod kolenom na ľavej nohe odtrhnutú celú hrču mäsa. V súčasnosti
syna seká v kolene. Bolesti netlmia liekmi, lebo lekár odporučil nohu zaťažovať športom. Má dosť veľké
jazvy na predkolení. Nekríva ani nemá žiadne obmedzenia v pohybe. Po úraze mal aj modriny na bruchu
od hryzenia, ruky doškrabané od pazúrov. V súčasnosti má z toho maloletý depresie, keď vidí bojové
psy má strach, stále o tom rozpráva. Hovorí, že tieto psy nenávidí, že sa ich bojí. K menším psom má

vzťah pozitívny, pohladká ich, prihovorí sa im. Bojí sa veľkých cudzích psov. Pri dome majú malého psa
a druhého väčšieho kríženca novofundlanda, Y. ich chodí venčiť aj mimo dom na vôdzke a obojku.. Syn
každému rozpráva prečo sa bojí psov, čo zažil. Otec nevie, či to rozpráva len ľuďom, ktorí ešte jeho
príbeh nepoznajú, alebo opakovane. Pred týmto nešťastím syn vedel, že susedia majú takého psa a
púšťajú ho. Nedráždil ho a nerobil nič. Iní susedia sa báli chodiť okolo a púšťať deti. On syna púšťal

vonku bez dozoru napriek tomu, lebo nikto nevedel, že sa niečo také stane. Otcovi žalobcu povedali, že
R. R.V., sa išiel k starým rodičom F. napiť. Pes bol pri bráne, vyšmykol sa mu popri nohe a vybehol vonku.
Pes teda voľne behal po záhrade, nebol priviazaný na reťazi alebo vôdzke, nebol vo voliére. Náhubok
asi nemal. Pes začal po žalobcovi vyskakovať, podľa jeho tvrdenia do krku, žalúdka a zvalil ho na zem.
Išlo o psa veľkého. Po zvalení dieťaťa na zem mu zahryzol do nohy, vytrhol mäso a zožral ho, čo si myslí

podľa toho, že ho nebolo na okolí vidieť. V súčasnosti má dieťa nohu pod kolenom trošku tenšiu. Dieťa
mu vravelo, že si najskôr myslelo, že sa ide so psom hrať, ale potom mu pes išiel po krku. Keď mu pes
vytrhol mäso z nohy, dieťa psovi chytilo hlavu a držalo ho, aby neublížil ostatným deťom. Psa od dieťaťa
odtrhol pán V.Ý., ktorý vybehol zo záhrady a až potom prišiel majiteľ psa, ktorý ho zobral a odišiel preč.
Dieťaťu pomáhal pán V.. Y. nikdy psa nehladkal, nebol s ním na prechádzke ani v bližšom kontakte. Od

ostatných susedov vie, že pes aj predtým pobehoval po záhrade mimo voliéry. Okolo domu je klasické
oplotenie vo výške 1,5 metra. Syn nenavštevuje psychológa ani psychiatra. Do školy chodieva aj pešo,
aj ho vozia. Nevyžaduje od nich, aby ho z obavy pred psami do školy vyprevádzali. Vonku chodieva
sám, chodieva sa hrať aj futbal na miesto, kde ho pes pohrýzol. V čase tohto incidentu mali v rodinebernského salašníckeho psa. Na polícii bol v strese, preto vypovedal tak, ako vypovedal. Až po návrate
z nemocnice mu syn povedal ako sa to stalo. Nedomáhal sa zmeny svojej výpovede na polícii. Išlo o
jeho domnienku, keď aj susedia vraveli, že pes sa vyšmykol. Nevie ako dlho sa syn liečil zo zranení, do

školy nechodil asi dva týždne, lekárov navštevoval na kontroly. Istý čas nemohol nohu namáhať. Aj po
vytiahnutí stehov mal nohu ešte asi dva týždne v kľude. Na rehabilitácie nechodil. Matka maloletého ako
zákonná zástupkyňa vypovedala, že bola na balkóne a počula, ako jej syn kričí, napomenula ho, aby
toľko nekričal. Bolo jej povedané, že ho pohrýzol pes. Deti sa na uvedenom mieste hrávali od malička.
Stačilo vyjsť na balkón a na syna videla. Na hrajúce sa deti dávali pozor V., keď že tam mali vnuka. Pán

V. otváral psovi papuľu, aby pustil Y. nohu, pani V. psa ťahala od dieťaťa. Potom prišiel s palicou majiteľ
psa R. F., ktorý mu otváral papuľu palicou. Následne prišla pani F.. Potom mali množstvo telefonátov od
susedov, každý sa pýtal čo s tým mienia robiť, že sa boja. Suseda pani L. jej povedala, že sa bála chodiť
s odpadom na kompostovisko, keď bol E. pustený, lebo skákal do plota. Od psychológa syn dostal
vyjadrenie, že zatiaľ je to v norme a majú prísť, keď sa bude niečo diať, v puberte sa to môže vyvíjať.
Incident sa stal v sobotu, na preväze v Lipt. Mikuláši boli najskôr v nedeľu a pondelok, potom každý

druhý deň. Ak čas preväzu vyšiel na sobotu alebo nedeľu, išli na pohotovosť. Na preväzy chodili asi do
20. decembra. Mal 15 stehov, vyberali mu ich v januári. Zmenu v správaní syna k zvieratám pobadala 2-
krát, raz začal plakať, keď videl na ulici psa, druhýkrát reagoval v prítomnosti psa na ulici vyskočením na
kapotu auta, potom s ním vyhľadala psychologičku. Napriek tomu syn zo školy chodieva cez miesta, kde
majitelia venčia psov. Upozornila ho na to, povedal jej, že psy sú na vôdzke a on si od nich drží odstup.

Už sa stalo, že pes vybehol z lesa a majiteľ nebol nikde. Miestna doprava od školy k miestu bydliska
dieťaťa nechodí. V ich domácnosti sú psy od útleho veku matky dieťaťa. Pán F. im povedal, že im dá
naftu, ale nedoniesol ju, nepovedali mu , že nechcú. Žalobu podali až po dvoch rokoch po rozhovore s
lekárom, ktorý povedal, že sa všetko ukáže až po dvoch rokoch. Pokus na mimosúdnu výzvu robili až
po podaní žaloby, lebo sa spoľahli na právnika. Nevie, z čoho vychádzali pri určení výšky škody viac

ako 2.800 eur. Z titulu úrazového poistenia syn dostal plnenie okolo100 eur. Voči nej ako majiteľ psa
vystupoval R. F.. Maloletému bolo poskytnuté úrazové poistenie.

Maloletý žalobca na pojednávaní 15.01.2015 vypovedal, že navštevuje 8. ročník ZŠ v Lipt. Hrádku. Do
školy ho niekedy vozievajú rodičia, zo školy chodieva väčšinou pešo. Niekedy ide s kamarátom, ktorý

býva v susedstve. Zo školy chodí skratkou popri lesíku, kde chodia venčiť psov. Mohol by chodiť aj inou
cestou, ale aj tá ide cez les, kde venčia psov. Keď vidí bojového psa, cíti strach a spomenie si na to, čo
sa mu stalo. V ten deň sa hral s kamarátmi futbal za domami, potom sa R. R. išiel napiť k starkej. Išiel s
ním aj T. N., s loptou sa zostal hrať žalobca a E. Y.. R. nespomínal nič o tom, že dovedie psa. Žalobca si
s E. kopal, zrazu na neho odzadu, po krku skočil pes, ktorý R. prebehol pomedzi nohy, čo mu povedal T.

N.. Pes po ňom skákal viackrát hore-dole, žalobca ho zhodil na zem a držal pod krkom tým spôsobom,
že si ľahol na brucho a pes bol pod ním. Do brucha ho aj uhryzol. Držal psa obidvoma rukami v krku,
potom sa mu vyšmykol a zahryzol do pravej nohy pod kolenom spredu smerom dozadu, kde má jazvu.
Potom prišli manželia V. a za istý čas žalovaný, ktorý psovi roztiahol papuľu a dal ho zo žalobcu dolu.
Pán F. potom so psom odišiel a zbehli sa susedia, ktorí maloletému pomáhali. Pes mu vytrhol až do

kosti mäso, ktoré mu chýbalo. Rana sa nedala dobre zošiť, ale nejako sa zrástla. Lekári mu nemuseli
implantovať mäso z inej časti tela, alebo dávať kožu. Po zašití rany, v ten istý deň ho z nemocnice pustili
domov, ale chodieval na injekcie, lebo pes nebol očkovaný. Dostal 5 injekcií do ramena, každý deň
jednu. Okrem toho chodil na preväzy každý druhý alebo tretí deň. Stehy mu vybrali asi po mesiaci. Do
školy nechodil 2 alebo 3 týždne. Nechodil na rehabilitácie, ale lekári mu kázali tancovať, keďže 11 rokov

chodí do folklórneho súboru a kázali mu hrávať futbal. Teraz na liečenie, injekcie, rehabilitácie s nohou
nechodí. Na bruchu mal veľkú modrinu, ktorá nevyžadovala ošetrenie. Na pravej ruke mal odtlačené
psie zuby, ranu mu v nemocnici vydezinfikovali. Bolesť po pohryzení bola strašná, nedala sa vydržať.
Bolelo ho to podľa toho, či nohu namáhal alebo nie. V prvých dňoch, keď to bolo najhoršie, ho v nohe
občas zapichalo aj keď ležal. Na toaletu chodil iba s vystretou nohou, musel to zvládnuť. Potom bolesť

trochu ustupovala. Nepamätá si, či mu rodičia dávali tabletky od bolesti. Teraz ho rana na nohe bolí
pri zmene počasia aj vtedy, keď ju viac namáha. Bolesť je slabšia ako bola na začiatku. Keď ho noha
bolí, povie učiteľkám alebo trénerovi, že ho pichá v jazve a dajú mu prestávku. Doma mu rodičia nohu
natierajú konskou masťou, ktorá mu pomáha pri bolesti. Osem rokov hrá futbal za ŠKM Lipt. Hrádok.
Tréningy mávali 2-krát, teraz 3-krát týždenne. Hráva aj zápasy. Vo folklórnom súbore má tréningy 2-

krát do týždňa, chodia aj vystupovať. Keď bol pes malým šteniatkom, nebál sa ho, chodil sa k nemu
do F. hrávať. Dovolila mu to ich starká. Išiel tam vždy len s R., keď tam ešte býval. Po odsťahovaní sa
detí za psom sám nechodil a ani s R.. Pes už bol väčší, žalobca sa ho bál. Vedel, že je to pes bojový.
Žalovaného na prechádzke so psom videl málo, mal psa na vôdzke, bez náhubku. Prechádzali popriňom, nepamätá si, ako pes na neho reagoval. Pred úrazom mali v domácnosti bernského salašníckeho
veľkého psa, ktorého sa nebál. Teraz majú labradora, ktorého sa tiež nebojí, je prítulný, chodí s ním na
prechádzky, hráva sa s ním. Pes chodí aj dnu, niekedy si ho vezme do postele. Majú ešte aj druhého

menšieho psa, ktorého si tiež berú aj dnu. Psov od susedov z okolia pozná, tých sa nebojí. Keby boli
na ulici, tak by ich pohladkal podľa toho, či by mu niečo urobili alebo nie. Opatrný vo vzťahu k cudzím
psom bol aj pred úrazom. Jeho vzťah ku psom sa od úrazu zmenil podľa toho, či psa pozná alebo nie.
Psa, ktorého nepozná, by nepohladkal, ale neurobil by to ani pred pohryzením. Keď ide zo školy a vidí
cudzieho psa zastane, aby si ho nevšimol a nehýbe sa. Takto by sa asi správal aj pred úrazom. O psoch

sa mu aj snívalo, teraz je to už lepšie. Ak sa mu takýto sen sníva, tak sa prehadzuje. U psychológa bol
asi 3-4 mesiace po úraze raz, viac sedení mu nebolo navrhnutých. K psychologičke ho zobrala mama,
lebo jej to niekto navrhol. Keď sa R. išiel napiť, pes behal po záhrade. T. N. mu povedal, že pes R.
prebehol pomedzi nohy. Nepamätá si, žeby R. niekedy tohto psa doviedol medzi deti, ani nevravel, že
bol niekedy so psom na prechádzke. R. o tomto psovi nikdy nič nehovoril. Na E. pískal, keď bol šteňa
a chcel ho pohladkať, keď bol väčší už na neho nepískal. V ten deň, keď sa to stalo pískal na T. kvôli

lopte. Loptu kopal na bránku, a keď ju T. nechytal, prekopával ju do záhrady.

Žalovaný vypovedal, že v deň incidentu bol doma v garáži v prednej časti domu, za ktorým je záhrada.
Počul krik detí, išiel pozrieť čo sa robí. Dom je v radovej výstavbe. Išiel tam, kde sa hrali deti a videl, ako
pes do nohy hryzie chlapca, ktorý bol na zemi, naspodku. Bol tam už aj pán V.. Žalovaný psa odtrhol tak,

že ho priškrtil v oblasti krku, zobral ho do záhrady a zavrel do koterca, vzdialeného asi 3 metre. Pán V.
zobral na ruky a odniesol chlapca. Žalovaný bol v šoku, amoku. Išiel sa dovnútra opýtať svojej matky,
prečo bol pes v záhrade a utiekol. Bola to mama, ktorá pustila psa z koterca. Boli u nich sestrine deti (R.),
so psom sa hrali na záhrade. Sestrine deti majú teraz 13, 11 a 10 rokov. Jeho mama vedela, že ide o
bojového psa a čo je to bojový pes. Keď psa kúpili, deti ešte u nich bývali, rástli s ním, hrali sa. Nepamätá

si, čo mu presne matka povedala. Tuší, že R., teda najstaršie sestrine dieťa, ho pustil. Chcel ísť s ním
na prechádzku a vyšmykol sa. Predtým R. sám psom sa na prechádzke nebol. Nevie, či bol niekedy s
týmto psom na prechádzke v prítomnosti žalovaného alebo jeho matky. Žalovaný so psom chodil vonku
tak, že ho mal na vôdzke. Voliéra je postavená z klasického pletiva, natiahnutého na zabetónovaných
železných stĺpikoch, je pokrytá strechou, doskami a lepenkou. Vstup do nej je riešený cez bráničku, ktorá

je zabezpečená tak, aby sa závora po zavretí neotvorila. Nikdy sa v minulosti nestalo, že pes z voliéry
vybehol sám. V novembri 2011 mal pes 1,5 roka. V tom čase nechodil na žiaden výcvik a asi za nejaké
dva mesiace po incidente bol utratený. Predtým s ním žalovaný chodieval na veterinárne prehliadky.
Pred pitbulom mal žalovaný psa kríženca. Pitbula mal od jeho narodenia, od šteniatka, teda asi jeden a
pol roka. Pes sa javil prítulný, nikdy voči žalovanému ani jeho rodičom neprejavoval agresivitu, práveže

chcel, aby ho stále hladkali. Keďže jeho otec bol na invalidnom vozíku, matka s ním každý deň išla do
záhrady, pustila psa, otec ho hladkal. Nikto zo susedov nehovoril, že im vadí, že sa pes pohybuje po
záhrade. Pes väčšinou behal po záhrade, keď tam boli prítomní aj oni. Možno, že zostal bez dozoru, keď
boli v záhrade a potrebovali si ísť do vnútra niečo vziať. Nestalo sa, žeby psa pustili pobehať do záhrady
a pri oni by pri ňom neboli. Záhrada je oplotená od susedov pletivom, natiahnutým na zabetónovaných

železných stĺpikoch. V zadnej časti k uličke, kde sa hrali deti, je drevený plot vysoký asi 1,5 metra. V ňom
je bránička na zamykanie pre peších. Deti jeho sestry sa chodievali hrávať aj cez túto bráničku, vedeli
si ju otvoriť. Kľúč bol väčšinou v zámke zo strany od záhrady, málokedy sa vyberal. Zvonku sa dovnútra
dalo dostať jedine tak, že sa bránička preskočila. O tejto udalosti sa so synovcom R. nerozprával. Od
svojej sestry vie, že chlapci prišli R. volať, aby sa šiel hrať. On chcel so sebou zobrať aj psa. Matke

žalovaného nepovedal, že ide za chlapcami a berie si aj psa a ona to nevidela. Dieťa je skôr samotárom.
Keď bol pes šteniatko, žalovaný povedal synovcovi aj neteriam, aby iné deti k nim nevodili, lebo psa
naťahovali a robili mu zle. Nepamätá si, či hovoril deťom, že ide o bojového psa, ktorý vyžaduje iný
prístup. Myslí si, že R. to vedel. V ten deň boli deti u nich na návšteve, prišli s ich otcom. Na deti mala
dohliadať matka žalovaného. Pes sa volal E.. V očkovacom preukaze bol pravdepodobne ako majiteľ

zapísaný žalovaný. K veterinárom so psom chodil on a jeho bývalá priateľka. Pes bol rodinný, kúpený pre
všetkých. Na mestskom úrade nebol zaevidovaný, lebo ho chceli zaevidovať na invalidného otca, ktorý
bol v tom čase na liečení v Kováčovej. Nevedel o existencii povinnosti oznámiť mestu, že pes pohrýzol
inú osobu. Psa kúpil žalovaný od inej osoby za 50 eur. Išlo o jeho peniaze, ale chcel ho kúpiť preto,
aby otcovi na záhrade bolo veselšie. Kúpu psa dohodol žalovaný. Otec vedel, že psa kupujú, chceli mu

urobiť radosť. V deň, keď pes pohrýzol žalobcu, ráno pri odchode do práce mu žalovaný dal vodu, pes
bol v koterci. Aj po jeho návrate z práce bol pes v koterci. Pes bol prítulný, nikdy pred týmto incidentom
nejavil voči nikomu známky agresivity. Psa kŕmil on, občas jeho matka. Oprávnenie púšťať ho z voliéry
mal on a jeho matka. O kúpe psa hovoril aj so svojou mamou, ktorá súhlasila a vedela, že ide o bojovéhopsa. Predtým chodieval na prechádzky s kamarátom, od ktorého psa kupoval a jeho psami. Nikdy nebol
žiaden problém, psy už boli vycvičené a nikdy nikoho nenapadli. Po pohryzení Y. každý týždeň chodil so
psom na veterinu a nosil do L. papiere. Pýtal sa matky maloletého, či niečo chlapcovi netreba. Povedala

mu, aby sa netrápil. Vie o tom, že deti kopali loptou do zadného dreveného plota, lopta im aj padla
do záhrady. Jeho matka im ju bola dávať a sused vravel, aby to nerobila, že deti to robia naschvál. V
novembri 2011 na oplotení priestoru, v ktorom bol umiestnený pes, nebolo upozornenie, že vo dvore sa
nachádza pes, napr. tabuľa s nápisom Pozor pes!, Pozor strážny pes!, Pozor zlý pes! a podobne.

Svedok maloletý R. R. uvádzal, že 05.11.2011 bol u uja R. F. a u starkej v Lipt. Hrádku, kde prišiel s
oboma rodičmi. Kamaráti ho volali hrať futbal. Bol tam Y. L. a T. N.. Išiel za chlapcami cez záhradu
zadnou bránkou. Keď vychádzal hrať futbal, pes bol v záhrade pustený, nebol vo voliére; nevie, kto psa
pustil. Aj keď bol predtým u starkej, pes bol pustený v záhrade. Myslí, že starkej povedal, že si ide zahrať
s chlapcami futbal. Pes sa mu nezdal iný, reagoval normálne ako predtým, bol prítulný, pribehol k nemu.
R. psa chytil, lebo ho chcel dať do klietky, nevie prečo. Chytil ho za telo a ako to urobil, nechtiac otvoril

vonkajšiu bráničku zo záhrady. Voliéra bola blízko tejto bráničky. Neotvoril si však bráničku na voliére,
ale rukou otvoril bráničku na záhrade. Najskôr chytil bráničku, ktorá je na záhrade a až potom chytil
psa. Nevie vysvetliť, prečo otvoril najprv bráničku na záhrade, keďže chcel dať do klietky psa, ktorého
chytil obidvoma rukami. Bránička zo záhrady bola otvorená len kúsok. Nevie presne ako sa pes dostal
von keď ho držal, možno sa vyšmykol. Otvor na bráničke stačil na to, aby pes cez ňu prešiel. Keď sa

to stalo, nešiel sa napiť, s chlapcami futbal nehral. Bol v záhrade sám so psom, chlapci ho čakali vo
vzdialenosti asi dva metre. Aj T. N. bol vonku s chlapcami, nie s ním v záhrade. Nechcel zobrať psa von
zo záhrady medzi chlapcov. Nikdy s týmto psom vonku, mimo záhrady, sám nebol. Keď R. vyšiel na
cestu, pes už bol na Y., boli na zemi. Y. ležal na chrbte, pes bol pri ňom, hrýzol ho do nohy. T. chcel dať
psa z Y. preč palicou. R. potom išiel povedať starkej čo sa stalo, a keď sa vrátili späť, už tam bol R. F..

Dospelí kričali, pomáhali Y.. R. F. chcel dať preč psa z Y.. Juraj psa E. poznal od šteniatka, od mala sa s
ním hrával. Dospelí ho upozornili, že má byť opatrnejší, že je to bojový pes, ale on sa nebál. Pes bol milý
až do času, kým nezaútočil na Y.. Dospelí by mu nedovolili ísť sa prejsť so psom asi preto, že bol silnejší
a mohol by sa stratiť. Nezakazovali mu, aby sa so psom hrával. Hrával sa s ním, keď bol v záhrade, keď
bol v klietke nie. Psa z klietky do záhrady púšťal žalovaný a možno aj stará mama. Nevie, kto ho pustil v

ten deň, keď pohrýzol Y.. Možno ujo. Krmivo do klietky dával psovi žalovaný, ktorý aj klietku čistil. To, že
ide hrať futbal, v ten deň maloletý povedal rodičom alebo starkej. Mali v rodine zaužívané, že keď išiel
mimo dom a záhradu, vždy to niekomu z dospelých povedal. Poranenia Y. nevidel. Prestali sa kamarátiť.
Chodia do tej istej školy, R. navštevuje 7. ročník. U psychológa bol raz v 4. alebo 5. triede. Nepamätá
si, žeby bol pes niekedy agresívny. Nevie, či Y. psa niekedy spoza plota dráždil. Iné deti to nerobili. Vo

voliére psa nekŕmil svedok nikdy, keď behal po záhrade, dával psovi granule. Nikto z dospelých mu do
klietky za psom nezakázal chodiť, ani brať psa na ulicu. On ho však na ulicu nechcel nikdy zobrať.

Svedkyňa A. F., matka žalovaného, vypovedala, že v uvedený deň boli na záhrade. Prišli aj vnúčatá
R., R. a jeho dve mladšie sestry. R. sa hral dnu na počítači a ona s dievčatami išla do záhrady, kde bol

aj jej muž. Išli do záhrady, aby sa deti pohrali so psíkom. Po ich príchode do záhrady bol pes zatvorený
vo voliére, z ktorej ho ona pustila do záhrady. Takto to robili od malička, psa mali od šteniatka. Pes
pobehal, deti sa hrali. Chceli už ísť dnu, ona odviedla manžela, ktorý bol na vozíku. Robievala to tak,
že manžela odviedla dovnútra, zobliekla ho, pes bol zatiaľ v záhrade. Pes už na ňu čakal, bol naučený,
že ho ide zavrieť do voliéry. Zvyčajne po zatvorení ešte psovi dala jesť, piť, očistila mu a išla dovnútra.

Takto obvykle postupovala aj v uvedený deň. Dala manžela dnu, zobliekla ho, išla von zatvoriť psa.
Vtedy zbadala, že smerom k domu beží R., ktorý jej povedal, že mu pes utiekol von. R. bol v šoku, bolo
na ňom vidieť, že je vyvedený z miery. Vybehla za záhradu a videla, ako jej syn R. drží psa. Má pocit,
že dieťa už niekto niesol. Zobrali psa dnu, zavreli do voliéry. Niektorý zo susedov jej povedal, že Y. L.
už zobrali. Potom prišli policajti, spisovali, R. im niečo vravel. V ten deň R. prišiel so svojimi sestrami

aj so svojím otcom k svojej starej mame. Jeho otec a žalovaný niečo robili v garáži. O R. stará mama
vedela, že je dnu, dievčatá boli s ňou. Myslí, že na deti sa dohliada spoločne. Súhlasila s tým, aby syn
doniesol šteniatko domov. Vedela, že ide o psa bojového. Chceli urobiť radosť aj chorému manželovi.
Pes nemal žiadne zlé prejavy. Nevidela v tom nič zlé, pretože sused, od ktorého psa mali, chodil popred
nich a mal dvoch takýchto psov. Žiadny incident s nimi nemal. Vnúčatá do voliéry ku psovi nechodili, do

záhrady ho púšťali len v prítomnosti niekoho z dospelých. Oprávnenie púšťať psa z voliéry mala ona,
alebo syn R., ktorý jej nezakázal psa z voliéry púšťať. Psa kŕmila ona, alebo syn. Brali to tak, že je to pes
otcov. Kupovali ho, aby otec mal radosť a mal byť napísaný na neho. Keď bola po papiere, manžel bol
v Kováčovej v kúpeľoch, nedotiahli to. Na očkovania so psom chodil, aj ich platil žalovaný. On zaplatilaj za šteniatko. R. aj v ten deň, keď odišiel od počítača, nepovedal, že ide vonku. Musel vyjsť vchodom
zo schodišťa, druhý vchod zo záhrady mali do manželovej izby, kde bola ona. R. bol samotár, medzi
deti veľmi nechodil. Je uzavretý, citlivejší. V ten deň nevedel čo má robiť, triasol sa. Nesnažia sa mu

to pripomínať. Syn so psom chodil na cvičisko v Lipt. Hrádku. Aj pri dome ho učili jednoduché pokyny
sadni, ľahni. Vnučka W. jej povedala, že v deň, keď sa to stalo, bol Y. L. za záhradou a pískal na
ich psa, hoci psy piskot neznášajú. Keď Y. a T. padla lopta do ich záhrady, sused jej kričal, že on by
im loptu nedával, lebo ju prekopávajú naschvál. Provokovalo to psa, ktorý brechal. V ten deň bol pes
riadne zabezpečený, sám uniknúť nemohol. Ráno sa o psa postaral syn, z voliéry ho nepúšťal, nechal

ho zavretého, lebo išiel do práce. Psovi sa z voliéry nepodarilo nikdy uniknúť. Nebola svedkom toho,
aby voči niekomu prejavil agresivitu. Bol zvyknutý na členov rodiny, prítulný, milý, dal sa pohladiť. Deti
nemali povolené psa púšťať zo záhrady, ani to nikdy neurobili. Mali to výslovne zakázané. Nedovolili by
im, aby sa išli so psom prechádzať, deti to ani nežiadali.

Svedok R. R. st. vypovedal, že v uvedený deň prišiel so svojimi troma deťmi k svokre. Svokra a svokor

boli v záhrade, prišli k nim aj jeho tri deti, pes bol vo voliére. On potom odišiel do garáže a jeho syn R. do
izby. Dievčatá zostali v záhrade pod dohľadom svokry. Na R. mal dávať pozor on po dohode so svokrou.
V rodine majú zaužívané, že keď ide dieťa vonku, oznámi kde ide a kedy sa vráti. R. mal povedať, že
ide vonku starej mame a starému otcovi. Potom svedok počul krik, bežal pozrieť čo sa robí cez dom do
záhrady. Zobral dcéry aj syna do vnútra. Pes už bol v tom čase vo voliére. Psa z voliéry pustila, ešte v

jeho prítomnosti pred incidentom, svokra. On voči tomu výhrady nemal. Bolo to takto bežne zaužívané.
Deti psa poznali a pes poznal ich. Viackrát videl, že svokra má prístup k voliére a púšťa psa. Nepočul,
žeby žalovaný niekedy vravel svokre, teda svojej matke, aby to nerobila. Svedok nemal obavu, keď bol
pes pustený v prítomnosti jeho detí, ktoré mal pes rád. Psa priviedol žalovaný po dohode v čase, keď
tam svedok so svojou rodinou býval. Bolo to kvôli svokrovi, ktorému pes patril, pretože bol kúpený kvôli

nemu. Svokor bol imobilný, nebol spôsobilý psa kŕmiť, starať sa o neho, takže to robili svokra a žalovaný.
Aj svedok bol na veterinárnom vyšetrení so psom. Išiel tam na žiadosť švagra, ktorý vtedy nemohol ísť.
Išiel sám, hoci tam boli iné psy, pes bol kľudný. R. nezvykol sám chodiť bez pýtania sa vonku, vždy
niekomu z dospelých zvykol povedať, že ide von. Jednu sobotu pred 05.11.2011 videl, ako Y. štuchal
cez plot psa. Dohovoril mu, aby to nerobil, že si to pes zapamätá.

Právny zástupca zákonnej zástupkyne maloletého žalobcu poukázal na výpoveď žalovaného v trestnom
konaní, že je vlastníkom psa. Výpovede jemu blízkych osôb treba hodnotiť v kontexte súdneho sporu
a záujmu na tom, aby nebol zaviazaný zaplatiť škodu. Žalovaný si nesplnil povinnosť uviesť psa
do evidencie. Žalobca nemá možnosť preukázať kto je vlastníkom psa, čo mu nemôže byť na ujmu.

Je potrebné vychádzať zo všetkých okolností správania sa žalovaného. Pri sťažení spoločenského
uplatnenia je možné domáhať sa náhrady škody od ustálenia zdravotného stavu, najskôr jeden rok od
škodovej udalosti, teda najskôr od 05.11.2012. Pri nároku na bolestné musí poškodený vedieť, aká
výška škody vznikla a kto za ňu zodpovedá. 05.11.2011 žalobca nemohol vedieť, aká škoda mu vznikla.
Dôvodom prijatia zákona č. 282/2002 Z.z. bol alarmujúci nárast útokov psov. Rozhodnutie uvádzané

žalovaným sa skutkovo vzťahuje na prípad splašeného koňa. Zákon č. 282/2002 Z.z. vymedzuje
pojem voľný pohyb psa, vodenie psa, zodpovednosť za psa. Za psa je zodpovedný držiteľ, ten kto
psa vedie, alebo kto nad ním vykonáva dohľad. Zákon zakotvuje zodpovednosť držiteľa pre prípady,
keď nad psom nie je vykonávaný dohľad a nie je nikým vedený, teda keď vybehne, niekoho napadne.
Pes, ktorý napadol žalobcu bol bez vôdzky aj košíka, nachádzal sa mimo chovný priestor. Osobitná

úpravazodpovednostipožívaprednosťpredjejvšeobecnouúpravou.Pesnemalžiadnuvýchovu,výcvik.
Jeho držiteľom bol žalovaný, ktorý nenahlásil pohryzenie dieťaťa. Žalovaný okrem toho porušil aj
povinnosť zabezpečiť psa tak, aby nemohol ujsť. Nemajetkovú ujmu žalobca odôvodňuje strachom
zo zvierat a jeho psychickým stavom, poukazujúc na správu psychologičky. Nepeňažná satisfakcia
by neplnila svoju funkciu, nereparovala by psychický stav dieťaťa, ktorý sa postupne zlepšil. Pán

F. sa doteraz neospravedlnil. Je presvedčený, že znalec vychádzal z priemernej mzdy národného
hospodárstva za rok 2010. V žalobe je omylom uvedené, že ide o rok 2011. Zodpovednosť je objektívna
pre žalovaného, ktorý nepoprel, že je vlastníkom psa v trestnom konaní. V čase incidentu nad psom
nebol vykonávaný dohľad, pes nebol vedený. Pohyboval sa vo svojom obvyklom prostredí, ktorou
bola záhrada pri rodinnom dome. Žalovaný musel vedieť a predpokladať, že z nej pes môže ujsť a z

pohľadu žalobcu nevykonal všetky úkony smerujúce k predvídaniu škode. Výška nároku je preukázaná
znaleckým posudkom.Právny zástupca žalovaného zdôraznil, že zákon pojem držiteľ psa nevymedzuje. Povinnosť prihlásiť
psa do evidencie vzniká v mieste, kde sa pes prevažne nachádza, čo bol pozemok rodiny F., ktorého
spoluvlastníkom žalovaný nie je jeho. Nebola preukázaná vedomosť žalovaného o tom, že pes v

záhrade behal. So vzniknutou škodou nie je v príčinnej súvislosti, že pes nemal výcvik. Škoda vznikla
v príčinnej súvislosti so správaním maloletého R. R. a náhody, ktorá sa prihodila. Žalovaný bol v čase
pohryzenia žalobcu dobromyseľný v tom, že pes je v koterci, kde ho ráno zavrel. Splnil všetky svoje
povinnosti, nemôže niesť zodpovednosť za správanie osoby, ktorá psa vypustila a vykonávala nad ním, v
tom čase, dohľad. Neexistuje všeobecne záväzný predpis upravujúci druh psa - bojové plemeno, ktorého

označenie je len z hľadiska historického. Právna úprava používa pojem nebezpečný pes, ktorým je pes,
ktorý pohrýzol alebo poranil. Pred pohryzením Y. L. pes neporanil, nepohrýzol nikoho. Y. L. vypovedal, že
pesknemupribehol,skákalhore-dole,ažkeďhochytilzakrkzaútočil.§4zákonaneupravujeobčiansko-
právnu, ale zodpovednosť priestupkovú, a to jednej osoby, ktorou je buď držiteľ psa, buď osoba, ktorá
psa vedie, alebo ten, kto vykonáva nad ním dohľad. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že
maloletému žalobcovi vznikla psychická alebo iná ujma, nie je zrejmý spôsob jej výpočtu. Dieťa naďalej

chodí do školy cestou, kde sa stretáva so psami, doma má psov, hladká ich a pod. V tejto časti je
nárok nedôvodný. Žalobcovi náhrada trov konania nepatrí, keďže plnomocenstvo na zastúpenie nebolo
udelené žalobcom, ale subjektom, ktorý nie je účastníkom konania, jeho matkou. Na pojednávaní
11.04.2016 právny zástupca žalovaného uviedol, že rozhodnutie krajského súdu považuje za nesprávne
a zmätočné, neodôvodnené právnou úpravou. Krajský súd nesprávne interpretoval § 4 ods. 3 zákona

282/2002 Z. z.. v tvrdení o tom, že žalovaný bol jednoznačne doma, a preto je nositeľom zodpovednosti.
Podľa záverov prvostupňového konania bolo preukázané, že v čase škodovej udalosti dohľad nad psom
vykonávala matka žalovaného, čo potvrdila ona, žalovaný, žalobca a svedkovia. Ona je zodpovednou
osobou, ktorá vykonávala nad psom dohľad. Žalovanému by bolo možné pričítať zavinenie vtedy, ak by
z vykonaného dokazovania vyšla najavo skutočnosť, že z koterca psa pustil maloletý. Nie sú naplnené

podmienky zodpovednosti za škodu z titulu spoluzavinenia. Ani prvostupňový, ani druhostupňový súd sa
nevysporiadali s judikatúrou najvyššieho súdu. Nie sú dané podmienky pre zodpovednosť žalovaného,
ktorý sa nedopustil protiprávneho konania a nevedel skutočnosti, ktoré vyšli najavo, ovplyvniť. Plnenie
sčasti priznané rozsudkom žalovaný uhradil len z toho dôvodu, že toto rozhodnutie považoval za
spravodlivé, aj keď má iný právny názor.

Rodným listom maloletého žalobcu je preukázané jeho narodenie XX.XX.XXXX z rodičov T. L. a E. L..

Oznámením o likvidácii poistnej udalosti číslo poistnej zmluvy 1400145985 zo 16.03.2012 AXA životní
pojišťovna, a.s., pobočka z iného členského štátu pre T. L. je preukázané, že za úraz mal. Y. L. z

05.11.2011 je priznané poistné plnenie - doplatok nad rámec poistných podmienok vo výške 66,50
eur. Podaním zo 14.02.2012 tá istá poisťovňa oznámila zákonnému zástupcovi maloletého žalobcu
výplatu poistného plnenia 83,50 eur. Podaním z 12.06.2013 bolo oznámené matke maloletého tou istou
poisťovňou vyplatenie čiastky 37,17 eur nad rámec poistných podmienok za úraz maloletého Y. L. z
05.11.2011, zohľadniac nedoplatok poistného, pričom plnenie za trvalé telesné poškodenie je 100 eur.

Z správy všeobecnej lekárky pre deti a dorast Y.. F. F., R.. H.. Y. XXX, N.. Q. zo 16.02.2012 súd
zistil, že maloletý Y. L. po pohryzení psom 05.11.2011 nebol hospitalizovaný. Spočiatku denne chodil
do chirurgickej ambulancie na preväzy po hlbokých tržných ranách na predkolení, spôsobených
pohryzením. Rany boli drenované. Následne musel byť očkovaný antirabickou vakcínou v 4x týždňových

intervaloch. Liečba trvala do 20.12.2011, kedy bolo dieťa na vyšetrení v chirurgickej ambulancii. Maloletý
bol na vyšetrení v chirurgickej ambulancii celkovo 10-krát a v infektologickej ambulancii 5-krát.

Z pripojeného spisu OR PZ v Lipt. Mikuláši, odboru kriminálnej polície Lipt. Mikuláš sp.zn. ČVS: ORP-34/
OVK-LM-2012 súd zistil, že dňa 05.11.2011 T. L. o 16,50 hod. podal oznámenie podľa zákona o

priestupkoch, podľa ktorého jeho syna Y. L. v tento deň napadol pes pitbul, ktorého majiteľom je R. F. tak,
že počas hry detí synovec majiteľa psa R. R. otvoril bráničku zo zadnej strany rodinného domu a zobral
psa so sebou. Pes sa mu vyšmykol a zaútočil na Y. L., ktorý bol prevezený sanitkou do nemocnice. R.
F. 05.11.2011 o 17,48 hod. podal vysvetlenie, v ktorom uviedol, že je majiteľom pitbula, ktorý napadol
Y. L.. Psa zakúpil v júli 2010 v Lipt. Hrádku od suseda C. C.Ú.. Dnes mal psa zabezpečeného vo

dvore rodinného domu, v ktorom býva. Z dvora pustil psa synovec R. R.Š.. V spise sa nachádza aj
veterinárne osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka, vystavené Y.. C.
Ž., veterinárnym lekárom. Podľa tohto osvedčenia poranenie Y. L. nahlásil majiteľ R. F., N.. Q., R..F.. F.G.
XXX/XX, psa E., 1,5 roka, pitbulteriera krémovej farby. Dolupodpísaný vlastník/držiteľ zvieraťa zobral navedomie, že zviera musí byť po dobu 14 dní izolované tak, aby nemohlo uniknúť ani poraniť človeka
alebo zviera. Zviera bude privedené k druhému vyšetreniu 10.11.2011 a k 3. vyšetreniu 19.11.2011.
Záznam obsahuje podpis veterinárneho lekára aj žalovaného v rubrike podpis majiteľa. V spise sa

nachádza Všeobecne záväzné nariadenie č. 01/2010 Mesta Lipt. Hrádok o chove a držaní zvierat na
území mesta, v zmysle § 4 ods. 4 ktorého voľný pohyb psa (pohyb psa bez vôdzky mimo chovného
priestoru alebo zariadenia na chov) je povolený v chovnom priestore alebo v zariadení na chov a v
nehnuteľnostiachanapozemkudržiteľapsa,pokiaľsúbezpečneohradenétak,abybolozabránenéjeho
úniku a na voľných plochách extravilánu mesta (tu je voľný pohyb psa zakázaný bez prítomnosti jeho

držiteľa alebo osoby, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad). Všeobecne záväzné nariadenie
nadobudlo účinnosť dňom 15.03.2010. Uznesením sp. zn. ČVS:ORP-34/OVK-LM-2012 z 30.01.2012
bola vec prečinu ublíženia na zdraví podľa § 197 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku odložená, pretože
skutku sa mal dopustiť maloletý R. R., ktorý je osobou pre nedostatok veku nie trestne zodpovednou.

Zo znaleckého posudku č. 168/2013 znalca Y.. E. Q., T.., z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne

lekárstvo, Martin, číslo spisu 15/2012, vypracovaného na žiadosť právneho zástupcu zákonnej
zástupkyne maloletého dieťaťa, vyplýva, že maloletý Y. L. v dôsledku napadnutia psom pitbul dňa
05.11.2011 utrpel pomliaždenie prednej plochy dolnej tretiny brušnej steny (odreninu dĺžky 2 cm a krvnú
podliatinu veľkosti 7x7 cm), odreninu na chrbte pravej ruky, odreninu na pravom stehne, dvojitú tržnú
ranu na pravom predkolení dĺžky 15 cm, siahajúcu až po obal svalov (fasciu). Išlo o tržné rany na

podklade hryzného mechanizmu, spôsobené zvieraťom s väčšími hryzákmi, umiestnenými v prednej
časti zuboradia a s pomerne silným zovretím chrupu. Hĺbka hryzných defektov bola ustálená na približne
1 - 2,5 cm, dĺžka oboch defektov bola 15 cm, v danom prípade išlo o rozsiahle hlboké rany. Vzhľadom
na narušenie integrity kožného krytu so zanesením nečistôt a baktérií nachádzajúcich sa v slinách psov
je nevyhnutné brať do úvahy pomerne časté zanesenie infekcie chrupom zvieraťa do rany, čo v danom

prípade viedlo k predĺženiu hojenia sa pomerne malých rán s ich hnisaním a výskytom tzv. sekundárneho
typu hojenia formou granulácií, čo je pre takýto typ poranení bežné. Poranenia na pravom predkolení
sa následkom komplikovaného hojenia zhojili formou pomerne rozsiahlej keloidnej jazvy, presahujúcej
5 cm2 povrchu tela, čo je pomerne rozsiahly kozmetický defekt, ktorý môže čiastočne ovplyvňovať aj
pohyb pravej dolnej končatiny vo forme pnutia a nadmerného napínania kože v danej oblasti. Uvedený

stav vzhľadom na rastovú fázu dieťaťa nemusí byť konečný a postupom času môže dôjsť k iným, zatiaľ
bližšie neurčeným komplikáciám alebo obmedzeniam v súvislosti s poraneniami pravého predkolenia.
Znalec vykonal bodové hodnotenie poranení poškodeného maloletého Y. L.. Za pomliaždenie brušnej
steny - pol. č. 87, priznal počet bodov 30, za odreninu na chrbtovej strane pravej ruky - položka 114, 10
bodov, za pol. 161 - odreninu na pravom stehne 10 bodov, za hryznú ranu na pravom predkolení bodové

ohodnotenie zvýšil o 50 % na základe § 9 ods. 5b/ zákona č. 437/2004 Z.z. na 22,5 bodu. Za ďalšiu
hryznú ranu na pravom predkolení - pol. 162, priznal 15 bodov. Za keloidnú jazvu po zhojení v oblasti
rán pravého predkolenia - pol. č. 433a, 100 bodov. Celkový počet priznaných bodov je 187,50, za ktoré
prislúcha 2.883,75 eur (187,5 x 15,38 eur).

Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (Obč. zák.) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 106 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (ďalej
iba zákon) na účely tohto zákona nebezpečným psom je každý pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človekabez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej
núdzi.

Podľa § 4 ods. 1 zákona vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len
osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná
predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať
vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť.

Podľa § 4 ods. 3 zákona za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad
psom vykonáva dohľad.

Podľa § 4 ods. 4 zákona držiteľ psa a ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť svoje meno, priezvisko a
adresu trvalého pobytu osobe, ktorú pes pohrýzol; ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť osobe, ktorú
pes pohrýzol, aj meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa. Súčasne je povinný skutočnosť,

že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej
obrane alebo v krajnej núdzi, oznámiť obci, kde je pes evidovaný.

Podľa § 4 ods. 5 zákona podrobnosti o vodení psa ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením.

Podľa §3ods.1,2zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia v platnom znení náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa
poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú
ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia v platnom znení náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie

spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového
hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia v platnom znení pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženiespoločenskéhouplatneniaohodnotilovlekárskomposudku(§7a8).Výškanáhradyzabolesťa
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za
kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a

výslednásumasazaokrúhlinanajbližšieceléeurosmeromnahor.MinisterstvozdravotníctvaSlovenskej
republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením
oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

Podľa § 1 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o ustanovení výšky náhrady za bolesť a
výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011, zverejneného v Zbierke zákonov pod
číslom 155/2011 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na
rok 2010 za jeden bod je 15,38 eur.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd spravujúc sa záväzným právnym názorom odvolacieho
súdu vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného, ktorého zodpovednosť za spôsobenú škodu je podľa
uvedeného daná v celom rozsahu a bez spoluzavinenia ktorýchkoľvek osôb, na zaplatenie bolestného
930,21 eur predstavujúceho rozdiel medzi uplatneným bolestným 2.883,75 eur a rozsudkom č. k.
8C/272/2013-147 z 29.04.2015 právoplatne priznanými 1.953,54 eurami. Škoda môže vzniknúť aj v

príčinnej súvislosti s porušením iného právneho predpisu (lex specialis), ktorým je v súdenom prípade
zákončíslo282/2002Z.z.,ktorýmsaupravujúniektorépodmienkydržaniapsov.Výpoveďamiúčastníkov
konania aj svedeckými výpoveďami, výpoveďou samotného žalovaného či už v tomto konaní, alebo
pri podávaní vysvetlenia v konaní OR PZ v Lipt. Mikuláši sp. zn. ČVS: ORP-34/OVK-LM-2012 jepreukázané, že žalovaný vo vzťahu k psovi E., ktorý spôsobil žalobcovi škodu na zdraví pohryzením,
vykonával práva a povinnosti držiteľa psa. Hoci ani zákon č. 282/2002 Z.z. ani Občiansky zákonník
nedefinuje pojem držiteľa psa, všeobecná definícia držiteľa je uvedená v § 129 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva
právo pre seba. Aj keď žalovaný a svedkovia tvrdili, že vlastníkom psa bol otec žalovaného, žalovaný
sa o psa staral osobne tým, že ho kŕmil, čistil koterec, chodil na veterinárne vyšetrenia, bol s ním aj na
cvičisku. Rovnako žalovaný sprostredkoval kúpu psa, teda rokoval s predávajúcim, zo svojich financií
uhradil kúpnu cenu. Pre toto súdne konanie nebolo nevyhnutné vykonávať dokazovanie za účelom

zistenia, či a kedy došlo k faktickému odovzdaniu psa (ktorý je z hľadiska práva vecou hnuteľnou) otcovi
žalovaného. Žalovaný bol ako držiteľ psa povinný počínať si tak, aby nedošlo ku škode na zdraví
spôsobenej pohryzením psom. Nielen dňa 05.11.2011 si žalovaný týmto spôsobom nepočínal. Žalovaný
napriek tomu, že rasa psa pitbul patrí medzi bojové plemená psov (je nepodstatným, či ide o odborný,
alebo historický pojem, každý občan vie, aké následky až fatálneho charakteru môže vyvolať stret s
týmto psom, že ku psom tejto rasy treba pristupovať zodpovedne, ostražito a opatrne, riadne a starostlivo

zabezpečiť ich pravidelný výcvik), nevykonal všetky potrebné opatrenia preto, aby mal pes zabránený
voľný pohyb mimo priestor, v ktorom bol chovaný. Z hľadiska prejudikovanej výlučnej zodpovednosti
žalovaného je nepodstatné jeho tvrdenie a tvrdenie jeho matky, svedkyne A.. F., že práve ona s jeho
plným a vedomým súhlasom púšťala psa zo zabezpečenej voliéry do záhrady, kde ho nechávala voľne
behať bez dozoru minimálne v čase, keď išla odviezť do domu svojho manžela na invalidnom vozíku.

Pes do 05.11.2011, kedy pohrýzol žalobcu, nemohol byť považovaný za nebezpečného psa v zmysle
§ 2 písm. b/ zákona č. 282/2002 Z.z., pretože dovtedy nepohrýzol ani neporanil človeka bez toho,
aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, nebol použitý v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi.
Na režim vodenia psa mimo chovného priestoru spadá režim podľa § 4 ods. 1 tohto zákona, takže
takéto oprávnenie mohla vykonávať len osoba fyzicky a psychicky spôsobilá, schopná psa ovládať v

každej situácii, povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo
zvieratá.VšeobecnezáväznénariadenieMestaLipt.Hrádokinépodrobnostiovodenípsaneustanovuje.
Žalovaný porušiac všeobecnú prevenčnú povinnosť ako držiteľ psa umožnil svojej matke, aby psa
vypúšťala z voliéry do záhrady pri rodinnom dome a ponechávala ho tam aj bez dozoru. Mal vedomosť
aj o tom, že v záhrade sa pohybujú maloleté deti, potomkovia jeho sestry a za záhradou sa hrávajú

ostatné deti, napriek tomu takého správanie svojej matky akceptoval a toleroval. Nepresvedčil sa, či
je jeho matka schopná psa ovládať v každej situácii a či si plní povinnosť predchádzať tomu, aby pes
útočil. Týmto konaním ako držiteľ psa porušil ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal
a mohol predvídať, vychádzajúc z povahových vlastností psov plemena pitbul a skutočnosti, že pes bol
len na začiatku výcviku, z umiestnenia domu a záhrady v radovej výstavbe v obývanej časti mesta, z

umiestnenia bráničky v zadnej časti oplotenia, z miesta kde sa hrávajú deti, z prítomností detí jeho sestry
v záhrade, aj z množstva medializovaných prípadov o napadnutí človeka (aj vlastníka) týmto druhom
psa, že ponechanie psa bez dozoru v záhrade nie je opatrením zabraňujúcim vzniku škody. Matka
žalovaného A.. F. ako osoba plne spôsobilá na právne úkony dňa 05.11.2011 takýmto, pre ňu obvyklým
spôsobom ponechala psa bez dozoru, hoci mala nad psom vykonávať dohľad, čím porušila § 4 ods. 3

zákona č. 282/2002 Z. z. . Tým umožnila, aby jej vnuk mal. R. R. psa podľa ním popísaného spôsobu
chytil psa a otvoril bráničku na záhrade, čím bolo psovi umožnené vybehnúť na priestranstvo medzi
hrajúce sa deti a zaútočiť práve na Y. L.. Súd zisťoval aj možnosť zodpovednosti za škodu podľa § 422
ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorá je však vzhľadom na zanedbanie prevenčnej povinnosti a dohľadu
nad psom vylúčená. Ak by bol pes zabezpečený tak, aby s ním R. R. nemohol manipulovať, k škode

by nebolo došlo. Súd k obrane žalovaného, naznačujúcej spoluzavinenie žalobcu (konkrétne skutkové
tvrdenia neboli prednesené) udáva, že pokiaľ aj žalobca v minulosti mal psa dráždiť, alebo pískať na
neho v deň pohryzenia, predmetom tohto konania nebolo tvrdenie, že pes bol 05.11.2011 vyprovokovaný
k útoku žalobcom na svoju osobu. Naopak, nebolo sporným, že pes zo záhrady vybehol bez pričinenia
žalobcu azaútočilnanehoodchrbta,pretonímnemoholbyťvedomedráždený.Žiadnastrananenavrhla

vykonaťdokazovanienapreukázanie,žeakvminulostižalobcapsadráždilaleboprovokoval,následkom
tohto jeho správania bolo pohryzenie dňa 05.11.2011. K vznesenej námietke premlčania súd poukazuje
na § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Premlčanie práva na náhradu škody na zdraví sa spravuje
subjektívnou premlčacou lehotou, ktorá je dvojročná a pre začiatok jej plynutia je významný subjektívny
prvok, ktorým je vedomosť poškodeného o škode a jeho vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu

zodpovedá. K škodovej udalosti došlo 05.11.2011, kedy sa maloletý žalobca dozvedel o škode ako
ujme určitého druhu. V tento deň sa však nedozvedel o jej rozsahu do tej miery, aby svoj nárok mohol
vyčísliť v žalobnom návrhe na súde. O rozsahu škody sa dozvedel neskôr, keď bol jeho zdravotný
stav ustálený spôsobom umožňujúcim vyčíslenie bolestného. Posledné lekárske chirurgické ošetreniežalobca absolvoval 20.12.2011, takže po tomto dni mohlo dôjsť k vyčísleniu škody. Žaloba bola na súde
elektronicky podaná 05.11.2013, písomne doplnená 11.11.2013. Z tohto hľadiska preto bola podaná
včas. O tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, kto je držiteľom psa, žalobca vedel v čase vzniku škody.

Objektívna premlčacia doba pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví neplatí. Právo na náhradu
škody z ublíženia na zdraví tvoria v súdenom prípade dve zložky, a to právo na bolestné a právo na
sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sú samostatnými čiastkovými nárokmi. Určenie ich výšky je
závislé na ustálení zdravotného stavu žalobcu a lekárskych posudkoch v zmysle zákona č. 437/04 Z.z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca si nechal vypracovať

znalecký posudok, ktorým bolo bolestné ohodnotené 87,5 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia
100 bodmi. Tento postup žalovaný nerozporoval. Znalec Y.. E. Q., T.. v znaleckom posudku č. 168/2013
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia určil medzi účastníkmi nespornou sumou2.883,75 eur.

V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu z plnenia prináležiaceho žalobcovi z titulu náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nebola odpočítaná suma 187,17 eur vyplatená komerčnou

poisťovňou napriek tomu, že tieto čiastky boli vyplatené z titulu poistného plnenia za poškodenie zdravia
(hryzná rana predkolenia a stehna pravej dolnej končatiny 66,50 eur, chirurgicky ošetrená rana - denné
odškodné vymenovaných drobných úrazov 73,50 eur a poplatok za výpis zo zdravotnej dokumentácie
10 eur).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. Úspech žalobcu
v konaní je 74,25 %, jeho neúspech 25,75 % a ich pomer v prospech žalobcu je 48,50 %. Žalobcovi v
tomto konaní vznikli trovy z titulu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby príprava a prevzatie
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom z 31.10.2013, písomné podanie žaloby z 05.11.2013, za
zastúpenie na pojednávaní 14.01.2014, konanom od 10.00 do 11.39 hod., 15.01.2015 od 12.30 do

15.40 hod., na pojednávaní 09.03.2015 od 14.30 do 15.37 hod., na pojednávaní 29.04.2015 od 12.35
do 13.22 hod a na pojednávaní 11.04.2016 v trvaní kratšom než dve hodiny, ako aj za písomné podanie
odvolania z 01.07.2015, celkovo za 8 úkonov právnych služieb. Odmena za jeden úkon právnej služby
je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v sume 141,09 eur, za 8 úkonov právnej služby 1.128,72 eur. Odmeny za porady

s klientom, vykonané v dňoch 15.01.2015 od 11.05 hod. do 12.15 hod., 29.04.2015 od 10.50 hod.
do 12.10 hod. a 30.06.2015 od 15.00 hod. do 16.25 hod. patria v sume 423,27 eur (boli vykonané v
súvislostisprípravounapojednávanieapodanímodvolania).Zapokusozmierodmenanebolapriznaná,
nakoľko ide o neúčelný úkon právnej služby, ktorého poskytnutie nebolo preukázané. Za každý úkon
právnej služby patrí na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné a miestne prepravné 1/100-

ina výpočtového základu. Ide o čiastku 7,81 eur v roku 2013 (za dva úkony 15,62 eur), za jeden úkon
v roku 2014 prislúcha vo výške 8,04 eur, za sedem úkonov právnej služby v roku 2015 58,73 eur
(7 x 8,39) a za jeden úkon právnej služby v roku 2016 8,58 eur. Ďalej vznikli žalobcovi za účasť na
každom pojednávaní trovy z titulu náhrady za čas strávený cestou zo sídla advokáta do sídla súdu a
späť v rozsahu 2 polhodiny za jednu cestu (cesta z Martina do Liptovského Mikuláša trvá osobným

motorovým vozidlom pri bežnej premávke 1 hodinu), čo sú aj za cestu spiatočnú 4 polhodiny a za
cestu na jedno pojednávanie v r. 2016 57,20 eur (14,30 eur x 4), za tri pojednávania v roku 2015 ide
o sumu 167,76 eur (13,98 eur x 12) eur, za jedno pojednávanie v roku 2014 53,6 eur (4 x 13,40) eur;
celkovo 278,56 eur. Žalobcovi tiež patrí náhrada cestovných výdavkov za každú cestu na pojednávanie
na tunajšom okresnom súde. Cesty boli vykonané osobným motorovým vozidlom ev. č. MT 266 CC typu

BMW AC Kombi, ktorého priemerná spotreba pohonných hmôt je podľa osvedčenia o evidencii 7 litrov.
Vzdialenosť medzi Martinom a Liptovským Mikulášom je 69 km, pri spiatočnej ceste 138 km, náhrada za
opotrebeniemotorovéhovozidlaje0,183eur.Právnyzástupcažalobcavšaknepredložildokladonákupe
pohonných hmôt, z ktorého by bola zistiteľná ich reálna cena, ale vychádzal zo štatistických údajov
zverejnených Štatistickým úradom SR, týkajúcich sa priemerných cien pohonných hmôt v jednotlivých

mesiacoch toho-ktorého roku. Nakoľko je všeobecne známe, že cenové rozdiely medzi jednotlivými
predajcami pohonných hmôt sú aj na dennej báze rozdielne a súd môže priznať len náhradu skutočne
a účelne vynaložených nákladov konania, nemohol súd takéto vyčíslenie náhrady trov akceptovať a
priznal náhradu cestovného len vo výške zodpovedajúcej cestovnému prostriedkom verejnej dopravy -
vlakom II. triedy (s prestupom vo Vrútkach), zistenému z O..Z..L., ktoré je 2,78 eur/cesta, za spiatočnú

cestu 5,56 eur a za 5 pojednávaní 27,80 eur. Celkovo sú trovy právneho zastúpenia 1.941,51 eur.
Náhradu vecných výdavkov spojených so zhotovením znaleckého posudku v čiastke 430,27 eur súd
nepriznal, lebo ide o trovy, ktoré neboli vynaložené účelne a nie je dôvod, aby ich znášal žalovaný.
Na preukázanie výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bolo postačujúce v zmysle §3 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v platnom znení predloženie listinného dôkazu v podobe lekárskeho posudku obsahujúceho
náležitosti tam uvedené. Za jeho vyhotovenie a predloženie by žalobcovi tiež vznikli trovy, ale v sume

rádovo niekoľko stoviek nižšej, než je uplatnené znalečné. Navyše, ak by bol listinný dôkaz (ktorým je
znalecký posudok predložený žalobcom) spochybnený, súd by musel pristúpiť k nariadeniu znaleckého
dokazovania, ktorého výsledkom by bol znalecký posudok, s čím by bol opäť spojený vznik trov. Z čiastky
1.941,51 eur je 48,50% vo finančnom vyjadrení 941,63 eur. Na jej zaplatenie podľa § 149 ods. 1 Obč.
súd. por. zaviazal súd žalovaného k rukám advokáta zastupujúceho žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou Okresného súdu
Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Obč. súd. por. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Obč. súd. por. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Obč. súd. por. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený navrhnúť
exekúciu podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).